Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 1T/24/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2002899277
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2002899277.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov: JUDr. Mariána

Jarábka a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci obžalovanej O. Q. a spol., stíhanej pre trestný čin
podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.
februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ O. Q. nar. XX.XX.XXXX v N., Trvale bytom N.,

ul. W. č. 3, na slobode,

2/ E..U. W. nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N.,
ul. L. F. č. XXX, na slobode,

3/ ING. Z. X. nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom S. C.
č.XX, na slobode,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h ,ž e

1/ obžalovaná O. Q.

dňa 27.10.1992 v P., na podklade úverovej zmluvy č. 78/355299-6 získala v V. V., a. s. P. podnikateľský
úver 890.000, Sk na kúpu rodinného domu v R. č. XX s priľahlými pozemkami, uvedený objekt na
podnikateľské účely nepoužíva a úver nespláca, hoci od počiatku vedela, že tak nebude môcť urobiť,
čím spôsobila V. V., a. s., P. škodu vo výške 890.000,- Sk,

2/ obžalovaní N. V. a Q. X.

obžalovaný N. V. ako súkromný podnikateľ dňa 10.02.1993 požiadal V. Q. M., a. s., filiálka N. o
poskytnutie úveru v sume 5.400.000,- Sk, pričom zmluvou č. 232 126434-026 mu banka poskytla úver
v uvedenej výške. Aby obžalovaný V. úver nemusel splácať z vlastných prostriedkov, uzatvoril dňa
02.08.1993 s obžalovaným Q. X. s jeho vedomím fiktívnu kúpnu zmluvu, týkajúcu sa matečníkov vo
W., podľa ktorej objekty predal obžalovanému X. za 6.800.000,- Sk a ďalšiu zmluvu, podľa ktorej mu za
1.200.000,-Skpredalajzvieratá,pričomobž.Q.X.malformálnepožiadaťoúver,ktorýbyobžalovanému
V. jednak umožnil uhradiť úver predchádzajúci, jednak získať ďalšie finančné prostriedky,obžalovaná Ing. Z. X., ako súdna znalkyňa z odboru oceňovania nehnuteľností, na požiadanie
obžalovaného N. V. dňa 04.05.1993 spracovala znalecký posudok, v ktorom bez toho, že by uvedené
objekty ohliadla a vôbec videla, ohodnotila ich na sumu 9.128.345,- Sk, pričom ten istý posudok za

rovnakých podmienok spracovala aj 22.12.1993 a objekty ohodnotila na sumu 9.128.345,- Sk pričom
zamenila hodnotu objektov na parcelných číslach 31185/ a 3118/6,

obžalovaný Ing. U. W., ako komerčný pracovník V. Q. M. v N., napriek tomu, že vybavoval všetky
podklady pre poskytnutie úveru zo dňa 04.03.1993, a teda mal k dispozícii dostatočné podklady o

skutočnej hodnote nehnuteľnosti, stave splácania úveru a o pokladničných aktivitách N. V., už najmenej
začiatkom októbra 1993 ho nakontaktoval na O. Q. s tým, aby vystupovala ako sprostredkovateľka vo
veci poskytnutia ďalšieho úveru Q. X.,

obžalovaná O. Q. sa podieľala na predkladaní fiktívnych dokladov na poskytnutie úveru Q. X. a
nahovorila riaditeľa Pozemných stavieb Trnava - W. Z., aby uvedená firma vystupovala pri poskytnutí

úveru ako ručiteľ, pričom mu poskytla nepravdivé a skreslené údaje o stave nehnuteľnosti i o
podnikateľských aktivitách Q. X.,
Ing.U.W.napriekuvedenýmskutočnostiampodaldňa17.01.1994 návrhnaschválenieúveruvovýške8
miliónovSk,rozdelenéhonadvečasti,abysatakvyholjehoschváleniunadriadenýmiorgánmi,úverV.Q.
M., a. s., filiálka N. aj poskytla, a to úverovou zmluvou č. 2321-39331-02z 24.01.1994 sumu 5.000.000,-

Sk a č. 2321-40033-026 zo 07.02.1994 sumu 3.000.000,- Sk, pričom k žiadosti o úver predložili rôzne
fingované podklady a ako záruku za splácanie úveru založili iné objekty, než aké obžalovaní Q., V. a
W. umožnili ohliadnuť riaditeľovi banky. Uvedeným konaním vznikla V. Q. M., a. s. M. škoda vo výške
8.000.000,- Sk,

3/ obžalovaná O. Q.

v bližšie nezistenom dni mesiaca september 1993 v N. pod zámienkou pôžičky vylákala od F. Q. sumu
450.000,- Sk, pričom uvedené peniaze použila pre vlastnú potrebu a v určenej lehote nevrátila, čím jej
spôsobila škodu vo výške 450.000,- Sk,

4/ obžalovaná O. Q.

dňa 04.10.1993 v M. na podklade úverovej zmluvy č. 0115, vylákala v U. M. a.s. M. pod zámienkou
poskytnutia úveru na rekonštrukciu rodinného domu v R. na veľkoobchodný objekt a jeho zariadenie

sumu 5.000.000,- Sk, z ktorej 3.710.800,- Sk poskytla H. D. a X. Q. a sumu 289.200,- Sk použila pre
vlastnú potrebu, pričom s rekonštrukciou objektu nebolo vôbec začaté a úver nesplácala, čím U. M. a.
s. M. spôsobila škodu vo výške 5.000.000,- Sk ,

5/ obžalovaná O. Q.

dňa 10.01.1994 v N. od W. Z. vylákala pod zámienkou pôžičky na dobu 2 mesiacov sumu 147.000,- Sk,
ktorú v stanovenej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 147.000,- Sk,

6/ obžalovaná O. Q.

v mesiaci február 1994 v N., pod zámienkou pôžičky na dobu jedného mesiaca vylákala od X. V. sumu
300.000,- Sk, ktorú v stanovenej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu
300.000,- Sk,

7/ obžalovaná O. Q.

dňa 17.02.1994 v N., od O. Q. vylákala pod zámienkou pôžičky čiastku 200.000,- Sk, ktorú použila pre
vlastnú potrebu a ktorú v určenej lehote nesplatila,

8/ obžalovaná O. Q.v období od marca 1994 do novembra 1994 v N. postupne v 6 prípadoch vylákala od MVDr. X. P. sumu
370.000,- Sk a 7.000 rakúskych šilingov (ATS), čím spôsobila menovanej škodu 389.393,- Sk,

9/ obžalovaná O. Q.

v bližšie nezistenom dni v mesiaci apríl 1994 v N. pod zámienkou pôžičky vylákala od W. W. 63.500,-
Sk, 130 švajčiarskych frankov (CHF) a 100 rakúskych šilingov (ATS), pričom tieto riadne nevrátila, čím
jej spôsobila škodu 66.745,- Sk,

10/ obžalovaná O. Q.

v období od 09.08.1994 do 15.12.1994 v N. od F. A. pod zámienkou pôžičky postupne vylákala peňažné
sumy, a to 09.08.1994 1.100.800,- Sk, 15.10.1994 130.000,- Sk, 1.11.1994 50.000,- Sk, 15.12.1994
28.000,- Sk, 250 USD a 2.000 ATS, ktoré v stanovených lehotách nevrátila, čím menovanému spôsobila

škodu 1.322.800,- Sk

11/ obžalovaná O. Q.

dňa 17.08.1994 v N. pod zámienkou pôžičky na dobu 2 mesiacov vylákala od W. A. sumu 100.000,- Sk,

pričom peniaze v dohodnutej lete nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu
100.000,- Sk,

12/ obžalovaná O. Q.

dňa 25.10.1994 v N. od X. A. pod zámienkou pôžičky na dobu dvoch mesiacov yylákala 69.000,- Sk,
uvedenú sumu v dohodnutej lehote nevrátila a použila ju pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu
69.000,- Sk,

13/ obžalovaná O. Q.

dňa 21.11.1994 v N., pod zámienkou pôžičky vylákala od R. Q. sumu 50.000,- Sk, ktoré v stanovenej
lehote nevrátila a tieto minula pre svoju potrebu, čím jej spôsobila škodu 50.000,- Sk,

14/ obžalovaná O. Q.

podzámienkoupôžičkyvN.,vylákalaodA.W.dňa21.111994sumu200.000,-Skadňa30.11.1995sumu
50.000,- Sk, pričom uvedené peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu,
čím jej spôsobila škodu 250.000,- Sk,

15/ obžalovaná Q.

dňa 25.01.1995 v N., pod zámienkou pôžičky vylákala od W. V. sumu 95.200,- Sk, pričom uvedené
peniaze v stanovenej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 95.200,-

Sk,

16/ obžalovaná O. Q.

dňa 10.02.1995 v N., pod zámienkou pôžičky vylákala od R. E. 17.300,- Sk, uvedené peniaze v

dohodnutej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu,

17/ obžalovaná O. Q.

v N. pod zámienkou pôžičky od Q. E. vylákala dňa 20.02.1995 sumu 100.000,- Sk a dňa 20.03.1995

ďalších 70.000,- Sk, ktoré v určenej lehote nevrátila,

18/ obžalovaná O. Q.pod zámienkou pôžičky od Ing. N. W. v M., v bližšie nezistenom dni v mesiaci apríl 1995 vylákala
271.000,- Sk a v presne nezistenom dni v máji 1995 ďalších 100.000,- Sk a peniaze v určenej lehote
nevrátila a tieto minula pre svoju potrebu, čím mu spôsobila celkovú škodu 371.000,- Sk,

19/ obžalovaná O. Q.

dňa 09.05.1995 v N. vylákala od A. W. pod zámienkou pôžičky sumu 100.000,- Sk, peniaze v stanovenej
lehote nevrátila, čím jej spôsobila škodu 100.000,- Sk,

20/ obžalovaná O. Q.

v N. od F. S. pod zámienkou pôžičky dňa 31.07.1995 vylákala 800.000,- Sk a dňa 18.08.1995 400.000,-
Sk, ktoré v určenej lehote nesplatila, čím mu spôsobila celkovú škodu 1.200.000,- Sk,

21/ obžalovaná O. Q.

dňa 22.12.1995 v N., od W. D. pod zámienkou pôžičky vylákala sumu 150.900,- Sk, ktorú v stanovenej
dobe nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 150.900,- Sk,

22/ obžalovaná O. Q.

dňa 22.12.1995 v N., pod zámienkou pod zámienkou pôžičky vylákala od F. D. 40.000,- Sk, pričom
uvedenú sumu v stanovenej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu
40.000,- Sk,

23/ obžalovaná O. Q.

dňa 12.02.1996 v N. od D. V. pod zámienkou vybavenia úveru vylákala 40.000,- Sk, úver nevybavila a
ani nemala možnosť ho vybaviť a peniaze nevrátila, čím mu spôsobila škodu 40.000,- Sk,

24/ obžalovaná O. Q.

dňa 14.02.1996 v N., pod zámienkou pôžičky vylákala od L. Q. sumu 1.000.000,- Sk a v presne
nezistenom dni začiatkom mesiaca marca 1996 2.000.000,- Sk, ktoré v stanovenej lehote nevrátila, ale
ich použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila celkovú škodu 3.000.000,- Sk,

25/ obžalovaná O. Q.

v bližšie nezistenom dni začiatkom mesiaca apríl 1996 v N., vylákala pod zámienkou pôžičky od Ing.
F. F. sumu 80.000,- Sk, ktorú v stanovenej lehote nevrátila a použila ju pre vlastnú potrebu, čím mu

spôsobila škodu 80.000,- Sk,

26/ obžalovaná O. Q.

dňa 08.03.1996 v N. od X. W. pod zámienkou pôžičky na dobu 4 mesiacov vylákala 200.000,- Sk,

uvedené peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila
škodu 200.000,- Sk,

27/ obžalovaná O. Q.

pod zámienkou pôžičky vylákala v N. od L. Q. dňa 24.04.1996 sumu 200.000,- Sk a dňa 01.10.19696
ďalších 280.000,- Sk, ktoré nevrátila, čím jej spôsobila škodu 480.000,- Sk,28/ obžalovaná O. Q.

v N. od O. W. pod zámienkou pôžičky vylákala dňa 25.04.1996 sumu 100.000,- Sk a dňa 12.06.1996

sumu 20.000,- Sk, ktoré nevrátila, čím jej spôsobila celkovú škodu 120.000,- Sk,

29/ obžalovaná O. Q.

dňa 31.05.1996 v N., od X. H. pod zámienkou pôžičky vylákala 55.000,- Sk, pričom uvedenú sumu v

dohodnutej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 55.000,- Sk,

30/ obžalovaná O. Q.

v N., v prsne nezistenom dni v auguste 1996, pod zámienkou vybavenia úveru od W. H. vylákala
5.000,- Sk a v presne nezistenom čase 1996 pod zámienkou pôžičky ďalších 50.000,- Sk, pričom úver

nevybavila a peniaze nevrátila, čím mu spôsobila škodu 55.000,- Sk,

31/ obžalovaná O. Q.
dňa 10.03.1997 v N. vylákala od Ing. F. F. pod zámienkou pôžičky 40.000,- Sk, ktoré nevrátila a použila
ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 40.000,- Sk

