Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/392/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812203955
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812203955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: CASH COLLECTORS SK,
s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zast. Havel, Holásek & Partners, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Mlynské nivy, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcom v 1/ rade: H.
D., nar. XX.X.XXXX, bytom H., R. 75/4, zast. JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom Prievidza,
Bakalárska 6, v 2/ rade: O.. H. Z., nar. X.X.XXXX, bytom C. F. R. XXX, v 3/ rade: O. U., nar. XX.X.XXXX,
štátnemu občanovi SR, toho času bytom B. road XX F., NGX XLQ, R. T., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcov: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086,

o zaplatenie 10.152,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 11. septembra 2014, č. k. 16C/59/2012-325, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/, 2/, 3/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a o trovách rozhodol tak, že
navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 1/ rade trovy konania spolu vo výške 1.670,93 eur z titulu

trov právneho zastúpenia, a to na účet zástupkyne odporcu v 1/ rade JUDr. Jany Bezákovej, advokátky
so sídlom Prievidza, Bakalárska 6, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 2.3.2012 domáhal proti odporcom v 1/ až 3/ rade
zaplatenia 10.152,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 10.030,65 eur od
19.10.2011 do zaplatenia s odôvodnením, že pohľadávku voči odporcom nadobudol od pôvodného
veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE z 21.10.2010,

ktorá postúpila pohľadávku prvotne na spoločnosť Havel, Holásek & Partners a uvedený subjekt
následne zmluvou zo dňa 1.12.2010 na navrhovateľa. V písomnom podaní z 25.10.2013 doručenom
súdu 30.10.2013 /č.l. 84 spisu/ navrhovateľ špecifikoval vymáhanú pohľadávku, pričom uviedol, že
odporca v 1/ rade vyčerpal úver v plnej výške, t.j. v sume 250.000,- Sk dňa 19.2.2004. Odporca bol
povinný úver splácať v mesačných splátkach vo výške 126,80 eur, pričom prvá splátka bola splatná
20.3.2004 a posledná 20.12.2011. Odporca uhradil celkovo sumu 125.846,- Sk plus 883,-eur, čo
predstavuje spolu 5.060,31 eur, pričom prvýkrát bol odporca v omeškaní so 4. splátkou vo výške

120,80 eur, ktorú neuhradil včas. Z prehľadu vykonaných splátok na č.l. 88 strana druhá a č.l. 89 spisu
vyplýva, že odporca v 1/ rade splácal poskytnutý úver v období od 20.3.2004 do 20.8.2005, kedy zaplatil
spolu 73.346,- Sk, následne boli uhradené tri splátky po 8000, -Sk v dňoch 23.8.2007, 29.10.2007 a
27.11.2007, dňa 30.1.2008 bola uhradená suma 10.500,- Sk, 17.4.2008 suma 10.000, -Sk, 25.8.2008suma 8.000,- Sk, teda v uvedenom období spolu suma 52.500,- Sk a v dňoch 19.6.2009 suma 150,-
Sk, 30.9.2009 a 29.12.2012 dvakrát po 100,- Sk, 23.3.2010 suma 133,- eur, 21.4.2010 suma 100,- eur
a 29.6.2010 suma 100,- eur, teda v uvedenom období spolu 683,- eur. Odo dňa 29.6.2010 odporca

neuhradil žiadnu splátku. Úhrady v celkovej výške 5.060,31 eur / 125.846,- Sk plus 883,- eur/ boli v
sume 1.144,25 eur započítané na splatný úrok z omeškania a v sume 3.916,06 eur započítané na
istinu úveru, pričom sa tieto úhrady započítavali v zmysle článku 3 bod 7 zmluvy v prvom rade na
splatné poplatky a náklady SLSP súvisiace s úverom, potom na úroky z omeškania, potom úroky a
nakoniec na kapitalizovanú istinu. Dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky od SLSP, t.j. k 21.10.2010

predstavovala sumu 10.252,24 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 10.130,654 eur a z vyčíslených
úrokov z omeškania do dňa 21.10.2010 vo výške 121,59 eur. Suma 10.252,24 eur bola vypočítaná tak,
že z titulu úveru bolo vyplatených 250.000,- Sk plus úroky do 31.12.2008 predstavovali 112.531,80 Sk
plus poplatky do 31.12.2008 8560,- Sk mínus úhrady započítané na istinu 109.503,50 Sk, čo potom
predstavuje dlh 261.588,30 Sk / v prepočte 8.683,14 eur/, ďalej úroky od 1.1.2009 predstavujú 1.683,95
eur plus 44,78 eur poplatky od 1.1.2009 mínus 281,22 eur úhrady započítané na istinu, dlh za uvedené

ďalšie obdobie potom predstavuje 1.447,51 eur a celkom dlh potom spolu 10.130,65eur. Dlh z titulu
úrokov z omeškania v sume 121,59 eur bol vypočítaný nasledovne: úroky z omeškania do 31.12.2008
vo výške 20.067,- Sk mínus 16.342,50 Sk úhrady započítané na splatné úroky z omeškania, na základe
čoho dlh potom predstavuje 3.724,50 Sk /v prepočte 123,63 eur/, ďalej úroky z omeškania od 31.1.2009
v sume 599,74 eur mínus 601,8 eur, úhrady započítané na splatný úrok z omeškania, na základe toho

potom vznikol preplatok 2,04 eur a celkový dlh potom predstavuje z titulu úrokov z omeškania 121,59
eur /123,63 eur mínus 2,04 eur/. Odporca následne uhradil pohľadávku len čiastočne, a to vo výške
100,- eur dňa 23.11.2010, na základe čoho dlh potom predstavuje 10.152,24 eur.

