Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. máj 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/114/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611211008
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7611211008.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: F.. B. B., Z..

XX.X.XXXX, B. A., K. XXX/X, právne zastúpenom JUDr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom
v Poprade, Mnoheľova 17 proti žalovanej: L. Q., Z.. X.X.XXXX, B. A., E. XX, právne zastúpenej
Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom so sídlom v Prešove, Grešova 7, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam a to k rodinnému
domu súpisné číslo XXX, postavenom na parcele č. KNC XXXX a k pozemkom parcele č. KNC XXXX
- záhrady o výmere 304 m2, parcele č. KNC XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 582 m2,

parcele č. KNC XXXX - záhrady o výmere 3482 m2, parcele č. KNC XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 664 m2, parcele č. KNC XXXX /. - záhrady o výmere 776 m2 a parcele č. KNC XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre obec
a katastrálne územie A. v evidencii Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor.

II. Do výlučného vlastníctva žalobcu súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti a to rodinný dom súpisné číslo
XXX, postavený na parcele č. KNC č. XXXX a pozemky parcelu č. KNC XXXX - záhrady o výmere 304

m2, parcelu č. KNC č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 582 m2, parcelu č. KNC XXXX/X
- záhrady o výmere 776 m2, parcelu č. KNC XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2
a novovytvorené parcely č. KNC XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 511 m2 a č. KNC
XXXX/X - záhrady o výmere 2142 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom Ing. Ladislava Tichého
zo dňa 21. 12. 2012, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

III. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd p r i k a z u j e novovytvorené parcely č. KNC XXXX/
X - záhrady o výmere 1340 m2 a č. KNC XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 153 m2,

ktoré boli vytvorené geometrickým plánom Ing. Ladislava Tichého zo dňa 21. 12. 2012, ktorý je súčasťou
tohto rozsudku.

IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 8.225,- Eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

VI. Štát má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.7.2011 sa domáhal zrušenia podielového
spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX katastrálneúzemie A. a navrhol ich spoluvlastníctvo vyporiadať tak, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho
výlučného vlastníctva. Alternatívne pre prípad, ak by súd vo veci nenariadil predbežné opatrenie
v zmysle jeho návrhu navrhol podielové spoluvlastníctvo vyporiadať tak, aby výlučným vlastníkom

uvedených nehnuteľností sa stal žalovaný. V žalobe žalobca uviedol, že svoj spoluvlastnícky podiel
v nehnuteľnostiach nadobudol darovaním od svojho otca v roku 2008. Rodinný dom patriaci do
podielového spoluvlastníctva je rodičovským domom jeho otca, ktorý ho doposiaľ aj užíva a sám znáša
všetky náklady na jeho údržbu a prevádzku. Žalovaný je zároveň vlastníkom susediaceho pozemku, kde
prevádzkuje zberňu kovového odpadu.

2. V priebehu konania pôvodne žalovaný P. Ď. previedol svoj podiel v nehnuteľnostiach zapísaných na
liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie A. darovacou zmluvou na žalovanú L. Q.. Na návrh zo strany
žalovanej bola uznesením sp. zn. 9C/114/2011-158 zo dňa 15.1.2014 pripustená zmena strán sporu tak,
že namiesto dovtedajšieho žalovaného P. Ď.H. vstúpila do konania na strane žalovanej L. Q.. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.2.2014.

3. Vo veci rozhodol tunajší súd rozsudkom sp. zn. 9C/114/2011-185 zo dňa 25.4.2014 tak, že po
zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXX katastrálne územie A., prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu rodinný dom súpisné číslo
XXX a pozemky patriace do podielového spoluvlastníctva prikázal sporovým stranám podľa výšky ich

spoluvlastníckych podielov podľa geometrického plánu vypracovaného znalcom ustanoveným súdom
v tomto konaní. Zároveň na vyrovnanie podielov sporových strán uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 8 255,- Eur. Uvedený rozsudok bol zrušený uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/744/2014-225 zo dňa 30.11.2015.

