Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113228310
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113228310.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.
Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: FREKOMOS SK, s.r.o., Domove
role č. 69/16516, Bratislava, IČO: 36 196 428 zastúpeného: JUDR. Marta Čarabová, Prievozská č. 18,
Bratislava, proti žalovanému: STAVOZEMIX SK s.r.o., Myslavská č. 736/283, Košice, IČO: 46 446 991,
o zaplatenie 33.040,87 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.

36Cb/244/2015-70 zo dňa 19.4.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (výrokom I) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 33.040,87 eur istiny a výrokom II uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 9% ročne nasledovne: z dlžnej sumy 48.040,87 eur od 7.7.2013 do 19.8.2013 a z
dlžnej sumy 33.040,87 eur od 20.8.2013 do zaplatenia. Zároveň konanie ohľadom úroku z omeškania
v prevyšujúcej časti zastavil (výrok III) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 4.322,56 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátke JUDr. Marte
Čarabovej.Trovykonaniavčasti1.982,00eurpredstavujúnáhraduzazaplatenýsúdnypoplatokavčasti

2.340,56 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu (výrok IV). Výrokom
V vyslovil, že to všetko je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 33.040,87 eur s prísl., titulom práva na uhradenie odmeny za vykonanie prác „zlepšenie
zeminy na mieste hydraulickým spojivom“ na stavbe „Competence centre Dunajské Kostoľné Kračany“,
na základe objednávky žalovaného č. 20042013-1 z 20.4.2013. Na uhradenie dohodnutej ceny za
vykonanie diela žalobca vyzval žalovaného faktúrou č. 21305028 na sumu 48.040,87 eur, splatnou
6.7.2013. Dňa 20.8.2013 žalovaný uhradil iba sumu 15.000 eur.

3. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietal, že súd prekročil žalobný návrh, keď priznal
žalobcovi nárok na úrok z omeškania za obdobie od 7.7.2013 do 19.8.2013. Na základe uvedeného
konajúci súd uznesením z 8.10.2014 žalovaným namietaný rozpor odstránil opravou vydaného
platobného rozkazu. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca si nárok na úrok z omeškania za obdobie
od 7.7.2013 do 20.8.2013 uplatnil duplicitne, pričom vychádzal zo skutočnosti, že za toto obdobie si

uplatnil úrok z omeškania zo sumy 48.040,87 eur a aj zo sumy 33.040,87 eur. Podľa žalovaného, by mal
mať žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 48.040,87 eur od 7.7.2013 do19.8.2013 a 9% ročne zo sumy 33.040,87 eur od 20.8.2013 do zaplatenia. V podanom odpore žalovaný
poukázal na skutočnosť, že kompletizuje svoje nároky voči žalobcovi a z tohto dôvodu v blízkej dobe so
žalobcom plánuje započítať vzájomné pohľadávky a záväzky.

4.Podanímz18.12.2015azo6.4.2016žalobcazobralsvojužalobučiastočnespäťatovčastizaplatenia
úroku z omeškania nad úrok uvedený vo výroku II napadnutého rozsudku. Uviedol, že pri vyhotovovaní
žalobného návrhu si omylom uplatnil nárok na úrok z omeškania duplicitne.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a s poukazom na ust. § 536 Obchodného zákonníka,
§ 548 ods. 1, Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 1 Nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z.z., dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikla zmluva o dielo,
predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu vyhotoviť pre žalovaného dielo „zlepšenie zeminy na mieste

s použitím hydraulického spojiva“ na stavbe „Competence centre Dunajské Kostoľné Kračany“ a tomu
zodpovedajúca povinnosť žalovaného zaplatiť za vyhotovenie diela dohodnutú odmenu. Žalobca v
prospech žalovaného poskytol dohodnuté plnenie, za ktoré mu vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej
odplatyvovýške48.040,87eur.Žalovanýčasťodmenyzadielovsume15.000,00euruhradilvomeškaní
až 20.8.2013 a zvyšnú časť dohodnutej odplaty t.j. 33.040,87 eur žalobcovi neuhradil. Teda od márneho

uplynutia lehoty splatnosti faktúry sa žalovaný dostal s uhradením svojho záväzku do omeškania, a preto
vznikol žalobcovi voči žalovanému aj nárok na uhradenie úroku z omeškania. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I, II napadnutého rozsudku.