Odporcovia 1/, 2/, 3/ v priebehu konania vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku. Odporca

1/ tiež namietal, že na jeho strane nikdy nebol úmysel uzatvoriť zmluvu o úvere, úver si v podstate bral
odporca 3/, ktorý tento aj splácal. Mal za to, že v dôsledku výzvy zo strany GENERAL FACTORING
a.s. došlo k predčasnému zosplatneniu dlhu, následné výzvy na úhradu čiastkových dlhov mu neboli
nikdy doručené, odporca 3/ naviac namietal, že nikdy mu nebolo doručené oznámenie o postúpení
pohľadávky, čo je základným predpokladom aktívnej legitimácie postupníka, teda navrhovateľa.

Súd prvého stupňa zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0372051300 z 19.2.2004 uzavretej medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a dlžníkom H. D., /odporcom v 1/ rade/ mal preukázané, že predmetom
uvedenej zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 250.000,- Sk pri úrokovej sadzbe
9,3%, poplatok za poskytnutie úveru 2%, poplatok za správu úveru 40,- Sk mesačne, výška splátok

3.820, -Sk mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.3.2004, konečná splatnosť úveru
20.12.2011, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca, úrok z omeškania vo výške
dvojnásobku úrokovej sadzby, účel úveru rekonštrukcia bytu. V zmluve sa dohodlo, že zmena výšky
ktorejkoľvek úrokovej sadzby sa riadi všeobecnými obchodnými podmienkami / ďalej len VOP/ veriteľa
účinnými od 1.8.2002. V článku II bod 3 sa dohodlo, že dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v

dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v tejto zmluve, ďalšie poplatky
a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. V článku II bod 4 sa dohodlo, že
splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti uvedené v základných podmienkach zmluvy
pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. V článku III bod 3 sa dlžník zaviazal splácať úver mesačnými
splátkami v periodicite a k termínu dohodnutému v základných podmienkach zmluvy. V článku III bod

7 sa dohodlo, že dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky veriteľa platiť úrok
z omeškania vo výške dohodnutej v základných podmienkach zmluvy. Dlžník zároveň súhlasil, že z
došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania,
úroky a istinu. V článku IV bod 2 sa dohodlo, že veriteľ je oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby
dohodnutej v základných podmienkach zmluvy, zmena výška úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím

veriteľa a zverejnením. V článku IV bod 5 sa dohodlo, že ročná percentuálna miera nákladov je 10,85%
s tým, že ročná percentuálna miera nákladov sa počas trvania úverového vzťahu mení v prípade, ak
dôjde k zmene úrokovej sadzby alebo poplatkov alebo sa dlžník omešká so splátkou alebo uhradí
splátku v iný ako dohodnutý deň podľa zmluvy. V článku V bod 1 dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so
všeobecnými obchodnými podmienkami banky, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne

vyhlásil, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním. Z dohôd o ručení z 19.2.2004, uzavretých
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a O. t.j. odporcom v 2/ rade ako ručiteľom a odporcom v 3/ rade ako
ručiteľom, mal súd preukázané , že uvedenú dohodu uvedení účastníci uzavreli podľa § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka, pričom ručitelia v uvedených dohodách vyhlásili, že podľa ustanovenia § 303a nasl. Obchodného zákonníka uspokoja pohľadávky veriteľa, ktoré vznikli z úverovej zmluvy v znení
neskorších zmien, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 250.000, Sk, ďalej úroky,
úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou a ďalej tam vymenované

nároky. Ručitelia sa v uvedených dohodách neodvolateľne a bezpodmienečne zaviazali, že uhradia
pohľadávkuveriteľovi,atoajbezdoručeniavýzvynaplneniedlžníkovi,pričomzmluvnéstranysadohodli
na vylúčení ustanovenia § 306 ods. 1 Obch. zákonníka. Z listu z 12.11.2010 mal súd preukázané,
že Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslala odporcom v 1/ až 3/ rade oznámenie o postúpení pohľadávky
z titulu úverovej zmluvy č. 372051300 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 na

spoločnosť Havel, Holásek & Partners, s.r.o.. Uvedené oznámenie prevzal len odporca v 2/ rade,
odporcovia v 1/ a 3/ rade uvedené listinné zásielky v odbernej lehote neprevzali. Listom z 24.1.2011
zaslala spoločnosť Havel,Holásek & Partners, s.r.o. oznámenie o postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvyč.372051300nanavrhovateľanazákladezmluvyopostúpenípohľadávokz1.12.2010.Uvedenú
zásielku prevzal len odporca v 2/ rade, odporcovia v 1/ a 3/ rade zásielky v úložnej dobe neprevzali. Z
prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 mal súd preukázané, že pod por. č. 729 bola