4. Súd vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, svedka P. B., vykonal ohliadku nehnuteľnosti
na mieste samom, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to listom vlastníctva č. XXX katastrálne
územie A., darovacou zmluvou zo dňa 16.6.2008, kúpnou zmluvou zo dňa 29.2.2008, ponukou na
kúpu spoluvlastníckeho podielu zo dňa 5.9.2007, odpoveďou na ponuku zo dňa 22.8.2007, čestným
prehlásením zo dňa 3.1.2012, oznámením Mestského úradu Krompachy, Územným plánom mesta

Krompachy, vyjadrením mesta Krompachy, správou Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor
starostlivosti o životné prostredie, znaleckými posudkami č. XXX/XXXX a č. XX/XXXX, Doplnkom č. 1
znaleckého posudku č. XX/2012, znaleckým posudkom č. XX/2001, znaleckým posudkom č. XX/2014,
fotodokumentáciou predmetných nehnuteľností, darovacou zmluvou zo dňa 2.10.2013, oznámeniami
Okresného úradu Spišská Nová Ves,. odbor starostlivosti o životné prostredie, , Okresného úradu

Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor, Slovenskej stavebnej inšpekcie Košice, Slovenského
vodohospodárskeho podniku, š.p., Banská Štiavnica a zistil tento skutkový stav:

5. Predmetom konania sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie A. a to
parcely č. XXXX - záhrady o výmere 304 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 582 m2, č.

XXXX - záhrady o výmere 3482 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 664 m2, č. XXXX/
X - záhrady o výmere 776 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2 a rodinný
dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. XXXX. V čase podania žalobného návrhu podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností bol žalovaný v podiele 3/4-iny k celku a predchodca žalovanej v podiele
1/4-ina v pomere k celku.

6. Žalobca svoj podiel v nehnuteľnostiach získal darovacou zmluvou zo dňa 16.6.2008 od svojho otca
P. B.. Výsluchom sporových strán bolo zistené, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania
pôvodne vlastnili rodičia žalobcu. Ide teda o rodičovský dom otca žalobcu P. B., ktorý ho doposiaľ
aj užíva. Po starých rodičoch žalobcu podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností boli

súrodenci P. B. a D.. F.J. B.. Menovaná D.. F. B. ponúkla otcovi žalobcu, v tom čase podielovému
spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel a to listom zo dňa 22.8.2007.
Vypočutý svedok P.Á. B. - otec žalobcu prejavil záujem o kúpu podielu svojej sestry, nesúhlasil však s
hodnotou podielu určenou jeho sestrou a žiadal o splátkový kalendár. Listom zo dňa 5.9.2007 mu bolo
oznámené, že D.. F. B. ako podielová spoluvlastníčka nesúhlasí so splátkovým kalendárom a zotrvala

na hodnote predaja jej podielu v nehnuteľnostiach za sumu 600 000,- Sk.

7. Predchodca žalovanej svoj podiel v predmetných nehnuteľnostiach vo výške 1/4 nadobudol na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.2.2008 od sestry P.Z. B. D.. F. B.. Z článku VI. uvedenej zmluvyje zrejmé, že predávajúca si splnila svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 140 Občianskeho
zákonníka a ponúkla svoj podiel v nehnuteľnostiach na predaj druhému spoluvlastníkovi, ktorý
svoje predkupné právo neuplatnil v intenciách ponuky predávajúcej, v dôsledku čoho mu zaniklo

predkupné právo v súlade s ustanovením § 606 Občianskeho zákonníka. Žalovaná nadobudla podiel v
nehnuteľnostiach darovacou zmluvou zo dňa 2.10.2013 od pôvodne žalovaného v tomto konaní P. Ď..

8. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania doposiaľ užíva otec žalobcu P. B., rodinný dom
užíva na bývanie. V konaní bolo predložené súdu čestné prehlásenie menovaného zo dňa 3.1.2012,

v zmysle ktorého rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania bol od roku 1960, kedy bol kúpený
predchodcami žalobcu, využívaný a určený na bývanie a parcely patriace k domu určené ako záhrady
a nádvoria. Ako svedok P. B. pred súdom uviedol, že sestra mu po smrti rodičov ponúkla odkúpenie
jej podiel za sumu, ktorá vysoko prevyšovala hodnotu tohto podielu v nehnuteľnostiach. Následne
za uvedenú sumu odkúpil sestrin podiel predchodca žalovanej, ktorý v tejto lokalite odkúpil aj ďalšie
pozemky. Svedok svoj podiel v nehnuteľnostiach previedol na syna - žalobcu z dôvodu, že ten sa o

neho stará. Žalobca v súčasnej dobe nehnuteľnosti neužíva, do budúcna je tu však perspektíva aj jeho
bývania v predmetných nehnuteľnostiach.

