Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4Csp/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816206376
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2017:6816206376.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 358 31 154, právne zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti
žalovanému Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX G., okres Revúca, v konaní o zaplatenie
2.028,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti zaplatenia istiny vo výške 505,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 505,25 eur od 16.10.2016 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 462,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 462,54 eur od 16.10.2016 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 50,- eur
splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 2.028,28 eur a úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.028,28 eur od
16.10.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.08.2012 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným
zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej
sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet

číslo: XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu
vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900,- eur a bol
právnemu predchodcovi žalobcu povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30,- eur. Dlžný
zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov
spojenýchsosprávouapoužívanímkarty,vrátanekompenzáciepoistnéhoplatenéhobankouvsúvislosti
s poistením. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu
sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie právny

predchodca žalobcu vystavil ku dňu 08.10.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom
ku dňu 08.10.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a
štandardného úroku s prihliadnutím na úhrady vykonané žalovaným s konečným zostatkom na úhradu
vo výške 2.028,28 eur.3. Na výzvu súdu žalobca písomnosťou doručenou súdu dňa 26.04.2017 špecifikoval žalovanú
pohľadávku tak, že dňa 07.08.2012 žalovaný vyplnil žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro (ďalej len

„žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (,,ďalej len ,,banka“) v spolupráci so spoločnosťou
Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu žiadosti, prijatím a schválením
žiadostioaktiváciuBankomatkyQuatrozostranybankydošlokuzatvoreniuzmluvyovydaníapoužívaní
kreditnejplatobnejkartyVÚB.Bankoubolažiadosťschválenádňa16.08.2012.Kudňuvystaveniavýpisu

z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900,- eur so zmluvným úrokom
vo výške 22,80% ročne so štandardnou splátkou vo výške 30,- eur mesačne. Žalovaný začal čerpať
úverový rámec od 26.08.2012. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného, spočívajúcej v
opakovanom neplatení povinných splátok v stanovej výške, právny predchodca žalobcu listom zo dňa
04.12.2013 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku. V posudzovanej veci bol žalovanému
poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver. Veriteľ úver dlžníkovi stále

dopĺňal a časť splátky sa používala na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu.
Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť
výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia
údaje relevantné pre výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou počíta aj zákon č. 258/2001 Z. z. v
ustanovení § 3 ods. 6. O výške ročnej úrokovej sadzby, ako aj výške schváleného úverového rámca

a výške štandardnej mesačnej splátky bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac
oboznámený,atovoformemesačnezasielanýchvýpisovzkreditnejkartyVÚB,a.s.aajprostredníctvom
Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding.
RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanému vo forme
revolvingu nie je bezúročný. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 26.08.2012. Kreditná karta je

forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. Rozsah čerpania peňažných prostriedkov
žalovaným predstavujú debetné transakcie v celkovej sume 942,44 eur. Plnenie žalovaného v prospech
kartového účtu predstavuje sumu 479,90 eur, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu
žalovaného v časti kreditných transakcií s popisom transakcie „úhrada“. Kreditné operácie podrobne
vykonané žalovaným žalobca podrobne špecifikoval úhradami vykonanými v období od 12.09.2007 do

21.04.2016. Uplatnená suma 2.028,28 eur predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní
transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného
plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná suma 2.028,28 eur pozostáva z istiny 831,05 eur,
poplatkov 210,29 eur, štandardného úroku 691,98 eur a zo sankčného úroku 294,96 eur. Sankčná
úroková sadzba je úroková sadzba používaná na výpočet výšky úrokov z omeškania stanovených podľa

vykonávacieho predpisu, o ktorú sa zvyšuje štandardná úroková sadzba. Sankčná úroková sadzba
teda predstavuje úrok z omeškania, ktorý sa stanovuje v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
Výška sankčného úroku sa odvíja od prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu. Sankčnou
úrokovou sadzbou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti. Všetky uplatnené poplatky boli
účtované v zmysle platného Cenníka. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v

Cenníku,zverejnenánainternetovejstránkebankyaleboinakoznámenávlehotáchvsúladesozmluvou
a platnými predpismi. Štandardná úroková sadzba bola stanovená v zmysle zmluvy a Cenníka vo výške
22,80 % ročne.