postúpená i pohľadávka na základe zmluvy o úvere č. 372051300 s tým, že z prehľadu v tabuľke vyplýva,
že poskytnutá suma bola vo výške 8.298,48 eur, zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia 10.252,24
eur, istina bez splatnosti 10.130,65 eur, istina po splatnosti nula, úroky 121,59 eur. Vyššie uvedené
zmluvy o postúpení pohľadávok sú doložené v spise na č.l. 42 až 45 spisu. Z listu z 30.9.2011 mal
súd preukázané, že v uvedenom liste zaslal navrhovateľ odporcovi v 1/ rade upozornenie na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru a v liste z 18.10.2011 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
v zmysle článku 7.6.1 VOP, a to v sume 10.152,24 eur. Uvedenú zásielku si odporca v 1/ rade neprevzal
v úložnej dobe.

Na zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, § 15 ods. 1, 2, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1,
§ 391 ods. 1, 2, § 397, § 497, § 504, § 566 ods. 1, § 567 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, s
odkazom ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmluvu o splátkovom úvere podpísal
slobodne a vážne odporca v 1/ rade, k podpisu nebol žiadnym spôsobom nútený, preto súd posúdil z
tohto pohľadu uvedenú zmluvu o splátkovom úvere za platnú. Uvedený úver bol poskytnutý odporcovi

v 1/ rade a vyplatený na jeho spoločný účet, ktorý mal odporca v 1/ rade s odporcom v 3/ rade za
účelom poskytnutia úveru - rekonštrukcie bytu, s čím odporca v 1/ rade podpisom v uvedenej zmluve
súhlasil a je potom právne irelevantné, na aký účel sa finančné prostriedky z tohto úveru v konečnom
dôsledku použili, ako i to, že ich spotreboval so súhlasom odporcu 1/ v celom rozsahu odporca v
3/ rade. Keďže účelom úveru bola rekonštrukcia bytu /teda nehnuteľnosti/, úver nemožno potom v

zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebit. úveroch považovať za spotrebiteľský.
Zo zmluvy o splátkovom úvere z 19.2.2004 vyplynulo, že vrátenie poskytnutého úveru sa dohodlo v
splátkach a teda podľa názoru súdu v čiastkových plneniach s tým, že splatnosť prvej splátky sa dohodla
20.3.2004 a konečná splatnosť úveru 20.12.2011. Odporcovia v konaní namietali, že pred uvedenou
dohodnutou konečnou splatnosťou úveru bola vyhlásená zo strany pôvodného veriteľa Slovenskej

sporiteľne, a.s. mimoriadna splatnosť celého úveru. V liste z 13.1.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s.
oznámila súdu, že zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru s tým, že pohľadávka zo zmluvy o úvere bola postúpená na vymáhanie do mandátnej správy
zmluvou zo 14.5.2007 spoločnosti General Factoring, a.s. . Z listov z 28.5.2007, ktoré sa nachádzajú
na č.l. 222 až 224 spisu, mal súd preukázané, že v uvedených listoch spoločnosť General Factoring,

a.s. v zastúpení výkonnou riaditeľkou spoločnosti JUDr. T., zaslala odporcom v 1/ až 3/ rade výzvu na
okamžité vyplatenie dlžnej čiastky, ktorej výška k 15.5.2007 predstavovala 261.164,40 Sk s tým, že
boli zároveň vyzvaní , aby sa v predmetnej veci neobracali na Slovenskú sporiteľňu, a.s. z dôvodu, že
pohľadávka bola zverená do správy ich spoločnosti. I keď spoločnosť General Factoring, a.s. v liste z
8.8.2014 oznámila súdu, že z ich strany nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého dlhu, a

že im nebol udelený súhlas na vyvolanie okamžitej splatnosti celého dlhu, a že výzva, na ktorej bola
uvedená celá suma nezosplatnenej pohľadávky vo výške 261.164,60 Sk musela byť zaslaná dlžníkom
v dôsledku technického zlyhania s uvedením nesprávnej výšky dlžnej čiastky vo výzve, súd zastával
názor, že v danom prípade došlo zo strany uvedenej spoločnosti k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
celého dlhu zo zmluvy o úvere, ktorý v tom období predstavoval 261.164,40 Sk. Podľa všeobecných

obchodných podmienok pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 21 až 27 spisu), a to bodu
7.6.1 ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany
klienta alebo a/ ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac
ako 10 dní alebo b/ ak je klient v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trváviac ako 10 dní, c/, d/,... je banka oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať
splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávky zo zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Podľa názoru súdu zo znenia uvedeného

dojednania vo VOP vyplýva, že za vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru sa považuje požadovanie
splatenia pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere
v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. I keď uvedený list nebol nazvaný ako
oznámenie o mimoriadnej splatnosti, zo znenia uvedeného listu nesporne vyplýva, že mandantár spol.
General Factoring, a.s. , ktorý mal v uvedenom období zverenú na vymáhanie pohľadávku pôvodného

veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe mandátnej zmluvy z 15.5.2007 , v uvedenom liste vyzval
odporcov v 1/ až 3/ rade na okamžité vyplatenie dlžnej čiastky, ktorej výška k 15.5.2007 predstavovala
261.164,40 Sk, pričom z prílohy k mandátnej zmluve z č.l. 306 spisu je nesporné, že zostatok celkovej
pohľadávky z uvedenej úverovej zmluvy v čase zverenia uvedenej pohľadávky na vymáhanie, bola
celková pohľadávka / zostatok pohľadávky/ vo výške 261.164,40 Sk, teda odporcovia v 1/ až 3/ rade boli
nesporne vyzvaní na zaplatenie celého dlhu zo zmluvy o úvere a teda veriteľovi resp. mandatárovi, nič

nebránilo predmetnú pohľadávku začať vymáhať na súde, na základe čoho v zmysle cit. ustanovenia
§ 391 ods. 1/ Obch. zákonníka začala v máji resp. v júni 2007 plynúť štvorročná premlčacia lehota v
zmysle § 397 Obch. zákonníka na vymáhanie predmetného dlhu na súde, ktorá najneskôr uplynula v júni
2011. Keďže žaloba v predmetnej veci bola podaná na súd až 2.3.2012, konštatoval, že navrhovateľom
uplatnený nárok na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere je v celom rozsahu premlčaný. Na uvedenom

názore nemení podľa názoru súdu nič ani tá skutočnosť, že mandatár, spoločnosť General Factoring,
a.s.,ktorámalazverenúnavymáhaniepohľadávkuzozmluvyoúverez19.2.2004nazáklademandátnej
zmluvy z 15.5.2007, tak učinila bez súhlasu veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., pretože podľa názoru
súdu takýto právny úkon je zaväzujúci i v prípade, ak prekročí mandatár svoju právomoc resp. vykoná
takýto úkon bez súhlasu mandanta a tým poruší zmluvné dojednania v mandátnej zmluve. Z písomnej

špecifikácie uplatneného nároku zo strany navrhovateľa v podaní z 25.10.2013 /č.l. 84 spisu/ vyplýva, že
žalovaná suma vo výške 8.683,14 eur / 261.588,30Sk/ predstavuje nesplatenú a nevrátenú časť istiny
úveru vrátane dohodnutých úrokov a poplatkov vyčíslených do 31.12.2008. V tej súvislosti súd udáva,
že suma vo výške 261.164,40 Sk , ktorá bola na základe listu z 28.5.2007 splatná už v júni 2007 je v
zmysle vyššie uvedeného premlčaná a vo zvyšnej časti o zaplatenie 423,90 Sk nepreskúmateľná, keďže

navrhovateľ bližšie nešpecifikoval o aký konkrétny nárok ide / v prípade ak ide o úrok v akej výške z akej
sumy a za aké obdobie bol vypočítaný, ak o poplatok za ktoré obdobie/ a čo sa týka nároku na zaplatenie
1.447,51 eur navrhovateľ uviedol, že sa jedná o úroky a poplatky od 1.1.2009 (vypočítané spôsobom
1.683,95eurúrokyod1.1.2009plus44,78eurpoplatkyod1.1.2009mínus281,22eurúhradyzapočítané
na istinu), v ktorej súvislosti je potrebné uviesť, že nie je možné preskúmať a zistiť, akým spôsobom

boli vypočítané tieto úroky z akej dlžnej sumy a aké dlžné poplatky. Čo sa týka vyčísleného žalovaného
úroku z omeškania vo výške 121,59 eur, v sume 123,73 eur / t.j. 3.724,50 Sk/ navrhovateľ uviedol,
že sa jedná o úroky z omeškania vyčíslené do 31.12.2008, pričom z uvedeného prehľadu vyplýva, že
vyčíslené úroky z meškania do 31.12.2008 boli vo výške 20.067,- Sk, pričom úhrady započítané na
splatný úrok z omeškania za uvedené obdobie boli vo výške 16.342,50 Sk a nezaplatený dlh potom

predstavuje 3.724,50 SK, t.j. v prepočte 123,73 eur, z čoho nemožno zistiť, za aké obdobie, akým
spôsobom / úrokovou sadzbou/ a z akej dlžnej sumy , boli vypočítané tieto úroky z omeškania, preto súd
i v tejto časti podaný návrh navrhovateľa ako nepreukázaný a nepreskúmateľný zamietol. O trovách
konania účastníkov v predmetnej veci rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému účastníkovi,
ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania, t.j. odporcovi v 1/ rade priznal náhradu trov konania

pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to za 5 úkonov právnej pomoci á 270,54 eur (prevzatie
veci,účasťnapojednávaniachdňa28.11.2013,24.3.2014,14.7.2014a25.8.2014)plus2xrežijnýpaušál
á 7,81 eur, plus 2x režijný paušál á 8,04 eur, čo predstavuje spolu 1392,44 eur plus 20% DPH 278,49
eur a trovy spolu vrátane DPH 1670,93 eur, ktoré trovy konania je povinný nahradiť odporcovi v 1/ rade
navrhovateľ, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný. Súd nepriznal zástupkyni odporcu v 1/