9. Žalobca potvrdil, že osobne nehnuteľnosti neužíva, nebýva v rodinnom dome, ktorý patrí do
podielového spoluvlastníctva. Na parcele č. XXXX patriacej do podielového spoluvlastníctva, približne

od roku 2005 bol zriadený jeho otcom zberný dvor a skládka kovového šrotu, keďže otec v tejto oblasti
podnikal. S podnikateľskou činnosťou skončil asi pred dvoma rokmi pred podaním žaloby. Od uvedenej
doby parcela č. XXXX nie je ním, ani jeho otcom žiadnym spôsobom užívaná. V súvislosti so záplavami v
roku 2010 boli na časť parcely č. XXXX navozené kamene a suť a to na spevnenie brehov rieky Hornád.
Reálna deľba nehnuteľností podľa neho neprichádza do úvahy preto, že ak by sa žalovaný stal výlučným

vlastníkom časti terajšej parcely č. XXXX a na tejto by začal vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorú
vykonáva už teraz na susediacej parcele došlo by k znehodnoteniu nehnuteľnosti, keďže oplotenie by
bolo cca 10 m od stavby domu, ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva, kde by vlastne z dvoch strán
tohto domu a pozemkov boli zberné suroviny. Tým by sa stal dom nepredajným. Okrem toho pokiaľ by
žalovaný na tejto časti pozemku navážal zeminu a túto časť pozemku navýšil, dom by ostal pod úrovňou

a došlo by k ohrozeniu tejto nehnuteľnosti v prípade záplav a tiež aj k možnosti presakovania spodných
vôd.

10. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností susediacich s nehnuteľnosťami, ktoré sú
predmetom tohto konania, ktoré nadobudol jej predchodca kúpou v roku 2000 resp. 2001. Tieto

nehnuteľností sú od začiatku využívané na podnikanie, od roku 2007 sú prenajímané spoločnosti, ktorá
podniká v oblasti nakladania s odpadmi.

11. Súd vykonal ohliadku nehnuteľností na mieste samom. Ohliadkou nehnuteľnosti bolo zistené, že
pozemky patriace do podielového spoluvlastníctva sa nachádzajú pod úrovňou prístupovej cesty k ním.

V prednej časti pozemkov sa nachádza 2-poschodový rodinný dom, ktorý má samostatný vchod na
prízemie domu, na poschodie domu je možný aj samostatný prístup vonkajším schodišťom. Jednotlivé
parcely, ktoré sú predmetom tohto konania sú oplotené z pravej strany pletivom, za ktorým sa nachádzal
železný odpad. Susediaci pozemok je úrovňou cca 1 m vyššie ako predmetné pozemky. Z druhej strany
sú pozemky ohraničené riekou Hornád, za ktorou sa nachádzajú zberné suroviny a ďalej sociálne byty.

Pozemky patriace do podielového spoluvlastníctva tvoria jeden súvislý celok. V čase ohliadky zadná
časť pozemkov bola zarastená, neudržiavaná.

12. Z fotodokumentácie nehnuteľností patriacich do podielového spoluvlastníctva strán sporu
predloženej žalobcom je taktiež zrejme, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania tvoria jeden

súvislý celok. Na fotografiách je tiež zachytená hranica týchto pozemkov a susediacich pozemkov, kde
sa nachádzajú zberné suroviny, kde je zreteľná zvýšená úroveň susediacich pozemkov. Z fotografií je
tiež zrejme, že na pozemkoch patriacich do podielového spoluvlastníctva sa doposiaľ a to približne v
strede pozemkov nachádza čiastočne oplotená časť, kde sa v minulosti nachádzali zberné suroviny
prevádzkované vypočutým svedkom P. B.. Fotodokumentácia ďalej zachytáva rozsah záplav v roku

2010, kedy boli zaplavené všetky parcely patriace do podielového spoluvlastníctva strán sporu a
zaplavený bol aj rodinný dom na týchto pozemkoch.13. Znaleckým posudkom č. XXX/2012 vypracovaným súdom ustanoveným znalcom z odboru
stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti D.. Q. Č. bola určená všeobecná hodnota
nehnuteľností - rodinného dumu súpisné číslo XXX, vrátane priľahlých stavieb garáži, studne, domácej

vodárne, prípojky kanalizácie, žumpy, spevnených plôch, vonkajšieho schodišťa a oporného múra, spolu
vo výške 32 900,- Eur.

