Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 2. júl 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/56/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011697
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116011697.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. júla 2017
prejednal odvolanie obžalovaného

Z. Q.

nar. X.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y., G. XXXX/XX, t.č. vo väzbe vo ÚVV a ÚVTOS Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/130/2016 zo dňa 9.5.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 2T/130/2016 zo dňa 9.5.2017 bol Z. Q. uznaný vinným zo
zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr., zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona
a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, pretože v presne nezistenom čase od 14:30 hod.
do 16:08 hod. dňa 17.08.2016 v záhradkárskej osade G. N., Y., presne
nezisteným spôsobom rozbil bočné okno na mieste spolujazdca na osobnom motorovom vozidle zn. I. P.
X,X striebornej metalízy, evidenčného čísla Y., ktorého vlastníkom je I. S. a následne z motorového
vozidla odcudzil veci patriace poškodenej M. S., a to koženú kabelku béžovo - hnedej farby doposiaľ
nezistenej hodnoty, v ktorej mala poškodená peňaženku hnedej farby s hotovosťou vo výške 800 Eur,
peňaženku bordovo - červenej farby, v ktorej mala hotovosť vo výške 100 Eur a 1 ks debetnej platobnej
karty doposiaľ nezisteného čísla, vydanú bankovým ústavom I., a.s., k účtu poškodenej s číslom N XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, ďalej občiansky preukaz, vodičský preukaz, kartičku poistenca, vkladnú
knižku k účtu poškodenej vedeného v K. G. a.s., 1 ks okuliarov s ružovým rámom a 1 ks okuliarov s
hnedo-čiernym rámom, obe uložené v puzdre značky O. & A., v celkovej hodnote približne 300 Eur,
následne obvinený prostredníctvom odcudzenej platobnej karty poškodenej vykonal v čase od 16:04
hod. do 16:08 hod. dňa 17.08.2016 z bankomatu K. G., a.s., nachádzajúcom sa na ulici J. N.. M. č.
XX v Y., tri neoprávnené výbery finančnej hotovosti z účtu poškodenej spolu vo výške 980 Eur, čím
spôsobil poškodenému I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., E. XXXX/XX škodu na osobnom motorovom
vozidle vo výške 86,50 Eur a poškodenej M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., ulica E. 14XX/XX škodu
na odcudzených veciach spolu vo výške 1.200,- Eur a neoprávnenými výbermi škodu na hotovosti vo
výške 980,- Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona, s poukazom na § 38 ods. 5 Tr. zákona, s poukazom
na § 41 ods. 2 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne. Podľa §
48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému
uložil trest prepadnutia veci - bieleho papiera o rozmeroch 8 x 8 cm, ručne písané poznámky o zostatkoch
z I. G. sériového čísla XXXXXXXXXX, železného ťažidla valcovitého tvaru s ostrou prednou hranou -
priebojník. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bol obžalovaný povinný uhradiť poškodenému I. S. nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., E. XXXX/XX, škodu vo výške 86,50,- € za poškodené okno na motorovom
vozidle, a poškodenej M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., E. XXXX/XX, škodu vo výške 300,- € za
odcudzené veci a škodu 980,- € spôsobenú neoprávnenými výbermi z bankového účtu poškodenej.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku bola poškodená M. S., nar. XX.XX.XXXX, so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal obžalovaný odvolanie,
ktoré smerovalo proti výroku o vine, treste a náhrade škody. Na verejnom zasadnutí konanom o
odvolaní, ktoré nebolo písomne odôvodnené obhajca uviedol, že zotrvávajú na dôvodoch uvedených
v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní. V zmysle záverečnej reči obhajca namietal, že pokiaľ
obžalovaný odmietol v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedať, je to jeho
základné právo a nemožno ho k výpovedi nútiť ale nemožno to ani zohľadniť v jeho neprospech. Ďalej
namietal neprocesnosť vykonania rekognície, pretože ďalšie tri opoznávané osoby si na rozdiel od
obžalovaného cez čísla dali gumičky, čo ich odlišovalo od opoznávanej osoby obžalovaného. Taktiež
podľa jeho názoru boli obžalovanému násilím a neprocesným spôsobom odňaté pri jeho zadržaní veci,
ktoré mal pri sebe, a teda ani na tento dôkaz nie je možné prihliadať. Napokon ani daktyloskopickým
skúmaním neboli na zaistených veciach zistené odtlačky obžalovaného. Podľa jeho názoru, trestná
činnosť obžalovanému nebola preukázaná, a preto sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v celom
rozsahu a vrátenia veci buď do prípravného konania, alebo súdu prvého stupňa na nové konanie a
rozhodnutie.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ sa týka skutkového stavu, podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v predmetnej
trestnej veci vykonal všetky dostupné dôkazy a na základe dôkaznej situácie vyplývajúcej z výsledkov
hlavného pojednávania, správne ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Ani odvolací súd vychádzajúc z takto preukázanej dôkaznej situácie nemal
o vine obžalovaného žiadne pochybnosti. Je faktom, že odvolací súd musel prisvedčiť námietkam
obhajoby o neprocesnosti vykonania rekognície. Aj keď opoznávané osoby si čísla mali možnosť
vybrať sami, čo aj urobili, obžalovaný s číslom nemanipuloval, pričom ďalšie tri opoznávané osoby si
šnúrky na číslach prekrížili spredu na číslach. Vyplýva to jednoznačne z fotografickej dokumentácie. Ak
k tomu priradíme fakt, že jediný obžalovaný mal biele tričko a ostatní figuranti boli v tmavom oblečení,
skutočne treba mať pochybnosti o správnom procesnom postupe takto vykonanej rekognície. Ako k
dôkazu potom podľa názoru odvolacieho súdu k tejto skutočne nie je možné prihliadať.