32/ obžalovaná O. Q.

dňa24.03.1997VN.,savofirmeKabáts.r.o.TrnavavTrnavepredstavilaakozástupkyňafirmyPrima,s.
r. o. Poltár, ponúkala dodávky ošípaných a požadovala vyplatenie preddavku 400.000,- Sk. Po vyplatení

uvedenej sumy dňa 24.03.1997 však dodávku nezabezpečila a získané peniaze použila pre vlastnú
potrebu, čím spoločnosti Kabát, s. r. ., Trnava spôsobila škodu 400.000,- Sk,

33/ obžalovaná O. Q.

dňa 22.04.1997 v motoreste benzínového čerpadla „OMV“ pri Žiline, od W. vylákala sumu 100.000,- Sk
ako zálohovú platbu a manipulačný poplatok za vybavenie pôžičky pre firmu VEPOS s. r. o. Levoča,
pričom úver nevybavila, peniaze nevrátila, čím mu spôsobila škodu 100.000,- Sk,

34/ obžalovaná O. Q.

v presne nezistenom dni mesiaca máj 1997 v N., od Q. Q. pod zámienkou vybavenia úveru vylákala
10.000,- Sk, úver však nevybavila a peniaze minula pre vlastnú potrebu,

35/ obžalovaná O. Q.

dňa09.05.1997vN.,podzámienkoupôžičkyvylákalaodF.A.100.000,-Sk,pričompeniazevdohodnutej
lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 100.000,- Sk

36/ obžalovaná O. Q.

vylákala od Q. V. v obci Z. dňa 09.05.1997 sumu 10.000,- Sk a dňa 12.05.1997 sumu 50.000,- Sk
pod zámienkou vybavenia úveru a zloženia manipulačného poplatku, pričom úver nevybavila, keď k
tomu nemala žiadnu možnosť a finančné prostriedky použila pre svoju potrebu, čím mu spôsobila škodu
60.000,- Sk,

37/ obžalovaná O. Q.

v obci Z. dňa 09.05.1997 vylákala od L. V. sumu 10.000,- Sk a dňa 12.05.1997 sumu 50.000,- Sk
pod zámienkou vybavenia úveru a zloženia manipulačného poplatku, pričom úver nevybavila, keď k

tomu nemala žiadnu možnosť a finančné prostriedky použila pre svoju potrebu, čím mu spôsobila škodu
60.000,- Sk,

38/ obžalovaná O. Q.v N., od Mgr. C. V. pod zámienkou pôžičky vylákala dna 11.06.1997 sumu 20.000,- Sk a dňa 17.06.1997
ďalších 20.000,- Sk, čím jej spôsobila celkovú škodu 40.000,- Sk, pričom peniaze v určenej lehote

nesplatila,

39/ obžalovaná O. Q.

dňa 16.06.1997 v N. od P. Z. vylákala pod zámienkou pôžičky sumu 200.000,- Sk, ktorú v dohodnutej

lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 200.000,- Sk,

40/ obžalovaná O. Q.

v A. od firmy Food Farm s r. o. Hlohovec dňa 20.10.1997 vylákala sumu 10.000,- Sk pod zámienkou
vybavenia úveru a dňa 07.11.1997 pod zámienkou pôžičky 180.000,- Sk, pričom úver nevybavila a

peniaze v určenej lehote nevrátila , ale ich použila pre svoju potrebu, čím hore uvedenej firme spôsobila
celkovú škodu 190.000,- Sk,

41/ obžalovaná O. Q.

v období od októbra 1997 do 10.01.1998 v N. od X. X. postupne, pod zámienkou vybavenia úveru
vylákala tovar a peniaze v hodnote 1.040.137,- Sk, pričom úver nevybavila,

42/ obžalovaná O. Q.

v presne nezistenom dni mesiaca marca 1998 v R., pod zámienkou pôžičky vylákala od F. A. sumu
10.000,- Sk, ktorú v dohodnutej lehote nevrátila a minula pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu
10.000,- Sk,

t e d a :
obžalovaná O. Q.
v bodoch 1-24, 26 rozsudku

- na škodu cudzieho majetku seba i iného obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a uvedeným činom
spôsobila škodu veľkého rozsahu, v bode 2 rozsudku spoločným konaním,

v bodoch 25, 27-40 rozsudku a v bodoch 41-42/ rozsudku

- na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila takým činom
značnú škodu,

obžalovaní N. V., Q. X. v bode 2/ rozsudku

- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba ai iného obohatili tým, že uviedli niekoho do
omylu a spôsobili uvedeným činom škodu veľkého rozsahu,

č í m s p á c h a l i :

obžalovaná O. Q.

v bodoch 1-24, 26/ rozsudku

- trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, 4 Trestného zákonav bode 2/ rozsudku
- spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona

v bodoch 25, 27-40/ a v bodoch 41-42/rozsudku

- dvojnásobný trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona,

obžalovaní N. V., Q. X.

v bode 2/ rozsudku

- trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 odsek 1, 4 Trestného zákona,

za to sa

o d s u d z u j ú :

obž.O.Q.,nar.XX.XX.XXXX, podľa§250odsek4Trestnéhozákonaúčinnéhodo01.09.2002spoužitím
§ 35 odsek 1 Trestného zákona účinného do 01.09.2002 a § 40 odsek 1 Trestného zákona účinného do

01.09.2002 k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky 8 (osem) mesiacov a 1 (jeden) deň.

Podľa§39aods.3Trestnéhozákonaúčinnéhodo01.09.2002saobžalovanáO.Q.,prevýkonuloženého
trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) NVS.

Obžalovaný Q. X., sa odsudzuje podľa § 250 odsek 4 Trestného zákona účinného do 01.09.2002 s
použitím § 40 odsek 1 Trestného zákona účinného do 01.09.2002 k trestu odňatia slobody v trvaní 2
(dva) roky.

Podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ a § 59 odsek 1 Trestného zákona účinného do 01.09.2002 sa

obžalovanému Q. X. výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva)
roky.

U obžalovaného N. V., nar. XX.XX.XXXX, súd podľa § 37 Trestného zákona účinného do 01.09.2003
upúšťa od uloženia súhrnného trestu, a to vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky pod sp.

zn. 2T/45/1998 zo dňa 08.09.1998 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra pod sp. zn. 4To/226/1998
zo dňa 10.03.1999, rozsudok Okresného súdu Galanta pod sp. zn. SA/7T/25/04 zo dňa 06.04.2005 a
trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 0T/9/2007 zo dňa 30.08.2007.

Naproti tomu sa obžalovaní Ing. U. W., nar. XX.XX.XXXX a Ing. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 285

písmeno c/ Trestného poriadku zák. č. 141/1961 Zb.,

o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby KP v Trnave pod sp. zn. 2Kv/93/00 zo dňa 11.09.2002 pre spáchanie trestného činu
podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 ods. 1, odsek 4 Trestného zákona účinného
do 01.09.2002 u obžalovaného Ing. U. W. a u obž. Ing. Z. X. zo spáchania pomoci k trestnému činu
podvodu podľa § 10 odsek 1 písmeno c/ k § 250 odsek 1, 4 Trestného zákona účinného do 01.09.2002,
ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

obžalovaný N. V. ako súkromný podnikateľ dňa 10.02.1993 požiadal V. Q. M. a. s. filiálka N. o poskytnutie
úveru v sume 5.400.000,- Sk, pričom zmluvou č. 232 126434-026 mu banka poskytla úver v uvedenej
výške. Aby obžalovaný V. úver nemusel splácať z vlastných prostriedkov, uzatvoril dňa 02.08.1993 s
obžalovaným Q. X. s jeho vedomím fiktívnu kúpnu zmluvu, týkajúcu sa matečníkov vo W., podľa ktorej

objekty predal obžalovanému X. za 6.800.00,- Sk a ďalšiu zmluvu, podľa ktorej mu za 1.200.000,- Sk
predal aj zvieratá, pričom obžalovaný Q. X. mal formálne požiadať o úver, ktorý by obžalovanému V.
jednak umožnil uhradiť úver predchádzajúci, jednak získať ďalšie finančné prostriedky,obžalovaná Ing. Z. X., ako súdna znalkyňa z odboru oceňovania nehnuteľností, na požiadanie
obžalovaného N. V. dňa 04.05.1993 spracovala znalecký posudok, v ktorom bez toho, že by uvedené
objekty ohliadla a vôbec videla, ohodnotila ich na sumu 9.128.345,- Sk, pričom ten istý posudok za

rovnakých podmienok spracovala aj 22.12.1993 a objekty ohodnotila na sumu 9.128.345,- Sk, pričom
zamenila hodnotu objektov na parcelných číslach 3118/5 a 3118/6,

obžalovaný Ing. U. W. ako komerčný pracovník V. Q. M. v N., napriek tomu, že vybavoval všetky
podklady pre poskytnutie úveru zo dňa 04.03.1993, a teda mal k dispozícii dostatočné podklady o

skutočnej hodnote nehnuteľnosti, stave splácania úveru, a o pokladničných aktivitách N. V., už najmenej
začiatkom októbra 1993 ho nakontaktoval na O. Q. s tým, aby vystupovala ako sprostredkovateľka vo
veci poskytnutia ďalšieho úveru Q. X.,

obžalovaná O. Q. sa podieľala na predkladaní fiktívnych dokladov na poskytnutie úveru Q. X. a
nahovorila riaditeľa Pozemných stavieb Trnava W. Z., aby uvedená firma vystupovala pri poskytnutí

úveru ako ručiteľ, pričom mu poskytla nepravdivé a skreslené údaje o stave nehnuteľností i o
podnikateľských aktivitách Q. X.,

Ing. U. W. napriek uvedeným skutočnostiam podal dňa 17.01.1994 návrh na schválenie úveru vo výške
8 miliónov Sk, rozdeleného na dve časti, aby sa tak vyhol jeho schváleniu nadriadenými orgánmi, úver

V. Q. M. a. s., D. N. aj poskytla, a to úverovou zmluvou č. 2321-39331-02 z 24.01.1994 sumu 5.000.000,-
Sk a č. 2321-40033-026 zo 07.02.1994 sumu 3.000.000,- Sk, pričom k žiadosti o úver predložili rôzne
fingované podklady a ako záruku za splácanie úveru založili iné objekty, než aké obžalovaní Q., V. a
W. umožnili ohliadnuť riaditeľovi banky. Uvedeným konaním vznikla V. Q. M., a. s. M.koda vo výške
8.000.000,- Sk.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných Ing. U. W., Ing. Z. X.,
prečítaním výpovede obžalovanej O. Q., ktorá na hlavnom pojednávaní využila právo odoprieť výpoveď,
rovnako prečítal výpoveď obž. Q. X., ktorý sa na hlavnom pojednávaní k veci nevyjadril, keďže sa
nedostavil na hlavné pojednávanie a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, vypočul svedkov,

poškodených - JUDr. F. W., F. Q., JUDr. U. R., W. Z., X. W., W. A., W. W., X. A., O. Q., F. A., X. H., U.
Z., Q. Q., F. A., W. H., P. Z., JUDr. L. Z., Mgr. C. V., W. D., F. D., O. W., Ing. D. V., X. W., Ing. F. F., R.
Q., Q. E., W. V., W. W., F. S., A. W., A. W., JUDr. W. F., Ing. R. D., X. M., Ing. E. Q., R. Q., Z. Q., Z. A.,
D. Y., X. F., C. A., Doc. Ing. F. N., Ing. X. V., C. F., Ing. O. M., F. M., Ing. X. U. CSc, E. V., MVDr. Z. P.,
U. J., F. V., Q. M., Ing. N. W., Ing. L. X., H. D., Ing. V. Q., L. X., L. Q., J. F., Q. M., O. A., X. V., W. N., F.

Q., A. Z., L. Z., S. F., X. M., Ing. H. D., R. M., W. Q., Q. V., L. V., H. A., postupom podľa § 211 odsek
3 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka R. Q., za súhlasu procesných strán postupom podľa §
211 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpovede svedkov: X. A. č. l. 345-346, W. Q. č. l. 350-351, F.
Z. č. l. 352-353, JUDr. L. W. č. l. 356-357, Ing. O. J. č. l. 358-359, X. J. č. l. 360-361, P. A. č. l. 366-367,
Z. Z. č.l. 371-372, O. H. č. l. 450-452, V. Y. č. l. 481-482, N. J. č. l. 483-484, Q. H. č. l. 485-486, U. W.

č. l. 487-489, F. Z. č. l. 490-492, W. X. č. l. 493-494, L. Q. č. l. 495-496, W. G. č. l. 497-499, M. Z. č. l.
378-380, 500-501, F. H. č. l. 519-520, MUDr. X. V. č. l. 521-522, E. V. č. l. 523-524, D. L. č. l. 533-541, Q.
D. č. l. 563-564, Z. V. č. l. 690, Ing. O. Z. č. l. 691, Z. V. č. l. 699, L. X. č. l. 404-406, O. H. č. l. 414-415,
F. Q. č. l. 416-417, R. M. č. l. 418-420, X. X. č. l. 393-394, Ing. F. Z. č. l. 377, N. A. č. l. 407-408, JUDr.
U. X. č. l. 409-410, M. Z. č. l. 421-422, U. P. č.l. 425-426, F. M. č. l. 427-428, W. A. č. l. 431-432, Ing.