rade odmenu za jeden úkon právnej pomoci, a to za nahliadnutie do spisu 21.8.20014, pretože podľa
názoru súdu jej odmenou za tento úkon právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov nepatrí. Vedľajší účastník ako i odporcovia v 2/ a 3/ rade náhradu trov konania
nežiadali priznať, preto súd o ich náhrade v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ, navrhujúc
odvolaciemu súdu jeho zmenu, a to tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené, eventuálne
navrhoval jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, uplatňujúc dôvody
na odvolanie uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t. j. existencia vád v konaní, uvedenýchv ust. § 221 ods. 1 O.s.p., tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých
dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), nesprávne
skutkové zistenia, ku ktorým súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov (§ 205 ods.

2 písm. d/ O.s.p.) a v konečnom dôsledku tiež, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Nesúhlasil s určením počiatku
plynutia premlčacej doby s poukazom na to, že podľa jeho názoru k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru došlo dňa 18.10.2011, kedy navrhovateľ zaslal odporcovi 1/ oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, čomu predchádzalo upozornenie na toto zosplatnenie zo dňa 30.09.2011. Navrhovateľ

týmto spôsobom postupoval v zmysle článku 7.6.1. VOP, v spojitosti s § 53 ods. 9 a 565 Občianskeho
zákonníka, keď odporcu na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti upozornil. Vychádzajúc zo
splatnosti úveru ku dňu 18.10.2011 uplatnením nároku na súde podaním zo dňa 15.02.2012, čo
je menej ako jeden rok po konečnej splatnosti úveru, nemohlo prísť k premlčaniu uplatnenej
pohľadávky. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že podanie adresované odporcom zo strany
spoločnosti GENERAL FACTORING a.s. , ktoré obsahovala zásielka z mája 2007, je možné považovať

za vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože toto podanie zákonné náležitosti vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru neobsahovalo, pretože mu nepredchádzalo upozornenie na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. V prospech správnosti názoru odvolateľa svedčí podľa jeho názoru
aj skutočnosť, že rovnaká spoločnosť zasielala následne odporcom výzvy na úhradu pohľadávky aj
po máji 2007, a to v rokoch 2008 až 2011, kde sú ako výšky dlhu uvedené iba sumy omeškaných

splátok, teda odporcom muselo byť zrejmé, že v predchádzajúcej výzve uvedená suma 261.164,60
Sk nie je správna. Súdu bola predložená aj elektronická príloha k mandátnej zmluve, kde v stĺpci
označenom ako istina po splatnosti je uvedená hodnota nula. Dotknutá spoločnosť ako mandatár
bola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru iba s predchádzajúcim písomným súhlasom
mandanta,tedaSlovenskejsporiteľnea.s.,čobolo stanovenévbode4.1.7rámcovejzmluvyačopotvrdil

aj poverený zástupca tejto spoločnosti. V bode 7.6.1 všeobecných podmienok pôvodného veriteľa
Slovenskej sporiteľne a.s. je zakotvené právo, avšak nie povinnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
celého úveru, teda je na rozhodnutí banky, či k takémuto kroku v konečnom dôsledku pristúpi, k
čomu však zo strany pôvodného veriteľa nikdy neprišlo. Mandátna zmluva uzatvorená so Slovenskou
sporiteľňou a.s., v zmysle ktorej mandant zadal mandatárovi do správy a na vymáhanie ním vybranú

časť pohľadávok spolu s príslušenstvom, ktoré eviduje voči tretím osobám, medzi iným aj pohľadávku
voči odporcom, touto činnosťou sa zaoberá viac ako 12 rokov, spravuje pohľadávky aj iných bánk a
pokiaľ by skutočne výzvou na úhradu z mája 2007 chcela úver mimoriadne zosplatniť, uskutočnila
by následne ďalšie kroky na vymáhanie pohľadávky, k čomu však neprišlo. Za nesprávny považoval
odvolateľ tiež záver súdu prvého stupňa, vychádzajúc z ktorého zamietol jeho nárok aj na zaplatenie

423,90 Sk z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Navrhovateľ má za to, že v podaní zo dňa 25.10.2013
dostatočnešpecifikovaltútosumu,zktorejšpecifikáciejezrejmýpostupnavrhovateľapri výpočte každej
časti uplatneného nároku, naviac v konaní sa uskutočnili 4 pojednávania, ktorých sa právny zástupca
navrhovateľa vždy zúčastnil a súd nikdy nerozporoval ani dodatočnou výzvou zrozumiteľnosť výpočtu
uplatnenej sumy, ktorú by samozrejme v prípade potreby právny zástupca navrhovateľa bližšie, či už