Na druhej strane však podľa názoru odvolacieho súdu vo veci existuje a bola vykonaná celá rada
dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú. Jednak samotný poškodený I. S. po
nahlásení udalosti polícii tak podrobne popísal osobu, ktorá sa pohybovala okolo jeho auta, že títo
prostredníctvom dôverníckej siete vytipovali, že páchateľom by mohol byť obžalovaný Z. Q.. Pri jeho
zadržiavaní ako to vyplýva z následnej dokumentácie, nebolo použité násilie z dôvodu odobratia mu
vecí, ktoré mal pri sebe, práve naopak, obžalovaný sa pri tomto úkone správal voči policajtom agresívne
a museli byť použité donucovacie prostriedky. Čo je však podstatné, pri osobnej prehliadke boli u
neho nájdené veci, ktoré jednoznačne patrili manželke poškodeného I. S., M. S.. Následne, keďže
ich odmietol dobrovoľne vydať, boli mu príkazom prokurátora odňaté. Napokon na základe osobnej a
miestnej znalosti policajt operatívneho oddelenia opoznal obžalovaného na kamerovom zázname, ktorý
ho zachytil pri vyberaní peňazí z bankomatu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tieto dôkazy úplne
postačujú pre vyslovenie záveru o vine obžalovaného aj bez prihliadnutia k vykonávanej rekognícii.

Pokiaľ sa teda týka uznania viny, v tomto smere odvolací súd odvolanie obžalovaného nepovažoval za
dôvodné.

Pri preskúmavaní výroku o treste však odvolací súd podotýka, že spodná hranica trestu odňatia slobody,
ktorý u obžalovaného prichádzal do úvahy bola 6 rokov a šesť mesiacov. Súd prvého stupňa teda
uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod spodnou hranicou trestnej sadzby, ktoré pochybenie však
odvolací súd z dôvodu absencie odvolania prokurátora napraviť v neprospech obžalovaného nemohol.
Správne bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne pochybenie zo strany súdu prvého stupňa ani v ďalších výrokoch
napadnutého rozsudku súvisiacich s uznaním viny, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 5. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.