Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216928
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815216928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: O. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Gabrielom Blehom advokátom so sídlom
Bratislava, L. Dérera č. 2, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova
č. 25, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o určenie, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 5361/06 zo dňa
15.11.2006 je neplatný z a s t a v u j e.

Súdurčuje,žezmluvaoúvereč.3650070zodňa24.03.2006uzavretámedziodporcomanavrhovateľom

j e n e p l a t n á.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,-
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 19.10.2015 domáhal proti odporcovi

určenia, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 5361/06 zo dňa 15.11.2006 je neplatný
a určenia, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24.03.2006 je neplatná. Ďalej sa navrhovateľ proti
odporcovi domáhal zaplatenia sumy 400,- eur ako primeraného finančného zadosťučinenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 24.03.2006
navrhovateľ a odporca uzavreli spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej odporca
poskytol navrhovateľovi úver vo výške 14.000,- Sk (464,70 eura). V súčasnosti predstavuje dlh
navrhovateľa voči odporcovi sumu 8366,85 eura, čo predstavuje navýšenie 1800% poskytnutého úveru

(464,70 eura). Vo veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR
5361/06, na základe ktorého ako exekučného titulu bola vedená exekúcia na Okresnom súde Prievidza
pod sp. zn. 9Er/547/2007, ktorú vyhlásil exekučný súd za neprípustnú a následne ex offo zastavil.
Poukázal na to, že odporca postupoval voči navrhovateľovi bez odbornej starostlivosti a v rozpore s
dobrými mravmi a práva navrhovateľa ako spotrebiteľa porušil najmä tým, že použil v zmluve početné
neprijateľné zmluvné podmienky, a to najmä rozhodcovskú doložku, voľbu Obchodného zákonníka
na právny vzťah, dohodu o zrážkach zo mzdy, plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy alebo

zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam, na prevod finančných prostriedkov z
bankového účtu dlžníka, na spísanie Notárskej zápisnice o uznaní dlhu v mene dlžníka, poplatok,
odplata za úver vo výške 13360,- Sk (443,47 eura) - 95% a denný úrok z omeškania 0,25% , zmluvnú
pokutu 300,- Sk (9,95 eura) za každý jeden prípad omeškania, zmluvnú pokutu za neznemožneniedlžníka veriteľovi spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu 3000,- Sk (99,58 eura) a zmluvnú
pokutu za neoznámenie zmeny údajov dlžníka 1000,- Sk (33,19 eura). Vzhľadom na uvedené mal
navrhovateľ za to, že odporca postupoval voči nemu v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Zároveň

si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v
sume400,-eurzdôvodu,ženavrhovateľprežilaprežívavsúvislostisposkytnutýmúverommnohoútrap,
žije pod sústavným tlakom. Odporca aj prostredníctvom rôznych vymáhačov a aj súdnych exekútorov
navrhovateľa neustále vyzýva na úhradu dlhu, čo mu spôsobuje permanentný stres. Výšku primeraného
finančného zadosťučinenia navrhovateľ odvodzuje od ujmy, ktorú utrpel a táto suma korešponduje aj

intenzite porušenia spotrebiteľského práva.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomným podaním zo dňa 04.11.2015, v ktorom najmä
namietal, že predmetnú zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24.03.2006 nemožno považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluvné strany
sa dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal

na to, že zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva,
že iný zákon ani na daný vzťah nemožno aplikovať. Pri otázke neplatnosti zmluvy ako celku odporca
zotrval na doterajšej argumentácii, že v predmetnom prípade nemožno žiadať neplatnosť právneho
úkonu ako takého, keďže podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, je neplatná len táto časť. Podľa tohto ustanovenia by teda bola neplatná len tá časť odplaty,

ktorá by podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu a odporca by mal
naďalej nárok na ostávajúcu primeranú odplatu. Mal za to, že navrhovateľ nemôže dosiahnuť neplatnosť
celej zmluvy o úvere z dôvodu neprimeranosti výšky odplaty, keďže neexistuje zákonné ustanovenie,
na ktoré by sa mohol odvolať. Poukázal tiež na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje
existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. O

platnosti resp. neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24.03.2006 bolo rozhodnuté rozsudkom
stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 15.11.2006 sp. zn. SR 5361/06, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť. Ďalej uviedol, že z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský
súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal
odporcovi voči navrhovateľovi plnenie. Ďalej poukázal na to, že vo veci navrhovateľ nepreukázal