písomne alebo osobne objasnil. Rovnako ani odporcovia výpočet tejto sumy nerozporovali. Táto
nebola v priebehu konania sporná a špecifikácia nároku bola pre všetkých vrátane súdu dostatočne
zrozumiteľná. V tomto smere poukázal tiež na prílohu č. 1 dotknutého podania zo dňa 25.10.2013, kde
je uvedený výpočet úroku s uvedením vzorca, podľa ktorého sa daná suma vypočíta, kde je príkladmo
vypočítaný spôsob výpočtu pri prvých troch vyčíslených úrokoch. Z tejto prílohy je zrejmé, z akej sumy

sa úrok počíta a aký poplatok za správu úveru je k nej pripočítaný a týmto spôsobom sa dajú postupne
vypočítať všetky vyčíslené úroky. Rovnako je v tejto prílohe uvedený aj výpočet úroku z omeškania s
uvedením vzorca, podľa ktorého sa daná suma počíta. Navrhovateľ vzorovo vypočítal prvé tri vyčíslené
úroky, z ktorých je zrejmé, na základe čoho sa počítali. Vychádzajúc z vyššie uvedeného považuje svoj
nárok za dôvodný v plnom rozsahu, navrhuje, aby mu bola priznaná náhrada trov tak prvostupňového,

ako aj odvolacieho konania, vzniknuté mu z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 334,30 eur.

Odporcovia 1/, 2/, 3/, ani vedľajší účastník, vystupujúci na ich strane, nevyužili svoje písomné právo
vyjadriť sa k podanému odvolaniu.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na
podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti
podľa § 205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodu odvolania vo veci samej, vykonal ako súd odvolací
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania bez nariadeniaodvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dôvodmi odvolania vymedzenými
navrhovateľom aichrozsahom, bolodvolacísúdviazanýpodľa§212ods.1O.s.p.adospelkzáveru,že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného
ustanovenia.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221
ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku, z ktorého možno dovodiť (keďže navrhovateľ existenciu konkrétnej
vady neuvádza) namietanie vady uvedenej v ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.. Odvolací súd podrobil
preskúmaniu o.i. tiež uvedenú vadu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/

O.s.p., keď malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu za súčasného nedostatočného zistenia
skutkového stavu a dospel k záveru o nedôvodnosti uplatnenia tohto odvolacieho dôvodu.

Z napadnutého rozsudku je dostatočne zrejmé, že právne závery o nedôvodnosti uplatneného nároku
založil prvostupňový súd na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dovodil z

konkrétnych zistení a uviedol tiež dôkazy, z ktorých pri týchto zisteniach vychádzal. Odvolací súd nezistil,
že by samotné rozhodnutie, ani jemu predchádzajúce konanie zakladalo existenciu ktorejkoľvek z vád
uvedených v ust. § 221 ods. 1 a z hľadiska vecnej správnosti rozhodnutia nedošlo ani k namietanému
nesprávnemu právnemu posúdeniu za súčasne nedostatočného zistenia skutkového stavu veci (§ 221
ods.1 písm. h) O.s.p.) a odvolací súd tiež nezistil existenciu ani tzv. inej vady konania, ktorá by mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Keďže navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiaden navrhovaný dôkaz, ktorý by súdom prvého stupňa
nebol vykonaný, uplatnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 205, ods. 2 písm. c) O.s.p.
(neúplné zistenie skutkového stavu z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie

rozhodujúcich skutočností) nemá opodstatnenie.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňoval tiež dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d), a
f) O.s.p. spočívajúce v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnych skutkových
zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vidí v nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov

a z toho plynúcich nesprávnych skutkových a právnych záverov.

Pokiaľ ide o dôvod odvolania spočívajúci v tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nie je pri ňom rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné
prostriedky alebo nie, rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie dôkazov z
hľadiska ustanovenia § 132 O.s.p., vychádzajúc z ktorého povinnosťou súdu je hodnotiť dôkazy podľa
svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo musí prihliadnuť
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný podľa súdnej praxe v prípade mylnej aplikácie a výkladu
právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

Súd prvého stupňa zamietol nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatňovaného nároku z dôvodu, že
tento považoval za v prevažnej časti premlčaný a čiastočne za nepreskúmateľný. Na prejednávanú vec
aplikovalust.§497,§387ods.1,§388ods.1,§391ods.1,§397,§566anasl. Obchodnéhozákonníka.
Nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia vzhliadal navrhovateľ v neopodstatnenosti tohto
záveru, keďže podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne stanovil počiatok plynutia premlčacej

doby.

Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania aj z hľadiska
uvedených odvolacích dôvodov.Súd prvého stupňa vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, vec následne tiež správne právne
posúdil. Rozsudok súdu prvého stupňa je podrobne zdôvodnený, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

odvolací súd na v ňom uvedené dôvody podrobnostiach poukazuje.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že so všetkými rozhodujúcimi námietkami vznesenými navrhovateľom
v odvolaní sa už podrobne vo svojom rozhodnutí vysporiadal súd prvého stupňa, ktorý vychádzajúc
z obsahu listu zo dňa 28.5.2007 zaslaného odporcom zo strany spoločnosti General Factoring a.s.,

( ktorá v tom čase na základe mandátnej zmluvy zo dňa 15.5.2007 spravovala ako mandatár pohľadávku
Slovenskej sporiteľne a.s. ako veriteľa, ktorá mala pôvod v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 19.2.2004
pod č. 0372051300, ktorý bol poskytnutý odporcovi 1/ ako dlžníkovi na účel rekonštrukcie nehnuteľnosti
a zabezpečený ručiteľskými záväzkami odporcov 2/ a 3/), ktorým boli odporcovia vyzvaní na okamžité
vyplatenie celej dlžnej čiastky zo zmluvy o úvere, ktorej výška k 15.5.2007 predstavovala sumu
261.164,40 Sk a to na účet veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s., správne posúdil, že týmto došlo k

vyhláseniu zosplatnenia celého dlhu a následne najneskôr v júni 2007 vzniklo na strane pôvodného
veriteľa právo domáhať sa svojho nároku na súde, s čím sa spája aj počiatok plynutia štvorročnej
premlčacejdoby(§397Obch.zák.),vdôsledkuuplynutiaktorej vjúni2011sprihliadnutímnaskutočnosť,
že navrhovateľ svoje právo na súde uplatnil až dňa 2.3.2012, bolo potrebné jeho návrh v tejto časti
z dôvodu premlčania jeho práva, ktoré namietali v konaní odporcovia zamietnuť, s ktorým záverom sa

odvolací súd identifikuje.

Za nespôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia vyhodnotil odvolací súd tiež námietky navrhovateľa
spočívajúce v tom, že v prospech záveru o nezosplatnení úveru listom mandatára zo dňa 28.5.2007
(malo ísť len o technický omyl pri jeho vystavení), majú nasvedčovať jeho následne zasielané výzvy

odporcom, obsahujúce už len výzvy na čiastkové plnenia dlhu, či skutočnosť, že mandatár ako
spoločnosť spravujúca dlhodobo pohľadávky aj iných bánk, by bola za situácie vyhlásenia zosplatnenia
dlhu pristúpila k jeho vymáhaniu, čo však neurobila, či skutočnosť, že k vyhláseniu zosplatnenia úveru
malo dôjsť až listom s takýmto obsahom zo dňa 18.10.2011, ktorý odporcom zaslal navrhovateľ a ktorý
v tomto zmysle má byť perfektným právnym úkonom.

Zosplatnenie úveru, má nepochybne určujúci vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu
k nesplatnej časti nároku, čo je samozrejme dané tým, že zosplatnenie zvyšku dlhu pre nedostatok
platobnej disciplíny na strane dlžníka, je vo svojej podstate sankciou, uplatnením ktorej stráca dlžník
veriteľom mu poskytnutý benefit, spočívajúci v možnosti dlžníka splácať poskytnuté finančné prostriedky

v splátkach. A z hľadiska týchto následkov je potrebné s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu,
posudzovať hodnovernosť vyššie uvedených skutkových tvrdení navrhovateľa, produkovaných tak
v prvostupňovom konaní, ako aj v rámci odvolacích námietok. Zatiaľ čo v roku 2007, kedy ako
uzavrel súd prvého stupňa, nebola splatnou prevažná časť dlhu z dotknutej úverovej zmluvy (pri
dojednanom splácaní dlhu v splátkach), tak v októbri 2011, kedy malo dôjsť k navrhovateľom tvrdenému

skutočnému zosplatneniu úveru, takýto krok postrádal na význame, keďže vychádzajúc zo zmluvy,
konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.12.2011. Dôvod, pre ktorý takto navrhovateľ napriek
evidentnej, prakticky nulitnej výpovednej hodnote takéhoto sankčného kroku k nemu pristúpil (pred
splatnosťou posledných dvoch splátok pokiaľ ako tvrdí predtým k zosplatneniu dlhu nemalo prísť),
môže mať s vysokou pravdepodobnosťou pôvod v zámere spochybniť predchádzajúce zosplatnenie

úveru, s následkom založiť nový počiatok plynutia premlčacej doby, ktoré z hľadiska interpretácie
oboch právnych úkonov s prihliadnutím na všetky okolnosti a princíp zachovania právnej istoty vo
vzťahu k prvotnému zosplatneniu nemôže požívať právnu ochranu. Odvolací súd poukazuje na zásadu,
ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len
bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu

a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou, pretože v slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje
práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu tieto strácať. Bolo teda na
pôvodnom veriteľovi, ako aj na jeho právnych nástupcoch, aby vo vzťahu k dotknutej pohľadávke
plynúcej z úverovej zmluvy, ktorá je predmetom konania v preskúmavanej veci, venovali dostatočnú

pozornosť obsahu jednotlivých podaní doručovaných od uzatvorenia zmluvy odporcom z hľadiska
ich významu, účinkov a možného nepriaznivého dopadu pre prípad oneskoreného uplatnenia tohto
práva na súde. Pokiaľ jednotlivé oprávnené subjekty, na ktoré pohľadávka v dôsledku jej postúpenia
postupneprechádzala,nebolidostatočneobozretné,muselvkonečnomdôsledkuaj navrhovateľpočítaťs tým, že svoje právo stratí, a to jednoznačne a výlučne dôsledkom predchádzajúcej nečinnosti, či
nedostatku obozretnosti. Za tejto situácie tak legitímne nemohol očakávať už prakticky nič, pretože
jeho právo stratilo vlastnosť žalovateľnosti. Na správnosti záveru prvostupňového súdu o premlčaní

