Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201693
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1416201693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: S.
B., L.. XX. X. XXXX, D. XX, XXX XX J. XX, o zaplatenie 847,67 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 712,56 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15%
ročne z dlžnej sumy od 01.08.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,73%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 29. 2. 2016 navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 847,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 1.
8. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy č.
A5590701 vypožičal žalovanému SIM - kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. SIM-karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy za neuhradené služby vo výške 712,56 € a aj nároku vo

výške škody voči žalovanému, ktorý vznikol žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie Huawei Media Pad 7 Lite a to vo výške 135,11 €. Uvedená škoda predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, teda
podľa žalobcu predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku
z 9. 5. 2013 sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj
základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a platiť riadne

a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že
sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil
počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej

povinnostizostranyžalovaného.Akciovácenazariadeniabola1€,jehopredajnácena229€,poskytnutá
zľava 228 € a uplatnená škoda je 135,11 €.2. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, nakoľko podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak
ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd v spotrebiteľských
sporoch na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

3. Súd sa oboznámil s listinami: zmluvou o pripojení č. A5590701 uzavretou medzi žalovanou a
žalobcom a žalovaným dňa 11. 4. 2011, dodatkom z 9. 5. 2013, pokusom o pokonávku zo 17. 7.
2014, faktúrami č. 5252535344, č. 52444946030, č. 5248739595, všeobecnými podmienkami verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. a zistil tento skutkový stav: Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o
poskytovaní verejných služieb č. A5590701 a dodatku zo dňa 9. 5. 2013, na základe ktorých žalovaný

obdržal SIM - kartu, prostredníctvom ktorej umožnil žalobca žalovanému využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. Predmetom dodatku z 9. 5. 2013 bola aktivácia účastníckeho programu
podľa dodatku a dohoda o predaji zariadenia Huawei MediaPad 7 Lite so zľavou z jeho spotrebiteľskej
ceny za kúpnu cenu 1 Euro, s tým, že v prípade porušenia zmluvy žalovanému hrozil záväzok
zaplatenia zmluvnej pokuty. V bode 1.2 dodatku bolo ďalej uvedené, že účastník si je vedomý, že

bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena mobilného telefónu bez zľavy je 229 €, a že mobilný
telefón je mu predávaný za zvýhodnenú kúpnu cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby
poskytované prostredníctvom SIM karty v zmysle dodatku po dobu dohodnutú v bode 2.3 dodatku.
V prípade porušenia podmienok dojednaných v zmluvách a ich dodatkoch si strany dojednali v bode
2.5 dodatkov zmluvnú pokutu, a to tak, že v zmysle čl. 2. bod 2.5 Dodatku účastník si je vedomý,

že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná
rozdielumedzispotrebiteľskoucenouMTavzmysletohtododatkuposkytnutouzľavouzospotrebiteľskej
ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM
karty v zmysle ustanovení tohto dodatku podobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na

výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo,
že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na
ustanovenia predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť zmluvnú
pokutu v prípade porušenia povinností nasledovne: a) ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju
povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby ... alebo b) ak účastník počas doby viazanosti poruší

svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení dodatku a po celú dobu
viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo neuskutočniť úkon, ktorý
by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy je povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 228 €... Právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným
porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie

je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č.
5252535344 splatnú dňa 9.6.2014 na sumu 4,92 €, faktúru č. 5244946030 splatnú dňa 9. 4. 2014 na
sumu 659,03 €, faktúru č. 5248743472 splatnú dňa 10. 5. 2014 na sumu 5 €, faktúru č. 5248739595
splatnú dňa 10. 5. 2014 znejúcu na sumu 48,61 €. Z pokusu o pokonávku zo dňa 17. 7. 2014 súd zistil,
že žalobca žalovanému oznámil sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace vo výške 717,56 €,

sumu zmluvnej pokuty/náhrady škody 228 €, náklady vo výške 10 € a vyzval ho na ich zaplatenie v
lehote do 31. 7. 2014.

