Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716204467
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716204467.3

Rozhodnutie

OkresnýsúdMartinsudkyňouJUDr.MáriouGazdačkovouvprávnejvecižalobcuIntrumJustitiaSlovakia
s. r. o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, žalovaného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48, P. O. BOX 205 proti žalovanému A. N., H.. XX. XX. XXXX, C. Z. - S., Z. XXXX/
XX, v konaní o zaplatenie 3 785,43 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 3 785,43 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne za obdobie

od 01. 07. 2013 do zaplatenia všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100 €, zročných vždy
ku poslednému dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že
nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročný celý dlh.

II. Žalovaná je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22. 04. 2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 3 785,43 € spolu s 8,50 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 01. 07. 2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku proti žalovanému nadobudol od
obchodnej spoločnosti Tatra banka a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 00 686 930, ktorá žalovanému

poskytla spotrebiteľský úver na základe zmluvy č. 00-0001824530 zo dňa 31. 10. 2011 vo výške 5
000 €, žalovaný sa zaviazal splácať tento úver formou pravidelných splátok. V rozpore so zmluvnými
dojednaniami žalovaný svoj záväzok pravidelne úver splácať porušil a v dôsledku tejto skutočnosti v
súlade so zmluvou predchodca žalobcu k 25. 06. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa článku
VI bod 1 úverovej zmluvy, a vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy po doručení oznámenia
o vyhlásení mimoriadne splatnosti úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa

26. 06. 2013 bolo žalovanému v súlade s ust. článku IV bod 4.5.5 všeobecných obchodných podmienok
Tatra banky, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, doručené 29. 06. 2013, kedy nastala splatnosť
pohľadávky. K tomuto dňu žalovaný dlhoval sumu 3 785,43 € a keďže ju nevrátil ani po opakovaných
výzvach, žalobca, ktorý sa stal veriteľom pohľadávky proti žalovanému, bol nútený obrátiť sa žalobou na
súd. Žalobca totiž v žalobe uviedol, že banka ako postupca so žalobcom ako postupníkom na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 06. 10. 2015 pohľadávku proti žalovanému postúpila na žalobcu.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca, ktorý v priebehu celého konania na žalobe zotrval do spisu
pripojil zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, všeobecné obchodné podmienky Tatra banky a. s.,
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 26. 06. 2013, oznámenie o postúpení pohľadávky
a podací hárok.

4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.5.Súdvovecinajskôrrozhodolvydanímplatobnéhorozkazu,ktorývšakbolsúdnútenýnáslednezrušiťv
súlade s ust. § 266 ods. 3 C. s. p., pretože sa ho žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže
sa nezdržiaval na mieste, ktoré bolo evidované ako miesto jeho trvalého pobytu a pobyt žalovaného sa

nepodarilo, napriek rôznym šetreniam dovtedy zistiť.

6. Až po zrušení platobného rozkazu súd v dôsledku ďalšieho šetrenia po pobyte žalovaného, zistil
pobyt žalovaného, ktorý je evidovaný tak, ako je uvádzané v záhlaví tohto rozsudku a žalovanému
doručil žalobu s jej prílohami a príslušnými poučeniami súdu. V určenej lehote sa však žalovaný k žalobe

nevyjadril.

7. V dôsledku tejto skutočnosti súd nariadil pojednávanie, pred ktorým žalobca ešte podaním zo dňa 09.
05. 2017 doplnil žalobu a uviedol, že žalovaná pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky, predstavuje
nesplatenú časť úveru, pričom do spisu pripojil prehľad o splácaní úveru žalovaným, ktorý úver splácal
len v období od 25. 11. 2011 do 01. 08. 2013 a to formou nepravidelných splátok. Celkovo žalovaný

na týchto splátkach, ktoré žalobca v tomto podaní špecifikoval, zaplatil sumu 1 214,57 €. Z identifikácie
postúpenej pohľadávky k zmluve vyplýva, že pohľadávka uplatnená v konaní predstavuje rozdiel medzi
výškou úveru 5 000 € a splátkami vo výške 1 214,57 €, čiže sumu 3 785,43 €, ide totiž o nesplatenú časť
istiny úverových splátok. Do spisu tiež pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky.