E. W., č. l. 433-434, Ing. F. W. č. l. 437-439, Ing. X. V. č. l. 440-441, Ing. F. X. č. l. 2586-2589, Ing. C.
U. č. l. 2603-2607, Ing. E. Z. č. l. 2618-2620, G. P. č. l. 2624-2627, Ing. F. Q. č. l. 2621-2623, X. X. č. l.
229-231, MVDr. X. P. č. l. 310-313, F. A. č. l. 354-355, F. U. č. l. 364-365, F. O. č. l. 515-518, E. M. č. l.
529-532, JUDr. Q. H. č. l. 549, 552, X. W. č. l. 573-577, JUDr. U. E. č. l. 649-650, N. D. č. l. 703-705, L.
V. č. l. 2565-2566, L. M. č. l. 2590-2597, postupom podľa § 211 odsek 2 písmeno a/ Trestného poriadku

prečítal výpovede svedkov N. W., č. l. 246-247, PhDr. Z. P. č. l. 509-510, Z. P. č. l. 511-512, V. A. č. l.
559-562, Q. J. č. l. 565-568, Ing. U. Z. č. l. 569-570, X. Q. č. l. 587-590, W. Z. č. l. 654-656, X. D. č.
l. 2574-2577, Z. D. č. l. 2578-2581, oboznámil listinné dôkazy, pripojené spisy a v neposlednom rade
posudky a odpisy z registra trestov na obžalovaných, pričom po takto vykonanom dokazovaní, ustálil
skutkový stav nachádzajúci sa vo výrokovej časti rozsudku (v časti odsudzujúcej, resp. oslobodzujúcej).Obžalovaná O. Q. v rámci výpovedí produkovaných počas prípravného konania spáchanie trestnej
činnosti kladnej jej za vinu priznávala len čiastočne, na svoju obhajobu k jednotlivým bodom obžaloby
uvádzala:

K bodu 1/:
RodinnýdomvR.,naktorýsibralauverchcelavyužívaťnapodnikateľskýzámer(akoveľkoskladtovaru).
Samotný úver vo výške cca 890.000,- Sk nebol účelovo viazaný a bol zabezpečený dvomi ručiteľmi. Do
dnešného dňa je úver už splatený. S týmto prípadom súvisí aj bod 4/ v tomto prípade k rekonštrukcii

rodinného domu nedošlo, keďže túto mali realizovať (X. Q. a H. D.), ktorí jej zverené finančné
prostriedky nevrátili. V čase vybavovania týchto úverov nemohla predvídať, že sa jej nezrealizujú ostatné
podnikateľské aktivity, a teda, že nebude schopná úvery splácať. Úvery, ktoré vybavovala, týkajúce sa
bodov 1/ a 4/ nesplácala z dôvodu platobnej neschopnosti, a teda v týchto prípadoch sa nemôže jednať
o trestný čin, ale maximálne o občiansko-právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom.

K bodu 2/:
Sa obhajovala tou skutočnosťou, že samotná obžaloba neuvádzala, aké fiktívne doklady mala
predkladať spolu s ostatnými na poskytnutie úveru Q. X.. Ona osobne predávané objekty nikdy nevidela,
ani ich nikomu neukazovala. Pri ohliadke samotných objektov ani nevystúpila z auta. Znalecký posudok

k hodnote predávaných objektov vypracovala na to určená znalkyňa. Ona sama pritom nevedela o tom,
že cena objektov má byť nadhodnotená. O žiadnom podvodnom úmysle Q. X. a N. V. nevedela. Vo
vzťahu k ostatným prípadom (k bodom 3-31/, 38/, 39/ a 42/) sa obhajovala tým, že sa jednalo o jej
podnikateľskú aktivitu, v týchto prípadoch sa nestotožňuje s vyjadreniami poškodených tvrdiacich, že
finančné prostriedky jej poskytli ako pôžičku. V skutočnosti jej tieto (finančné prostriedky) poskytovali za

účelom veľmi výhodného zúročenia, keďže už v minulosti viacerým klientom takto finančné prostriedky
„zhodnotila". V prípade firmy PRIMA, s r. o. (bod 32/) sa obhajovala tou skutočnosťou, že vystupovala
len ako sprostredkovateľka, je pravdou, že prevzala od firmy Kabát s r. o. Trnava 400.000,- Sk. Tieto
(peniaze) odovzdala zástupcovi firmy Prima - pánovi M. a ten ich mal poštovou poukážkou zaslať tejto
firme. Neskoršie jej oznámil, že ošípané majú mor a dodávka bude meškať. Nie je si vedomá, že by sa

v tomto konkrétnom prípade dopustila akéhokoľvek podvodného konania. K prípadom nachádzajúcim
sa v bodoch 30/, 33/, 34/, 35/, 36/, 37/, 40/, 41/ uvádzala, že v týchto prípadoch mala skutočný
záujem klientom požadované úvery vybaviť. Snažila sa o získanie finančných prostriedkov aj cez rôzne
zahraničné kontakty. To, že finančné prostriedky klientom nevrátila, je možné posudzovať len v rámci
občiansko-právneho, resp. obchodno-právneho záväzkového vzťahu. Nedá sa vyvodiť jej úmysel, že by

chcela niekoho uviesť do omylu, alebo takto seba, alebo iného obohatiť.
To, že, v niektorých prípadoch klientom peniaze nevrátila, bolo spôsobené skutočnosťou jej vzatia do
väzby, keď jej bolo objektívne znemožnené v dohodnutých lehotách peniaze vracať.

Obžalovaný Ing. U. W. spáchanie trestnej činnosti poprel v plnom rozsahu tak v prípravnom konaní,

ako i na hlavnom pojednávaní. Vo vzťahu k bodu 2/ rozsudku uvádzal, že v roku okolo roku 1992
prišiel za ním V., ktorý požiadal o poskytnutie úveru na matečníky. Žiadal úver v rozsahu 5,4 milióna Sk,
pričom mu bol poskytnutý. V tomto čase nemali nijaké obmedzenie z hľadiska poskytovania výšky úveru.
Na poskytnutie úveru bolo potrebné doložiť doklady, a to žiadosť, kúpnu zmluvu, znalecký posudok,
registráciu podnikateľa. Samotný úver bol odsúhlasovaný na úverovom výbore. Členom úverového

výboru bol Ing. X., riaditeľ pán H., ako námestník, bol tam aj právnik JUDr. E., on sám ako aj predkladateľ
žiadosti. Po odsúhlasení úveru vo výbore on spracoval úverovú a záložnú zmluvu. Predmetom záložnej
zmluvy boli matečníky vo W.. Znalecký posudok na tieto (matečníky) vypracovala Ing. X.. V prípade tohto
úverového výboru nebol nikto ohliadať matečníky, čo nebolo nevyhnutnosťou pre poskytnutie úveru. Po
poskytnutí úveru V. tento prestal postupne splácať a požiadal o odklad prvej splátky asi v rozsahu 1/4-

iny. Potom prišiel za ním do banky, povedal, že sa mu nedarí v podnikaní, že by to chcel predať. Keďže v
tom čase vedel o Q., ktorá podnikala vo sfére sprostredkovávania úverov, navrhol túto V.. Obžalovaného
X. spoznal až keď prišiel žiadať o úver. Tento (X.) žiadal o úver v rozsahu 8 miliónov Sk. Postupovalo sa
obdobne ako u V.. Aj v tomto konkrétnom prípade bol znalecký posudok spracovaný Ing. X.. Obžalovaný
si pamätal, že znalkyňa v prvom prípade ohodnotila nehnuteľnosti na sumu viac ako 6 miliónov, v druhom

prípade okolo 9 miliónov Sk. Rozdielom v hodnote nehnuteľností na základe znaleckého posudku sa
bližšie nezaoberali, nakoľko vychádzali z toho, že boli spracované znalkyňou, ktorú banka akceptovala.
Úver pre X. sa riešil cestou reúveru pre V., lebo tým pádom pre banku bol dlh V. splatený a druhý
úver pre X. bol istený aj záručnou listinou cez pozemné stavby. Aj v prípade tohto druhého úveru oňom rozhodoval úverový výbor - Ing. X., Ing. Q., ako aj on osobne. V tomto druhom prípade už nemali
právnika. Úver v tomto druhom prípade poskytovaný bol na 2- krát a to najprv 5 miliónov Sk a neskôr
3 milióny Sk, keďže v tom čase mala banka obmedzenie, že jednorázovo mohla poskytovať úver len

do výšky 5 miliónov Sk s tým, že ale úver do tejto výšky mohol byť poskytovaný opakovane. V tomto
druhom prípade poskytnutého úveru boli aj obzrieť objekty, ktoré boli predmetom kúpy, a to matečníky
vo W.. Na ohliadke boli prítomní on, Ing. X., Q. a pri Nových Zámkoch zobrali nejakého pracovníka
pána V., ktorý im ich ukazoval. Po poskytnutí úveru, kedy prestal X. tieto splácať išiel opätovne objekty
obzerať on, ako aj Ing. Q., pričom im bolo povedané, že tie objekty nemali patriť pánovi X.. Následne celú

záležitosť postúpili na právny odbor na centrálu. V prvom prípade ohliadky objektov bola prítomná aj Q.,
ktorá zostala v aute. Boli vtedy ukázané štyri objekty matečníkov, ktoré podľa ich úsudku zodpovedali
ohodnoteniu podľa posudku. Podobných úverov vtedy riešil asi 30.

Obžalovaná Ing. Z. X. na hlavnom pojednávaní v súlade s výpoveďou z prípravného konania uvádza, že
matečníky ohodnocovala ona. Mala pritom zmapovaný celý areál, keďže s predchádzajúcim predsedom

družstva Ing. W. už bola v kontakte a v tom čase ohodnotila objekty na sumu asi do 6 miliónov Sk.
V čase, keď robila druhý posudok bol už vlastníkom V.. V tomto prípade vypracovala posudok bez
ohliadky, keďže za ňou prišiel V. a súril ju s tým, že majú vo veľmi krátkom čase doviezť do objektov
dobytok a museli rýchlo tie objekty zrekonštruovať. Tvrdil, že do objektov investoval 3 milióny Sk. Žiadal
od nej vypracovať posudok v podstate z večera do rána. Pri vypracovaní posudku zhodnocovala aj V.

proklamované investície. Či V. mal na to úver nevie, to sledovala banka. Keď banka zistila, že nebola
na ohliadke signalizovali túto skutočnosť Krajskému súdu v Bratislave, za čo dostala aj pokarhanie.
Iné skutočnosti v tejto súvislosti jej neboli vytýkané. Bol to jediný prípad v jej živote, kedy vypracovala
posudok bez ohliadky.

Obžalovaný Q. X. počas prípravného konania vypovedal, že so V. sa zoznámil prostredníctvom W.
N.. Ponúkol mu nejaké objekty a pýtal sa ho, či má živnostenský list. Ten si musel vybaviť. Samotný
V. uviedol, že on všetko vybaví a bude z toho aj nejaký podiel pre neho (pre X.). Na stretnutí v bare
mu V. hovoril o kúpení matečníkov a o jeho podiely. Prišiel neskôr aj Ing. W., ktorý sa so V. o niečom
bavil. Bolo treba vybaviť úver z banky, pričom podľa V. sa malo v matečníkoch riadne podnikať. V.

ho zoznámil s O. Q., ktorá úver vybavovala, všetky doklady Q. nosil V., jemu dával niektoré veci iba
podpísať. Úver sa vybavil v Q., pričom na rokovaní s bankármi hovoril iba to, čo mu ukázal V.. Banka
žiadala na úver ručiteľa, ktorého vybavila Q. a boli ručiteľom Pozemné stavby, š.p. Trnava. Žiadaný úver
vo výške 8 miliónov Sk bol poskytnutý na 2-krát. Samotná Q. bola pri podpise zmlúv. S X. vôbec neprišiel
do kontaktu. Q. hovorila, že peniaze budú prevedené na V. účet, časť z nich zostane na podnikanie,

pričom mala sama zaplatiť banke peniaze v súvislosti s prevodmi vo výške okolo 100 tisíc Sk. V. sa už
potom viac neukázal. On (X.) úver nemal z čoho splácať a keď pýtal neskôr peniaze od V., povedal,
že nemá. Vtedy mu V. hovoril, že ak by ho vypočúvali, aby tvrdil, že všetko riadne kúpil a len preto
nepodniká, lebo niekto nedodal ošípané. V. túto verziu zabezpečil aj zmluvami o dodávke ošípaných.
Malo ísť o firmu Atrium, resp. o jej majiteľa N. D.. V. mu dokonca na papier napísal ako má vypovedať.

