Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/332/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218739
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115218739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Bc. B. I., nar.
XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, T. B., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o určenie neplatnosti právneho úkonu, určenie neprijateľnosti
zmluvnejpodmienkyavydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške793,24eur,naodvolaniežalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/358/2015 - 35, zo dňa 05. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Súd u r č u j e , že poplatok 179,78 Eur v bode 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500027478 z
02. 07. 2013 v znení:
„Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi
Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za

poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 179,78 Eur a b) za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 122,58 Eur
v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
Dohody o poskytnutí služby“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Súd u r č u j e , že Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o

revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): 8500027478 z 02. 07. 2013 je n e p l a t n á .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 793,24 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ
systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica sumu 246,50 Eur v
lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2.Okresnýsúdmalpreukázané,žežalobkyňa požiadalažalovanéhooúvervovýške930Euražalovaný
dňa 02. 07. 2013 žiadosti žalovanej vyhovel a schválil jej úver vo výške 930 Eur. Oznámením zo 02. 07.
2013 žalovaný žalobkyni oznámil schválenie úveru vo výške 930 Eur. Súd predmetnú zmluvu posúdilako spotrebiteľskú zmluvu, pretože je typickou, tzv. formulárovou zmluvou, a preto je potrebné pre
jej posúdenie okrem obchodného zákonníka aplikovať aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia

zmluvy. Zo strany žalobkyne ani zo strany žalovaného zmluva o spotrebiteľskom úvere predložená
nebola, predložená bola iba žiadosť podaná žalobkyňou, ktorú žalovaný označil aj za zmluvu o úvere,
ktorú súd posúdil ako návrh na uzavretie zmluvy, a oznámenie žalovaného ako veriteľa. Z fotokópie
pasportu pohybov na účte žalobkyne mal súd preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni finančné
prostriedky vo výške 750,22 eur, pričom došlo k zníženiu sumy poskytnutých finančných prostriedkov

zo sumy 930,- eur o poplatok vo výške 179,78 eur. K uzavretiu zmluvy o úvere v danom prípade
došlo výlučne za použitia predtlačených formulárov veriteľa, a teda žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla
ovplyvniť jej obsah. Poplatok nebol individuálne dojednaný a je v neprospech spotrebiteľa, pretože slúži
výlučne v prospech dodávateľa. Poplatok za službu vo výške 179,78 eur predstavuje 19,33% hodnoty
úveru, resp. dosahuje takmer výšku troch splátok úveru. Navyše zrazil žalobkyni poplatok hneď pri
poskytnutí úveru bez ohľadu na to, či vôbec žalobkyňa bude mať v budúcnosti o túto službu záujem, a či

jureálnevyužije. Zuvedenýchdôvodovspoukazomnaznenie§53ods.1,2,3OZ,akoaj§53ods.5OZ
považoval súd dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal taktiež na znenie ust. § 53d
Občianskeho zákonníka účinného od 01. 06. 2014. Súd preto návrh žalobkyne v tejto časti považoval
za dôvodný a v zmysle § 153 ods. 3 O. s. p. rozhodol o určení neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky
v znení, ako je uvedená vo výroku súdneho rozhodnutia okresného súdu. Zo strany žalobkyne, ani zo

strany žalovaného zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme predložená nebola, a preto mal
súd za to, že zmluva je neplatná pre nedodržanie písomnej formy v zmysle § 46 ods. 1 OZ, ako aj § 9
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. V žiadosti chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a uvedenie
predpokladanej výšky RPMN nespĺňa podmienku 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch,
keďže spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré

môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi alebo nie. Taktiež v žiadosti chýba aj údaj o dobe
trvania a konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
z oznámenia veriteľa o schválení úveru mal preukázané, že žalovaný pri poskytnutí úveru vo výške
930,- eur, požadoval od žalobkyne zaplatenie sumy 1 543,20 eur ako úver + úroky, teda o 613,20 eur
viac ako jej bolo poskytnuté. Súd poukazuje na neprimeranosť úroku z poskytnutého úveru vo výške