8. Na pojednávaní dňa 10. 05. 2017 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ktorý sa na
pojednávanie dostavil a čítaním listín pripojených do súdneho spisu.

9. Žalovaný skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe nenamietal a nemal ani námietky voči výške
pohľadávky. Uviedol, že dlh nesplácal, pretože po zániku svojho manželstva žil vo vedomí, že má

dlhy vyplatené, pretože ho bývalá manželka po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
ubezpečila, že všetky záväzky manželov boli uhradené. Keďže sa odsťahoval a spoločný byt bývalí
manželia predali, nemal vedomosť, že záväzok, ktorý mu vznikol pôvodne voči Tatra banke, bol
nezaplatený. Požiadal však súd, aby mohol dlh zaplatiť v splátkach, pretože nevlastní žiaden nehnuteľný
majetok, je živnostník, pracuje dodávateľsky pre obchodnú spoločnosť v Martine, ktorej mesačne

fakturuje za prácu rôzne sumy, približne v sume 1 100 € až 1 200 €. Z príjmu potom hradí jednak svoje
podnikateľské výdavky, ale aj matke, s ktorou býva 250 € titulom poplatkov za bývanie, približne 200 €
platí na odvodoch do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, a sumou približne 50 € spláca dlhy, ktoré mal v
minulosti voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni. Naviac však musí platiť sumou 155 € výživné na základe
rozvodového rozsudku voči dcére Q. N., H.. XX. XX. XXXX, ktorá je ešte stredoškoláčka, aj keď dosiahla

plnoletosť. Uviedol, že pre neho prichádza do úvahy splácať dlh maximálne sumou 70 € mesačne.

10. Súd pri zisťovaní skutkového stavu veci mal za preukázané čítaním príslušnej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru medzi Tatra bankou a.s. so sídlom v Bratislave a žalovaným zo dňa 31. 10. 2011,
že na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5 000 €, ktorý mal

žalovaný splácať 72 splátkami po 106,02 € do 25-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pričom
prvú splátku mal žalovaný zaplatiť 25. 11. 2011. Keďže žalovaný úver pravidelne nesplácal, banka listom
z 26. 06. 2013 vyhlásila ku dňu 25. 06. 2013 mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s ust. článku IV bod
4.5.4 všeobecných obchodných podmienok banky.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zaplatil z požičanej istiny žalobcovi, ktorý sa stal novým
veriteľom pohľadávky proti žalovanému, resp. predchodcovi žalobcu len sumu 1 214,57 €, je zrejmé, že
žalovaný potom na istine poskytnutého úveru dlhuje sumu 3 785,43 €. Tieto skutkové okolnosti - výška
dlhu žalovaného bola medzi procesnými stranami nesporná.

12. Majúc preukázaný tento stav veci, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná.

13. Nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku istiny úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch.
zák., ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

14. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.15. Nároky žalobcu ako nového veriteľa vyplývajú podľa presvedčenia súdu z platne uzavretej zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

16. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, tento nárok nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obch.
zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru vznikol medzi stranami sporu vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
mohol žalobca a aj jeho predchodca požadovať úroky z omeškania len v limitoch, ktoré stanovujú

občianskoprávne predpisy. Vzhľadom na vznik zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, je výška
úroku z omeškania o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čiže k 01. 07. 2013.

17. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalobcovi proti
neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.

19. Vzhľadom na výšku dlhu a finančnú situáciu žalovaného však súd využil ust. § 232 ods. 3 C. s. p. a

žalovanému určil dlhšiu lehotu na plnenie dlhu v splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil vo výrokovej
časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.