14. Znalecký posudok č. XX/2012 bol vypracovaný znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing.
Ladislavom Tichým. Znalec na základe pokynov súdu vyhotovil geometrický plán možnej reálnej deľby

pozemkov patriacich do podielového spoluvlastníctva strán sporu s tým, že pri reálnej deľbe pozemkov
boli jednotlivé parcely posudzované ako celok t.j. ich výmery boli zlúčené a následne rozdelené
podľa veľkosti podielov sporových strán. Podľa odpovede znalca k námietkam žalobcu k podanému
znaleckého posudku, samostatné rozdeľovanie šiestich pozemkov je nereálne rozdeliť, nakoľko by bolo
potrebné riešiť prístupovú cestu vecným bremenom ku každej parcele.

15. Po opätovnom zameraní parcely KN C č. XXXX katastrálne územie A. znalec Ing. Ladislav Tichý
v Doplnku č. 1 znaleckého posudku č. XX/2012 zo dňa 9.2.2017 konštatoval, že vodný tok Hornád v
žiadnom rozsahu nezasahuje do parcely KN C č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 664 m2
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie A..

16. Znalecký posudok č. XX/2001 zo dňa 14.2.2001 bol vyhotovený znalcom z odboru stavebníctva,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. Stanislavom Čurillom na základe objednávky zadávateľa F.
B. (predchodkyňa žalobcu). Podľa záverov tohto znaleckého posudku cena nehnuteľností zapísaných
na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie A. t.j. rodinného domu vrátane pozemkov predstavovala
sumu 1 064 060,- Sk.

17. Ten istý znalec vypracoval dňa 20.3.2014 znalecký posudok č. XX/2014 na základe objednávky
zadávateľa B. B. (syn predchodcu žalovanej). Znaleckým posudkom bola určená všeobecná hodnota
pozemkov patriacich do podielového spoluvlastníctva účastníkov a to parciel č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX/X T. XXXX/X vo výške 42 500,-Eur.

18. Podľa oznámenia Mestského úradu Krompachy, pre mesto Krompachy je schválený Územný plán
mesta Krompachy, ktorý vymedzuje jednotlivé plochy pre jeho prípustné a možné využitie. Lokalita, kde
sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti je určená ako územie drobnej výroby a služieb. V lokalite sú
rozvody elektrickej energie, lokalita je bez rozvodov plynu, vody a verejnej kanalizácie. Podľa vyjadrenia

mesta Krompachy zo dňa 12.7.2013 adresovaného žalobcovi Prevádzkareň zberných surovín na K.
R. Č.. XX t.j. v bezprostrednom susedstve predmetných nehnuteľnosti, je umiestnená v súlade so
schváleným Územným plánom mesta Krompachy.

19. Okresný úrad Spišská Nová Ves, odbor starostlivosti o životné prostredie na základe podnetu

žalobcu vykonal šetrenie zákonnosti prevádzkovania Zberných surovín na K. R. v Krompachoch, ktoré
bezprostredne susedia v nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania. Podľa správy zo dňa
11.11.2013podanejsúduuvedenáprevádzkanezaobchádzasoškodlivýmiaobzvlášťškodlivýmilátkami
definovanými v prílohe č. 1 vodného zákona. Podľa záverov uvedeného úradu prevádzka Zberných
surovín nie je prevádzkovaná v rozpore s platnými právnymi predpismi. Zo správy je zrejme, že

prevádzka sa nachádza pri sútoku riek Hornád a Slovinský potok v tzv. inundačnom území a preto
pri šetrení sa úrad zaoberal aj touto otázkou. Rozsah inundačného pásma, kde budú platiť zákazy a
obmedzenia na výstavbu nových stavieb, objektov a zariadení, mal byť stanovený orgánom štátnej
vodnej správy. Orgán ochrany pred povodňami do jedného roka od určenia rozsahu inundačného
pásma nariadi vlastníkom už postavených stavieb, objektov a zariadení, povinnosť vykonať opatrenia

na ochranu pred povodňami.

20. Podľa oznámenia Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor starostlivosti o životné prostredie
adresovanom žalobcovi dňa 3.6.2014, bola uvedeným úradom na podnet žalobcu vykonaná kontrola
v prevádzke Zberných surovín na adrese K. XX v Krompachoch. Pri kontrole bolo zistené porušenie

podmienok súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ktorý bol vydaný na parcele č.
KN XXXX a č. XXXX, pričom kontrolou bolo zistené zhromažďovanie odpadov aj na parcelách KN č.
XXXX, XXXX T. XXXX. Listom zo dňa 13.11.2014 uvedený úrad oznámil žalobcovi, že spoločnosti
DASTER, s.r.o., Gelnica bol z uvedených dôvodov udelený sankčný postih a spoločnosť bola vyzvaná,aby požiadala o vydanie zmeny súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov na parcelách
KN C č. XXXX, XXXX T. XXXX katastrálne územie A..

