Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/211/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811206885
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7811206885.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsporežalobcuF..H.G.,bytomR.,A.4,E.:XXXX,zast.JUDr.JánomDorkinom,
advokátom, Rožňava, Nám. baníkov 17/33, proti žalovaným: 1/ L. - V. poisťovňa, a.s., M., U. rad 4, E.:
00151700 a 2/ Z. poisťovňa, a.s. W. E. P., M., W. 4, E.: 00585441, o zaplatenie 2.446,61 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 4C 119/2011-163 z 23.9.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej v 2. rade a v súvisiacom

výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade, ako aj vo výroku o trovách konania
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol. Uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania vo výške 153,80 €, v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. O zamietnutí žaloby proti žalovanej v 1. rade súd rozhodol s poukazom na ust. § 100 ods. 1 tretia
veta, § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vzhľadom na námietku premlčania nároku
účinnevznesenú žalovanou v 1. rade, lebo dospel k záveru, že žaloba bola podaná na súde dňa 8.8.2011

po márnom uplynutí premlčacej doby podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Rozsudok vo výroku,
ktorým zamietol žalobu proti žalovanej v 2. rade odôvodnil tým, že „žalobca si u žalovanej náhradu
škody za poistnú udalosť neuplatnil a nepredložil doklady na uplatnenie tejto škody (na osobnom
motorovom vozidle zn. NISSAN PATHFINDER, EVČ: RV- 444BA, ktorá vznikla pri dopravnej nehode zo
dňa 10.8.2008 - pozn. odvolacieho súdu), keďže z výpovede svedkyne nevyplýva uplatnenie škody voči
žalovanej ad 2/ a žalobca sám uviedol, že si uplatnil náhradu škody za poistnú udalosť u žalovanej 1/

a pokiaľ mu táto neuznala celý nárok, mal možnosť žalovať škodcu, ktorý mu škodu spôsobil. Žalobca
si nemôže uplatňovať škodu dvakrát v poisťovniach.“ O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou 1/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanej 1/, ktorá mala vo veci plný úspech,
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti neúspešnému
žalobcovi. Uviedol, že trovy žalovanej 1/ predstavujú cestovné náklady podľa zákona č. 283/2002 Z.z.
o cestovných náhradách za cestu motorovým vozidlom zn. Š. D. G. EVČ: M. XXX V.: Košice - Rožňava

a späť (t.j. 140 km) pri priemernej spotrebe 6,7 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,540 €/l činí náhrada:
priemerná spotreba x cena PHM/100 = 6,7 x 1,540/100 = 0,10318 (0,10586 + 0,18) x počet km =
0,28318 x 140 km = 39,70 €. Za cestu dňa 23.9.2014 priznal náhradu cestovných nákladov motorovým
vozidlom zn. Š. D. G. EVČ: M. XXXEN: Košice - Rožňava a späť (t.j. 140 km) pri priemernej spotrebe
5,3 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,479 €/l činí náhrada: priemerná spotreba x cena PHM/100 = 5,3
x 1,479/100 = 0,06779 (0,06779 + 0,18) x počet km = 0,24779 x 140 km = 34,70 €, celkovo vzniknuté

trovy sú vo výške 153,80 €. Návrh žalobcu na rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
odôvodnený okolnosťami prípadu, keďže mu bola spôsobená značná škoda, z ktorej mu bola len 1/10žalovaným nahradená, súd neakceptoval. K námietke žalobcu ohľadom výšky trov konania uviedol,
že podľa názoru súdu aj zást. účastníka (nielen advokát) má nárok na priznanie náhrady cestovného
osobným motorovým vozidlom. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/ rozhodol

podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže žalovaná 2/, ktorá mala vo veci úspech, náhradu trov konania
nežiadala a neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania.

3. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej v 2. rade a vo výroku, ktorým priznal žalovanej
v 1. rade právo na náhradu konania, napadol včas podaným odvolaním žalobca. Vytýkal súdu, že sa

nesprávne vysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa uplatnenia nároku u žalovanej 2/ podaním žaloby
a že v celom rozsahu akceptoval obranu žalovanej 2/, ktorá sa v priebehu konania bránila tým, že si
u nej právo na náhradu škody neuplatnil, resp. že toto právo nemôže byť uplatnené duplicitne, pričom
on si už skôr uplatnil právo na náhradu škody u žalovanej 1/. Bol toho názoru, že súd mal prihliadnuť k
tomu, že právo na náhradu škody si uplatnil prinajmenšom podaním žaloby na súde. Na tejto skutočnosti
nič nemení ani to, že podľa názoru súdu nepredložil „doklady na uplatnenie škody“. Uviedol, že právo