naliehavý právny záujem. Vzhľadom na všetko uvedené žiadal návrh navrhovateľa ako neopodstatnený
v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
najmä s: návrhom, splnomocnením, zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24.03.2006, všeobecnými

podmienkami poskytnutia úveru, listom odporcu navrhovateľovi zo dňa 07.10.2015, upovedomením o
začatí exekúcie zo dňa 15.05.2007, oznámením o zmene súdneho exekútora, exekučným príkazom,
poslednou výzvou, žiadosťou o súčinnosť so splatením dlhu zo dňa 25.08.2014, oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 10.05.2012, výzvou na zaplatenie zo dňa 07.06.2010, vyjadrením odporcu k návrhu
zo dňa 04.11.2015, vyjadrením navrhovateľa k vyjadreniu odporcu zo dňa 08.01.2015, ospravedlnením

odporcu zo dňa 27.04.2016-40 a spisom OS PD sp. zn. 9Er/547/2007, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

Dňa 24.03.2006 uzavrel odporca ako veriteľ s navrhovateľom ako dlžníkom zmluvu o úvere podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť sumu 14000,- Sk

(464,71 eura) dlžníkovi úver v sume 14000,- Sk (464,71 eura) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 13360,- Sk (443,47 eura), t. j. celkom zaplatiť sumu
27360,- Sk (908,19 eura) v 12 mesačných splátkach po 2280,- Sk (75,68 eura) počnúc dňom 20.04.2006
na účet veriteľa. Zároveň dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ a uzatvorenie zmluvy

o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 OZ za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa.
Podľa bodu 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) sa účastníci dohodli,
že ak dlžník bude v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku
uhradiť mandatárovi v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 300,- Sk (9,95 eura) za každý jeden prípad
omeškania. Zároveň podľa bodu 05. VPPÚ dlžník s veriteľom uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy a

z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Podľa bodu 06. VPPÚ sa
zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 04.
VPPÚ zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý
deň omeškania odo dňa kedy sa stal splatný celý dlh až do dňa uhradenia. Ďalej v bode 07. VPPÚdlžník vyhlásil, že žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie svojho záväzku spísaním
notárskej zápisnice ako exekučného titulu a v prípade porušenia tohto ustanovenia berie na vedomie
trestnoprávnu zodpovednosť za svoje konanie a zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu 3000,-

Sk (99,58 eura). Podľa bodu 08. VPPÚ je dlžník oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred
termínom splatnosti, avšak aj v takom prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v plnej výške. V
bode 09. VPPÚ sa dlžník zaviazal veriteľovi oznámiť zmenu adresy alebo zásadné zmeny v osobných
pomeroch písomne veriteľovi bez zbytočného odkladu a v prípade porušenia tejto povinnosti sa dlžník
zaviazal uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 1000,- Sk (33,19 eura) do piatich dní od doručenia

písomnej výzvy veriteľa. V bode 13. VPPÚ dlžník uznal dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na
základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve.
Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V bode 17. VPPÚ bola
medzi účastníkmi uzavtretá rozhodcovská doložka. Podľa bodu 19. VPPÚ obidve zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať

Obchodným zákonníkom.

Listom zo dňa 07.10.2015 odporca oznámil navrhovateľovi, že zostatok na zmluve o úvere č. 3650070
je vo výške 8366,85 eura a stále sa navyšuje o úrok z omeškania vo výške 1,33 eura. Odporca poukázal
na to, že dlh navrhovateľa sa stal v celom rozsahu splatný dňa 05.05.2006. V exekučnom konaní súdny

exekútor zrazil v období od 31.03.2014 do 01.07.2015 navrhovateľovi platby v celkovej výške 396,11
eura (15 x 21,36 eura a 1 x 75,71 eura= 396,11 eura). Uviedol, že dlžná suma pozostáva z neuhradených
úrokov z omeškania, z neuhradenej istiny, poplatku za zasielanie upomienok, trov rozhodcovského
konania a trov exekučného konania.