Viaceré doklady, kde je jeho podpis, on nepodpisoval.

Svedok JUDr. F. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bolo to v roku 1992 alebo 1993, kedy mal byť
Q. poskytnutý úver obžalovanej Q. On sa k záležitosti dostal v roku 1995. Pamätal si, bol to zlý úver,
musel kontaktovať obžalovanú. Zotrval na tom, čo vypovedal v prípravnom konaní, keďže na hlavnom

pojednávaní si pre odstup času veľa vecí nepamätal. Súd prečítal z tohto dôvodu výpoveď svedka z
prípravného konania, po čom svedok uviedol, že záložné objekty na družstve vo W. boli v dezolátnom
stave. Dostal sprostredkovanú informáciu, že pracovníci banky boli uvedení do omylu, keďže im boli
ukázané iné objekty.

SvedkyňaF.Q. vypovedala, žeobžalovanejpožičalasumuokolo500tisícSk,potomakojejobžalovaná
viackrát volala. Prišla za ňou aj do kancelárie v Trnave. Peniaze jej v neskoršom období vrátila cez
exekútora s tým, že v aktuálnom čase už jej zrejme nedlhuje nič.

Svedkyňa JUDr. U. R. na hlavnom pojednávaní uvádzala, že banka požičiavala, resp. poskytla úver

pánovi V. a X., a to vo výške 5 miliónov Sk a 3 milióny Sk. V tom čase už v banke nepracovala.
K poskytnutým úverom sa vyjadrila, že boli nevymožiteľné z dôvodu, že nebolo možné realizovať
záložné právo, keďže pracovníkom banky boli ukázané iné objekty v čase vybavovania úverov, ako
záložné objekty v porovnaní s tými, ako boli verbálne prezentované. Nevedela sa vyjadriť či v roku1992-1993 pracovníci banky rozhodujúci o úvere mali povinnosť osobne ohliadať predmety záložného
práva. Neskôr taký pokyn vydaný bol. Pokiaľ sa poskytoval v tom čase úver presahujúci 5 miliónov Sk
rozhodovala o tom Centrála v Bratislave.

Svedkyňa W. Z. vypovedala, že dlhovanú sumu 147 tisíc Sk dostala naspäť na základe exekúcie.
Samotný exekútor Ružička jej povedal, že pokiaľ sa zriekne úrokov dostane samotnú istinu od
obžalovanej, čo aj urobila. Pôžička sa jej vrátila asi po 4 rokoch. Tú sumu (147 tisíc Sk) si prišla od nej
vypožičať obžalovaná. Táto jej sľúbila, že jej dá úroky ako banka, keďže v tom čase bol úrok okolo 25

%. Peniaze jej požičala na dobu pol roka, resp. jedného roka. Po dobe splatnosti obžalovanú urgovala,
pričom ona (obžalovaná) sa vyhovárala, že ešte peniaze nemá, aby počkala.

Svedkyňa X. V. tiež uviedla, že obžalovanej v roku 1992 požičala sumu 300 tisíc Sk, ktorú sumu už jej
nedlhuje. Obžalovaná povedala, že potrebuje peniaze, aby jej požičala koľko sa dá. Sľúbila, že jej vráti
sumu aj so slušným úrokom. Po uplynutí doby splatnosti ju vyhľadala, aby jej vrátila peniaze a to spolu

s pani Z.. Urgovali ju opakovane aj 2-krát do týždňa. Keďže sa stále vyhovárala, obrátili sa na súd.

SvedokW.A. tiežpotvrdil,ževminulostipožičalQ.100tisícSk,mohlotobyťvroku1994.Pripožičiavaní
peňazí mu sľúbila aj úrok, v akej výške, si už nepamätal. Peniaze žiadala požičať na 3 mesiace na nejaké
projekty pre niekoho iného. Peniaze mu nevrátila s odôvodnením, že má finančné problémy s tým, že

záležitosť vyrieši až keď vyrieši svoje finančné problémy. V súčasnosti mu už nedlhuje nič, keďže sa
obrátil na súd, ktorý rozhodol v jeho prospech, po čom mu obžalovaná peniaze vyplatila.

Svedkyňa W. W. tiež na hlavnom pojednávaní uviedla, že požičala obžalovanej asi v roku 1994 sumu 25
tisíc Sk, nejaké švajčiarske franky, šilingy. Tie peniaze pýtala od nej priamo obžalovaná, že ich potrebuje,

pričom neuviedla na čo. Písomnú dohodu o tom nespísali, keďže boli kamarátky a jej dôverovala.
Peniaze jej požičala na krátku dobu na pár dní. Po uplynutí doba splatnosti sa však jej peniaze nevrátili
od obžalovanej, až po viacerých urgenciách jej vrátila 7 tisíc Sk.

Svedkyňa X. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovanej v roku 1993 požičala asi 69 tisíc

Sk na dobu 2-3 mesiacov, mohlo to byť aj v októbri 1994. Obžalovaná spomínala, že potrebuje peniaze
na dozariaďovanie kancelárie. Dala jej aj nejaký papier, kde jej uviedla výšku úroku asi 10 % na mesiac.
V dohodnutej lehote peniaze nevrátila. Urgovala ju pravidelne skoro každý deň. V neskoršom období
jej vrátila 2-krát po 10 tisíc Sk s tým, že do dnešného dňa jej dlhuje 49 tisíc Sk. V občiansko-právnom
konaní ju nežalovala, keďže jej sľubovala, že jej peniaze vráti.

Svedkyňa O. Q. pre odstup času si podrobnosti nepamätala, avšak uviedla, že obžalovanej požičala
asi 100 tisíc Sk. Je s ňou už vysporiadaná, keďže sumu okolo 50 tisíc Sk jej vrátila sama a zvyšok dostala
od exekútora potom, ako sa spolu s inými poškodenými dožadovala náhrady škody od nej.

Svedok F. A. si rovnako pre odstup času veľa nepamätal. Čo sa týka finančnej čiastky, ktorú mal
zapožičať obžalovanej odvolal sa na samotnú obžalobu, kde vystupuje ako poškodený v bode 10/. V
tom období mu obžalovaná vrátila len asi 170 tisíc Sk s tým, že do dnešného dňa mu dlhuje okolo 900
tisíc Sk. Obžalovaná ako dôvod nevracania peňazí uvádzala, že sa jej nedarí a že, keď sa jej začne
dariť, že mu vráti.

Svedkyňa X. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanej požičala sumu 55 tisíc Sk zo svojho
dôchodku, ktoré peniaze jej doposiaľ vrátené neboli. Obžalovanú pritom urgovala viackrát osobne, ako
aj cez dcéru. O pôžičke bola spísaná riadna zmluva. Obžalovaná jej sľúbila, že jej peniaze vráti s 5%
úrokom, k čomu nedošlo.

Svedok U. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo veci bol vypočutý ako splnomocnený zástupca
Kabát s r. o. k transakcii, ktorá sa týkala ponuky obžalovanej na sprostredkovanie predaja ošípaných.
Konkrétne obžalovaná navrhla, že takúto transakciu vie sprostredkovať za predpokladu splatenia zálohy
400 tisíc Sk, ktorú jej aj vyplatili. K vlastnej transakcii nakoniec nedošlo a ani peniaze, ktoré jej poskytli

nevrátila. Následne firma Kabát s r.o. sa rozhodla podať na Q. trestné oznámenie.

Svedok Q. Q. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že spolu s A. mal záujem o vybavenie úveru cez
banku, čo bolo veľmi ťažké v tom období. Vedeli, že Q. úvery poskytuje, resp. vybavuje. Mali záujem oúver vo výške 30 až 50 miliónov Sk, ktorý chceli použiť na podnikanie s chovom ošípaných v Medziháji
v Trnave. Predložili jej podnikateľský zámer, po čom sľúbila, že úver vybaví. Uviedla, že musí za tým
účelom vycestovať do Švajčiarska a preto si od nich požičala sumu 100 tisíc Sk, ktoré mala do mesiaca

vrátiť, avšak ich nevrátila. Zdôvodňovala svoje konanie tým, že peniaze sa vybavia a žiadala ich, aby
ešte vydržali. Okrem sumy 100 tisíc Sk, jej vyplatili aj „manipulačný poplatok" 10 tisíc Sk, ktorá suma
mala byť určená na náklady pri vybavovaní úveru.

Svedok F. A. vypovedal, že spolu s Q. Q. chceli podnikať a potrebovali na to úver vo výške asi 30

miliónov Sk. K tomu sa ponúkla obžalovaná, že im pomôže s úverom. Vyplatili jej 10 tisíc Sk a potom
ešte 100 tisíc Sk. Žiadny úver pritom obžalovaná nevybavila a ani peniaze, ktoré jej poskytli im nevrátila.
Na čiastku 10 tisíc Sk a 100 tisíc Sk im dala písomné potvrdenie. Na ďalšiu čiastku 10 tisíc Sk im žiadne
potvrdenie nedala.

Svedok W. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanej odovzdal sumu 50 tisíc Sk, ktorú si

od neho vyžiadala, keď povedala, že potrebuje peniaze pre p. Q., ktorý vybavoval úvery. Mal záujem
vybaviť úver v rozsahu asi 120 miliónov Sk, ktorý (úver) sľúbila obžalovaná, že mu vybaví. Samotný úver
nevybavila, zistil, že pán Q. zomrel a viac už potom nepátral. Obžalovanú inak hľadal 2-3 krát. Samotnú
sumu 50 tisíc Sk jej dal tiež, pričom potvrdenie od nej nežiadal, dôveroval jej.

Svedkyňa P. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sumu 200 tisíc Sk dala obžalovanej preto, že jej
sľúbila, že jej ju zhodnotí o 50 % do jedného roka. V priebehu tohto obdobia sa dozvedala, že obžalovaná
mala nejaké problémy. Snažili sa ju viacerí kontaktovať, ale sa im to nepodarilo. Následne sa rozhodli
podať na ňu trestné oznámenie.

Svedkyňa JUDr. L. Z. vypovedala ako zástupkyňa poškodenej firmy Food Farm s r. o. Od tejto firmy si
obžalovaná vypožičala sumu 180 tisíc Sk, o čom bola spísaná riadna zmluva, ktorá je súčasťou spisu a
to na dobu 10 dní, pričom k vráteniu peňazí nedošlo. Ďalej jej poskytla aj sprostredkovateľský poplatok
10 tisíc Sk za sprostredkovanie úveru vo výške 12 miliónov Sk. K vybaveniu úveru nedošlo.

Svedkyňa Mgr. C. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v priebehu roku 1997 na 2-krát požičala
sumu 20 tisíc a 40 tisíc Sk a to na jej podnikateľský zámer. Bola o tom spísaná riadna zmluva, s tým že
obžalovaná sľúbila, že do roka jej navýši sumu o 50 % . Následne sa ju snažila opakovane kontaktovať,
čo sa jej nepodarilo, a preto sa rozhodla ísť na políciu podať trestné oznámenie.

Svedok W. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k nim prišla obžalovaná za účelom požičania
peňazí. Uviedla, že chce požičať čo najviac. Požičali jej 140 tisíc Sk. Či spísali nejakú zmluvu si
nepamätal. Obžalovaná sa zaviazala peniaze vrátiť s vysokým úrokom do jedného roka. Do dvoch rokov
od pôžičky vrátila asi 30 tisíc Sk, ostatné peniaze ešte nevrátila a tak dlhuje asi 110-120 tisíc Sk.

Svedkyňa F. D. pre odstup času si na podrobné okolnosti pôžičky pre obžalovanú nepamätala a odvolala
sa na svoju výpoveď z prípravného konania, keď si to lepšie pamätala. Uviedla, že ona osobne od
obžalovanej žiadnu finančnú čiastku neprevzala a predpokladá, že ani jej otec a pokiaľ aj prevzal, boli
to jeho peniaze.

Svedkyňa O. W. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že si obžalovaná od nej naposledy požičala sumu
10 tisíc Sk. Malo sa jednať o pôžičku na pár dní. Bola to v poradí už tretia pôžička, ktorú jej poskytla.
Prvý krát odovzdala 60 tisíc Sk, druhý krát 120 tisíc Sk. Tieto pôžičky po viacerých urgenciách jej vrátila.
Poslednú (tretiu pôžičku) jej nevrátila vôbec.

Svedok Ing. D. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú pozná od doby, že sprostredkovávala
vybavovanie úverov cez známeho (F. G.). Mal záujem vybaviť si úver na zakúpenie hotela v Galante vo
výške 10 miliónov Sk. Obrátil sa na ňu, keď ju navštívil v kancelárii. Vyžiadala si od neho sumu 40 tisíc Sk
na náklady, ktoré mali súvisieť s vybavovaním úveru. Samotný úver nevybavila. Zháňal ju s kamarátom,
čo sa im nepodarilo. Následne sa dozvedel, že bola vzatá do väzby.

Svedok X. W. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že od kolegu sa dozvedel, že u obž. O. Q. by sa
dali zúročiť nejaké peniaze. Dostavil sa do miesta, kde vykonávala svoju činnosť, do jej kancelárie. Po
rozhovore s ňou sa spolu s kamarátom rozhodol, že každý vloží po 100 tisíc Sk. Týždeň pred vypršanímvrátenia pôžičky aj s úrokmi prišiel učeň, ktorý navrhol, či nechcú vložiť nejaké peniaze na zhodnotenie
a či nechcú predĺžiť termín návratnosti pôžičky. On povedal, že nie a išiel za obžalovanou do kancelárie,
kedy obžalovaná uviedla, že peniaze nemá. So svokrom boli za obžalovanou asi 20-30 krát pričom

peniaze nikdy neboli. Rozhodol sa preto podať na ňu trestné oznámenie.

Svedok Ing. F. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že požičal obžalovanej 2-krát finančné čiastky a
to 1-krát 80 tisíc Sk, 2-krát 40 tisíc Sk. Vie, že obžalovaná si chcela požičať vtedy peniaze od p. Q., ktorá
ale bola v zahraniční. Bližšie nezisťoval, na čo potrebuje tie peniaze. Požičal jej asi preto, aby nezmaril

možnosť vrátenia peňazí p. Q.. Nevedel uviesť, akú sumu požičala obžalovanej p. Q.. Spomínal si, že
1-krát sa hovorilo asi o sume 2 milióny Sk.

Svedkyňa R. Q. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že obžalovanej požičala sumu 50 tisíc Sk na
dobu pol roka, ktoré mala vrátiť aj s úrokmi. K tomuto však (k vráteniu peňazí) nedošlo.

Svedok Q. E. na hlavnom pojednávaní uvádzal, že obžalovanej požičal 170 tisíc Sk na 2-krát, z ktorých
peňazí mu vrátila 100 tisíc Sk po menších čiastkach a dlhuje mu 70 tisíc Sk. K vráteniu peňazí prišlo
po viacerých telefonátoch, ako aj na základe osobnej návštevy. A jeho matke R. E., ktorá už zomrela
dlhuje obžalovaná sumu okolo 24 tisíc Sk.

Svedok W. V. iež na hlavnom pojednávaní potvrdil, že na 2-krát obžalovaná si požičala peniaze 1- krát
6.000,- Sk, ktoré mu asi za 14 dní vrátila. 2-krát jej požičal asi 95 tisíc Sk na dobu jedného mesiaca,
kedy mu sľúbila vyplatiť 30 % úrok. Tiež ho vyzvala, aby jej doporučil ďalšie osoby, ktorí by jej mohli
požičať peniaze, čo aj urobil, a to v osobách W. D. a W. X., ktorí jej tiež požičala peniaze, z ktorých
im vrátila len časť.

Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na obžalovanú sa nakontaktoval prostredníctvom
rodiny Q.. Snažili sa vybaviť úver, ktorí potrebovali na dobudovanie Autosalónu v Levoči, a to v
objeme asi 10 miliónov Sk. Predtým sa pokúšali vybaviť úver na viacerých miestach. Obžalovaná sľúbila
vybaviť úver za slušných podmienok, za prijateľné úroky, hovorila okolo 10% (orientačne). Za účelom
sprostredkovania vybavenia úveru jej odovzdali 100 tisíc Sk ako manipulačný poplatok. Túto sumu určila

sama obžalovaná. Peniaze jej odovzdal osobne, za prítomnosti pána F., ktorý bol konateľom spoločnosti.
Úver mal byť vybavený asi do dvoch týždňov, k čomu nakoniec nedošlo. Opakovane ju vyhľadali za
účelom zistenia stavu vybavovania úveru. Asi do doby jedného roka verili, že úver bude vybavený, potom
prestali veriť a hľadali iné možnosti. Dozvedeli sa, že na obžalovanú podávajú viacerí ľudia trestné
oznámenia, k čomu sa aj on pripojil.

Svedok F. S. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že asi pred 10-timi rokmi prišla obžalovaná za ním
s požiadavkou, že potrebuje požičať peniaze na podnikanie s tým, že sľúbila, že mu výhodne zúročí
túto čiastku vo výške asi 50 % ročne. Pôžička mala byť splatená do roka. Peniaze jej odovzdával na
2-krát, prvý raz 800 tisíc Sk a druhý raz 400 tisíc Sk. Do súčasnosti nevrátila ani korunu z pôžičky. Pri

pôžičke obžalovaná tvrdila, že má firmu, ktorá dobre prosperuje a že bez problémov vráti tie peniaze
aj úroky, ktoré sľúbila.

Svedkyňa A. W. na hlavnom pojednávaní uvádzala, že si už presný dátum nepamätá. Bolo to v roku
1998, alebo skôr, kedy požičala obžalovanej 100 tisíc Sk v jej kancelárii, kde bola prítomná aj C. F..

Obžalovaná sľúbila, že peniaze zhodnotí asi do jedného roka. To zhodnotenie malo byť vo výške 50 %.
Časť tých peňazí (vo výške 20.000,- Sk) jej vrátila po mnohonásobných urgenciách, dlží je tak 80 tisíc Sk.

Svedkyňa A. W. uvádzala na hlavnom pojednávaní, že obžalovanej dohromady požičala 250 tisíc Sk na
2-krát, spolu s manželom, v jej kancelárii. Sľúbila, že peniaze zúročí s 5 % úrokom a do roka ich vyplatí

späť. Sama trestné oznámenie nepodávala, ale zavolali ju policajti na výsluch a k trestnému konaniu
sa pripojila.

Svedkyňa JUDr. W. F. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že robila v U. M. do 28.07.2000, ako
riaditeľka právneho oddelenia. S obžalovanou pri vybavovaní úveru nebola v kontakte. Úverové zmluvy

(v súvislosti s bodom 4) spracovávalo v tom čase úverové oddelenie. Bola prizývaná do úverového
výboru. Banka podávala trestné oznámenie na základe príslušného spisu.Svedok Ing. R. D. vypovedal, že je riaditeľom firmy Food Farm s r. o. Hlohovec, obžalovanú pozná.
Prišiel s ňou do kontaktu v súvislosti s vybavovaním úveru vo Švajčiarsku. Vo firme (FOOD FARM) to
vybavovala ekonómka pani X.. Ako sa nakontaktovala na obžalovanú nevie. Mali záujem vybaviť úver v

objeme asi 12 miliónov Sk, pričom obžalovaná sľúbila výhodný úrok, ktorý bol nižší ako oficiálne ponúkali
banky. Bola spísaná zmluva o pôžičke na 180 tisíc Sk. Boli to prostriedky, ktoré mali byť použité pri
vybavovaní úveru vo Švajčiarsku. Úver pre firmu nakoniec nebol vybavený. Dozvedeli sa potom, že
Q. sa nachádza vo väzbe, keďže boli na ňu podané viaceré trestné oznámenia. Firma Food Farm sa
pripojila tiež s trestným oznámením. Videl tiež nejaké príjmové doklady na 10 tisíc Sk.

Svedok X. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú pozná z obdobia 14-15 rokov dozadu.
Zoznámil sa s ňou v 90-tych rokoch, keď chcel podnikať s bratom. Vie o tom, že v tom čase
sprostredkovávala vybavovanie bankových úverov. Začali sa spolu stretávať (navštevovať). Čo sa
týka úveru, ktorí chceli vybaviť, v tomto im nepomohla, keďže nemali záložné právo, ktorým by kryli
vybavovaný úver.

Svedok Ing. E. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná z obdobia, keď pracoval v
V. sporiteľni. Robil tam ako úverový referent. Chodila do banky, kde vybavovala nejaké úvery. Pamätá si
jeden prípad úveru, kedy mala záujem kúpiť nejakú nehnuteľnosť a na toto si brala úver v objeme asi 400
tisíc Sk. Uvedený úver jej bol aj poskytnutý. Bolo tiež zriadené záložné právo na kupovanú nehnuteľnosť.

V rámci svojej výpovede svedok upresnil, že obžalovaná požadovala úver vo výške až 1.200.000,- Sk,
ktorú skutočnosť uviedol v prípravnom konaní, keď si to lepšie pamätal..

Svedok R. Q. na hlavnom pojednávaní využil právo odoprieť výpoveď, ako bývalý manžel obžalovanej
Evy Q..

Svedok Z. Q. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že p. E. a p. E. nepozná. Nebol účastný situácie,
kedy by niekto odovzdával Q. nejaké peniaze.

Svedkyňa Z. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že Q. pozná, nakoľko jej deti ako aj Prachárovej

deti, spolu chodili do školy. Vie o tom, že obžalovaná sprostredkovávala nejaké úvery a pôžičky.
Nepamätá si na situáciu, že by jej obžalovaná odovzdala nejaký finančný obnos, ktorý mala odovzdať
niekomu inému. Takúto situáciu po oboznámení jej výpovede z prípravného konania však nevylúčila.

Svedkyňa D. Y. vypovedala, že pozná obžalovanú len z videnia. Vie, že jej manžel predával chalupu v

Radošovciach, kde kúpna cena bola stanovená na 400 tisíc Sk Takúto sumu obžalovaná vyplatila aj jej
manželovi. Bližšie okolnosti predaja uviesť nevedela s tým, že jej manžel krátko po predaji domu zomrel.

Svedok X. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že O. Q. si pamätá z minulosti. Robil doprovod svojmu
šéfovi, ktorý pracoval vo firme DEPOS a volal sa pán W.. Boli niekde na terase čerpacej stanice „OMV".

Vie, že šéf odovzdal 100 tisíc Sk obžalovanej, súviselo to s vybavovaním nejakého úveru. Samotný
úver asi vybavený nebol, nevie, z akého dôvodu.

Svedok C. A. na hlavom pojednávaní uviedol, že Q. pozná, jej dcéra ako aj jeho dcéra chodili spolu do
školy. So samotnou Q. nikdy nespolupracoval. Nepamätal si, že by odovzdával niekomu peniaze od Q..

Svedok Doc. Ing. F. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaná ho v minulosti navštívila na
ekonomickej univerzite, kde učil. Chodila za ním, za účelom získavania rád ekonomického charakteru.
Doporučil ju jeho kolega, ktorý zomrel. Ten istý kolega ho tiež požiadal, aby ju bližšie nakontaktoval na
svojich známych, ktorých mal v U. M.. Po zoznámení s týmito osobami ona vybavovala cez U. M. nejaký

úver. Či v skutočnosti došlo aj k vybaveniu nejakého úveru sa vyjadriť nevedel.

Svedok Ing. X. V. vypovedal, že sa dávnejšie dostal do kontaktu s Q., ktorá pre jeho bývalú spoločnosť
Smatana, s. r. o. mala vybaviť úver v objeme asi 185 miliónov Sk. Vtedy boli výrobcami vodovodných
armatúr a takýto vysoký úver potrebovali na vybudovanie novej galvanizovne. Na obžalovanú ho

nakontaktoval pán W.. Raz sa s ňou stretli v Trnave. Pokiaľ si pamätá, provízia obžalovanej nebola
vyplatená žiadna. K vybaveniu úveru nedošlo, z akého dôvodu nevie uviesť. Po pripomenutí výpovede
z prípravného konania svedok pripustil, že Q. mohla byť vyplatená provízia za vybavovanie úveru 5 tisíc
Sk.Svedkyňa C. F. vypovedala, že v minulosti mala od pani W. nejaké peniaze, ktoré jej boli vrátené. Tie
peniaze jej dala Q. a ona ich vzápätí dávala p. W..

Svedkyňa Ing. O. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v minulosti pracovala v U. banke ako šéfka
úverového oddelenia a súčasne zástupkyňa generálneho riaditeľa. Na meno obžalovanej O. Q. si
nepamätá. V prípade, že mala niečo dočinenia s U. M., asi bola klientkou. Q. Q. žiadnu úverovú
zmluvu nespracovávala, mohla však takúto zmluvu podpísať. Mena D. a Q. jej nič nehovoria. Z hľadiska

poskytovania úverov v tom čase sa vyjadrila, že muselo byť poskytnuté záložné právo na nejakú
nehnuteľnosť, či úver poskytnutý U. M. poskytnutý obž. Q. bol sa vyjadriť nevedela.

Svedok F. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že Q. nevidel asi 16 rokov. Zoznámil sa s ňou u priateľa
- pána Q.

Svedok Ing. X. U. ,CSc. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že ich firma pre obžalovanú spracovávala
znalecké posudky v počte asi 15 ks. Boli to posudky na nehnuteľnosti, ktoré mali byť poskytované
ako podklady na záruky pre úvery. Asi v štyroch posledných posudkoch nedošlo k uhradeniu ich
obžalovanou. Predtým posudky uhrádzala a to v objeme celkovo asi 150 tisíc Sk. Úhradu posledných 4
posudkov u obžalovanej urgovali bezúspešne, a preto túto pohľadávku odpísali.

Svedok E. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú Q. pozná z Trnavy. Stretávali sa na
kamarátskej báze. Nikdy jej peniaze nepožičal, ani neposkytol žiadny úver, rovnako ani ona jemu.

Svedok MVDr. Z. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovanou Q. nemal žiadne finančné

transakcie. Všetko to boli záležitosti jeho ex manželky. Vypovedal len to, že ex manželka požičiavala Q.
peniaze. Nebol pritom, nevie sa k tomu bližšie vyjadriť.