6. Keďže žalobca zobral duplicitne uplatnený nárok na úrok z omeškania za obdobie od 7.7.2013 do

20.8.2013 späť, súd prvej inštancie citujúc ust. § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že má voči
žalobcovi nejaké svoje pohľadávky, ktoré mieni započítať, bola neúspešná z dôvodu, že žalovaný počas
konania žiadny zápočet nevykonal a v tomto smere nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by

skutočne preukazoval čiastočný (prípadne aj celkový) zánik nároku žalobcu započítaním podľa § 358
a nasl. Obchodného zákonníka.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 149 Ods. 1 O.s.p., a keďže žalobca mal vo
veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti voči celému uplatnenému nároku, priznal mu náhradu

trov konania spočívajúcu v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku
vo výške 1.982,00 eur a v náhrade trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 486,29
eur (prevzatie zastúpenia, spracovanie a podanie žaloby, písomné vyjadrenie k odporu a účasť na
pojednávaní 19.4.2016), režijný paušál 2x 7,81 eur, 1x 8,04 eur a 1x 8,58 eur; náhradu za čas strávený
cestou na pojednávanie a späť vo výške 157,30 eur (11 začatých polhodín x 14,30 eur) a nárok na

cestovné výdavky vo výške 205,84 eur.

9. Proti tomuto rozsudku (v časti trov konania) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a priznať žalovanému 10%-nú náhradu trov konania voči žalobcovi (úspech

55% - 45% neúspech), resp. žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznať s poukazom na
uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob/49/2015-48 z 2.9.2015, v ktorom odvolací súd uložil
prvostupňovému súdu „prihliadať pri rozhodovaní o náhrade trov konania na pochybenie žalobcu“.

10. Má za to, že vo veci nie sú sporné dve podstatné skutočnosti, a to pochybenie prvostupňového súdu,

keď v platobnom rozkaze namiesto žalovaného úroku z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy 48.040,87
eur od 7.7.2013 do 19.8.2013 uložil zaplatiť úrok z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy 33.040,87 eur od
7.7.2013 do 19.8.2013 (rozdiel 43.272,32 eur na úkor žalovaného) a pochybenie žalobcu spočívajúce
jednak v duplicitnom zažalovaní úroku z omeškania od 7.7.2013 do 19.8.2013 ako aj v nesprávne
uplatnenej náhrade trov konania. Všetky tieto pochybenia sú priznané a patrične zdokladované ako

v napadnutom rozsudku tak aj v odvolacom uznesení č.k. 3Cob/49/2015-48 z 2.9.2015, ktorým bola
prvostupňovému súdu uložená povinnosť na tieto pochybenia pri určení náhrady trov konania prihliadať,
a to najmä na pochybenia žalobcu, za ktoré žalovaný nenesie žiadnu vinu či inú zodpovednosť. Z
uvedeného teda vyplýva, že bolo povinnosťou súdu prihliadať aj na jeho vlastné pochybenie, a nietúto jeho zodpovednosť preniesť cestou náhrady trov konania na žalovaného, ktorý s pochybením
prvostupňového súdu ani nemá nič spoločné.

11. Ďalej poukázal na skutočnosť, že tvrdenia prvostupňového ale aj odvolacieho súdu, že pochybenie
prvostupňového súdu bolo odstránené opravným uznesením č.k. 30Rob/194/2013-36 z 8.10.2014
nemôže byť z pohľadu procesnej legality pravdou. S poukazom na § 174 ods. 2 O.s.p. je toto uznesenie
pre právnu nemožnosť od počiatku ničotné. Totiž žalovaný podal 28.4.2014 voči platobnému rozkazu
z 25.3.2014 odpor s odôvodnením vo veci samej, z čoho je zrejmé, že počnúc 28.4.2014 sa vydanie

opravného uznesenia stalo viac právne nemožným, keďže zrušené súdne rozhodnutie nie je možné
viac opraviť. Najmä k 8.10.2014 nemohol súd legálne vydať žiadne opravné uznesenie k platobnému
rozkazu, ktorý už 28.4.2016 bol zo zákona zrušený. Opačný právny názor by podľa žalovaného viedol
k procesno-právnej anarchii, kde by sa takto dalo upraviť každé zrušené rozhodnutie vôbec, kde podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka je súd vždy ex offo povinný prihliadať na absolútnu neplatnosť každého
procesného úkonu, a to vrátane aj vlastného.

12. Na základe právneho stavu bol teda cestou platobného rozkazu uplatnený voči žalovanému
14.4.2014 nárok zodpovedajúci sume 79.131,87 eur ( v zmysle § 172 ods. 1 O.s.p., § 174 ods. 1 O.s.p.
a § 41 ods. 1 Exekučného poriadku), kde jedinou jeho zákonom poznanou obranou bolo len podanie
odporu, ktorému prvostupňový súd plne vyhovel, keď všetky žalovaným namietané vady v napadnutom

rozsudku zohľadnil tým, že ho zaviazal len na nespornú sumu 35.501,08 eur (45% v platobnom rozkaze
uplatnenej sumy, čo zodpovedá 55%-nému úspechu v konaní).