na náhradu škody môže byť bez akýchkoľvek pochýb aj bez predloženia potrebných podkladov, čo je
úplne bežný postup, ako aj to, že príslušná poisťovňa na základe takto uplatneného nároku na náhradu
škody začne šetrenie a v rámci šetrenia vyzve subjekt, ktorý si právo na náhradu škody uplatňuje, na
predloženie týchto podkladov, resp. odškodní ho hoci aj bez ich predloženia napr. na základe kalkulácie
škody a pod. Dennodenne sa totiž v praxi stáva, že poškodený napr. svoju poškodenú vec si opraví

na vlastné náklady bez toho, aby mal o tom doklad. Tieto skutočnosti v žiadnom prípade nebránia jeho
odškodneniu, predsa poškodenému škoda vzniká nie opravou veci (jej uvedením do pôvodného stavu),
ale jej poškodením a niekto môže byť škodný aj v prípade, že svoju poškodenú vec si vôbec nedá
ani opraviť. Žalobca uviedol, že uvedená námietka bola ťažisková v priebehu celého konania, avšak
žiadnu odpoveď na túto námietku mu napadnuté súdne rozhodnutie nedáva, prečo súd neakceptoval

jeho tvrdenie a prečo zaujal iné stanovisko. Rovnako z rozsudku nevyplýva, prečo súd akceptoval názor
žalovanej 2/, že právo na náhradu škody nemôže byť uplatnené v dvoch poisťovniach. Tento názor
nepokladal za správny a uviedol, že u žalovanej 1/ si toto právo uplatnil na základe povinného zmluvného
ručenia škodcu, resp. prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým mu bola spôsobená škoda, kým
u žalovanej 2/ sa tak stalo na základe havarijného poistenia, ktoré s ňou mal uzavreté. Nejde teda o

rovnaký právny titul, a preto je preňho nepochopiteľné, prečo by takto nemohol postupovať. Súd v tomto
smere neuviedol nielen žiadnu úvahu, ale ani žiadnu právnu normu, ktorá by vylučovala takýto postup.
Pokiaľ súd bol iného názoru, mal uviesť, na základe čoho dospel k odlišnému názoru, na základe akej
právnej normy a tento názor mal náležitým spôsobom vysvetliť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
V zmysle citovanej právnej normy v odôvodnení rozsudku súd totiž má uviesť, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.
Napadnutý rozsudok tieto kritériá rozhodne nespĺňa z dôvodov vyššie uvedených, a tým je rozhodnutie

absolútne nepresvedčivé, ba až nezrozumiteľné. Každé rozhodnutie je totiž potrebné považovať za
nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je
možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému
rozhodnutiu v danej veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady
konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p (odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom), pretože

nepreskúmateľnosť rozhodnutia neumožňuje účastníkovi konania efektívne sa brániť proti príslušnému
rozhodnutiu. Uviedol ďalej, aký postup súdu vo všeobecnosti podľa súdnej praxe treba považovať za
odňatie možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p.) a že porušenie procesných práv účastníka, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, je takou vadou konania, ktorá má vždy za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak teda súd nezaujal žiadny právny názor, nemá ani možnosť proti takému, neexistujúcemu právnemu
názoru protestovať a namietať ho.

4. Žalobca v odvolaní namietal tiež správnosť výroku o trovách konania, ktorým súd žalovanej 1/ priznal
právo na náhradu trov spočívajúcich v cestovných nákladoch žalovanej 1/ za použitie motorového

vozidla, a to podľa zákona č. 283/2002 Z.z. Tento postup považoval za zjavne nesprávny majúc za
to, že súd si náležite neozrejmil okruh otázok upravených týmto právnym predpisom. Citoval ust. § 7
ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z., z ktorého podľa žalobcu jasne vyplýva, že základným predpokladom
na priznanie cestovných nákladov je použitie motorového vozidla, ktoré nepatrí zamestnávateľovi,zvyčajne sa jedná o vozidlo patriace zamestnancovi. V posudzovanej veci však žalovaná 1/ ani len
netvrdila, a už vôbec nepreukázala, že by sa jednalo o motorové vozidlo, ktoré spĺňa tieto zákonom
predvídané podmienky. Zastával názor, že v žiadnom prípade nie je možné takto postupovať a priznať