Svedok U. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná asi 18 rokov. Mali priateľský
vzťah. Vybavovala pre neho nejaký úver asi 5 miliónov Sk. Samotný úver nevybavila. Žiadnu províziu

jej nevyplácali.

Svedok F. V. na hlavnom pojednávaní uvádzal, že pre obžalovanú pracoval ako šofér. Pre odstup času
si nepamätal, či vozil niekomu od Q. peniaze.

Svedok Q. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná. V minulosti pre ňu nepracoval.
Žiadny úver pre neho nevybavoval.

Svedok Ing. N. W. vypovedal, že obžalovanú nepozná. Meno Ing. X. mu bolo povedomé, vie, že mala
robiť súdnu znalkyňu. V PVOD Vlčany pracoval do roku 1994. Či X. spracovávala pre družstvo nejaký

posudok si nepamätal. Firma N. V. robila u nich na družstve ostrahu. Vie o tom, že Szolga mal záujem
kúpiť maštale. Došlo aj k podpisu kúpno-predajnej zmluvy. Za koľko sa maštaľ predala, uviesť nevedel.

Svedok Ing. L. X. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovanú nepozná. Poznal len Ing. Z. X.,
ktorá pre družstvo robila nejaké posudky na nehnuteľnosti.

Svedok H. D. na hlavnom pojednávaní uvádzal, že pozná Q.. V rokoch 1993-1994 pripravoval väčší
projekt s pánom Q.. Mali stavať obchodné centrum, benzínovú pumpu, motorest v blízkosti Trnavy. V
rámci vybavovania úveru im bola doporučená Q.. Dostali na ňu kontakt v banke. Chceli vybaviť úver v
objemu cca 400 miliónov Sk, k tomu nakoniec nedošlo, keďže sa im úver nepodarilo vybaviť.

Svedok Ing. V. Q. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pozná z obžalovaných len Ing. U. W.,
ako bývalého kolegu z Q.. Pe odstup času si podrobnosti na spôsob schvaľovania úveru pre P. X.
nespomenul. Odvolal sa na výpoveď z prípravného konania, v ktorej bližšie popísal výšku schvaľovania
úveru.

Svedok L. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná len Ing. U. W.. Tento pracoval v Q. na
úverovom oddelení. Bol jeho nadriadený. Priamo mu bol nadriadený Ing. Q.. W. odchádzal z banky po
ňom, prečo uviesť nevedel.Svedkyňa L. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovanú Q. pozná, a to z doby keď jej syn L.
chodil do škody s dcérou obžalovanej. Niekedy na konci roku 1995, alebo začiatkom roku 1996 požičala

Q. finančnú čiastku vyše 3 milióny Sk. Tá suma (3 milióny Sk) mala byť určená pre jej klienta p. Q. z
S., ktorý tam podnikal v oblasti reštauračných služieb. Q. spolu s p. Q. navrhovali, že dajú do zálohy
nejakéautá,sčím,ale nesúhlasila.Pôvodneobžalovanásľubovalavrátiťpeniazedo3mesiacov,neskôr
sa lehota predĺžila na 6 mesiacov. Potom jej ešte zapožičala ďalšie peniaze a to 200 tisíc a 280 tisíc
Sk, vtedy Q. povedala, že rýchlo potrebuje vyplatiť nejakého exekútora. Na sumu 480 tisíc Sk má aj

exekučné rozhodnutie, a to na podklade rozhodnutia Okresného súdu Trnava, ktoré rozhodnutie potvrdil
aj krajský súd. Čo sa týka pôvodnej pôžičky vo výške 3 milióny Sk, z tejto obžalovaná nevrátila nič.

Svedok J. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú Q. pozná, keďže v minulosti „pachtoval"
s jej dcérou. Vie, že v 90-tych rokoch sa zaoberala nejakými nehnuteľnosťami. Stalo sa, že ju vozil, keď
nemal robotu. Nevidel, že by pred ním niekomu vyplácala nejaké peniaze. Súčasne nevylúčil, že sa tak

mohlo stať.

Svedok Q. M. vypovedal, že obžalovanú Q. pozná. V sporiteľni už 10 rokov nepracuje. Pamätal si,
že vybavovala v sporiteľni nejaký úver. Robil tam ( v V. ) právnika až v čase, keď sa pohľadávka voči
obžalovanej vymáhala. Bolo to okolo 80 tisíc Sk. Ten úver mal byť určený na rekonštrukciu bytu, alebo

domu. Vedel, že ho nesplácala a ho nepoužila ani na účel, na ktorý ho dostala.

Svedkyňa O. A. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že robila predsedníčku družstva vo Vlčanoch.
Pamätala si, že prišli pracovníci banky ohľadne pôžičky v súvislosti so V., ktorý mal v ich objekte kúpenú
maštaľ. Prišli tam kontrolovať, čo sa tam robí pričom zistili, že tam neprebiehala žiadna prevádzka.

Pracovník banky sa tam ohradzoval, že pôvodne im mal byť ukázaný nejaký iný objekt, kde sa mala
vykonávať podnikateľská činnosť. Ona už s nimi v kontakte nebola. Samotnú transakciu predaja maštale
V. realizoval Ing. W., bol predsedom družstva. Ona nastúpila ako predsedníčka družstva po ňom.
Pamätala si, že predal V. maštaľ asi za 2 milióny Sk. Myslí si, že hodnotu maštale určoval znalec. Ona
samotná žiadny znalecký posudok nečítala.

Svedok X. V. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovanú nepozná. Pozná MUDr. P., ktorej 1-
krát požičal peniaze vo výške, ktorú si už nepamätal, pričom mu ich vrátila. Oneskorené vrátenie pôžičky
(vo výške 50 tisíc Sk) MUDr. P. odôvodňovala tou skutočnosťou, že mala zapožičať väčšie finančné
sumy O. Q..

Svedok W. N. vypovedal, na hlavnom pojednávaní, že osobne zoznamoval V. s X. ohľadne kúpy
hospodárskych objektov niekde pri Šali, vo Vlčanoch. Jednalo sa o to, že V. mal predávať farmu X.. Raz
večer boli spolu pri nejakých objektoch. V areáli on osobne nebol. Letmo si pamätal že X. v tom čase
nemal mať živnostenský list, zdá sa mu, že to vybavovali. Následne došlo aj k predaju objektu. Nevie,

či sa predávala len nehnuteľnosť, alebo aj nejaké zvieratá.

Svedok F. Q. vypovedal, že v roku 1993 robil na družstve vo W. zootechnika. Predsedom družstva bol
Ing. W.. Pamätal si, že nejaké staré maštale mali byť predané, nevie komu. Osobu menom V. si pamätal
v súvislosti s tým, že mal mať tento (V.) nejakú bezpečnostnú službu.

Svedkyňa A. Z. vypovedala, že bola členkou predstavenstva družstva vo Vlčanoch. Pamätala si, že sa
predávala nejaká nehnuteľnosť na družstve, komu a za koľko sa predávalo si nepamätala.

Svedok L. Z. vypovedal, že z obžalovaných pozná len V. a Q.. U V. robil v jeho agentúre. Či V. v 90-tyh

rokoch, kupoval, resp. predával nejaké matečníky vo Vlčanoch, si nepamätal. Pripustil, že so V. mohol
byť vo Vlčanoch.

Svedok S. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pozná obž. Q., ktorú v minulosti aj osobne stretol.
Viezol za ňou jednu svoju známu (p. M.), ktorej robil šoféra. Pokiaľ si spomína obž. Q. nemala byť nejako

zainteresovaná do vybavovania úveru, ktorú skutočnosť mal zabezpečovať p. Q..

Svedok X. M. vypovedal, že pozná V., bol to jeho kolega. Pracovali na Štátnom majetku Trnovec nad
Váhom ako zootechnici. Raz ho oslovil, či mu nebude robiť nejakého odborného poradcu, mohlo sato týkať farmy vo Vlčanoch, plánoval, že farmu zakúpi. Dával mu svoje maturitné vysvedčenie, pričom
nevedel uviesť na čo ho potreboval. Potom s ním už nekomunikoval, keďže sa neozval.

Svedok Ing. H. D. na hlavnom pojednávaní na rozdiel od výpovede z prípravného konania vypovedal,
že obžalovanú Q. nepozná, rovnako, ani ostatných obžalovaných, rovnako tak mu nie je známa osoba
p. Q..

Svedok R. M. vypovedal, že obžalovanú Q. videl asi pred 20-timi rokmi. Osobne žiadny úver

nevybavoval, ani nekupoval žiadne hospodárske budovy. Z ostatných obžalovaných rovnako nespoznal
nikoho.

Svedkyňa W. Q. vypovedala, že pozná obžalovanú O. Q. z videnia, a to z obdobia, keď jej nebohého
manžela viezla do nemocnice. O žiadnych spoločných aktivitách bývalého manžela a obžalovane
nevedela.

Svedok Q. V. vypovedal, že obžalovanú pozná, nakoľko mu dlhuje 10 alebo 20 tisíc Sk. Bolo to v 90-tych
rokoch, keď si chcel vybaviť úver. Bola mu doporučená Q. ako sprostredkovateľ, ktorá ho aj navštívila.
Vtedy jej vyplatil zálohu na vyplatenie úveru 10 až 20 tisíc Sk, pripustil, že jej mohol poskytnúť aj väčšiu
finančnú čiastku a to 60 tisíc Sk, keďže s odstupom času na hlavnom pojednávaní, si presne niektoré

veci nepamätal. Mal vtedy záujem o úver hodnote 3 až 5 miliónov Sk. O poskytnutých peniazoch dostal
od nej doklad. Od obžalovanej pritom nedostal žiadne peniaze späť s tým, že mu dlží 60 tisíc Sk.

Svedok L. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná Q., ktorá v minulosti sa ponúkla, že pre nich
vybaví úver. Tento (úver) potrebovali na rozbeh podnikateľskej činnosti. Chceli sprivatizovať bývalé

poľnohospodárske družstvo, čo sa im ale nepodarilo. Q. dali dohromady asi 60 tisíc Sk, pričom takú istú
sumu dal aj brat Q., ktoré peniaze mali slúžiť ako režijné náklady s vybavovaním úveru, ktorý sa mal
vybavovať vo Švajčiarku alebo Lichtenštajnsku, ako ich mala informovať obžalovaná. Samotný (úver)
mal byť vybavený do jedného roka, k čomu ale nedošlo. Obžalovaná Q. to odôvodňovala skutočnosťou,
že niektorí ľudia neboli na pozíciách, ktoré mali predtým.

SvedokH.A. vypovedal,žeobžalovanejrobilvodičavrokoch1995-1996.Čímsazaoberalaobžalovaná,
uviesť nevedel. Nespomenul, si, že by ho niekedy poverila, aby niekomu odovzdával nejaké peniaze.
Potom ako prestal u nej robiť sa od kamaráta dozvedel, že ju začali vyhľadávať ľudia ohľadne peňazí.

Svedok W. Q. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že v apríli 1994 čítal v novinách
inzerát, v ktorom Q. ponúkala sprostredkovanie úveru. Pri osobnom stretnutí sa dohodli na vybavení
úveru okolo 10 miliónov Sk. Z úveru napokon zišlo. Od obžalovanej nikdy žiadne peniaze nedostal i keď
sa mu snažila nejaké peniaze sprostredkovať.

Svedok JUDr. U. E. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že do 31.10.1993 pracoval v Q.
N. na úverovom oddelení, kde kontroloval úverové a záložné zmluvy, N. V. je jeho spolužiak zo základnej
školy a keď začal podnikať pomáhal mu právnymi radami. Koncom roku 1992 sa stretol so V., ktorý sa
ho pýtal, či by mu nevedel poradiť, ktorý banka vybavuje úver. Asi po dvoch mesiacoch mu povedal, že
sa uchádzal o úver v Q.. Úver vybavoval Ing. W., s ktorým sedel v jednej kancelárii. 31.10.1993 z banky

odišiel a nevie, či bol úver splácaný. Až niekedy v priebehu roku 1994 bol na návšteve u RNDr. M. Y.,
prišla tam aj O. Q.. Táto mu hovorila, akým spôsobom vybavuje úver, že všetko ju voľačo stojí, hovorila
tam aj o nejakých sumách pre bankárov i v súvislosti s úverom N. V..

Svedok W. Z. v prípravnom konaní uviedol, že o ručenie úveru ho požiadal Ing. O. Z., jeho priateľ,

ktorý medzičasom zomrel. Neskôr do toho vstúpila aj O. Q.. Obaja ho presviedčali, že nejde o rizikovú
záležitosť, preto súhlasil. Keď však banka podnik upomínala o zaplatenie úveru, lebo X. úver nesplácal,
išiel sa sám do Vlčian pozrieť na objekty. keď zistil. že nie sú v prevádzke, odstúpil za podnik od ručenia.
Dal si sám spracovať znalecký posudok, podľa ktorého hodnota objektov bola 4.510.600,- Sk.