uplatneného nároku pri odvodzovaní stanovenia počiatku plynutia premlčacej doby od zosplatnenia
úverumandatárom,ničnemeniaanijehonáslednezasielanévýzvynačiastkovéplnenia,pretožetietouž
naplatnosťpredchádzajúcehozosplatnenianemohlimaťžiadendopad,rovnakotak,akonavrhovateľom
tvrdená skutočnosť, že ak aj mandatár vyhlásil zosplatnenie úveru, nedisponoval súhlasom mandanta -
Slovenskej sporiteľne a.s. s takýmto krokom, pretože ako uviedol súd prvého stupňa z hľadiska právnej

istoty vo vzťahu k tretím subjektom, takýto úkon veriteľa zaväzuje aj v prípade, ak mandatár prekročí
svoju právomoc plynúcu mu z mandátnej zmluvy.

V konečnom dôsledku za vecne správny považoval odvolací súd aj záver súdu prvého stupňa o
nepreskúmateľnosti nároku v jeho zostávajúcej časti o zapl. 423,90 eur s následkom jeho zamietnutia.
Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou čo znamená, že súd vychádza len

zo skutočností, tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia
zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového
konania vyplývajú z Občianskeho súdneho poriadku. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí
uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností
účastníkovi vyplýva jeho právo, alebo povinnosť súdu preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku

je nepochybná (keďže nie je pravdou, že by odporcovia neboli opodstatnenosť nároku v tejto časti
spochybňovali, či ho dokonca uznali, títo nárok ako nedôvodný žiadali zamietnuť v celom rozsahu).
Absencia skutkových tvrdení týkajúcich sa nedostatočného špecifikovania uplatneného nároku v
dotknutej časti zo strany navrhovateľa to však súdu neumožnila. Navrhovateľ v odvolaní uvádza,
že podľa ním uvedeného vzorca bolo možné vypočítať a preskúmať správnosť ním uplatnených

úrokov z omeškania. Opomína však, že tieto podľa ním samotným uvádzaných tvrdení vyčísľuje z
„kapitalizovanej istiny“, pričom nešpecifikuje pri jednotlivých dielčich úrokoch koľko zo sumy z ktorej
boli jednotlivo počítané, tvorí samotná istina (nekapitalizovaná), za ktorých okolností priznanie úroku
z omeškania by mohlo mať za následok tzv. anatocizmus /úročenie úrokov/, keďže zákon nepriznáva
veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky (žiadať úroky z omeškania

z dojednaných úrokov). Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa dostáva do omeškania s
plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka
príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto,
že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú, inak povedané nezakotvujú
majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Preto aj z tohto pohľadu

bolo dôsledné špecifikovanie nároku z hľadiska jeho opodstatnenosti nevyhnutným. Úlohou súdu nie
je nahradzovať nedostatok povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti účastníka, ktorého toto bremeno
zaťažuje, vlastnou vyšetrovacou činnosťou, či prostredníctvom zložitých výpočtov. Súdy už opakovane
vyslovili, že ani banky, či ich právni nástupcovia, nemajú v rámci civilného sporového konania žiadne
osobitné, ani výsadné postavenie založené na prezumpcii správnosti a dôvodnosti nimi uplatňovaných

nárokov, preto ani nimi predkladané „prehľady“ nemôžu mať žiadnu „vyššiu“ výpovednú hodnotu v
tom zmysle, že by údaje v nich uvedené, mali byť automaticky pokladané za správne a vierohodné.
Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia (vo vzťahu k uplatnenému
nároku to je navrhovateľ), nesie tiež zodpovednosť za to, že súd sa skutočne potrebnú rozhodnú
skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, ako tomu bolo tiež v preskúmavanej veci, prejaví sa to na

jeho strane negatívne na výsledku vo vzťahu k takémuto nároku, ktorý nie je založený na konkrétnych
a dostatočných, prieskumu podrobenia spôsobilých skutkových tvrdeniach. Súd prvého stupňa už v
úvode konania vyzval navrhovateľa na podrobné špecifikovanie jeho nároku, na čo tento reagoval
jeho špecifikáciou, na ktorú poukazuje v odvolaní. Pokiaľ táto nebola z hľadiska preskúmateľnosti
dostatočnou, nebolo už povinnosťou súdu o tomto ďalej navrhovateľa poučovať.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu, dospejúc tiež k záveru
o správnej aplikácii ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, čo zodpovedá
úplnému neúspechu navrhovateľa v konaní, ako vecne správny za použ. § 219, ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní boli plne úspešní odporcovia, v dôsledku čoho im v zmysle § 142 ods.1 v
spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
navrhovateľovi. Odporcovia však náhradu trov konania riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
neuplatnili, preto im nebola odvolacím súdom priznaná.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .