Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. júl 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616200403
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4616200403.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci žalobcu: Wüstenrot

poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408 proti žalovaným: 1.
FORMULACAR s.r.o., so sídlom Továrnická 2104, Topoľčany, IČO: 45 335 583, 2. G. R., U..
XX.XX.XXXX, R. X. G. XXX/XX, D., o zaplatenie 1 279,74 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1. a žalovaný 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 279,74 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 01.09.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu 22.01.2016, sa žalobca domáhal od žalovaných spoločne
a nerozdielne zaplatenia sumy 1 279,74 eur s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia
vyplateného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V podanej žalobe uviedol,
že so žalovaným 1. uzavrel poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ŠKODA W. V. Y.. Č..: F. - XXX R.. Podľa záznamu o
dopravnej nehode došlo dňa 01.10.2012 v Českej republike ku škodovej udalosti tak, že žalovaný 2.
s predmetným motorovým vozidlom, ktorého vlastníkom bol žalovaný 1. vošiel do protismeru a narazil

do protiidúceho vozidla zn. ŠKODA W. Y..Č..: XEXXXXX, ktorého vlastníkom bol A. G., A. XXXX, E.,
Česká republika (poškodený). Poškodený si uplatnil právo na náhradu škody u likvidačného zástupcu
žalobcu podľa § 15a zákona č. 381/2001 Z. z. a likvidačný zástupca oznámil žalobcovi zlikvidovanie
náhrady škody poškodeného, v rámci ktorej bolo poškodenému vyplatené poistné plnenie 1 599,68
eur. Vzhľadom na uvedené, žalobca vyplatil na účet likvidačného zástupcu sumu 1 879, 51 eur, ktorá
zahŕňala aj náklady s právnym zastúpením vo výške 239,96 eur a iné súvisiace náklady 39,87 eur.
Žalovaní písomne vznik predmetnej škodovej udalosti zo dňa 01.10.2012 žalobcovi doposiaľ neoznámili,

t.j. nesplnili svoju zákonnú povinnosť. Žalobca sa preto domáha od žalovaných náhrady poistného
plnenia v zmysle § 12 ods. 1, písm. g) a § 12 ods. 2 písm. g) Zákona č. 381/2001 Z. z.. Listom
zo dňa 05.08.2013 bol žalovaný 1. vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia
výzvy a listom zo dňa 07.01.2014 bol žalovaný 2. vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní od
doručenia výzvy. Žalovaní ani po opakovaných výzvach predmetnú sumu neuhradili.

3. Okresný súd Topoľčany vydal vo veci dňa 07.03.2016 platobný rozkaz, ktorým vyhovel podanému

návrhu a uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanú sumu. Proti
uvedenému platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný 1. v ktorom žiadal podanú žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. V podanom odpore uviedol, že po oznámení vzniku škodovej udalosti zo
strany žalovaného 2., išiel nasledujúci deň po nehode prevziať poškodené vozidlo do ČR, kde namieste samom sa dozvedel, že účastníci škodovej udalosti prizvali k riešeniu kolízie dopravnú políciu
a spísali záznam o dopravnej nehode. Žalovaný 1. zároveň v podanom odpore tvrdil, že po prevezení
poškodeného vozidla v zákonnej lehote udalosť ohlásil poisťovni nielen písomne, ako predpisuje zákon,

ale aj ústne.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Z predloženej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.04.2011 súd zistil, že bola uzavretá medzi
žalobcom ako poisťovňou a žalovaným 1. ako poistníkom. Jej predmetom bol záväzok poisťovne za
podmienokdohodnutýchvtejtozmluve, všeobecnýchpoistnýchpodmienkach(ďalejlenVPP)poskytnúť
v prípade vzniku poistnej udalosti poistné plnenie, ako aj záväzok poistníka platiť poistné riadne a včas
a dodržiavať všetky povinnosti vyplývajúce z VPP a z tejto zmluvy.
Podľa článku 3. bod 1, bod 2 zmluvy, predmetom poistenia je poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaradeného do súboru motorových vozidiel uvedeného v
prílohe č. 1. tejto zmluvy „zoznam motorových vozidiel“.
Podľa článku 4. bod 1.zmluvy, zmluva sa uzaviera na poistnú dobu neurčitú.
Podľa prílohy k poistnej zmluve - zoznamu poistených vozidiel, bolo poistenie uzavreté aj vo
vzťahu k predmetnému motorovému vozidlu t.j. ŠKODA W. V. F. XXX R.. Súčasťou tejto zmluvy

sú všeobecné poistné podmienky žalobcu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Podľa článku 6, bod 1. písm. j) VPP okrem povinností stanovených právnymi predpismi je poistník,
prípadne poistený povinný písomne oznámiť poisťovni vznik škodovej udalosti do 30 dní, po jej vzniku,
ak vznikla mimo územia SR, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku, rozsahu jej následkov.

Podľa článku 8, bod 8 písm. g) VPP poisťovňa má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia,
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa článku 6. ods. 1 písm. j) , k), l), m), n), alebo q), VPP, PZP, MV.

Zozáznamuodopravnejnehodezodňa01.10.2012(č.l.15,čl.37) vyplýva,žedňa 01.10.2012spôsobil
žalovaný 2. ako vodič predmetného motorového vozidla vo vlastníctve žalovaného 1. dopravnú nehodu
v ČR, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla vodiča E. G., R. N. E. XX, O. E.. Z pripojeného
potvrdenia polície ČR - DI - Ústí nad Orlicí (č.l.38) vyplýva, že žalovaný 2. sa dopustil v súvislosti s

touto dopravnou nehodou priestupku proti plynulosti v cestnej premávke, ktorý bol riešený uvedeným
útvarom polície v ČR.
Z výpisu z účtu žalobcu (č.l. 17) vyplýva, že dňa 19.07.2013 poukázal plnenie vo výške 1 843,70 eur
príjemcovi - KOOPERATIVA pojišťovna a.s., Pobrežní 655/21, Praha, titulom úhrady poistného plnenia
č. XXXXXXXXXX.

Z konečného vyúčtovania KOOPERATIVA pojišťovny zo dňa 2. júla 2013 (č.l. 18) súd zistil, že ním
uvedená poisťovňa v ČR požiadala žalobcu o úhradu poistného plnenia vo výške 47 138 Kč ( 1 814,74
eur ) titulom poistnej udalosti XXXXXXXXXX.

Písomným oznámením zo dňa 16.07.2013 (č.l.19) žalobca oznámil poškodenému A. G., že poistnú
udalosť zodňa01.10.2012priktorejdošlokpoškodeniumotorovéhovozidlavybavilanaúčetpoukazuje
skutočnú škodu vo výške 47 138 Kč.

Z likvidačnej správy k predmetnej poistnej udalosti ( č.l. 20) vyplýva poistné plnenie vo výške 1 879,51

eur s mierou účasti poisteného na spôsobení vzniknutej škody 100%.

Písomnýmivýzvamizodňa 05.08.2013,29.10.2013(č.l.21,22)žalobcavyzvalžalovaného1.naúhradu
poistného plnenia vo výške 1 279,74 eur z dôvodu nesplnenia povinnosti podľa § 12 ods. 1, písm. g)
zák. č. 381/2001 Z. z..

Výzvou zo dňa 07.01.2014 (č.l. 23) žalobca vyzval žalovaného 2. na zaplatenie náhrady poistného
plnenia vo výške 1279,74 eur titulom nesplnenia povinností podľa § 12 ods. 2, písm. g) zák. č. 381/2001
Z.z.Žalobca na pojednávaní uviedol, že zo strany žalovaných nedošlo k písomnému oznámeniu predmetnej
škodovej udalosti a v tejto súvislosti poukázal aj na obsah odporu proti platobnému rozkazu žalovaného