4. Podaním doručeným súdu dňa 26.04.2017 žalobca zároveň zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny

vo výške 505,25 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol,
aby súd v tejto časti konanie zastavil. Z dôvodu čiastočného späťvzatia upravil petit žalobného návrhu a
navrhol, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.523,03 eur, úrok z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy 1.523,03 eur od 16.10.2016 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia. Nakoľko žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi dosiaľ neuhradil, vo zvyšnej

časti žalobcom uplatneného nároku naďalej trval na podanej žalobe v plnom rozsahu.

5. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.

6.Uznesenímsp.zn.4Csp/113/2016-43zodňa28.03.2017,právoplatnýmdňa24.04.2017,Okresnýsúd

Revúca zamietol návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že predmetom postúpenia
nie je pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže ide o revolvingový
úver, t.j. dlhodobý a neustále sa obnovujúci úver, rovnako tak ani pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá sa by sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalobca sícetvrdil, že pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu a žalovanému ku dňu 08.10.2016 pred odstúpením
pohľadávky na vymáhanie, vystavil výpis z bankovej knihy s konečným zostatkom na úhradu vo
výške 2.028,28 eur, avšak žalobca napriek výzve súdu, žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v

prejednávanej veci došlo k platnému zániku úverovej zmluvy, napr. výpoveďou zo strany žalobcu,
prípadne predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Záväzok žalovaného voči žalobcovi zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.,
preto trvá naďalej v pôvodne dohodnutých splátkach až do ukončenia zmluvného vzťahu strán sporu.
Nebola preto splnená druhá kumulatívne daná zákonná podmienka na prechod práv vyplývajúcich zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 16.08.2012 veriteľ
nemohol previesť na tretiu osobu.

7. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí boli na súdne
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom
právneho zástupcu riadne a včas ospravedlnil. Súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho

neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

8. Uznesením, sp. zn. 4Csp/113/2016 vyhláseným na pojednávaní dňa 28.04.2017 súd na opätovný
návrh žalobcu pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 14.12.2016 a identifikáciou postúpenej pohľadávky žalobca preukázal, že počas
konania nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých
sa v spore koná. Z úradnej činnosti bolo súdu tiež známe, že obchodná spoločnosť Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., na ktorú bola pohľadávka postúpená, a ktorá súhlasila so vstupom do konania na
miesto pôvodného žalobcu, podľa informácii zverejnených Národnou bankou Slovenska patrí medzi

ostatných veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia. Uznesenie, sp.
zn. 4Csp/113/2016-43 zo dňa 28.03.2017, právoplatné dňa 24.04.2017, nevytvára v danom prípade
prekážku rozhodnutej veci, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový stav veci v dobe jeho
vyhlásenia. Zmena situácie oproti pôvodnému skutkovému stavu, ktorý bol rozhodujúci pre rozhodnutie
súdu môže odôvodňovať nové uplatnenie nároku, v danom prípade odôvodňuje opätovné podanie

návrhu na zmenu strany sporu. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej v prípade zamietnutia návrhu na
zmenu strany sporu pre predčasnosť, t.j. rozhodnutie "pre tentokrát" nie je daná, i keď v novom konaní
ide o tú istú vec, resp. rovnaký nárok, t.j. v danom prípade návrh na zmenu strany sporu na strane
žalobcu, ktorý sa týka toho istého predmetu konania a tých istých strán sporu, a u ktorého pôsobia
materiálne účinky právnej moci, avšak nový návrh žalobcu vychádza z iných (ďalších skutočností),

ktoré nastali až po pôvodnom právoplatnom rozhodnutí, a ktoré predstavujú odstránenie zisteného
dôvodu predčasnosti. S poukazom na uvedené pravidlá súd na opätovný návrh žalobcu pripustil zmenu
strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že preukázateľne vychádza z iných, nových skutočností,
ktoré tu neboli v dobe pôvodného rozhodovania súdu o návrhu žalobcu na zmenu strany sporu. Keďže
žalobca preukázal, že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka a teda ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, a predmetom
postúpeniabolapohľadávka,ktorásastalasplatnoupredtermínomkonečnejsplatnostispotrebiteľského
úveru, súd novému návrhu žalobcu na zmenu strany sporu vyhovel a pripustil, aby do konania namiesto
doterajšieho žalobcu vstúpil ako nový žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Súhlas žalovaného sa
nevyžaduje, súd ho preto ani nezisťoval. Nový žalobca prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

9. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní nerozporoval tvrdenia žalobcu o tom, že mu právny
predchodca žalobcu poskytol peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty, ani to že kartu
využíval. Tvrdil, že kartu s jeho súhlasom a vedomím používala jeho bývalá manželka, ktorá žila v
jeho dome aj s deťmi. Dohodli sa, že bude môcť peniaze čerpať, ale bude ich aj splácať. V tom čase

vycestoval do zahraničia za prácou, bol v Českej republike. Musel však aj prácu striedať, pretože sa
mu stalo, že o zamestnanie aj prišiel. Keď bývalej manželke nemohol poslať peniaze, boli dohodnutý,
že vtedy bude kartu používať. Posledné platby po 50,- eur už zaplatil on.

10. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania

navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o aktivácii Bankomatky
Quatro, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., výpismi z Bankomatky
Quatro, Cenníkom VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer FinanceHolding, a.s., písomnosťou označenou „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného
zostatkuzodňa04.12.2013vrátenedoručenkyvykonalvpredmetnomspotrebiteľskomsporesochranou
slabšej strany aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to výsluch žalovaného spotrebiteľa, pričom zistil

nasledovný skutkový stav:

11. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 16.08.2012 Úverovú
Zmluvu (o bezúčelovom revolvingovom úvere) č. XXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec (kreditný limit) vo výške 2.400,- eur,

so štandardnou mesačnou splátkou 80,- eur. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 900,- eur so štandardnou splátkou vo výške 30,- eur.

12. Podľa výpisu z čerpania splátok a úhrad žalovaný dňa 12.09.2012 prvýkrát použil kreditnú kartu, z
ktorej postupne vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej sume 942,44 eur, a to platbami u obchodníka
alebo výbermi z bankomatu. Dňa 04.12.2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu

celého poskytnutého úveru v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorá žalovaným nebola prevzatá v
odbernej lehote.

13. Žalovaný na výzvu právneho predchodcu žalobcu písomne reagoval a po zosplatnení úveru dlžnú
sumu čiastočne viackrát uhrádzal. Žalovaný postupne na účet právneho predchodcu žalobcu uhradil

peňažné prostriedky v celkovej výške 479,90 eur.

14. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že kartu vybral, a podpis na zmluve je jeho. To, ako sa jeho
bývalá manželka zachovala, za to nemôže. Jednoducho zmizla a zobrala aj deti. Rok po nej pátral.
Nakoniec zistil, že odišla do Anglicka. Až keď sa vrátil z Českej republiky, žiadal právneho predchodcu

žalobcu o splátky a splátkový kalendár. Dlh splácal na šeky. Keď zaplatil asi 10 šekov a ďalšie šeky mu
už neposlali, myslel si, že to má už splatené, keďže na ďalšie splátky dlhu ho už nevyzvali. Uviedol, že
je ochotný splatiť dlh po 50,- eur. V najbližších dňoch má dostať vyrozumenie o tom, či bude mať prácu,
alebo nie. Nie je človek, ktorý by si prácu nehľadal, je vyučený zvárač, a keď bude mať viac peňazí, je
ochotný splácať aj viac. Nie je ten, ktorý by svoje dlhy nezaplatil. Mrzí ho to, je to hanba.

15. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len
„CSP“)žalobca môže vziať žalobu späť.

16. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

18. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami Civilného

sporového poriadku súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 505,25 eur zastavil z dôvodu
späťvzatia žaloby v tejto časti, ktoré je prejavom dispozitívneho oprávnenia žalobcu s predmetom
konania. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nie je potrebný, keďže k späťvzatiu žaloby
došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie vo veci samej. Zároveň
nejde o prípad, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

súd preto súhlas alebo príp. nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby ani nezisťoval.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho
zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len
Obchodného zákonníka“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 25f ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona
sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom
2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa
predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.