cestovné náklady s poukazom na uvedený právny predpis. Mal za to, že sa žalovaná 1/ sa mýli,
ak zamieňa priznanie cestovných náhrad pre advokáta, resp. pre svojho zástupcu zamestnaného v
hlavnom pracovnom pomere tvrdiac, že čas oboch z nich je rovnako drahý, pretože nejakou úvahou
účastníka konania (dokonca ani súdu!) nie je možné prekonať právne predpisy. Poukázal na to, že
cit. zákon upravuje prípady, keď sa na pracovnú cestu použilo vozidlo nepatriace zamestnávateľovi.

Je síce pravda, že aj u advokátov je situácia podobná, avšak žalovaná 1/ opomenula prihliadnuť na
vyhl. č. 655/2003 Z.z., konkrétne ust. § 15 ods. 1 cit. vyhl., z ktorej vyplýva, že advokát má popri
nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených
v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a
telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy. Z ust. § 16 ods. 4 pritom
vyplýva, že na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto

vyhláška neustanovuje inak, a týmto osobitným právnym predpisom je už citovaný zákon č. 283/2002
Z.z. Navyše tento zákon predpokladá splnenie aj iných kritérií na priznanie cestovných náhrad, napr.
písomnú dohodu zamestnávateľa a zamestnanca. Je to však bez právnej relevancie práve pre absenciu
motorového vozidla, aké predpokladá predmetný zákon. Otázka, ako zamestnávatelia vyťažujú svojich
zamestnancov (či robia aj ráno, aj večer pod.) a ako (akým dopravným prostriedkom) ich vysielajú

na pracovné cesty, nemá žiadnu právnu relevanciu, a už vôbec nie takú, aby bolo možné hoci aj
takýmito tvrdeniami nahradiť absentujúce právne prostredie na priznanie cestovných náhrad motorovým
vozidlom pre účastníka konania, ktorý nie je zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov riadne
zapísaných v zozname advokátov. Okrem toho namietal, že súd nijako neodôvodňuje svoje rozhodnutie
s odkazom na akúkoľvek právnu normu a preto si myslím, že púhe tvrdenie o tom, že aj zástupca

účastníka konania (nielen advokát) má právo na náhradu cestovných nákladov nespĺňa kritériá riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čím sa toto stáva nepreskúmateľné pre nedostatok jeho riadneho
odôvodnenia, čo v konečnom dôsledku znamená odňatie možnosti účastníkovi konania pred súdom.
Tvrdil, že rozhodnutie súdu v tomto smere je zmätočné aj preto, lebo z neho nevyplýva, prečo vo
výrokovej časti rozhodnutia priznáva právo na náhradu cestovných nákladov pre žalovanú 1/ (ako

zamestnávateľa), keď sám na strane 10 ods. 1 napadnutého rozsudku konštatuje, že takéto právo má aj
zástupca účastníka konania (teda nie zamestnávateľ). Zo súdneho rozhodnutia teda vyplýva, že niekto
má právo na cestovné, avšak súd ich nepriznáva jemu, ale inému subjektu. Z uvedeného dôvodu aj tento
výrok napadnutého rozsudku podľa žalobcu je nutné považovať za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný.
Na základe uvedených skutočnosti mal žalobca za to, že v posudzovanej veci sú dané odvolacie dôvody

podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p., ako aj podľa § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p. a navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a postupom
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne pre prípad úspechu
v odvolacom konaní si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní
nespochybňujú správnosť priznanej náhrady trov v súvislosti s účasťou zástupcu žalovanej na
pojednávaní, t.j. náhrady cestovných výdavkov s použitím služobného motorového vozidla zn. Škoda
FábiaEVČ:BA084SBaBL526ENvzhľadomnato,žepojednávaniasazúčastnilzamestnanec,ktorého
miesto výkonu práce je v Košiciach. Zo spisu je zrejmé, že žalovaná 1/ si uplatnila trovy konania vo výške