1. Podľa žalobcu zároveň platobný rozkaz č.k. 8C/24/2016-39 zo dňa 07.03.2016 (vydaný v priebehu
tohto konania), nadobudol voči žalovanému 2. právoplatnosť, pretože žalovaný 2. odpor proti vydanému
platobnému rozkazu nepodal.
Tvrdenia žalovaného 1. považoval žalobca za účelové a v rozpore s jeho predchádzajúcimi tvrdeniami,
v rámci ktorých žalovaný 1. uvádzal, že nahlásil poistnú udalosť telefonicky, bola privolaná polícia a

následne žiadal o prehodnotenie výšky postihu. Žalovaný 1. je povinný svoje tvrdenia ohľadne toho,
že poisťovni včas oznámil poistnú udalosť aj preukázať, čo doposiaľ neurobil. Žalobca zároveň zasielal
žalovanému 1. žiadosť o poskytnutie súčinnosti spolu s tlačivom, avšak napriek tomu, k oznámeniu
poistnej udalosti z jeho strany nedošlo.

Žalovaný 1. uviedol, že v poisťovni je poistený 8 rokov s 10 autami. Žalovaný 2. mu oznámil že sa

stala nehoda, bol pre auto s odťahovkou, kedy mu žalovaný 2. odovzdal všetky papiere a on to nahlásil
telefonicky poisťovni. Oznámil to poisťovni aj písomne, ale nebolo to doporučene a nemá o tom doklad.
Zo strany poisťovne bola robená aj ohliadka. Ak poisťovňa tvrdí, že niečo nesplnil, nevie prečo potom
plnila poškodenému. Poisťovni to bolo nahlásené zo 4 strán a keďže vyplatila poistné plnenie, zrejme
jej to stačilo.

Žalovaný 2. sa pridržiaval vyjadrení žalovaného 1. a doplnil, že po nehode volal p. L. (konateľovi žalobcu
1.), ktorý večer prišiel, on mu odovzdal papiere od polície ohľadom nehody a myslel si, že tým to pre
neho (žalovaného 2.) skončilo. Neskôr mu prišiel papier od žalobcu na zaplatenie, telefonoval D.. L.,
ako to budú riešiť, nemá o tom ale nič.

5. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje

poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

platnom do 30.09.2013 (ďalej len zák. č. 381/2001 Z.z.), tento zákon upravuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie
zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária“).

Podľa § 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto
zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

Podľa § 2 písm. j) zák. č. 381/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom
motorového vozidla fyzická osoba lebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť

disponovať s motorovým vozidlom.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 3, ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 10 ods. 1, písm. b) poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti
do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len SR).

Podľa § 12 ods. 1, písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak pôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

Podľa § 12 ods. 2 písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je
poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

Podľa § 12 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z., výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú

vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré
poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.

Z dikcie ustanovenia § 12 ods. 1 a 2 zák. č. 381/2001 Z. z. teda vyplýva, že poisťovateľ má nárok na
náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písmenami a) až h) každého z uvedených

odsekov nielen proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti ale aj proti
poistenému , ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení priznáva poisťovni tzv. postihové
právo aj proti iným subjektom na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník.

Podľa § 517 ods. ods. 1, veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

6. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že

žaloba bola podaná dôvodne. Dokazovaním bolo preukázané, že v čase vzniku predmetnej dopravnej
nehody t.j. 01.10.2012, bol poistníkom predmetného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená
dopravnánehodažalovaný1.,ktorýmalvčasedopravnejnehodyuzavretépovinnézmluvnépoistenieza
škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla so žalobcom, ktoré poistenie v čase dopravnej
nehody trvalo. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola.

Predmetné poistenie za škodu spôsobnú prevádzkou predmetného motorového vozidla sa v zmysle §
4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. vzťahovalo aj na žalovaného 2., ktorý poistené motorové vozidlo viedol
v čase vzniku dopravnej nehody.

Nakoľko k dopravnej nehode resp. škodovej udalosti došlo v Českej republike boli žalovaní 1. a

2. v zmysle § 10 ods. 1, písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z., povinní písomne oznámiť žalobcovi (ako
poisťovateľovi) vznik tejto škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku. Uvedená povinnosť vyplývala aj z
VPP(č.l.6-7),ktorébolisúčasťoupredmetnejpoistnejzmluvyuzavretejmedzižalobcomažalovaným1.
Žalovaný 1. aj sám v podanom odpore vyhlásil, že jeho povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy sú mu
známe (č.l. 40).