21. PrimiestnomšetreníOkresnýmúradomSpišskáNováVes,pozemkovýalesnýodbordňa15.8.2014
bolo zistené, že parcely KN C č. XXXX, XXXX T. XXXX sú v katastri nehnuteľnosti evidované ako
poľnohospodárska pôda. Na parcelách boli vykonané terénne úpravy ukončené uložením betónových
panelov. Pozemky neslúžia na poľnohospodárske účely. Na základe tohto zisteného stavu bolo uložené
vlastníčke pozemkov (žalovanej v tomto konaní) v termíne do 30.9.2014 zabezpečiť zosúladenie

evidovaného druhu pozemku so skutkovým stavom v teréne.

22. Na základe podnetu žalobcu bolo Slovenskou stavebnou inšpekciou, Inšpektorát Košice zistené,
že areál na K. R. Č.. XX v A. je využívaný ako zberný dvor na výkup a úpravu kovového odpadu, pričom
vlastníkom neboli predložené potrebné doklady na túto činnosť (stavebné povolenia a kolaudačné
rozhodnutia). Uvedené bolo oznámené žalobcovi listom zo dňa 12.9.2014.

23. Okresný úrad Spišská Nová Ves, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím zo dňa
13.2.2015 konštatoval, že činnosť „Zariadenie na zber odpadov - DASTER, s.r.o., Gelnica, prevádzka
K. XX, A.“, ktorá predstavuje rozšírenie činnosti existujúcej prevádzky na zber odpadov za účelom
vytvorenia komplexného zariadenia na zber a dočasné skladovanie vykúpených druhotných surovín,

nepredpokladá závažný negatívny vplyv na životné prostredie. Rozhodnutím zo dňa 27.8.2015 uvedený
úrad zmenil predchádzajúce rozhodnutie z roku 2008 a udelil súhlas na prevádzkovanie zariadenia na
zber odpadov na parcely KN C č. XXXX, XXXX T. XXXX katastrálne územie A..

24. Podľa správy Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Banská Štiavnica, pozemok parcela

KN C č. XXXX, ktorá je predmetom tohto konania, bezprostredne susedí s parcelou KN C č. XXXX druh
pozemku vodné plochy, ktorá je tvorená vodným tokom Hornádu, ktorý tečie v neupravenom koryte. Je
možné,žekorytočiastočnezmenilosvojutrasuazasahujedouvedenéhopozemku,tojemožnéurčiťlen
na základe geodetického zamerania. Na vodnom toku Hornád v katastrálnom území Krompachy nebol
určený rozsah inundačného územia. pre túto oblasť boli vypracované Mapy povodňového ohrozenia a

mapy povodňového rizika. Podľa predloženej Mapy povodňového ohrozenia sa všetky parcely, vrátane
susediacich vo vlastníctve žalobkyne, nachádzajú v záplavovom území vodného toku Hornád.

25. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

26. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

27. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

28. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,

ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

29. Právom každého spoluvlastníka je obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, čo vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu. Žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva možno zamietnuť len z

dôvodov hodných osobitného zreteľa a len v prípade, že neprichádza do úvahy reálna deľba veci. V
danej veci žalobca navrhol zrušenie podielového spoluvlastníctva, žalovaná (ako aj jej predchodca)
so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasila. Medzi stranami sporu však nedošlo k dohodeo vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníkov. Súd preto vyhovel návrhu a podielové spoluvlastníctvo
účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie A. zrušil.

30. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
ktoré sú pre súd záväzné. Súd teda nie je viazaný sporovou stranou navrhovaným spôsobom
vyporiadania a môže o vyporiadaní rozhodnúť aj iným spôsobom. Pri vyporiadaní teda súd musí dodržať
poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva a to v

poradí:
- reálne rozdelenie veci
- prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu
- nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi podielovým spoluvlastníkov.
V prípade, ak by sa sporové strany dohodli na vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva a
uzavreli zmier, ktorý aj keď podlieha schváleniu súdom, bolo by možné vyporiadať ich spoluvlastníctvo

ktorýmkoľvek spôsobom, bez ohľadu na jeho zákonné poradie. Súd sa v konaní pokúšal o dosiahnutie
zmieru medzi sporovými stranami, avšak bezvýsledne.