153,80 € za spotrebované pohonné hmoty (§ 15 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom
znení), ako aj náhrady za používanie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste (§ 7 zákona č.
283/2002 Z.z.), pri základnej sadzbe 0,18 €. V súvislosti so zastúpením žalovanej na tomto pojednávaní
táto účelne vynaložila cestovné výdavky osobným motorovým vozidlom, ktorých výška je vyčíslená a
priznaná v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z., pričom iný spôsob preukazovania a vyčíslenia náhrady

za použitie motorového vozidla ani v súdnej praxi nie je zaužívaný. Z uvedených dôvodov žalovaná 1/
navrhla rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť jej
trovy konania vo výške 153,80 € ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalovaná v 2. rade k odvolaniu žalobcu nepodala vyjadrenie.7. Žalobca v odpovedi na vyjadrenie žalovanej 1/ (stanovisko zo dňa 18.6.2015 na č.l. 186) uviedol, že
žalovaná vecne nereaguje na ním vznesené námietky uvedené v odvolaní, predovšetkým na ťažiskovú
argumentáciu, že zást. žalovanej 1/ na cesty do sídla súdu nepoužila svoje vozidlo, ale vozidlo patriace

žalovanej 1/ ako jej zamestnávateľovi. Táto skutočnosť nie je sporná a nemôže byť pochýb o tom, že
nejde o vozidlo, ktoré by spadalo pod režim cit. zákona. Predpokladal preto, že žalovaná nemá voči
jeho argumentácii protiargumenty. Navyše nebolo protistranou ani tvrdené a vôbec preukazované, že
by sa zást. žalovanej bola dohodla so svojim zamestnávateľom tak, ako to predpokladá ust. § 7 ods. 1
cit. zákona. Vzhľadom na uvedené mal za to, že „mlčanie“ žalovanej je nutné považovať za jej súhlas

s názorom ním prezentovaným v odvolaní.

8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému
sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny)
platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania

(spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia tohto zákona, však zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP).

11. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej v 1. rade nebol odvolaním napadnutý,
nadobudolprávoplatnosť(§367ods.3CSP),pretonebolvtejtočastivodvolacomkonanípreskúmavaný

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne,

lebo postupom (rozhodnutím) súdu bola stranám sporu (žalobcovi) odňatá možnosť konať pred súdom
a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

13.Podľa§157ods.2O.s.p.účinnéhovčasevyhlásenianapadnutéhorozsudku(od1.7.2016§220ods.
2 CSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril vo veci odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Pod odňatím možnosti konať pred súdom, resp. nesprávnym procesným postupom súdu
znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP], treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho
sporu procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie
súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, čo má za následok jeho
nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu

ochranu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/2006, II. ÚS
383/2006). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného

vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie
takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné
a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatoktohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti, a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne
nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri
správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo

svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového stavu, pričom
povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podradiť pod príslušnú právnu normu a v odôvodnení

rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov zistený právny vzťah (skutkový stav veci) podradil pod dané
zákonnéustanovenie,akototoustanovenieinterpretovalaaplikovalnaprávnyvzťah,ktorýjepredmetom
konania. Zároveň sa musí súd vysporiadať s relevantnými argumentmi sporových strán.

16. Odôvodnenie rozsudku vzťahujúce sa k výroku napadnutému odvolaním, ktorým bola žaloba
proti žalovanej v 2. rade zamietnutá, je nedostatočné a nezrozumiteľné, pokiaľ súd prvej inštancie

nedôvodnosť uplatneného nároku proti žalovanej 2/ odôvodnil tým, že žalobca si u žalovanej 2/ náhradu
škody neuplatnil a nepredložil doklady „na uplatnenie tejto škody“ a „nemôže si vzniknutú škodu
uplatňovať dvakrát v poisťovniach“ a napokon súd dôvodil, že žalobca mal možnosť žalovať toho, kto mu
škodu spôsobil, teda škodcu. Tieto skutočnosti sú však pre rozhodnutie sporu vedeného žalobcom proti
žalovanej 2/ bez akéhokoľvek právneho významu a argumentácia súdu je preto nezrozumiteľná, a tým

aj nepresvedčivá. Odvolací súd k uvedeným dôvodom poznamenáva, že predmetom daného sporu je
nárok uplatnený žalobcom proti žalovanej v 2. rade na základe zmluvného vzťahu z uzavretej zmluvy o
havarijnom poistení motorového vozidla, a tento nárok súd právne neposúdil podľa žiadnej (relevantnej)
právnej normy, nevykonal o ňom dokazovanie a nezistil rozhodujúce skutkové okolnosti potrebné pre
rozhodnutie o nároku (jeho základe i výške). Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v napadnutom

výroku, pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba proti žalovanej 2/, je nedostatočné, neúplné a nezrozumiteľné
tak po skutkovej ako i právnej stránke, a preto nespĺňajúce kritériá požadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
ktoré bolo účinné v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca v odvolaní preto dôvodne namieta
nepreskúmateľnosť rozsudku v časti rozhodnutia (výroku) o zamietnutí žaloby proti žalovanej v 2. rade
pre nedostatok dôvodov a jeho nezrozumiteľnosť, a tým aj odňatie možnosti sporovým stranám konať

pred súdom a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi podaného odvolania a odvolacími námietkami žalobcu, na ktoré
poukazuje.