Svedok N. D. v prípravnom konaní vypovedal, že obvinený V. ho požiadal, aby mu zohnal nejaké
ošípané, čo mu aj sľúbil. Išlo o 1000 kusov. V. mu dal 1,2 milióna Sk v hotovosti, za ktoré mal ošípané
kúpiť. O tom spísali dňa 20.07.1993 zmluvu. Neskôr mu V. povedal, že maštale predal X. a X. mu maloznámiť, čo bude s dodávkou ošípaných. S X. žiadnu dohodu nespisoval. X. sa viac neozval a V. mu
povedal, aby peniaze zatiaľ použil pre svoju firmu.

Svedok E. M. v prípravnom konaní vypovedal, že O. Q. pozná od leta 1992. V tom čase potreboval
vybaviť úveru na kúpu Disco-baru v Šúrovciach. S obvinenou sa dohodol, že mu vybaví úver do
2 miliónov Sk s tým, že z neho bude mať 2% ako odmenu. Neplatil jej žiadnu zálohu. Uvedenú
nehnuteľnosť napokon kúpil. V roku 1993 ju chce predať a vtedy mu Q. nehnuteľnosť dala oceniť firme
Interaudit Trenčín. Peniaze za posudok a podnikateľský zámer vyplatil Q. ako objednávateľke prác od

firmy Interaudit. V roku 1992 mal vo vlastníctve reštauráciu Park v Leopoldove. Túto chcel v roku 1993
predať. Vtedy mu obvinená vybavovala posudok od firmy Interaudit, za ktorý jej zaplatil 75.000,- Sk. Z
predaja napokon nebolo nič, lebo uvedenú nehnuteľnosť mal na úver a predala ju napokon banka sama.
Vmáji1993muQ.požičala700.000,-SknakúpuvozidlaAUDI90.Ažvroku1994muobvinenápovedala,
že z týchto peňazí si požičala 500.000,- Sk od manželov Q., ktorým dala aj jeho telefónne číslo, aby si
peniaze pýtali priamo od neho. Skutočne mu asi 2-krát telefonoval muž, ktorý sa predstavil ako manžel

pani Q. a žiadal od neho 2,5 milióna Sk, pričom sa mu vyhrážal. Zistil, že aj obvinená má z neho veľký
strach, lebo Q. im vraj behal po byte s pištoľou v ruke. Niekedy v roku 1994 mu Q. volala, že musí zohnať
nejaké peniaze pre Q. a preto vzala od F. A. 300.000,- Sk ako zálohu na vybavenie kamiónu, čo mal
zabezpečiť on vo svojej firme Condor v Ružomberku. Uvedené peniaze mu však nedala. Za to, že zobral
peniaze a predal kamión bol on trestne stíhaný. Niekedy na jar 1995 obvinenej sumu 700.000,- Sk vrátil.

Svedok X. Q. vypovedal, v prípravnom konaní, že v roku 1992 kúpil spoločne s H. D. pozemok o rozlohe
asi 11 ha v katastrálnom území W.. Na tomto pozemku chceli vybudovať benzínové čerpadlo, motel a
reštauráciu. Obvinená im na tento účel sľúbila vybaviť úver do výšky 160 miliónov Sk. Na tento účel
jej dali aj zálohu 2-krát po 50.000,- Sk. Úver sa vybaviť nepodarilo a potom obvinená prišla za nimi s

návrhom, že si v U. M. vybaví úver na seba a navrhla im ručiť ich pozemkom vo výmere 2,5 ha. Jej mali
dať ako províziu 500-700 tisíc Sk.
S obvinenou sa dohodli, že úver budú splácať z ďalšieho úveru, ktorý im ona vybaví. V októbri 1993
ich Q. vyzvala, aby prišli podpísať zmluvu, že peniaze sú už vo W. N.. Pokiaľ sa pamätá, v zmluve bolo
uvedené, že im obvinená požičiava 5 miliónov Sk. V banke bol spolu s nimi i ich právnik JUDr. Q. H. a

niekto z ochranky obvinenej. Q. im dala len sumu 3.700.000,- Sk s tým, že s vybavovaním úveru mala
náklady a musela dať províziu. Na radu JUDr. H. peniaze zobrali. 2 milióny použili na vrátenie dlhu F. Z.,
ktorý im požičal peniaze na kúpu pozemku a zvyšok použili na úhradu nákladov v súvislosti s pozemkom.

Svedok JUDr. Q. H. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že v roku 1993, keď začal

pracovať ako advokát, ho H. D. a X. Q. požiadali, aby ich zastupoval vo veci pôžičky poskytnutej im
zo strany O. Q..
Niekedy v októbri prišli do kancelárie obvinenej, kde im táto predložila zmluvu, na základe ktorej im
mala vyplatiť 5 miliónov Sk na rekonštrukciu nejakého domu v R.. Oni boli všetci s obsahom zmluvy
prekvapení, pretože Q. mala na svoje meno vybaviť úver a poskytnúť im ho na ich účely. Pokiaľ vie, Q.

ani D. žiadnu rekonštrukciu robiť nemal. V banke sedeli spolu s Q.. D. bol pri obvinenej. Po chvíli D.
prišiel nahnevaný a vravel, že Q. mu chce dať len 3.700.000,- Sk a nejaké „drobné", lebo s tým mala
nejaké výdavky. On mu povedal, že ak potrebuje peniaze, nech zoberie i túto sumu, že zvyšnú sumu
budú žiadať súdnou alebo mimosúdnou cestou. D. mu povedal, že Q. mala dostať za sprostredkovanie
províziu 700.000,- Sk.

MVDr. Z. P. v prípravnom konaní vypovedal a potvrdil, že má vedomosť o tom, že jeho manželka v
priebehuleta1994požičalaobvinenejrôznesumy-20.000,-Sk,60.000,-Ska70.000,-Sk.Priniektorých
pôžičkách bol prítomný, ale presnú evidenciu si viedla jeho manželka. O. Q. časť peňazí vrátila, ale o
niekoľko dní si požičala väčšiu sumu. Sám od obvinenej prevzal 10.000,- Sk a 3.000,- Sk. Je pravdou,

že od svojho známeho z Pavlíc požiadal pre Q. 50.000,- Sk. Manželka požičala obvinenej aj 250.000,-
Sk, ktoré pochádzali od jeho otca. Keď bol prítomný, tak obvinená vždy uvádzala, že peniaze potrebuje
na vybavovanie úverov, ako províziu do banky.

Svedkyňa Z. P. matka, X. P., sa vyjadrila v prípravnom konaní v tom zmysle, že vie o tom, že za jej dcérou

chodila obvinená a požičiavala si od nej rôzne sumy, ako 50 a 65 tisíc Sk. I ona z vlastných peňazí dala
50 až 12 tisíc Sk. Q. potom peniaze nevracala. Pokiaľ ide o vrátenie peňazí, tak ona osobne prevzala
od obvinenej 80.000,- Sk. Má však dojem, že o pár dní si tieto peniaze Prachárová opäť požičala.Svedok W. X. v prípravnom konaní vypovedal, že v roku 1993 požiadal O. Q. o vybavenie úveru.
Obvinená mu dala vyhotoviť na ešte nedostavanú pekáreň znalecký posudok. Nevie, koľko peňazí za
posudok zaplatil. Iné peniaze Q. nedal, lebo úver nevybavila.

Svedok Q. H. v prípravnom konaní uviedol, že v roku 1993 chcel začať s výrobou motoriek a potreboval
si vybaviť úver maximálne 1 milión Sk. Dozvedel sa, že v Trnave je podnikateľka O. Q., ktorá vybavuje
úvery. S obvinenou potom uzavrel zmluvu o vybavení úveru 10 miliónov Sk do jedného mesiaca. Výšku
úveru navrhla obvinená. Ako zálohu od neho zobrala 22.000,- Sk, z čoho 70.000,- Sk malo byť na

posudok a 150.000,- Sk na vybavenie úveru. Úver v stanovenej lehote vybavený nebol. V novembri
1993 si potom bez problémov vybavil úver sám. Q. mu postupne vrátila 150.000,- Sk. podľa jej tvrdenia
ďalších 70.000,- Sk zaplatila za posudok.

Podľa výpovede z prípravného konania svedka Q. J., že v roku 1993 spolu so W. G. a E. A. bol za
obvinenou, lebo chcel vybaviť úver pre dcéru. Malo ísť o úver na 20 miliónov Sk. Q. prisľúbila, že to

vybaví a ako záloha od neho hneď prevzala 100 tisíc Sk. Spísali o tom sprostredkovateľskú zmluvu (č. l.
424). Asi o dva týždne obvinená povedala, že náklady spojené s vybavením úveru budú stáť 500.000,-
Sk. pričom táto suma bola iba zálohou, lebo podmienkou Q. bolo, že dostane 15 % z vybaveného úveru.
Jemu sa to zdalo veľa, ale G. ho presvedčil, že Q. úver vybaví. Keďže A. s G. chceli podnikať spolu s
jeho dcérou, tak A. obvinenej vyplatil 250.000,- Sk a G. 100.000,- Sk. Je pravdou, že firma Interaudit

robila znalecký posudok, a to na objednávku Q.. Keďže Q. nevybavila úver ani v dodatočnej lehote,
na jeho naliehanie mu vrátila 200.000,- Sk, z ktorých dal 100.000,- Sk A.. 15.09.1995 Od Q. neprevzal
žiadnych 303.000,- Sk. Neskôr boli za obvinenou všetci traja a žiadali vrátenie 250.000,- Sk, čo však
menovaná odmietla s tým, že s úverom mala výdavky a ten posudok stál 30.000,- Sk.

ÚplnezhodnevypovedalvprípravnomkonaníisvedokW.G., ževroku1994bolamajiteľkoureštaurácie
Akropolis a motorestu Akropolis. Motorest chcel kúpiť F. O. a reštauráciu Z. A., obaja s úverom, ktorý
si dali vybaviť O. Q.. Vie, že si uvedené objekty dali aj oceniť. Z úveru však naopak nič nebolo a jej
uvedené objekty predala banka.

Svedok F. Z. v prípravnom konaní uviedol, že v roku 1993 chcel kúpiť objekt reštaurácie „Raketa" v
Špačinciach. Obrátil sa preto na O. Q., ktorá podnikala pod názvom Nira. S obvinenou sa dohodol, že
mu vybaví úver 5 miliónov Sk. Ako zálohu jej zložil 120 tisíc a v sprostredkovateľskej zmluve dohodli
odmenu 5% z úveru. Ocenenie objektu vykonala firma Interaudit. Nakoniec úver bol vybavený a on
obvinenej zaplatil 250.000,- Sk. Pokiaľ ide o zálohu 120.000,- Sk, obvinená mu dala potvrdenie, že ju

vyplatila za znalecký posudok. Až o dva týždne sa náhodne dozvedel, že posudok stál iba 10.000,- Sk.
Obvinená mu však povedala, že s tým mala i iné náklady.

Podľa výpovede z prípravného konania svedka U. W. v roku 1994 si chcel dať zrekonštruovať
veľkosklad, a preto si chcel vybaviť úver. Dozvedel sa, že v N. vybavuje úvery O. Q. a s touto sa dohodol

o vybavení úveru vo výške 2,5 milióna Sk, pričom z tohto úveru mala obvinená mať odmenu 12%.
20.10.1994 jej vyplatil zálohu 35.000,- Sk a úver mal byť vybavený do jedného mesiaca. Úver v tejto
lehote vybavený nebol a vo februári 1995 si sám vybavil úver vo W. P.. Zálohu mu obvinená nechcela
vrátiť a poslala mu posudok z W. a vykonanú i rekonštrukciu. Doposiaľ mu dlhuje 24.700,- Sk.

Svedok V. Y. v prípravnom konaní uviedol, že v roku 1993 mal záujem o kúpu predajne potravín v
Galante. E. M. ho nakontaktoval na O. Q., ktorá mu prisľúbila úver vybaviť. Objekt boli obzrieť i nejakí
znalci z Trenčína. Obvinená žiadal zálohu vo výške 20% z vybavovaného úveru, čo on však vyplatiť
nechce. Úver napokon vybavený nebol. Nevie nič o vypracovanom znaleckom posudku.

Svedkyňa M. Z. v prípravnom konaní vypovedala, že v roku 1994 si chcela kúpiť reštauráciu vo Veľkom
Mederi. Náhodne sa dozvedela, že O. Q. vybavuje úvery a dohodla sa s ňou na vybavení úveru 8
miliónov Sk vo W. U. V.. Ako zálohu jej vyplatila sumu 145.000,- Sk.

PodľavýpovedesvedkaF.O. zprípravnéhokonaniazačiatkomroku1994chcelkúpiťmotorest„Jericho".

