Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/819/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200380
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815200380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy

Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu G. Z., s.r.o., so sídlom A., O. Z. 8, L.: XX XXX XXX,
zastúpeného advokátkou JUDr. O. C. so sídlom A., N. X proti žalovanej P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXX, o zaplatenie 901,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 06. mája 2015, č.k. 6C/11/2015-54 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanej

zaplatenia sumy 901,40 eur s príslušenstvom. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal
zo zistenia, že žalovaná ako dlžníčka uzavrela so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol
poskytnutý úver 25.000,- Sk, ktorý mala splácať v splátkach 1939,- Sk mesačne po dobu od 27.03.2008
do 27.08.2009. Žalovaná úver riadne nesplácala z dôvodov zmeny pomerov na jej strane. Svojou
povahou išlo o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň i o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a/ b/ zákona č. 238/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a podporne i o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a

nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodne
vznesenou námietkou premlčania dlhu žalovanou, ktorú vzniesla v konaní. Splatnosť nároku, ktorý je
predmetom konania, nastala 27.08.2009, a keďže žalobca podal návrh na súd 15.01.2015, bol návrh
podaný po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
súd uviedol, že vzhľadom na to, že táto zmluva je svojim charakterom zároveň i spotrebiteľskou zmluvou,
pričom na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a
tým i ustanovenia o premlčaní, spravuje sa premlčanie takéhoto dlhu občianskym právom. Súd podľa §

112 Občianskeho zákonníka mal za to, že premlčacia lehota plynula aj uplatnením si nároku žalobcu na
Rozhodcovskom súde z dôvodu, že tento si ho takýmto návrhom neuplatnil riadne. Z týchto dôvodov
žalobu žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola
úspešná žalovaná, žalovanej trovy konania nevznikli, tieto v konaní ani neuplatnila. Trovy konania
uplatnilžalobca,ktorývkonaníúspešnýnebol,pretosúdrozhodoltak,žežalobcovináhradutrovkonania
nepriznáva.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že právnym titulom uplatnenia
peňažného nároku bola zmluva o úvere uzatvorená dňa 27.02.2008 so žalovanou, na základe ktorej
poskytol žalovanej istinu úveru 25.000 Sk a dohodol zmluvný úrok z úveru v sume 9.902 Sk, pričomcelý záväzok žalovanej bol splatný v 18-tich mesačných splátkach po 1939 Sk od mesiaca marec 2008.
Žalovaná uhradila celkom štyri splátky po 1939 Sk, teda 257,44 eur. Ku dňu podania žaloby na súd
zostalo neuhradené 901,04 eur, čo je súčet zvyšných 14-tich splátok po 64,36 eur. Poukázal na to, že

svojho nároku na plnenie voči žalovanej sa najskôr domáhal v rozhodcovskom konaní, kde aj účastníkmi
v zmluve o úvere zvolený rozhodcovský súd vo veci meritórne rozhodol. Návrh na rozhodcovský súd bol
podaný dňa 31.10.2008, rozsudok rozhodcovského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2008 a
vykonateľnosť dňa 18.12.2008. Na základe rozsudku rozhodcovského súdu podal ako oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie dňa 19.12.2008. Až dňa 02.02.2014 vydal Okresný súd Prievidza ako exekučný

súd uznesenie č.k. 15Er/60/2009-14, ktorým rozhodol o zastavení exekúcie. Mal za to, že súd prvej
inštancie nesprávne rozhodol z dôvodu, že aplikoval nesprávne ust. § 101 Obč. zákonníka, keď správne
mal aplikovať ust. § 112 Obč. zákonníka. Mal za to, že premlčacia doba v tomto prípade spočívala od
30.10.2008 (deň podania návrhu k rozhodcovskému súdu) do 18.12.2008 (deň vykonateľnosti rozsudku
rozhodcovského súdu) a tiež nie od 19.12.2008 (dátum podania návrhu na vykonanie exekúcie) až do
dňa 03.01.2015 (deň právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie). Naopak, premlčacia doba podľa

§ 101 Obč. zákonníka plynula od 26.10.2008 (deň nasledujúci po tzv. predčasnej splatnosti úveru) do
dňa 30.10.2008 (deň podania návrhu k rozhodcovskému súdu) a potom aj od 18.12.2008 do 19.12.2008
(deň podania návrhu na exekúciu) a potom aj od 03.01.2015 (deň právoplatnosti uznesenia o zastavení
exekúcie)dodňa15.01.2015(deňpodaniažalobynavšeobecnomsúde).Zuvedenéhovyplýva,žepodal
žalobu na všeobecnom súde včas a ešte pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby. V tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/181/2013-54, ktorý v skutkovo totožnej veci
s použitím znenia § 112 Obč. zákonníka uplatnený nárok žalobcovi priznal.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožnil so

skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam
žalobcu dodáva nasledovné:

6.Predmetomprieskumuodvolaciehosúduvymedzenýmuplatnenouodvolacouargumentácioužalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobou uplatnený nárok žalobcu je premlčaný,

v dôsledku čoho bolo dôvodné žalobu zamietnuť.

7. Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8. V zmysle § 112 Obč. zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia premlčacia doba sa zastavuje - spočíva po dobu
konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo inom príslušnom orgáne a v
začatom konaní riadne pokračuje. Po odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila spočívanie premlčania, môže
plynúť premlčacia doba ďalej v čase, ktorý ostáva do jej skončenia, pričom sa započítava čas, ktorý
uplynul od začiatku jej plynutia až do vyskytnutia sa prekážky. Základnou podmienkou, aby došlo k

spočívaniu premlčacej lehoty je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil buď na súde alebo u iného, avšak
nevyhnutne príslušného orgánu, ktorým môže byť v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z.o rozhodcovskom
konaní i rozhodcovský súd. Zo znenia citovaného ustanovenia je možné a contrario vyvodiť, že ak veriteľ
v premlčacej dobe uplatní právo u iného nepríslušného orgánu, hoci v začatom konaní riadne pokračuje,
premlčacia doba od uplatnenia po dobu trvania konania plynie naďalej a nedochádza k jej spočívaniu.

9. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že uzavretý zmluvný vzťah medzi
žalobcom a žalovanou na základe zmluvy o úvere zo dňa 27.02.2008 je potrebné posudzovať ako
spotrebiteľský vzťah. Všeobecná premlčacia doba je podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka 4-ročná apodľa § 101 Obč. zákonníka je 3-ročná. Z uvedeného je zrejmé, že postavenie spotrebiteľa ako dlžníka
je podľa Obchodného zákonníka nevýhodnejšie, pretože musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom
môže veriteľ súdne uplatniť svoj nárok. Právna úprava chrániaceho spotrebiteľa preto odôvodňuje

aplikáciu ustanovenia, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to ust. § 101 Obč. zákonníka. I keď už
dlhšiu dobu bola ustálená súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov vyplývajúcich z úverových
a podobných zmlúv uzavretých medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka,
bola nejednotná prax súdov pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela
Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 102/2014 Z.z. v znení zák. č. 151/2014 Z.z. v bode I v §

52 ods. 2 Obč. zákonníka pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.“ Tento bod citovaného zákona nadobúda účinnosť až od 01.04.2015, no i napriek
tomu je odvolací súd toho názoru, že už teraz dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke
premlčania pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred
účinnosťou tejto novely. Z dôvodov správy k zák. č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že na zmluvy uzatvárané

spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a
nie Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách
treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda 3-ročnú premlčaciu dobu a takto podľa
Občianskeho zákonníka bolo potrebné aj v danej veci posudzovať otázku premlčania, nakoľko aj keď
medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, išlo o

spotrebiteľskú zmluvu.

10. Na základe uvedeného je aj odvolací súd toho názoru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu
premlčaný podľa § 101 Obč. zákonníka, nakoľko predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená dňom
25.10.2008, žaloba bola podaná na súde dňa 15.01.2015, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.

Žalovaná v priebehu konania na súde prvej inštancie vzniesla námietku premlčania, preto súd prvej
inštancie správne postupoval, keď žalobu žalobcu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol.
Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že jeho nárok nie je premlčaný, nakoľko premlčacia lehota spočívala
uplatnením nároku na rozhodcovskom súde a následne v exekučnom konaní, k tomu je potrebné
uviesť, že táto námietka nebola dôvodná. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Prievidza

sp. zn. 15Er/60/2009 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol v exekučnom konaní vyhodnotený ako
nespôsobilý exekučný titul s poukazom na neplatnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, preto ust. §
112 Obč. zákonníka nemožno v danej veci aplikovať. Pretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neplatná a nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Inak povedané, predmetný Stály rozhodcovský

súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave nebol príslušným orgánom na prejednanie
a rozhodnutie danej veci. V dôsledku toho podaním návrhu na začatie konania na tento orgán, ani
pokračovaním v začatom konaní (v exekučnom konaní) nemohlo dôjsť k zastaveniu -
spočívaniu danej premlčacej lehoty. Predmetná 3-ročná lehota preto začala plynúť dňa 26.10.2008 - deň
nasledujúci po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (nie v deň konečnej splatnosti ako to nesprávne

konštatuje súd prvej inštancie), pričom uplynula dňa 26.10.2011. Žaloba žalobcu bola podaná na súde
dňa 15.01.2015, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu boli odvolacie námietky
žalobcu neopodstatnené.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo

výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že žalovanej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, nakoľko jej v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).