17. Za nesprávne z dôvodu nepreskúmateľnosti (neúplné dôvody a nezrozumiteľnosť), a taktiež pre
absentujúce právne posúdenie treba považovať rozsudok aj v napadnutom výroku o trovách konania,
ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej 1/ trovy konania vo výške 153,80 €. Súd
nesprávne postupoval, pokiaľ priznal v spore úspešnej žalovanej 1/ náhradu trov predstavujúcich
náhradu cestovných výdavkov v súvislosti s účasťou poverenej zást. žalovanej na pojednávaní, resp.

pojednávaniach, proti žalobcovi vo výške 153,80 € ako táto bola vyúčtovaná žalovanou 1/, a to
bez náležitého posúdenia dôvodnosti uplatnenej náhrady cestovných nákladov s použitím osobného
motorového vozidla (o ktorom žalovaná nepredložila ani osvedčenie o evidencii vozidla) a bez
preskúmania správnosti jej výšky. Súd neskúmal účelnosť vynaložených nákladov cestovného, pričom
v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol, podľa akých konkrétnych právnych noriem posúdil uplatnenú

náhradu cestovných výdavkov vynaložených s použitím služobného motorového vozidla, a či išlo o
účelné a hospodárne vynaložené trovy podľa § 137 O.s.p. s prihliadnutím na ust. § 73 vyhl. č. 543/2005
Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdu, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské
súdy v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z cit. vyhl. osobe zúčastnenej na konaní sa hradia
výdavkycestovnéhoverejnýmhromadnýmdopravnýmprostriedkom,atoajvprípade,akpoužilavlastné

motorové vozidlo, pričom sa hradia len skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného.
Náhradu cestovných výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách (s použitím
vlastného motorového vozidla) osobe zúčastnenej na konaní možno priznať len v takom prípade,
ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným
prostriedkom.

18. Pokiaľ odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné podmienky, dochádza tu k procesnej vade, ktorú
ustálená súdna prax považuje za taký postup súdu, ktorým je neúspešnej strane sporu odňatá
možnosť konať pred súdom [§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. účinného do 30. júna 2016, § 389 ods. 1písm. b) CSP - nesplnenie procesných podmienok a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces]. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku totiž znemožňuje sporovej strane, ktorej bola

rozhodnutím súdu spôsobená procesná ujma, posúdiť myšlienkový postup konajúceho súdu vo vzťahu
k uplatňovanému nároku a správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, podať riadny opravný prostriedok,
a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol
v odvolacom konaní úspešný. čo súčasne znamená odňatie možnosti sporovým stranám konať pred
súdom a porušenie ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

19. Nedostatok dôvodov neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmanie vecnej správnosti rozsudku v
napadnutýchvýrokochozamietnutížalobyprotižalovanej2/aotrováchkonania,pretoužztohtodôvodu
musel byť rozsudok v napadnutej časti zrušený a v zrušenom rozsahu bola vec vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní zistiť a tiež riadne, v súlade so zákonom a
presvedčivo vyhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné (právne významné) pre rozhodnutie o
uplatnenom nároku (a jeho výške), vysporiadať sa so všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami a
argumentáciou sporových strán, nárok uplatnený proti žalovanej v 2. rade posúdiť podľa relevantných

právnych noriem a opätovne o žalobe v zrušenom rozsahu rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby
spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP.

21. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou 2/, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Opätovne rozhodne tiež o

trovách konania v právnom vzťahu žalobcu k žalovanej 1/ v súlade so zákonom, po náležitom posúdení
dôvodnosti a účelnosti trov uplatnených žalovanou 1/ (náhrady vynaložených cestovných nákladov),
aplikujúc pri rozhodovaní relevantné právne predpisy a zásady už ustálené v súdnej praxi, pričom
rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné a vysporiada sa v ňom aj s odvolacími námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.