Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3MCdo/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110216932
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Siebenstichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2110216932.1

Rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. A., bývajúceho v K., proti žalovaným 1/ Ing.
V. M., bývajúcemu v K., 2/ Generali Poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta č. 3/A, IČO:
35 709 332, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Trnava pod sp. zn. 13 C 126/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 1. júla 2015 sp. zn. 24 Co 368/2015, takto

r o z h o d o l :

Mimoriadne dovolanie o d m i e t a.

Žalobca a žalovaní nemajú nárok na náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 3. augusta 2010 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy z titulu škody spôsobenej dopravnou nehodou zavinenou žalovaným 1/, následkom

ktorej došlo k úmrtiu manželky žalobcu.

2. Okresný súd Trnava po úprave žaloby rozsudkom z 1. októbra 2014 č.k. 13 C 126/2010-267 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom z 12. novembra 2014 č.k. 13 C 126/2010-292 rozhodol tak, že: výrokom I.
uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 307,47 €, II. uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo

výške 40 000 €, III. vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, IV. dopĺňacím rozsudkom vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Rozhodol tak majúc preukázané, že žalovaný 1/, ktorý mal so žalovaným 2/ uzavretú poistnú zmluvu
podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) spôsobil 8. augusta 2008 dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil

manželke žalobcu T. A. zranenia, ktorým podľahla. V trestnom konaní bolo preukázané jeho zavinené
porušenie právnej povinnosti žalovaným 1/, preto súd pri posudzovaní jeho zodpovednosti za vznik
škody vychádzal z § 420 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na jednoznačne preukázanú subjektívnu
stránku zavinenia nebolo potrebné vychádzať z jeho objektívnej zodpovednosti ako prevádzateľa
motorového vozidla (§ 427 Občianskeho zákonníka). Žalobca sa domáhal v konaní náhrady škody,
ktorú špecifikoval a tiež aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 70 000 €. Súd prvej inštancie posúdil

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11, § 13 Občianskeho zákonníka, pričom vo vzťahu k
žalovanému 2/ vychádzal z tzv. eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody na zdraví“ v § 4 ods.
1, 2 písm. a/, ods. 4 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého povinné zmluvné poistenie
pokrýva aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým obetí usmrtených pri dopravnej nehode,
zčohovyvodilpasívnulegitimáciužalovanej2/nanáhradunemajetkovejujmyspoločneanerozdielneso
žalovaným 1/. Poznamenal, že vo vzťahu k žalovanej 2/ ide o špecifické právo poškodeného na výplatu

plnenia za poisteného škodcu vo výške a v rozsahu, v akom za škodu zodpovedá poistený škodca. Súd
prvej inštancie poukázal na rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie vo veci Haasová č. C-22/12, zktorého podľa jeho názoru vyplýva, že pod pojmom ujma na zdraví sa má rozumieť akákoľvek ujma,
ak jej náhrada vyplýva zo zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v
danomspore,ktorábolaspôsobenázásahomdoosobnejintegrity,čozahŕňatakfyzickúakoajpsychickú

traumu. Súdny dvor na základe týchto úvah dospel k záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z povinného
zmluvného poistenia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou (Smernica Rady 72/166/EHS
z 24.04.1972, Smernica Rady č. 84/5/EHS z 30. decembra 1983 doplnená Smernicou Európskeho
parlamentu a Rady č. 2005/15/EHS z 11. 05/2005 a Smernica Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990) patrí
aj nemajetková ujma, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva. Na základe

uvedeného dospel súd k záveru, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Za stavu, že slovenské právo (§ 13
ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka) dáva žalobcovi možnosť požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, je
dôvodný záver, že takáto náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného

poistenia. Súd preto neuznal právnu argumentáciu žalovanej 2/ o nedostatku jej pasívnej legitimácie v
spore. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 3 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1/, ktorý namietal nesprávne
určenie rozsahu zavinenia poškodenej ako aj výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaný 2/

namietal okrem iného svoju pasívnu legitimáciu vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch
z dôvodu, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla sa na poskytnutie nemajetkovej ujmy nevzťahuje.

4. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 1. júla 2015 sp. zn. 24 Co 368/2015 rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil s tým, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktoré
v celom rozsahu poukázal (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) Námietku žalovanej 2/ o nedostatku jej pasívnej
legitimácie nepovažoval z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie za opodstatnenú.