29. Podľa § 1 ods. 2zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

30. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

31. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

32. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

33. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1, a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

34.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

37.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho

zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

38. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej

žalobe v časti o zaplatenie sumy 462,54 eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú
jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti istiny súd žalobu zamietol, keďže jej dôvodnosť preukázanú nemal.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe úverovej zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s. „bankomatky“ (ďalej
len ,,zmluva o úvere“), uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 16.08.2012,

bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver vo výške úverového rámca 2.400,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť v mesačných splátkach vo výške 80,- eur, ktorú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom
nerozporoval. Rovnako tak nerozporoval ani tvrdenie žalobcu, že ku dňu vystavenia kartového účtu
mal schválený úverový rámec vo výške 900,- eur a bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu platiť
štandardnú mesačnú splátku vo výške 30,- eur. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovení Obchodného

zákonníka absolútnym obchodom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch medzi dodávateľom v súvislosti výkonom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu
a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý zmluvu neuzatváral v súvislosti so svojou obchodnou alebo
podnikateľskou činnosťou. Predmetná zmluva je typickou adhéznou zmluvou, ktorú o určitom rovnakom

predmete plnenia štandardne a opakovane na predtlačenom formulári uzatváral dodávateľ s veľkým
počtom spotrebiteľov s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ zmluvy, vopred v návrhu stanovuje obsah
týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy spolu so všeobecnými podmienkami
boli pre žalovaného vopred pripravené a žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok

veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných
prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne
dohodnuté) úroky. Úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
neobsahovala obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k),
r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia spotrebiteľského úveru, najmä

neobsahovala údaje o počte splátok a termíne konečnej splatnosti úveru pri vyčerpaní celého úverového
limitu a jeho následnom postupnom splatení žalovaným, hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a
celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť, ak by vyčerpal a splatil celú výšku úverového rámca, ktoré
by boli vypočítané na základe údajov platných ku dňu podpisu Zmluvy, tiež neobsahovala celkovú výškuspotrebiteľského úveru. Všeobecné úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa pre
spotrebiteľský (revolvingový) úver majú mať podľa názoru súdu pre každého, jeho zmluvného partnera,
t j. pre neurčitý počet dlžníkov iba podporný a vysvetľujúci charakter už individuálnych zmluvných

dojednaní určitej zmluvy o úvere uzavretej s konkrétnym dlžníkom. Naopak nesmú slúžiť k tomu,
aby sa do nich dostávali prípadne skrývali dojednania, ktoré sú pre samotného spotrebiteľa rozhodné,
a ktoré majú podstatný vplyv na jeho rozhodnutie, či do úverového vzťahu s veriteľom vstúpi alebo
nie. Sadzobník poplatkov a odmien, rovnako ani všeobecné úverové podmienky právneho predchodcu
žalobcu netvoria súčasť úverovej zmluvy a neboli podpísané žalovaným napriek tomu, že podmienkou

platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je písomná forma.

39. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého vzhľadom na charakter úveru nebolo
vopred možné dohodnúť počet splátok úveru, termín jeho konečnej splatnosti ani určiť výšku ročnej
percentuálnej miery nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného, a tým sa
menia aj údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a z tohto dôvodu Zmluva

tieto údaje neobsahuje.

40. Pre prípad uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je revolvingový úver,
bol veriteľ povinný uviesť v zmluve relevantné údaje vypočítané s prihliadnutím na výšku úverového
limitu podľa podmienok nastavených a uvedených v samotnom texte zmluvy (úver 2.400,- Eur, mesačná

splátka vo výške 80,- eur) tak, aby spotrebiteľ mohol získať aspoň približné a orientačné informácie
potrebné pre rozhodnutie, či zmluvu s veriteľom uzatvorí alebo nie. To znamená, že bol preto povinný
vychádzať minimálne z možného okamžitého bezhotovostného vyčerpania poskytnutého úverového
rámca v plnej výške, v danom prípade sumy 2.400,- Eur a následného zohľadnenia dohodnutého
spôsobu splatenia poskytnutého úveru mesačnými splátkami vo výške 80,- eur, keďže zákon o

spotrebiteľských úveroch neobsahuje osobitné ustanovenia pre revolvingový úver. Naopak, pri všetkých
spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na ich druh, zákon stanovuje rovnaké obsahové náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výnimku nepripúšťa ani pre zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru.

41. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere má za následok, že spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných
prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol.

42. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o bezúčelovom
revolvingovom úvere a žalovanému reálne poskytol peňažné prostriedky, postupným čerpaním a

realizovaním platieb kreditnou kartou u obchodníka, prípadne výbermi peňažných prostriedkov z
bankomatu, v celkovej výške 942,44 eur. Žalovaný v konaní ani nerozporoval, že kreditnú kartu používal
prostredníctvom svojej bývalej manželky, ktorá z nej s jeho súhlasom čerpala peňažné prostriedky.
Žalovanému preto vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaný si svoju zmluvne
dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, a v dôsledku omeškania s úhradou

záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy ho právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 04.12.2013
vyzval na predčasné splatenie celého dlhu. Žalovaný tiež tvrdil, že boli s bývalou manželkou dohodnutí,
žebudevykonávaťajpriebežnéúhrady.Poslednéštyriúhradypo50,-eurvšakurobilužon.Súdpretood
sumy poskytnutých peňažných prostriedkov odpočítal sumy, ktoré žalovaný sám alebo prostredníctvom
svojej bývalej manželky zaplatil, a ktoré žalobca započítal okrem istiny aj na úroky. Celkom súd odpočítal

zaplatenúsumuvovýške479,90eur.Celkovádlžnáčiastkapotompredstavujesumu462,54eur (942,44
eur - 479,90 eur). Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia žalobcu o uzavretí úverovej
zmluvy,oposkytnutípeňažnýchprostriedkov,anionesplnenísvojejpovinnostivrátiťposkytnutépeňažné
prostriedky, preto mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 462,54 eur, čo je rozdiel
medzi čerpanými prostriedkami a sumou, ktorú žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi

zaplatil. Keďže súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov vo zvyšnej časti žalobu, ako
nedôvodnú zamietol.

43. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto
žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v zákonnej výške 8,00 %
ročne a súd mu ich priznal z dlžnej istiny úveru, t.j. zo sumy 462,54 eur od 16.10.2016 do zaplatenia,
keďže podľa výpisu z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.09.2016 bol deň splatnosti určenýk 15.10.2016, preto nasledujúcim dňom, t.j. dňom 16.10.2016 sa žalovaný dostal do omeškania. V
prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. Podľa § 232 ods. 3 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

45.Podľa§232ods.4Civilnýsporovýporiadok,aksúduložilpovinnosťplniťopakujúcesaavbudúcnosti

splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

46. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel žiadosti žalovaného a povolil mu
zaplatiť dlžnú sumu mesačnými splátkami vo výške 50,- eur, splatnými vždy do posledného dňa

kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadol
na výšku peňažného plnenia, ako aj na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, ktorá mu nedovoľuje
zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo. Povolením splátok nebude žalobca vo svojich majetkových pomeroch
dotknutý. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, žalovaný stratí výhodu splátok a vznikne mu

povinnosť uhradiť dlh jednorázovo.

47. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

49. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

50. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo
veci úspech v sume 462,54 eur, čo je 22,80 %, neúspech v sume 1.060,49 eur, v ktorej bola žaloba
zamietnutá, a rovnako tak i v sume 505,25 eur, v ktorej časti žalobca zobral žalobu bez uvedenia dôvodu

späť, lebo v uvedenej časti zavinil zastavenie konania, spolu je neúspech žalobcu v sume 1.565,74
eur, čo je 77,20 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 22,80 % - 77,20 %, čo predstavuje čistý
úspech žalovaného vo výške 54,40 %, preto mu ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 54,40 %. Žalovaný si však žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy
konania nevyplývajú zo súdneho spisu, súd mu preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku

konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa
týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.