Súdny exekútor Milan H. dňa 15.05.2007 č. k. Ex XXX/XX-X vydal upovedomenie o začatí exekúcie na
základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 15.11.2006 č. k. SR 5361/06,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2007 a vykonateľnosť dňa 11.01.2007.Dňa 21.09.2011
oznámilsúdnyexekútorG..Z.U.navrhovateľovizmenusúdnehoexekútora.Dňa12.11.2014vydalsúdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý exekučný príkaz na vykonanie predmetnej exekúcie prikázaním pohľadávky

z účtu v banke.

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 18.02.2015 č. k. 9Er/547/2007-25 vyhlásil exekúciu
vedenú odporcom ako oprávneným voči navrhovateľovi ako povinnému o vymoženie 916,15 eura
s príslušenstvom (pohľadávka odporcu z úverovej zmluvy č. 3650070 zo dňa 24.03.2006 priznaná

rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 15.11.2006 sp. zn. SR 5361/06 ako
exekučným titulom) za neprípustnú a exekúciu zastavil. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd
uznesením zo dňa 30.11.2015 č. k. 16CoE/79/2015-56 odvolanie oprávneného odmietol a návrh na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP zamietol.

Na pojednávaní dňa 29.04.2016 zobral navrhovateľ svoj návrh v časti o určenie, že rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu č. k. SR 5361/06 zo dňa 15.11.2006 je neplatný späť a v tejto časti žiadal konanie
zastaviť.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v stave účinnom ku dňu podpísania zmluvy (24.03.2006),

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v stave účinnom ku dňu podpísania zmluvy, dodávateľ je

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v stave účinnom ku dňu podpísania zmluvy, spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v stave účinnom ku dňu podpísania zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v stave účinnom ku dňu podpísania zmluvy,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovaťa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol

spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP, v návrhu na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Keďže navrhovateľ pred začatím prvého pojednávania, písomným podaním zo dňa 22.01.2015

prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 126,17 eura s
príslušným úrokom z omeškania späť, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 a 3 OSP zastavil.

Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené v § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, do 01.07.2007 aj v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa

a od 01.07.2007 v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ide o osobitný spôsob ochrany
spotrebiteľa pri uzavieraní tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých,
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. V ustanovení § 52 ods. 2 OZ je zakotvená absolútna
neplatnosť takých dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods. 5 absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách.

Výkon subjektívnych občianskych práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Definícia dobrých
mravov nie je normatívne upravená, avšak pod pojmom dobré mravy možno rozumieť súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. V súdnej praxi sa dobré mravy spájajú s viacerými

pojmami ako napr. zneužitie práva, obohatenie, dobromyseľnosť, núdza a pod. Rozpor s dobrými
mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených
záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Ide o neprimerané konanie, za ktoré sa považuje
prekročenie obvyklých podmienok v danej oblasti vzťahov podstatným spôsobom. V oblasti pôžičiek a
úverov sa pritom za obvyklé berú podmienky požadované bankami. Rozpor právneho úkonu s dobrými

mravmi nemusí vyplývať len z jeho obsahu, ale tiež z celkového charakteru dojednania, pričom sú
dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený.Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov
vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti určenia neplatnosti zmluvy
o úvere č. 3650070 zo dňa 24.03.2006 uzavretej medzi odporcom a navrhovateľom dôvodný.

Čo sa týka námietky odporcu, že v danom prípade je daná neodstrániteľná prekážka konania,
ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej (res iudicata), na ktorú je súd povinný prihliadať, súd
konštatuje, že ako prejudiciálnu otázku si vyriešil otázku neplatnosti rozhodcovskej doložky. Stotožnil
sa s uznesením OS Prievidza zo dňa 18.02.2015 č. k. 9Er/547/2007-25, ktorý vyhlásil exekúciu vedenú

v predmetnej veci za neprípustnú vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci pre
absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, t. j. rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitný akt, na ktorý súd nemôže prihliadať (rozhodnutie NS SR zo
dňa 13.01.2012 sp. zn. 5 Obdo 44/2011).

Pri rozhodovaní sa súd zaoberal v zmysle § 80 písm. c) OSP predovšetkým tým, či má navrhovateľ
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere a dospel k záveru, že
naliehavý právny záujem navrhovateľa bol preukázaný. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovateľom navrhovaného

rozhodnutia. Súd sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, podľa ktorého navrhovateľ nemá na takomto
určení naliehavý právny záujem. Dokonca ani rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na
ktoré v tomto smere poukázal jeho názor nepodporujú. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1M Cdo 1/2009 pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c) OSP, umožňujúcich riešenie práva,
resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má navrhovateľ - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie
ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra
súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať
vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade
čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie,

nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty.

