Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201564
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515201564.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. V., nar. XX. 6.
XXXX, bytom A. E., O. XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará
Ľubovňa, dieťa rodičov Y. C., nar. 9. 2. XXXX, bytom J. XXX a W. V., nar. XX. 5. XXXX, bytom A. E.,
O. XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa
č.k. 4P/63/2015 - 165 zo dňa 20.06.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/173/2004 zo dňa 1.2.2005 vo výroku o výživnom pre mal.

dieťa tak, že výživné na maloletého V. zo strany otca zvýšil zo sumy 66,38 eur mesačne (2000 Sk) na
sumu 100 eur mesačne, počnúc dňom 2.4.2015. Výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-tého
dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 2.4.2015 do 31.5.2016
vo výške 469,54 eur je otec mal. dieťaťa povinný uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 20
eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky
a výkonu rozhodnutia. Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie okrem iného konštatoval, že od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo 10

rokov, pričom za túto dobu došlo u maloletého k podstatnej zmene pomerov spojenej so zvýšením
výdavkov na všetky odôvodnené potreby vrátane školských. Vyššie výdavky sú tiež v dôsledku rastu
cien v spoločnosti. Tvrdenia otca mal. dieťaťa o tom, že dlhú dobu nepracuje a jej bez príjmu, považoval
súd I. inštancie za účelové a zavadzajúce, a tvrdenia otca o jeho nepriaznivom zdravotnom stave neboli
preukázané žiadnym lekárskym posudkom. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyhovel návrhu
matky a zvýšil výživné na 100 Eur mesačne a zaviazal otca k povinnosti zaplatiť dlžné výživné a vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemal preto mať náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec. V odvolaní okrem iného opätovne uviedol, že z dôvodu
nedostatku pracovných príležitostí a zdravotných ťažkostí bol nútený prerušiť živnosť. Poukázal na
príjem manžela matky maloletého, ktorý súd nevzal do úvahy a spochybnil výšku výdavkoch a potrieb
maloletého. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil na ďalšie konanie,
resp. zmenil a zvýšil výživné na 80 Eur mesačne.

3. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu spochybnila nepriaznivý zdravotný stav otca maloletého,
k príjmu svojho manžela uviedla, že manžel je momentálne bez práce a plní vyživovaciu povinnosť voči
svojim deťom z prvého manželstva. Podľa obsahu vyjadrenia navrhla rozsudok potvrdiť.4. K odvolaniu otca sa vyjadril aj maloletý, ktorý poukázal na naštrbený vzťah s otcom a uviedol, že otec
mu nikdy nič nekupuje a na nič neprispieva.

5. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. §§ 65 až 67 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

7. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku
za vecne správne a osvojuje si ho. V priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového stavu

ani k právnemu posúdeniu veci. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

8. Súd prvej inštancie správne porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho
rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene

pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny
pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného.

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11 Podľa § 62 ods. 4 prvá veta zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

12. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom

takejtozmenyjelenvýraznáatrvalázmenapomerov,čiužnastranemaloletéhodieťaťa,alebonastrane
rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných
nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie
či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.

13. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy
sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v
okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho
zmenu.

14. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie a správne porovnal majetkové pomery oboch rodičov ako aj odôvodnené potreby
maloletého v čase poslednej úpravy a v súčasnosti. Náležitým spôsobom uviedol a konkretizoval zmenu
pomerov na strane maloletého. Je potrebné podotknúť v tejto súvislosti, že odôvodnenými potrebami

pri určovaní výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako je jedlo,
ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti a rovnako sem
patria aj náhodné výdavky spojené so zdravotným stavom a koníčkami dieťaťa.

15. Otec namietal výšku výdavkov maloletého, pretože niektoré výdavky, ako napríklad nepovinné kurzy

v škole a vodičské oprávnenie, považuje za neopodstatnené a nadbytočné.

16. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby
obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v súvislostis úhradou školských výletov, nakupovaním školských potrieb a pod. Účelom výživného je uhrádzať
nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj
detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa

musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. Navyše, ako správne uviedol súd prvej inštancie, každé
osvedčenie o odbornosti je len v prospech dieťaťa, ktoré bude mať po ukončení štúdia väčšie možnosti
pri hľadaní zamestnania. Výdavky súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie pre následnú lepšiu možnosť
uplatnenia sa na trhu práce nemožno v žiadnom prípade považovať za akýsi nadštandard, bez ktorého
sa dieťa zaobíde.

17. Otec v odvolaní uvádza, že nezamestnanosť v okrese Kežmarok je vysoká a preto je ťažké nájsť
si dobrú prácu. Odvolaciemu súdu nie je jasné, čo si otec maloletého predstavuje pod pojmom „dobrá
práca“, ale ak má vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom, mal by zvážiť možnosť prijať aj
menej platenú prácu, pretože aj nižšia mzda by mu pomohla plniť si vyživovaciu povinnosť, prípadne
hľadať prácu v inom regióne.

18. K namietanému príjmu manžela matky maloletého odvolací súd dodáva, ako už uviedol aj súd
prvej inštancie, že manžel matky nemá voči maloletému vyživovaciu povinnosť, podľa vyjadrenia
matky maloletého zo dňa 30.08.2016 je nezamestnaný a plní vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom
maloletým deťom z predchádzajúceho manželstva. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav matky

maloletého finančne podporuje aj ju.

19. Otec v odvolaní poukázal na sumu, ktorú pre maloletého matka našetrila v stavebnom sporení.
Skutočnosť, že matka pre dieťa našetrila určitú sumu peňazí nezbavuje otca povinnosti platiť výživné
vo výške, ktorú odôvodňujú potreby maloletého.

20. Za preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že u maloletého došlo k
podstatnej zmene pomerov v súvislosti so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým s
jeho fyzickým vývojom a nástupom na strednú školu.

21.Príjemotcaoddobyposlednéhorozhodovaniaovýživnomsíceklesol(jebezpríjmu),avšaknastrane
povinného sa preskúmavajú nielen jeho reálne majetkové pomery, ale aj jeho schopnosti a možnosti,
t.j. berie sa do úvahy aj to, či a v akom rozsahu, podľa svojich schopností a možností, povinný môže
získať prostriedky potrebné na plnenie vyživovacej povinnosti. V danom prípade je otec evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie od roku 2011, čo je dostatočne dlhá doba na to, aby si mohol nájsť prácu,

hoci aj menej platenú, nakoľko aj s menej platenou prácou by bol jeho príjem vyšší, ako v súčasnosti,
keď je nezamestnaný.

22. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok ako vecne správny s osvojením si
odôvodnenia zo strany súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).