4.Podľa§43ods.1,písm.a)aods.12písm.b)Zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,
podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je povinný platiť za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 38/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené

služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z

ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa
§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

6. Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,

aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom(penále). Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej
pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené

zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti

7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 712,56 €. V konaní vzhľadom na predložené listiny
bolo preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Žalovaný
sa zaviazal, že bude platiť za služby poskytnuté žalobcom, ktorú povinnosť si nesplnil riadne a včas.
Nakoľko žalovaný nezaplatil cenu za telekomunikačné služby vo žalobcom uplatnenej a preukázanej

výške 712,56 €, žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 17. 7. 2014 vyzval žalovaného k zaplateniu dlžnej
sumy najneskôr do 31. 7. 2014. Nakoľko žalovaný svoj zvyšný dlh neuhradil, súd žalobcovi priznal právo
na zaplatenie žalobcom požadovanej sumy zodpovedajúcej poskytnutým telekomunikačným službám
712,56 €. Keďže žalovaný sa dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, súd žalobcovi priznal
v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, úroky z omeškania vo výške o 5%-tuálnych
bodov vyššej, ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 135,11 € s príslušenstvom, ktorý si žalobca uplatnil z

titulu náhrady škody, súd dospel k záveru, že tento nie je možné priznať. Súd pri sa pri odôvodnení
nepriznania tejto časti uplatneného nároku v plnej miere stotožnil s dôvodmi uvádzanými v rozhodnutí
Okresného súdu Galanta v konaní sp. zn. 35C/160/2016 (posudzovanie obdobného nároku toho
istého žalobcu na náhradu škody) a zhodne uvádza, že zmysle platnej právnej úpravy (§ 420 ods.1
Občianskeho zákonníka), základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú

porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škoduje nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých
uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii hoci aj len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie
je daná. Pod pojmom škody je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodenéhoa ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená,
že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku,
pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí

byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym úkonom a
vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti musí
byť v každom konkrétnom prípade preukázaná a nepostačuje ju len predpokladať. V tejto súvislosti
je tiež potrebné uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré
boli v konaní vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení žalobcu, že by mu

protiprávnym konaním žalovaného vznikla škoda vo výške 135,11 Eur, ani o tom, že by tieto jeho
tvrdenia boli nepravdivé. Žalobca tvrdil, že ním uvádzaná škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, súdu však žiadnym
spôsobom nepreukázal, aká bol trhová cena žalovanému predaného zariadenia v čase uzatvorenia
dodatku ku zmluve. Ani preukázanie tejto skutočnosti by bez ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť
k záveru, že rozdiel trhovej ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej ceny za ktorú ho v tom čase

nadobudol samotný žalobca) a jeho predajnej ceny dohodnutej zmluvnými stranami by bol škodou
na strane žalobcu, ktorý sa v rámci svojej obchodnej taktiky rozhodol odpredať žalovanému sporné
zariadenie za zníženú - akciovú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu
je výsledkom konsenzu zmluvných strán a nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s žalovaným vkladal.

K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
dojednanú kúpnu cenu. Okrem toho žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním alebo opomenutím žalovaného (spočívajúcim podľa tvrdení žalobcu v porušení povinnosti
žalovaným platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu riadne a včas)a vznikom škody na
strane žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí

byť bezprostredný a musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaný. Takúto príčinnú súvislosť
nezakladá ani prehlásenie žalovaného, uvedené v čl. 2. bod 2.5 Dodatku ku zmluve o pripojení, v ktorom
vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu
uvedenú v Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou mobilného
telefónu a v zmysle Dodatku poskytnutou zľavou so spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa

účastník zaviazal užívať služby poskytnuté mu prostredníctvom SIM - karty, po dobu dohodnutú v
Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/zariadeniabyspôsobilo,žepodnikuvznikneškodaminimálnevrozsahuzľavyzospotrebiteľskej
ceny mobilného telefónu/zariadenia. Ďalej potrebné uviesť, že zo zmlúv, dodatkov ani zo Všeobecných
podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného doplatiť žalobcovi poskytnutú zľavu z ceny mobilného

telefónu v prípade, že žalovaný poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku vyplývajú.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní
pomerný úspech, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému

v pomernej výške. Žalobca bol úspešný v časti 712,56 € (84,67 %) oproti požadovaným 847,67 € (100
%), žalovaný bol teda úspešný v časti zodpovedajúcej nepriznanej sumy uplatnenej náhrady škody vo
výške 135,11 € (15,94 €) Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu je výsledný úspech
žalobcu 68,73 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.