V druhom rade sa súd vyporiadal s otázkou právnej kvalifikácie posudzovanej zmluvy o úvere zo dňa
24.03.2006 a v nadväznosti na to zaujal stanovisko podľa akého predpisu sa má tento záväzkovo právny
vzťah posudzovať. Navrhovateľ a odporca síce podľa názvu uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka, ktorá však v zmysle § 52 ods. 1 OZ je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko ide
o zmluvu, ktorú uzatvoril odporca ako dodávateľ (predmetom jeho obchodnej činnosti je poskytovanie
úverov z vlastných finančných zdrojov nebankovým spôsobom) s navrhovateľom ako spotrebiteľmi,
pričom zmluvné podmienky boli pripravené vopred a navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.
Uvedený záver vyplýva aj z ustanovenia § 54 ods. 1 OZ, ktoré kogentne určuje, že zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Čiže na tento právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré boli harmonizované s právom EÚ a to predovšetkým smernicou Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Dňa 24.03.2006 uzavrel odporca ako veriteľ s navrhovateľom ako dlžníkom zmluvu o úvere podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť sumu 14000,- Sk
(464,71 eura) dlžníkovi úver v sume 14000,- Sk (464,71 eura) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 13360,- Sk (443,47 eura), t. j. celkom zaplatiť sumu

27360,- Sk (908,19 eura) v 12 mesačných splátkach po 2280,- Sk (75,68 eura) počnúc dňom 20.04.2006
na účet veriteľa. Zároveň dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ a uzatvorenie zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 OZ za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa.

Z jednotlivých ustanovení Všeobecných podmienok poskytnutia predmetného úveru (ďalej len „VPPÚ“)
vyplýva:Podľa bodu 04. VPPÚ sa účastníci dohodli, že ak dlžník bude v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní
a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť mandatárovi v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou
300,- Sk (9,95 eura) za každý jeden prípad omeškania.

Podľa bodu 05. VPPÚ dlžník s veriteľom uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako
formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Podľa bodu 06. VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade, ak sa stane splatný celý dlh
naraz v zmysle bodu 04. VPPÚ zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25%
z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa kedy sa stal splatný celý dlh až do dňa uhradenia.

Podľa bodu 07. VPPÚ dlžník vyhlásil, že žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie svojho
záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu a v prípade porušenia tohto ustanovenia
berie na vedomie trestnoprávnu zodpovednosť za svoje konanie a zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi
zmluvnú pokutu 3000,- Sk (99,58 eura).
Podľa bodu 08. VPPÚ je dlžník oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred termínom
splatnosti, avšak aj v takom prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v plnej výške.

Podľa bodu 09. VPPÚ sa dlžník zaviazal veriteľovi oznámiť zmenu adresy alebo zásadné zmeny v
osobných pomeroch písomne veriteľovi bez zbytočného odkladu a v prípade porušenia tejto povinnosti
sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 1000,- Sk (33,19 eura) do piatich dní od
doručenia písomnej výzvy veriteľa.
Podľa bodu 13. VPPÚ dlžník uznal dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy

ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku
predstavujedohodnutýúrokazvyšnédvetretinyzahŕňajúnákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Podľa bodu 17. VPPÚ bola medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská doložka.
Podľa bodu 19. VPPÚ obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,

že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Z citovaných zmluvných podmienok, ako aj zo základných ustanovení predmetnej zmluvy o úvere je
zrejmé, že odporca postupoval voči navrhovateľovi ako spotrebiteľovi bez odbornej starostlivosti a v
rozpore s dobrými mravmi. Práva navrhovateľa ako spotrebiteľa porušil tým, že použil tak v samotnej

zmluve, ako aj vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako integrálnej časti predmetnej zmluvy
o úvere množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Samotný odporca ako subjekt podnikajúci
v oblasti nebankového poskytovania úverov a pôžičiek vedome a bez náležitej starostlivosti, ktorú
bolo potrebné od neho očakávať a bez náležitého zhodnotenia finančnej situácie navrhovateľa tomuto
predložil na podpis spornú zmluvu o úvere, uzatváranú podľa Obchodného zákonníka obsahujúceho