70,02%. Z toho dôvodu považoval súd dohodu účastníkov zmluvy o výške úroku za neplatnú v zmysle §
39 OZ. Súd potom rozhodol, že návrh žalobkyne v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere je dôvodný.
Vzhľadom na absenciu obligatórnych údajov, ako aj vzhľadom na nedodržanie písomnej formy zmluvy,
súd považoval poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), b) zák.č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a
bezpoplatkov. Preto návrh žalobkyne aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 793,24

eur považoval za dôvodný a vyhovel mu v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodol s poukazom na
ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť trovy

konania alebo rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že
ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv nepredstavujú kogentnú úpravu v tom zmysle,
že sa strany nemôžu dohodnúť na tom, čo sa bude považovať za návrh a čo za prijatie návrhu, a čo
bude a nebude zmenou návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluvná sloboda účastníkov zmluvy zahrňuje
nielen právo uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku

zmluvy. Navyše údaj o RPMN úveru nie je osobitne dojednávaný zmluvnými stranami, ale vyplýva
zo zákonného spôsobu na jeho výpočet. Tento údaj sa nenavrhuje a nedojednáva v zmysle ust. §
44 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale sa určuje na základe práve takých údajov, ktoré môžu a sú
výsledkom dohody medzi stranami. Ďalej namietal, že súd nesprávne, resp. vôbec neaplikoval práve
tie ustanovenia ohľadne výšky úrokov, ktoré sú rozhodujúce. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého platí, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Výška odplaty za úver poskytnutý na
základespotrebiteľskejzmluvybolakudňu02.07.2013upravenávzmysleust.§53ods.6Občianskeho
zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu

splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Tvrdil, že pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z. z. je nutné vychádzať zo znenia smernice, ktoré záver súdu o rozpisovaní splátky popiera. Zmluva
obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Oznámenie veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretiezmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej a predstavuje, toto oznámenie, neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Z ust. § 4 ods. 4, 6 Zmluvných dojednaní vyplýva aj konečná splatnosť úveru. Zmluva teda údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Namietal, že suma 138,14 eur podľa citovanej časti

dohody o poskytnutí služby zodpovedá len odplata za nadobudnutie práva na odklad splatnosti splátok.
Predmetná odplata je cenou plnenia, teda z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskehozákonníkaúvahaoneprijateľnostidojednaniaotejtoodplatejevylúčená. Anicenaplnenia,
a to aj v zmysle výslovného znenia smernice Rady 93/13/EHS čl. 4 ods. 2, a ani dojednanie o nej nie
sú neprijateľnou podmienkou. Dohoda o poskytnutí služby je zároveň individuálnym dojednaním, a to

nielen pokiaľ ide o jej vznik, ale aj pokiaľ ide o výšku odplaty. Odplata a dojednanie o nej preto nemôžu
byť neprijateľnou podmienkou aj z tohto dôvodu.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Trvala na tom, že zmluva o revolvingovom úvere nie
je spotrebiteľská, lebo neobsahuje potrebné právne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a ďalšie iné nejasnosti a pochybnosti, ako je uvedené v žalobe.

5. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu zaslal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že trvá na svojich
vyjadreniach uvedených v odvolaní. Údaj o RPMN je možné určiť na základe vzorca určeného zákonom,
pričom jednotlivé hodnoty (hoci nie všetky, pretože niektoré sú výsledkom vyplývajúcim z objektívnych
faktov) je možné dohodnúť.

6. Žalobkyňa zaslala vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedla, že trvá a tom, že zmluva
o revolvingovom úvere je neplatná, lebo jej chýbajú obligatórne náležitosti. Oznámenie veriteľa o
schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere nie je podpísaná žalobkyňou. Vyjadrenie žalovaného
vo svojom vyjadrení k odvolaniu, v ktorom udáva, že medzi bodom 5 a 6 v otázke výpočtu RPMN nie je

žiadny rozdiel, je nepravda. Odvolanie žalovaného považovala za nedôvodné.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil ako vecne správny.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým
rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2
CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc

na odvolacie dôvody žalovaného, odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a
súčasne vec správne právne posúdil.

10. Odvolací súd sa stotožňuje v plnom rozsahu so záverom okresného súdu vo vzťahu k neprijateľnosti

zmluvnej podmienky a na potvrdenie správnosti záveru okresného súdu dodáva.

11. Odvolací súd pripomína body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza
Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu

ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000,
Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98 Zb. s I-4941, bod 25).

12. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný

ibapozitívnymzásahom,vonkajšímvovzťahuksamotnýmúčastníkomzmluvy(rozsudokOcéanoGrupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).13. Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku
6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a

na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).

14. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

15. Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,

ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich
uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, už
citovaný, bod 34).“

16. Krajský súd v Prešove vo veci 18C/109/2011 konštatoval, že cit. „ neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná

(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

17. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit., „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako aj tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“

18. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže
si ju aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jej využívaním za
poplatok), ale je formulovaná tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne
ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 179,78 Eur, t. j. poplatok vo výške zodpovedajúcej 19,33%-ám

hodnotyposkytnutéhoúveru(930,-Eur).Mesačnásplátkajevovýške64,30Eur.Zaodkladtrochsplátok,
t. j. splátok vo výške 192,90 Eur, spotrebiteľ by mal podľa dojednania vopred, t. j. už pri uzavretí zmluvy
uhradiť poplatok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná.

19. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 O. s. p. v

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako
aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s
ktorou sa stotožňuje). Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v
rozhodnutí z 21. 06. 2006, č. k. 7U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy
zmluvnýchpodmienoksúdvsúladesrozhodovacoulíniouSpolkovéhosúdnehodvora(BGH)potvrdil,že

je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach
vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že
zmluvná formulácia poplatku za odkladu splátok je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

20. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Aziz C-415/11: „na účely
určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad)“, treba
preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol
rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní.21. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto
ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať

za nekalé.“

22. Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08 cit:
„Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej

úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej
povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti
medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane
druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.

23. K ďalším námietkam žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd dodáva, že ak žalobkyňa so

žalovaným mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, takáto zmluva v písomnej forme súdu
predložená nebola. Zo súdu predloženej písomnosti nazvanej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500027478“ podpísanej dlžníkom - spotrebiteľom (žalobcom)
dňa 28. 06. 2013 v Banskej Bystrici a veriteľom - dodávateľom (žalovaným) dňa 02. 07. 2013v
Bratislave, (ďalej Žiadosť/Zmluva) jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa okrem žiadosti s konkrétnym

obsahom (vyplnený bod 5. formulára Žiadosť/Zmluva) nemohla akceptovať a podpísať aj bod 6. Údaje
o schválenom revolvingovom úvere, pretože v čase, keď žalobkyňa Žiadosť/Zmluvu podpisovala, táto
časť formulára nebola vôbec vyplnená, žalovaný (a to bez účasti žalobkyne) ju vyplnil až následne na
svojom pracovisku v Bratislave a žalobkyni sa Žiadosť/Zmluva vrátila doplnená v bode 6. a podpísaná
veriteľom s dátumom podpisu 02. 07. 2013.

24. Tvrdenie žalovaného, že žalovaný (veriteľ) akceptoval žiadosť o uzavretie zmluvy za tých istých
podmienok, ktoré žalobca sám podpísal vyvracia samotný text Žiadosti/Zmluvy.
„Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ (bod 5. Žiadosti/Zmluvy) nie sú úplne zhodné s „Údajmi
o schválenom revolvingovom úvere“ (bod 6. Žiadosti/Zmluvy) - údaj Predpokladaná RPMN úveru po

poskytnutí revolvingu (v %) je v bode 5. uvedená inou hodnotou (číslom 70,02) ako v bode 6. (kde
je uvedená číslom 65,32) a v bode 6. je oproti bodu 5. naviac uvedený aj ďalší údaj Ročná úroková
sadzba úrokov z omeškania (v %) - 5,5. A aj keď bod 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. uvažuje so situáciou, že údaje bodu 5. a 6. môžu
byť odlišné, keď priamo obsahom Žiadosti/Zmluvy v bode 7. je zahrnuté „vyhlásenie dlžníka o tom, že

berie na vedomie že ním požadovaná čiastka úveru je maximálna a že veriteľ je oprávnený pri posúdení
schopnostidlžníka,ajspoludlžníkovsplácaťpožadovanúvýškuúverujednostranneznížiť,upraviťvýšku,
počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru, pričom výška úrokov a RPMN nebude
vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. bez toho, aby to znamenalo porušenie
povinností zo strany veriteľa,“ treba trvať na názore o neplatnosti zmluvy. Takúto zmluvu nemožno mať

za riadne a platne uzavretú, chýba prejav vôle dlžníka o akceptácii údajov o schválenom úvere veriteľom
- vyjadrené slovami žalovaného „že žalobkyňa do zmluvného vzťahu s veriteľom určenými podmienkami
chce vstúpiť“. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom (vyjadrený podpisom dňa 02. 07. 2013 na
Žiadosti/Zmluve) je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške
úveru, o splátkach, o výške úroku a ani iných náležitostiach spotrebiteľského úveru. A ani Oznámenie

veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 02. 07. 2013 nemožno považovať za uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere, predstavuje iba jednostranné oznámenie veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý nie
je súčasťou dvojstranného právneho úkonu účastníkov - Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluvy o revolvingovom úvere.