31. Žalobca v žalobnom návrhu navrhoval prikázanie nehnuteľnosti (pozemky aj rodinný dom) do jeho
výlučného vlastníctva t.j. vyporiadanie spoluvlastníctva druhým z uvedených spôsobov. Už v žalobe

žalobca pripustil aj možnosť a to v prípade nenariadenia ním navrhovaného predbežného opatrenia,
prikázania nehnuteľnosti v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Predbežné opatrenie bolo na
základenávrhužalobcusúdomnariadené.Napriektomuajvpriebehukonaniažalobcapripustilmožnosť
prikázania nehnuteľnosti v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný v konaní navrhol
reálnu deľbu nehnuteľnosti, prípadne ich prikázanie v celosti do jeho výlučného vlastníctva.

32. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd, ako už bolo uvedené, musí dodržať poradie a
podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. Pokiaľ teda ide o
formu vyporiadania spoluvlastníctva, súd nie je viazaný žalobným ani prípadným vzájomným návrhom
žalovanej strany.

33. Pri určení spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v prvom rade teda súd posudzuje, či
je možné vyporiadať spoluvlastníctvo účastníkov reálnou deľbou veci. Do podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania patria nehnuteľnosti a to rodinný dom a pozemky - celkovo šesť parciel, ktoré tvoria
v prírode jeden súvislý celok. Pokiaľ sa týka rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý zapísaný na liste

vlastníctvač.XXXkatastrálneúzemieA.,dokazovanímbolozistené,žesajednáodvojposchodovýdom.
Na prízemí, aj na poschodí domu sa nachádza sociálne zariadenie a je možný samostatný prístup na
prízemie domu, ako aj na jeho poschodie. Vzhľadom na uvedené predmetný rodinný dom by bol reálne
deliteľný, ak by podiely strán sporu boli rovnaké t.j. u každého v jednej polovici. Podiely strán sporu v
nehnuteľnosti ale predstavujú 3/4 u žalobcu a 1/4 u žalovanej, v pomere k celku a preto vzhľadom na

výšku podielov strán sporu súd dospel k záveru, že predmetný rodinný dom nie je reálne deliteľný podľa
výšky ich spoluvlastníckych podielov. Z dokazovania je zrejme, že tento rodinný dom užíva výlučne otec
žalobcu, jedná sa o jeho rodičovský dom. Otec žalobcu užíva len poschodie rodinného domu. Prízemie
domu nie je v súčasnej dobe obývateľné v dôsledku záplav v roku 2010. Ani jedna zo sporových strán
rodinný dom neužíva.

34. Pokiaľ sa týka pozemkov patriacich do podielového spoluvlastníctva strán sporu, tieto pozostávajú
zo šiestich, samostatne zapísaných parciel v katastri nehnuteľnosti. V prírode tieto parcely tvoria jeden
súvislý celok o výmere 5972 m2. Rodinný dom stojaci na parcele č. XXXX sa nachádza v prednej
polovici tohto celku v smere od prístupovej cesty k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na uvedené, najmä

skutočnosť, že parcely tvoria jeden súvislý celok a vzhľadom na celkovú výmeru týchto parciel súd
dospel k záveru, že tieto pozemky sú reálne deliteľné. V konaní bol súdom ustanovený znalec z
odboru geodézie a kartografie, ktorý vyhotovil geometrický plán možnej reálnej deľby pozemkov podľa
pokynov súdu. Vyhotovený geometrický plán reálnej deľby zohľadňuje účelné využitie novozniknutých
nehnuteľnosti, i rodinného domu nachádzajúceho sa na jednej z parciel. K časti nehnuteľnosti -

parcelámč.XXXX,XXXX,XXXX/X,XXXX/Xanovovzniknutýmparcelámč.XXXX/X,XXXX/X(ocelkovej
výmere 4479 m2) je zabezpečený riadny prístup z miestnej komunikácie na parcele č. XXXX a k
časti nehnuteľnosti - novovzniknutým parcelám č. XXXX/X, XXXX/X (o celkovej výmere 1493 m2) je
zabezpečený prístup cez pozemok v susedstve - parcelu č. XXXX, ktorý patrí vlastnícky žalovanej.35. Žalobca v konaní namietal, že každá z parciel patriaca do podielového spoluvlastníctva účastníkov
je samostatným pozemkom a z tohto pohľadu jednotlivé parcely nie sú reálne deliteľné preto, že každý z

nich je treba posudzovať samostatne z hľadiska možnej reálnej deľby. Súd preto opätovne zdôrazňuje,
že predmetné parcely tvoria v prírode jeden súvislý celok, ktorého výmera umožňuje reálnu deľbu podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov. Aj keď je pravdou, že každá z parciel je samostatnou
vecou, v danom prípade má súd za to, že nie je vôbec pravdepodobné, aby uvedené parcely boli niekedy
samostatne prevádzané ako samostatné pozemky a teda aby boli samostatne predmetom prevodu. V

danom prípade vzhľadom na uvedené má súd za to, že je možné reálnu deľbu nehnuteľnosti posudzovať
podľa ich celkovej výmery a z tejto celkovej výmery vyporiadať strany sporu podľa výšky ich podielov.
V tomto smere tunajší súd poukazuje aj na právny názor odvolacieho súdu uvedený v rozhodnutí zo
dňa 30.11.2015.