prísnejšiu úpravu práv a povinností zmluvných strán, ako by tomu bolo, ak by s navrhovateľom uzatvoril
zmluvuopôžičkepodľaObčianskehozákonníka,resp.zmluvuospotrebiteľskomúveretak,akotomána
mysli zákona č. 258/2001 Z. z.. V takomto konaní odporcu súd videl už od počiatku správania sa odporcu
vo vzťahu k navrhovateľovi, ako konanie odporujúce v spoločnosti uznávaný pravidlám správania
sa podnikateľských subjektov vo vzťahu k bežnému spotrebiteľovi, akým bezpochyby navrhovateľ v

tomto vzťahu bol. Za odporujúce dobrým mravom, resp. zákonu súd považoval jednotlivé základné
dojednania zmluvných strán zapracované odporcom do úverovej zmluvy týkajúce sa neprimeranej
odplaty za úver vo výške 13.360,- Sk (443,47 eura), t. j. navýšenie o 95%, neprimeraných sankcií
dohodnutých za akékoľvek porušenie zmluvných povinností zo strany navrhovateľa ako dlžníka-
spotrebiteľa, a to v sumách, resp. v percentách odporujúcim dobrým mravom, ako aj dojednania

týkajúce sa zabezpečovacích prostriedkov (dohoda o zrážkach zo mzdy, plnomocenstvo udelené
advokátovi veriteľa na uzatvorenie záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
k nehnuteľnostiam, na prevod finančných prostriedkov z bankového účtu dlžníka - spotrebiteľa, na
spísanie Notárskej zápisnice o uznaní dlhu v mene dlžníka - spotrebiteľa), či dojednanie o voľbe
Obchodného zákonníka na úpravu vzájomných vzťahov podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Súd konštatuje, že sa plne stotožnil s argumentáciou navrhovateľa obsiahnutou v návrhu na začatie
konania a v podrobnostiach na ňu poukazuje aj vzhľadom na tú skutočnosť, že ide o notoricky známu a
konštantnou judikatúrou súdov judikovanú ochranu práv spotrebiteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené, kde rozpor napadnutého právneho úkonu vyplýva nielen z jeho obsahu

ale aj z celkového dojednania spornej zmluvy, kde odporca poskytol navrhovateľovi finančné prostriedky,
majúc vedomosť o tom, že nie je podnikateľským subjektom, a to ľahkovážne, bez akéhokoľvek
posúdenia finančnej situácie dlžníka, vedome spoliehajúc sa na návratnosť poskytnutých finančných
prostriedkov po ich neprimeranom zhodnotení, súd zmluvu o úvere č. 3650070 zo dňa 24.03.2006uzatvorenú medzi odporcom a navrhovateľom považoval za absolútne neplatný právny úkon. Súd
zvažoval aj možnosť určenia neplatnosti len problémových ustanovení spornej zmluvy, ale po zistení,
že nimi sú aj tie najpodstatnejšie dojednanie tejto zmluvy, dospel k záveru, že z dôležitého záujmu

spoločnosti nie je možné na posudzovaný právny úkon aplikovať teóriu zachovania aspoň čiastočnej
platnosti právneho úkonu platnú v občianskom práve, v zmysle ktorej právne úkony treba vykladať tak,
aby čo najviac zodpovedali úmyslu strán a tiež tak, aby bola, pokiaľ je to možné zachovaná ich platnosť.

Súd mal zároveň za to, že konanie navrhovateľa pri poskytovaní úverov je v rozpore s dobrými mravmi.

Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je také konanie veriteľa, ktorý sa pri pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa dlžník nachádza
s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni
zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom, aby boli poskytované
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou je výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú

mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaním bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súd potom dospel k záveru, že dohodnuté
úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože vysoko prekračuje úrokovú sadzbu poskytovanú
bankami za obdobné úvery.