13. Žalovaný teda v tomto rozsahu nenesie žiaden diel viny na nesprávnom (svojvoľnom postupe)
prvostupňového súdu, keď ho tento svojvoľne zaviazal zaplatiť žalobcovi viac ako dvojnásobok jeho

nároku, voči čomu sa musel žalovaný brániť. Táto nespravodlivosť je o to väčšia, že žalovaný bude
musieť uhradiť v prospech prvostupňového súdu súdny poplatok za odpor, i keď všetky tvrdenia z odporu
žalovaného sa potvrdili a bolo im aj vyhovené.

14. Podľa žalovaného sa potvrdilo aj pochybenie žalobcu pri duplicitnom zažalovaní úrokov z omeškania

a nesprávne vyčíslenej náhrade trov konania (tarifa 492,93 eur namiesto 486,34 eur), čo bol žalobca
nútený opraviť svojimi podaniami z 18.12.2015 a 6.4.2016.

15. Nakoľko je vo veci nesporné, že žalobcova žaloba vykazovala podstatné vady, čo bolo opravené až z
titulu žalovaného odporu, nemožno podľa žalovaného žalobcovu žalobu označiť za žiaden účelný úkon

podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Rovnaké platí aj o žalobcových podaniach z 18.12.2015 a 6.4.2016, ktorými
žalobca toto svoje pochybenie napravoval. Napriek tomu mu však prvostupňový súd za tieto úkony ním
požadovanú náhradu v plnom rozsahu priznal, i keď minimálne za opravu jeho žaloby (späťvzatia) k
tomu určite neexistoval žiaden zákonný titul hodný akejkoľvek náhrady. Navyše žiadne zo žalobcových
podaní z 18.12.2015 a 6.4.2016 súd v zmysle § 123 O.s.p. a zásady kontradiktórnosti ani nedoručil na

vyjadrenie, čo tiež ich účelnosť vyvracia (ESĽP: Nideröst-Huber v. Švajčiarsko, rozsudok z 18.2.1997,
Reports 1997-I, str. 108, ods. 24, a Mantovanelli v. Francúzsko, rozsudok z 18.3.1997, Reports 1997-
II, str. 436, ods. 33,; Komanický proti Slovensku, 2002), kde aj podľa ESĽP nie je na súde, aby určil čo
bude a čo nebude doručovať na vyjadrenie účastníkom konania.

16. Na základe uvedeného, po správnosti nemala byť nikomu priznaná náhrada trov konania (resp. mala
byť priznaná žalovanému v rozsahu 10%), kde žalobcova žaloba a jeho opravy petitu z 18.12.2015 a
6.4.2016 nepredstavujú v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. žiadne účelné úkony uplatňovaného práva, keďže
tie môžu predstavovať len perfektné úkony (obzvlášť ak sa jedná o úkony advokáta - profesionála), kde
žalovaný nevidí žiaden dôvod platiť advokátovi žalobcu za jeho hrubé pochybenia pri koncipovaní petitu

žaloby.

17. Odvolanie žalovaného bolo žalobcovi doručené 26.7.2016. Žalobca sa k podanému odvolaniu
nevyjadril.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, beznariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

19. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 27.6.2016, teda za účinnosti Zákona č.
99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

21. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

22. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého výroku rozhodnutia a
konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:

23. Žalovaný odvolaním napadol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.
Ostatné výroky rozsudku súdu prvej inštancie neboli odvolaním žalovaného napadnuté, stali sa
právoplatnými a neboli predmetom preskúmania odvolacieho súdu.

24. Je nepochybné, že žalobca sa proti žalovanému domáhal podanou žalobou zaplatenia 33.040,87
eur s prísl.

25. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a okrem toho uložil žalovanému nahradiť trovy konania podľa
vtedy platného ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a to za zaplatený súdny poplatok 1.982,00 eur a náhradu trov

právneho zastúpenia 2.340,56 eur.

26.Priznanétrovysúvplnomsúladesust.§10ods.1vyhl.č.655/2004Z.z.,§7ods.2,4zák.č.283/2002
Z.z. ako aj ust. § 142 ods. 3 vtedy platného O.s.p.

27. Námietky žalovaného týkajúce sa úrokov i ďalších skutočností pre rozhodnutie odvolacieho súdu
nemajú právny význam.

28. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovaný nebol v odvolacom konaní
úspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).