36. Žalobcatiežvkonanínamietal,žereálnoudeľboupozemkovdôjdekzníženiuhodnotyzostávajúcich

nehnuteľnosti a to hlavne v prípade, že žalovaná na získaných pozemkoch zriadi resp. rozšíri už
existujúcu prevádzku zberných surovín. V tejto súvislosti súd v prvom rade uvádza, že predmetné
nehnuteľnosti sa nachádzajú podľa Územného plánu mesta Krompachy v lokalite drobnej výroby a
služieb. Uvedené bolo zistené aj samotnou ohliadkou nehnuteľnosti vykonanou zo strany súdu, kde
okrem zberných surovín v bezprostrednom susedstve predmetných nehnuteľnosti sa z druhej strany, za

riekou Hornád, nachádzajú ďalšie zberné suroviny. V priebehu konania bolo tiež poukázané na to, že
aj na nehnuteľnostiach patriacich do podielového spoluvlastníctva strán sporu, otec žalobcu v minulosti
prevádzkoval zberné suroviny ako podnikateľ a to práve na pôvodnej parcele č. XXXX. Pôvodná parcela
č. XXXX nachádzajúca sa v zadnej časti v smere od prístupovej komunikácie nie je v súčasnej dobe
užívaná žalobcom, ale ani vypočutým svedkom otcom žalobcu a to už dlhší čas. Uvedené bolo zrejme

aj pri ohliadke nehnuteľnosti.

37. V konečnom dôsledku žalobca namietal, že znalec pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemkov
neposudzoval toto hľadisko aj podľa právnych predpisov platných na úseku vodného hospodárstva,
keďže predmetné pozemky resp. ich časť má charakter pobrežných pozemkov a tvorí inundačné územie

podľa zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. Predchodca žalovanej sa v priebehu konania vyjadril, že
zvažuje na novovytvorených pozemkoch rozšíriť skládku odpadu. Uvádzané okolnosti súd vzal do úvahy
pri rozhodovaní o možnej reálnej deliteľnosti pozemkov. Je nesporné, že časť pozemkov patriacich do
podielového spoluvlastníctva účastníkov tvorí inundačné územie. Súd má však za to, že pokiaľ skutočne
na novovytvorených parcelách bude v budúcnosti zriaďovaná resp. rozširovaná prevádzka zberných

surovín, je v kompetencii príslušných štátnych orgánov, či takéto rozšírenie prevádzky, aj na sporné
pozemky bude povolené a ak áno za akých okolností a podmienok alebo nebude povolené.

38. V konaní bolo preukázané, že v roku 2014 bolo príslušnými úradmi zistené, že prevádzka zberných
surovín nachádzajúca sa na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktoré sú v bezprostrednom

susedstve s predmetnými nehnuteľnosťami bola neoprávnene vykonávaná aj na parcelách, na ktoré
nebolo vydané povolenie na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov. Povolenie prevádzkovania
tohto zariadenia bolo následne rozhodnutím z roku 2015 vydané príslušným úradom.

39. Žalovaný v konaní namietal, že časť novovytvorenej parcely č. XXXX/X resp. v podstate celá

táto parcela je pod vodnou hladinou. Uvedené pripustil aj žalobca s tým, že pod vodnou hladinou
je aj časť novovytvorenej parcely č. XXXX/X. Uvedené parcely boli vytvorené z pôvodnej parcely č.
XXXX, ktorá je v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 664 m2.
Doplnením znaleckého dokazovania znalcom ustanoveným súdom bolo zistené, že parcela č. XXXX sa
nenachádza a to ani len jej časť pod vodnou hladinou a teda platí stále stav tejto parcely zapísaný v

katastrinehnuteľnosti.jepravdou,žeuvedenáparcelasanachádzavzáplavovompásme.Vzáplavovom
pásme sú však všetky parcely, ktoré sú predmetom tohto konania, teda sú v podielovom spoluvlastníctve
sporových strán. V záplavovom pásme sú aj susediace nehnuteľnosti patriace do výlučného vlastníctva
žalovanej, kde sa nachádza prevádzka zberných surovín. Uvedené vyplýva z Mapy povodňového
ohrozenia nachádzajúceho sa v spise.

40. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu,
pokiaľ sa týka pozemkov, ich reálnou deľbou podľa geometrického plánu vyhotoveného znalcom v
tomto konaní, ktorý zohľadňuje veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu. K novovzniknutýmparcelám vytvoreným geometrickým plánom je zabezpečený prístup bez toho, aby bolo potrebné
zriaďovať vecné bremeno. Žalobca má k novovytvoreným parcelám prikázaným do jeho vlastníctva
zabezpečený prístup z verejnej komunikácie spôsobom, ako doposiaľ a žalovaná má zabezpečený

prístup k parcelám prikázaným do jej vlastníctva cez susediace pozemky patriace do jej výlučného
vlastníctva. Z dokazovania je tiež zrejme, že všetky novovzniknuté parcely sa nachádzajú v záplavovom
území Hornádu t.j. parcely prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, ako aj žalovanej. Pokiaľ sa týka
novovzniknutej parcely danej do výlučného vlastníctva žalovanej a obáv z prevádzkovania zariadenia
zberných surovín aj na týchto parcelách zo strany žalobcu, súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie vo

veci je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu. Súd nemôže do budúcna hodnotiť, či ak dôjde k
rozšíreniu prevádzky zberných surovín aj na tieto parcely, bude toto zariadenie prevádzkované v súlade
s platnými právnymi predpismi alebo nie. Okrem toho súd poukazuje aj na to, že ak vec možno reálne
rozdeliť, nemôže skúmať účelné využitie veci, ktoré kritérium nie je rozhodujúce pri tomto spôsobe
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o prikázaní veci jednému
alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom za náhradu.

41. Druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú
náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania súd použil pri rodinnom dome
patriacom do podielového spoluvlastníctva strán sporu, keďže zákon nevylučuje kombinovaný spôsob
vyporiadania po zrušení podielového spoluvlastníctva. Dokazovaním v konaní bolo preukázané, že

rodinný dom v súčasnej dobe nie je užívaný ani jedným z podielových spoluvlastníkov. Tvrdenie žalobcu
o tom, že do budúcna nie je vylúčené, aby nehnuteľnosť užíval na bývanie, súd považoval skôr za
účelové a to z dôvodu, že od začiatku konania žalobca pripúšťal aj alternatívu prikázania všetkých
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej. Pri rozhodovaní, ktorej zo strán sporu bude rodinný
dom prikázaný do výlučného vlastníctva, súd preto vzal do úvahy tú skutočnosť, že nehnuteľnosti

dlhodobo užíva otec žalobcu. Jedná sa o jeho rodičovský dom, o ktorý sa stará, udržiava ho. Okrem
toho súd prihliadol aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov a to, že pozemok pod rodinným domom,
ako aj priľahlé pozemky s prístupom od verejnej komunikácie boli prikázané do vlastníctva žalobcu.
Súd tak prikázal predmetný rodinný dom do výlučného vlastníctva žalobcu. Nehnuteľnosti patriace do
podielového spoluvlastníctva možno prikázať spoluvlastníkovi za primeranú náhradu, ktorou je príslušný

podiel všeobecnej ceny veci. Sporové strany sa na všeobecnej hodnote nehnuteľnosti - rodinného domu
nedohodli. Z uvedeného dôvodu bola určená znalcom ustanoveným súdom z odboru stavebníctva,
odvetvie oceňovania nehnuteľnosti a to vo výške 32 900,- Eur. Podiel žalovaného vo výške 1/4 v pomere
k celku tak predstavuje sumu 8 225,- Eur (32 900,- Eur delene 4). Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti súd zaviazal žalobcu po prikázaní rodinného domu do jeho výlučného vlastníctva zaplatiť

žalovanému primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v rodinnom dome vo výške 8 225,- Eur.

42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená
s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

44. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

46. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalovaná bola v konaní úspešná,
súd po zrušení podielového spoluvlastníctva ho vyporiadal ňou resp. jej predchodcom navrhovaným
spôsobom a preto náhrada trov konania bola priznaná v plnom rozsahu žalovanej. Podľa úspešnosti
sporu súd rozhodol aj o trovách štátu, žalobca nebol v konaní úspešný, preto je povinný tieto trovy
uhradiť. O výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto

rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.