Zároveň súd pre úplnosť konštatuje, že neplatné sú aj ostatné dohody, ktoré boli uzavreté za účelom
zabezpečenia predmetného úveru ako napr. dohoda o zrážkach zo mzdy a pod., ktoré majú akcesorickú
povahu.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Citované ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje určitú formu náhrady za ujmu,
ktorá bola spotrebiteľovi spôsobená dodávateľom (porušovateľom) pri porušení práv alebo povinností
ustanovených právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Primerané finančné zadosťučinenie

predstavuje náhradu za traumu, ktorú občan pociťoval v dôsledku neprijateľných a nemorálnych
ustanovení, ktoré spôsobili, že žil v neistote, čo bude ďalej, ak by mal predmetnú zmluvu s neprijateľnými
podmienkami dodržať, resp. by ju z objektívnych príčin porušil. Ide o akési bolestné za to, čo si musel
neprimeranosťou zmluvných podmienok vytrpieť. Právo na primerané finančné zadosťučinenie má
spotrebiteľ od toho, kto poškodil spotrebiteľa nerešpektovaním práva alebo povinnosti ustanovených na

ochranu spotrebiteľa.

Keďže súd vyslovil neplatnosť zmluvy o úvere č. 3650070 z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi v
zmysle § 39 OZ, ako aj z dôvodu, že predmetná zmluva obsahovala množstvo neprijateľných podmienok
v zmysle právnej ochrany práv spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách, vznikol právny základ, na

základe ktorého si navrhovateľ mohol uplatniť v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
navrhovateľ si uplatnil nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči odporcovi ako
porušovateľovi jeho práv ako spotrebiteľa. Primeraného finančného zadosťučinenia sa domáhal ako
náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej mu v súvislosti s prežívaním útrap spojených s neustálym

tlakom pod ktorým žil a žije navrhovateľ, keď odporca ako veriteľa prostredníctvom rôznych vymáhačov
(Plaťiť sa oplatí, s.r.o., Pekná Modrá, s.r.o., M.B.A. Finance, s.r.o., JUDr. Máčaj a súdny exekútori)
vymáhal od neho zaplatenie dlhu z neplatnej zmluvy o úvere č. 3650070 zo dňa 24.03.2006. Súd v
tejto súvislosti tiež poukazuje, že jednotlivé spoločnosti od navrhovateľa vymáhali rôzne neprimerané
sumy, ktoré vznikli navýšením pôvodnej úverovej istiny 14.000,- Sk (464,70 eura) o neprimerané úroky,

zmluvné pokuty, nezákonne vysoko uplatnené úroky z omeškania a poplatky. Takýmto spôsobom sa
navýšil dlh navrhovateľa voči odporcovi z predmetnej úverovej zmluvy na sumu 8366,85 eura ku dňu
podania návrhu na súd v tejto veci. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na exekučné konanie, ktoré bolo
vedené na OS Prievidza pod sp. zn. 9Er/547/2007 o vymoženie 916,15 eur s príslušenstvom. Odporcapodal návrh na vymoženie uvedenej sumy ako oprávnený u súdneho exekútora dňa 12.03.2007. Navrhol
exekúciu voči povinnému (navrhovateľovi) vykonať na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 15.11.2006,

ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.01.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom dňa 11.04.2007. Okresný súd Prievidza uznesením zo
dňa 18.02.2015 č. k. 9Er/547/2007-25 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keďže zistil, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci
je nespôsobilý exekučný titul. Odvolací súd uznesením zo dňa 30.11.2015 č. k. 16CoE/79/2015-56

odvolanie oprávneného (odporcu v tomto konaní) odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP ako
odvolanie podané oneskorene. Aj vzhľadom na dĺžku exekúcie, ktorá začala dňa 12.03.2007 a bola
vyhlásená za neprípustnú a zastavená až dňa 18.02.2015, teda po takmer 9 rokoch, kedy navrhovateľ
žil v neustálom strese a pod tlakom predmetnej exekúcie vedenej odporcom voči nemu na základe
predmetnej úverovej zmluvy, považoval súd navrhovateľom uplatnenú sumu primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vo výške 400,-

eur za primeranú a adekvátnu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na útrapy a problémy navrhovateľa,
ktorým čelil, keď sa nemohol počas exekúcie riadne zamestnať bez toho, aby neohrozil zabezpečovanie
základných potrieb seba a svojej rodiny, ak by mu súdny exekútor z príjmu, ktorý by dosahoval u svojho
prípadnéhozamestnávateľazrážalnavymoženiepohľadávkyodporcuuplatnenejavymáhanejvrozpore
so zákonom. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 400,- eur ako

primerané finančné zadosťučinenie do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), v zložitých prípadoch, najmä z
dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;

ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151
ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.