5. Na podnet žalovanej 2/ podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len („generálny
prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu s odôvodnením, že v napadnutej
časti vo vzťahu k žalovanej 2/ bol ním porušený zákon. Tým, že súdy považovali poisťovňu -
žalovanú 2/ vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za nositeľku hmotno-
právnej povinnosti, ktorá jej však z príslušných ustanovení zákona nevyplýva, nesprávne posúdili

otázku jej pasívnej legitimácie. Generálny prokurátor vyvodzoval prípustnosť mimoriadneho dovolania
z § 241e ods. 1 a nasl. O.s.p., keďže v danom prípade boli splnené všetky procesné predpoklady
na jeho podanie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2016
sp. zn. 3 Cdo 301/2012 a na
jeho odôvodnenie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. V ďalšom citoval aplikované zákonné

ustanovenia, ktorými sa podľa jeho názoru súdy nižšej inštancie vo vzťahu k žalovanej 2/ neriadili.
V predmetnej veci za podstatnú považoval skutočnosť, že súdy nesprávne právne posúdili otázku
pasívnej legitimácie žalovanej 2/ na plnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 4
ods. 2 a § 15 ods. 1 veta druhá zákona č. 381/2001 Z.z. za zásah do osobnostných práv žalobcovi spôsobený úmrtím jemu

blízkej osoby pri dopravnej nehode. Poukázal pritom na skutočnosti vyplývajúce z uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj z rozhodnutia z 20. apríla 2011 sp. zn. 4
Cdo 168/2009 . Podľa jeho názoru
zákon č. 381/2001 Z.z. (ako lex
specialis) priamo upravuje, na koho sa poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla vzťahuje (§ 1) a súčasne v § 4 vymedzuje aj rozsah poistného krytia. Zo
vzťahu tejto osobitnej právnej úpravy k všeobecnej právnej úprave (Občianskemu zákonníku) potom
jednoznačne vyplýva, že aplikácia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k žalovanej 2/ vylúčená. Navyše,
nemajetkovú ujmu v peniazoch si možno uplatniť iba voči osobe, ktorá sa zásahu do integrity

dopustila, pričom žalovaná 2/ sa takéhoto konania z titulu postavenia žalovanej 2/ dopustiť nemohla.
Zo znenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. následne jednoznačne vyplýva, že rozsah poistného krytia predstavuje taxatívny
výpočet prípadov toho, čo sa odškodňuje, pričom poistený má podľa § 4 ods. 2 písm. a/ tohtozákona právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu škody na zdraví a náhradu nákladov pri usmrtení. Podľa § 15 ods. 1 zákona je poškodený
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi. Skutočnosť, že povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje
na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, podľa jeho názoru vyplýva aj z ďalších ustanovení, a
to z § 2 písm. g/ a i/
zákona č. 381/2001 Z.z.
Nesúhlasil s právnym názorom

súdov, že je tu dôvod na odlišný výklad § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. po rozhodnutí Súdneho dvora vo veci N. K. proti L. B. a Z. K. rozsudkom
C-22/12.

6. Žalobca, žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.

7. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo podané 14. júna 2016. Podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.
júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom
dovolaní (§ 10a ods. 3
O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba

odmietnuť.

9. Podľa § 243e ods. 1
O.s.p. (účinného do 30. júna 2016) ak generálny prokurátor na základe podnetu strany, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím

súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických
osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Podľa § 243f ods. 1 O.s.p.mimoriadnymdovolaním

bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f
ods. 1 O.s.p.).

10.Vrozhodovacejpraxinajvyššiehosúdupretrvávalanejednotnosťrozhodovaniaavýkladuustanovení
§243eaž§243jO.s.p.votázkeprocesnejprípustnostimimoriadnehodovolania.Naspoločnomrokovaní
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 30. októbra
2015, bolo prijaté spoločné zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Procesná prípustnosť
mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená

tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne
a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba „odmietnuť“.

11. Predmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, že postup účastníka občianskeho
súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo
dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne
ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči všeobecne rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svojepráva“. Táto zásada zdôrazňuje procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak,
aby sám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou
sledoval ochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere

pasívny, je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania
neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané v § 243e až § 243j O.s.p.

12. V danom prípade generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním rozsudok Okresného súdu
Trnava z 1. októbra 2014 č.k. 13 C 126/2010-267 vo výroku II., ktorým boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40 000 € a potvrdzujúcu
časť výroku rozsudku Krajského súdu v Trnave z 1. júla 2015 sp. zn. 24 Co 368/2015 (ktorým potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II.)

13. V danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom mala žalovaná 2/ možnosť
realizovať svoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že by sama náležite chránila svoje práva a

konala dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Žalovaná 2/ nepodala dovolanie proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave z 1. júla 2015 sp. zn. 24 Co 368/2015.

14. Vzhľadom na to, že v predmetnom konaní podnecovateľka mimoriadneho dovolania (žalovaná
2/) nevyužila dostupný opravný prostriedok (resp. sa možnosti podať dostupný opravný prostriedok

sama zbavila), najvyšší súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je v danom prípade procesne
neprípustné.

15. So zreteľom na to najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako
procesne neprípustné (§ 464 CSP v spojení s § 447 písm. c/ CSP).

16. Povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť generálnemu prokurátorovi (§ 261 CSP). Dovolací
súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.