Žalovaní 1. a 2. však v konaní nepreukázali splnenie tejto zákonnej povinnosti voči žalobcovi. Žalobca
1. v konaní tvrdil, že predmetnú poistnú udalosť oznámil žalobcovi písomne, avšak túto skutočnosť v
konaní nepreukázal. Obdobne splnenie tejto povinnosti nepreukázal ani žalovaný 2.
Pokiaľ ide o výšku poistného plnenia, ktoré žalobca poskytol poškodenému, žalovaný 1. len všeobecne
uviedol, že sa mu zdá neprimerané, neuviedol však žiadne konkrétny argumenty, v ktorej časti a z akého

dôvodu považuje toto plnenie za neprimerané resp. v akej časti by bolo podľa neho primerané. Žalovaní
nepredložili ani neoznačili žiadne dôkazy ohľadom neprimeranosti vyplateného poistného plnenia
poškodenému. Oznámenie o poistnom plnení bolo zasielané žalovaným a žalovaní nepreukázali, že
by voči nemu uplatňovali pred začatím konania nejaké námietky a nekonkretizovali, ktoré priznané
položky nahradenej škody považujú za neprimerané. O výške vyplateného poistného plnenia, ktoré

žalobca vyplatil, boli predložené dostatočné dôkazy, ako sú špecifikované vyššie, a tieto nevzbudzujú
pochybnosti o ich vierohodnosti.Žalovaní tak neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení keď neoznačili ani nepredložili dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

Dôkazná povinnosť strán v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia
znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,

no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany.

Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že v civilnoprávnom konaní sa uplatňuje zásada
prejednacia, podľa ktorej sú strany sporu povinné tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti
(povinnosť tvrdenia); sú tiež povinné plniť dôkaznú povinnosť a teda označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Dôsledkom nesplnenia týchto povinností je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre
stranu, ktorá tieto povinnosti nesplnila; súd nie je sám povinný po významných skutočnostiach pátrať.

V zmysle citovaných ustanovení zák. č. 381/2001 Z. z. tak vznikol nárok žalobcovi na náhradu poistného
plnenia voči žalovanému 1. podľa § 12 ods. 1, písm. g) a voči žalovanému 2. podľa § 12 ods. 2, písm.

g), nakoľko nepreukázali, že písomne oznámili poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej
vzniku.

Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že žalobca titulom náhrady poistného plnenia vyplatil
celkovo sumu 1 599,68 eur, z ktorého si voči žalovaným uplatňuje nárok vo výške 1 279,74 eur t.j. tento

nárok nepresahuje výšku stanovenú v § 12 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z.
Žalovaným zároveň súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania určený podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka od 01.09.2013 t.j. po uplynutí 15-dňovej lehoty na dobrovoľné splnenie, ako
bola určená v písomnej výzve žalobcu zo dňa 05.08.2013 (č.l. 21).

6. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že v konaní vydaný platobný rozkaz, v dôsledku
nepodania odporu, nadobudol voči žalovanému 2. právoplatnosť. Z podaného návrhu je zrejmé,
že predmetom konania je solidárny záväzok žalovaných. V predmetnom platobnom rozkaze
(8C/24/2016-39 zo dňa 07.03.2016) boli obaja žalovaní zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne,
pričom žalovaný 1. proti platobnému rozkazu podal včas odpor. Podaním odporu žalovaným 1. tak došlo

ex lege k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu v zmysle § 174 ods. 2, veta prvá Občianskeho
súdneho poriadku platného do 30.06.2006, nakoľko žalovaní boli vydaným platobný rozkazom zaviazaní
na rovnaké, nedeliteľné plnenie.

7. O nároku na náhradu trov konania žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný, súd rozhodol podľa § 255

Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.