25. Okresný súd správne posúdil zmluvu o úvere, ktorej súčasťou má byť aj zmluva o revolvingovom
úvere, za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka, a je
neplatná aj podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pre nedostatok písomnej formy. Predmetná
zmluva je neprehľadná, nezrozumiteľná, nie je zrejmé čo je predmetom zmluvy, za akých podmienok
a čo vlastne žalobcovi od žalovaného bolo poskytnuté. Zavádzajúci je už samotný názov zmluvy ako

zmluvy o „revolvingovom“ úvere, hoci zmluva obsahuje údaje týkajúce sa dvoch úverov (úveru aj
revolvingového úveru). V danom prípade boli dlžníkovi veriteľom jednorázovo poskytnuté finančné
prostriedky na účet dlžníka - spôsob čerpania úveru skôr zodpovedá poskytnutiu úveru (klasického s
pravidelným splácaním). Nie je zrejmé, či žalobkyňa pochopila význam revolvingu a skutočnosť, že jejmal byť poskytnutý aj samostatný revolving, teda automatické navýšenie o ďalšie finančné prostriedky
za splnenia podmienok, ktoré však boli upravené nie v zmluve, ale v tzv. Zmluvných dojednaniach
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. - inde. Zmluva sa uzatvára

na formulári veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru aj zmluvou o úvere, túto skutočnosť
však nemožno zneužívať k záverom, že došlo k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie
údajov do formulára po podpise dlžníkom ako to bolo v danom prípade) kedy dlžník podpísal iba žiadosť
o poskytnutie úveru. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami teda dlžníkom a

veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi, pričom nesmie byť akýchkoľvek pochybnosť o tom pod aký
text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis (čo z hľadiska obsahu listiny podpisujú).

26. Po zrušení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zákonodarca určil, že maximálna
výška odplaty bude stále regulovaná explicitne a nie všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch,
a danú úpravu zaviedol do zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, výška odplaty za úver na

základe spotrebiteľskej zmluvy je výslovne regulovaná podľa ust. § 53 ods. 6. Okresný súd sa riadil
uvedeným ustanovením, keď z dôvodov podrobne uvedených v odôvodnení rozhodnutia a s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje, dospel k záveru o neprimeranosti výšky odplaty za úver. Záver okresného
súdu o neplatnosti celej zmluvy je založený aj na iných (nižšie uvedených) skutočnostiach a nielen na
neprimeranosti výšky odplaty, námietky žalovaného nie sú dôvodné.

27. Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka)
aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. Absencia uvedenia údajov o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov má za následok, že úver sa bude považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

28. Z obsahu „Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ odvolací súd

zistil, že v žiadosti nie je určený dátum splatnosti prvej splátky, teda nemožno určiť ani termíny splácania
ďalších splátok. V zmluve však neboli dohodnuté termíny splátok, bola dohodnutá len ich splatnosť 19.
deň v mesiaci. Aj tento údaj sa nachádza až v oznámení veriteľov schválení úveru dlžníkovi zo dňa 02.
07. 2013. Taktiež v žiadosti chýba aj údaj o dobe trvania a konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods.
2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože je v nej len údaj splatnosti úveru, pri ktorom je

uvedený počet a splatnosť splátok. Aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sa nachádza až
v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 02. 07. 2013, ktoré nie je žalobkyňou podpísané.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že každý dlžník má právo vedieť, v akej výške spláca istinu, úrok,
eventuálne poplatky. V posudzovanej veci splátky úveru nie sú dohodnuté ako anuitné, kedy by

bolo vychádzajúc z podstaty tohto inštitútu zrejmé aspoň to, že z každej splátky istá časť pripadá na
istinu, úrok, prípadne na poplatky. Anuitnou je v zmysle finančného slovníka splátka, ktorá má rovnakú
výšku počas celej doby splatnosti dlhu a je splácaná v pravidelných väčšinou mesačných intervaloch.
Splácaním anuitnými splátkami klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel umorenia istiny. Podľa
názoru odvolacieho súdu spotrebiteľ má právo poznať vopred spôsob umorovania úveru, čo ovplyvňuje

jeho rozhodnutie, či vôbec uzatvorí zmluvu.

30. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a
keďže neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľskom úvere,
zákonným dôsledkom potom je, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. S týmto

záverom súhlasí aj odvolací súd.

31. Pretože žalobkyňa na splatenie úveru zaplatila žalovanému sumu 1 543,46 eur a čerpala úver vo
výške 750,22 eur, okresný súd správne rozhodol, keď uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 793,24
eur s titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

32. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného, odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že smernice Európskej únie (ďalej „Smernica“) sú všeobecne záväzným aktom únijneho práva, ktoré
priamo zaväzujú iba členský štát, aj to iba, čo do výsledku cieľov, ktoré má Smernica dosiahnuť.Táto záväznosť pre členský štát má za následok povinnosť členského štátu zabezpečiť potrebnú
transpozíciu a implementáciu Smernice v prostredí členského štátu do takej miery, aby zabezpečiť
zodpovedajúce transpozičné opatrenia, a tomu zodpovedajúcu aplikáciu vnútroštátnymi inštitúciami.

Smernica je síce záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, avšak iba vo vzťahu k výsledku,
ktorý sa má Smernicou dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ako cieľ dosiahnuť, ponecháva
vnútroštátnym orgánom. Pre stanovenie priority vnútroštátnej úpravy a Smernice je teda rozhodujúci
výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. V zásade má preto prednosť vnútroštátna právna úprava a len vtedy,
ak aplikáciou vnútroštátnej právnej úpravy sa nedosiahne výsledok sledovaný Smernicou, prichádza

do úvahy aj aplikácia Smernice. To v konečnom dôsledku znamená, že aplikačná prax musí sledovať
dosiahnutie cieľa predovšetkým výkladom vnútroštátnej právnej úpravy v zmysle cieľov (výkladu) v
duchu interpretačných pravidiel orgánov Európskej únie.

33. Vo vzťahu k Smerniciam upravujúcim práva spotrebiteľa z pohľadu dôsledkov vnútroštátnej právnej
úpravyjetrebaodlišovať,čivnútroštátnaprávnaúpravazabezpečujeochranuspotrebiteľavminimálnom

rozsahu vyžadovanom Smernicami, prípadne v rozsahu nad rámec právnej úpravy Smerníc alebo
nezabezpečuje potrebnú mieru ochrany spotrebiteľa v porovnaní s požiadavkami Smerníc.

34. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak Smernica zabezpečuje rovnakú alebo vyššiu mieru ochrany
spotrebiteľa, je treba v plnej miere aplikovať vnútroštátnu právnu úpravu a nie je žiadny formálny, ani

vecný dôvod uvažovať o aplikácii únijného práva. Aplikácia predpisu Európskej únie vydaného vo forme
Smernice preto prichádza do úvahy iba vtedy, ak vnútroštátna právna úprava neumožňuje dosiahnutie
cieľa sledovaného Smernicou tak, aby sa v potrebnej miere dosiahol cieľ sledovaný úpravou Európskej
únie, avšak aj v tomto prípade treba odlišovať priamu aplikovateľnosť Smernice od výkladu vnútroštátnej
právnej úpravy v zmysle cieľov sledovaných Smernicou.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že nie je porušením únijného práva transpozícia čl.
10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1948/ES (podľa ktorého má zmluva
o úvere uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa) do vnútroštátneho právneho poriadku
podrobnejším spôsobom v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), pokiaľ vychádzajúc zo znalostí miestnych pomerov a správania
sa poskytovateľov úverov precizuje podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

36. Ako bolo uvedené, cieľom Smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere bolo zlepšiť
kvalitu ochrany práv dlžníka - spotrebiteľa, aj požiadavkou na jeho včasné informovanie (pred vstupom

do záväzkového právneho vzťahu) o termíne, počte a splatnosti splátok dlhu, preto zmluva o úvere má
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v prejednávanej veci vyložil vnútroštátne

ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch i s ohľadom na znenie a účel
predmetnej Smernice tak, aby sa ňou dosiahol sledovaný výsledok, ktorým je ochrana spotrebiteľa ako
slabšej strany sporu.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1

a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

39. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).