O vybavenie úveru požiadal O. Q., s ktorou uzavrel sprostredkovateľskú zmluvu, v zmysle ktorej mu
mala vybaviť úver 20 miliónov Sk a on mal zložiť zálohu 230.000,- Sk. tieto peniaze jej v priebehu týždňa
postupne vyplatil. Úver nakoniec nevybavila a postupne mu vrátila 160.000,- Sk. Peniaze na zálohu si
požičal od Ing. U. Z. - 100.000,- Sk, od Dr. V. a od F. H. 50.000,- Sk.Svedkovia F. H. (č. l. 519-520), MUDr. X. V. (č.l. 521-522) a Ing. U. Z. (č. l. 569-578) v prípravnom konaní
túto skutočnosť zhodne potvrdili s tým rozdielom, že MUDr. V. uviedol pôžičku v sume 80.000,- Sk a

Ing. Z. v sume 50.000,- Sk.

W. Q. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že v apríli 1994 čítal v novinách inzerát, v
ktorom Q. ponúkala sprostredkovanie úveru. Pri osobnom stretnutí sa dohodli na vybavení úveru okolo
10 miliónov Sk. Z úveru napokon zišlo. Od obvinenej nikdy žiadne peniaze nedostal i keď sa mu snažila

nejaké peniaze sprostredkovať.

Svedok X. W. v prípravnom konaní vypovedal, že do októbra 1994 pracoval vo firme W.. Je pravdou, že
začiatkom roku 1994 prevzal od O. Q. sumu 2.000.000,- Sk v hotovosti na obchodnú činnosť tejto firmy.
Myslí si, že táto čiastka bola obvinenej do 09.02.1995 vrátená.

Svedkovia X. D. a Z. D. v prípravnom konaní uviedli, že asi na 3-krát bola D. odovzdať E. po sume
30.000,- Sk. Doklady o prevzatí odovzdala dcére.

Svedok Ing. N. W. v prípravnom konaní vypovedal, že O. Q. spoznal prostredníctvom svojej sestry z N.,
ktorá ho nahovorila, aby obvinenej požičal peniaze, že to je dobrá investícia. V apríli 1995 potom Q. v

Bratislavepožičal271.000,-Skaodvatýždneďalších100.000,-Sk.Vmesiacimáj1995siobvinenáopäť
v Bratislave požičala 100.000,- Sk. O pôžičkách boli spísané zmluvy. Dohodnutý úrok bol 5%. Peniaze
mali byť vždy vrátené v trojmesačnej lehote. Po termíne splatnosti sa obvinená stále vyhovárala, že má
nejaké problémy a peniaze mu nevrátila.

Podľa výpovede svedka F. M. z prípravného konania v presne nezistených dňoch si od obvinenej na 5%
úrok požičal na podnikateľské účely sumy 200.000,- Sk a 100.000,- Sk. Uvedené peniaze jej nevrátil,
lebo mu to nevychádzalo.

Svedok D. V. uviedol v prípravnom konaní, že v januári 1996 sa od niekoho dozvedel, že v Trnave

je podnikateľka O. Q., ktorá vybavuje podnikateľské úvery. Keďže i on potreboval úver, lebo chcel v P.
kúpiť Hotel. Vyhľadal ju s tým, či by mu mohla vybaviť úver 38 miliónov Sk. Obvinená mu tvrdila, že je
to možné bez problémov, i keď nemá žiadnu nehnuteľnosť, ktorou by ručil.
Dňa 12.02.1996 bola spísaná zmluva o sprostredkovaní úveru. Q. si zároveň vyžiadala 40.000,- Sk na
úhradu nákladov a vystavila mu pokladničný doklad (č.l. 1142). Úver mal byť vybavený do 12.05.1996.

Obvinená si mala z neho nechať 10% za sprostredkovanie. Obvinená mu prisľúbila, že spracuje aj
podnikateľský zámer.
Dňa 12.05.1996 Q. volal, čo je s úverom. Tá mu vravela, že je to v poriadku, aby bol kľudný. Po mesiaci
ju opäť vyhľadal a žiadal, aby mu vrátila 40.000,- Sk. Obvinená s tým súhlasila, ale odrátala si 4.000,-
Sk na náklady s cestovaním a za auditora. Zvyšných 36.000,- Sk mu mala vrátiť najprv do 24.07.1996

a potom do 02.08.1996. Doposiaľ sa však tak nestalo.

Z výpovedi Ing. O. J. z prípravného konania vyplýva, že 28.07.1993 si spolu s manželom požičala od
obvinenej 110.000,- Sk na kúpu domu. Lehotu na splácanie si nedohodli. Q. povedala, že keď bude
potrebovať peniaze, tak zavolá. Peniaze začala pýtať v júni 1994 a celkove jej doposiaľ vyplatili 82.000,-

Sk. Obvinená žiadala vyplatiť 33% úrok.
Rovnako vypovedal v prípravnom konaní i svedok X. J.

Svedok F. U. v prípravnom konaní uviedol, že obvinená mala záujem o rekonštrukciu domu v R.. On si
bol dom obzrieť, urobil aj rozpočet. Q. sa však viac neozvala. Nevie, k akému účelu mala rekonštrukcia

slúžiť. Pamätá si, že obvinená chcela vo dvore domu aj bazén.

Svedkyňa Z. Z. riaditeľka firmy Univerzál s r.o. Galanta v prípravnom konaní uviedla, že v roku 1995
poskytli O. Q. 650.000,- Sk ako zálohu na vybavovanie úveru. Úver sa vybaviť nepodarilo. Obvinená
im po niekoľkých urgenciách vrátila 6000.000,- Sk, 50.000,- Sk si ponechala na úhradu znaleckých

posudkov od firmy Interaudit Trenčín.

Podľa výpovede X. X. z prípravného konania je zrejmé, že O. Q. pozná od mája 1997, kedy obvinená
spolu s pánom A. prišla ku nej do obchodu. Ona jej spomenula, že ten obchod chce predať. Q.jej povedala, aby to nerobila, že jej vybaví úver vo výške 8 miliónov Sk. Potom spísali zmluvu o
sprostredkovaní úveru a obvinená si vyinkasovala 10.000,- Sk. V októbri 1997 jej do obchodu uvedenú
zmluvu priniesla a ona jej vyplatila 10.000,- Sk. Q. následne chodila za ňou veľmi časti a vypožičiavala si

rôzne sumy na vybavenie úveru. Dňa 18.10.1997 jej požičala 5 tisíc S, 23.10.1986 6 tisíc Sk, 24.10.1997
6 tisíc Sk, 25.10.1997 30 tisíc Sk, 27.10.1997 20 tisíc Sk, 30.10.1997 19 tisíc Sk, 31.10.1997 10 tisíc Sk,
02.11.1997 10 tisíc Sk, 05.11.1997 10 tisíc Sk, 06.11.1997 13 tisíc Sk, 09.11.1997 10 tisíc Sk, 10.11.1997
3.700,- Sk a 11.11.1997 27 tisíc Sk. Dňa 11.11.1997 prišla ešte raz so svojim priateľom U. X. a požičala
si ešte 13 tisíc Sk.

Dňa 16.11.1997 si požičala sumu 27 tisíc Sk, 18.11.1997 sumu 14 tisíc Sk, 20.11.1997 20 tisíc Sk a toho
istého dňa ešte 11.100,- Sk. Zároveň si vybrala ešte tovar v hodnote asi 10 tisíc Sk s tým, že je to pre
pána Q. z S., ktorý vybavuje úver zo Švajčiarska. Dňa 24.11. jej požičala 6 tisíc Sk, 26.11.1997 17 tisíc
Sk a 30.11.1975 5 tisíc Sk. V ten istý deň si z obchodu zobrala tovar asi za 10.000,- Sk, ktorý mal byť
taktiež pre pána Q.. 10.12.1997 si požičala 10 tisíc Sk, 13.13.1997 45 tisíc Sk, 15.12.1997 41 tisíc Sk, čo
vraj potrebovala pre manžela, ktorý mal mať ako vojak nejaký schodok na proviante. Dňa 17.12.1997 si

požičala 50 tisíc Sk na úhradu nejakej faktúry, 17.12.1997 7 tisíc Sk, 19.12.1997 40 tisíc Sk, 20.12.1997
13 tisíc Sk a 22.12.1997 50 tisíc Sk, 23.12.1997 prevzala tovar v hodnote 20 tisíc Sk, pričom uviedla, že
je to pre pána Q.. 28.12.1997 jej požičala 60 tisíc Sk a potom ešte 31.000,- Sk.
Dňa 15.12.1997 obvinená žiadala, aby poskytla Mäsopriemyslu Zvolen podlžnosti, kde mala ona nejaký
dlh, ktorý vznikol tak, že so súhlasom pána D., obchodného riaditeľa brala tovar na úver. I D. mala Q.

vybaviť úver. Napokon si od Z. D. požičala 300.000,- Sk a odovzdala ich Q., aby ich zaniesla do Zvolena.
Z tejto sumy si obvinená hneď ponechala 20.000,- Sk. Keď neskôr telefonovala s D., ten jej povedal, že
dostal iba 120 tisíc Sk. O tom nebol spísaný žiadny doklad. Bola však prítomná jeho dcéra F..
Dňa 05.01.1998 obvinenej požičala 5 tisíc Sk, 10.01.1998 10 tisíc Sk a tovar v hodnote 1.500,- Sk.
Potom jej dala ešte 15.000,- Sk. Neskôr za ňou prišiel U. X., že Q. zavreli a požičal si 5 tisíc Sk. Potom

obvinenú prepustili a ona verila, že úver vybaví, lebo táto jej sama povedala, že ju prepustili práve preto,
aby všetky úvery vybavila. Viac sa jej však neozvala. Celkove jej požičala 1.040.137,- Sk.

Svedkyňa L. M. v prípravnom konaní uviedla, že s Q. sa zoznámila asi v roku 1995. S Q. sa zoznámila
u Q.. Q. viackrát doniesla Q. peniaze, ktoré mali slúžiť v súvislosti s vybavovaním úverov. Od Q. sa

dozvedela, že jej podpisoval doklady o pôžičke na vyššie sumy, ako mu Q. skutočne dala, napríklad raz
jej podpísal doklad na sumu 130 tisíc Sk, hoci Q. mu odovzdala iba 30.000,- Sk. Q. ďalej Q. nosila do
reštaurácie Alfa celé „lodne" salámov a iných údenín a potravín. Celkové náklady s vybavovaním úveru
boli asi do 3 miliónov Sk, pričom Q. rozhodne neplatila ani štvrtinu nákladov, mohlo ísť asi o 300.000,-
Sk. Peniaze od nej Q. používal na krytie svojich dlhov na Slovensku.

Z výpovedí zástupcov jednotlivých firiem: Ing. U. N. (č. l. 373-374), Polycorns s r. o. (č l. 421-422) U. P.
(č. l. 425-426) - (Tercia s r. o.), N. A. (č. l. 407-408) - (Propagbild), F. M. (č. l. 427-428) - (Dastri-Centrum),
W. A. (č. l. 431-432), Ing. E. W. (č. l. 434) a Ing. X. V. (č. l. 440-441) z prípravného konania vyplýva, že
nevedia nič o firme Zehn Gruppe, nepoznajú O. Q., ani W. Q. a nevybavovali žiadne úvery.

Svedok F. W. v prípravnom konaní potvrdil, že ako konateľ firmy IDOS s r. o. Banská Bystrica jednal
so W. Q., o ktorom vie, že bol konateľom firmy Zehn Gruppe zo Švajčiarska. Stalo sa tak v septembri
1996 a išlo o vybavovanie úveru 3 milióny dolárov. Úver mal byť vybavený do pol roka a spísali o tom i
zmluvu. Q. predložil potrebnú dokumentáciu, teraz keď zomrel, nevie kam sa má obrátiť.

K vybavovaniu úveru sa taktiež v prípravnom konaní vyjadrili: Ing. F. X. (č. l. 2586-2589), Ing. C. U. (č.
l. 2603-2607), E. Z. (č. l. 2618-2620) a G. P. (č. l. 2624-2627), pričom sa k obv. Q. a jej činnosti nevedeli
bližšie vyjadriť, nakoľko táto pri vybavovaní úveru nevystupovala.

Zároveň v prípravnom konaní bola vypočutá aj svedkyňa Ing. F. Q. a uviedla, že dala Q. do prenájmu
reštauráciu Alfa. V roku 1997 už nájom netrval, pričom menovaný jej zostal dlžný sumu 600.000,- Sk.

Krajský súd pri ústálovaní skutkového stavu vo veci k jednotlivým bodom vychádzal nielen z výpovedí
samotných svedkov-poškodených, ale z listinných dôkazov zabezpečených k jednotlivým bodom. Tieto

(dôkazy) súdom ustálený skutkový stav preukazujú tak priamo, ako i nepriamo.

Obžalovaná O. Q. sa vo svojich obhajobných prednesoch bránila tou skutočnosťou, že pokiaľ sa
týkalo údajných pôžičiek od ľudí, títo jej finančné prostriedky poskytovali dobrovoľne za účelom ichzhodnotenia. To, že mala skutočný záujem im finančné prostriedky zhodnocovať, svedčí to, že v
niektorých prípadoch sa jej to aj podarilo. Pokiaľ sa to nezrealizovalo, bolo to spôsobené jednak
tým, že sa jej nepodarilo zrealizovať už rozbehnuté finančné transakcie, v prípade sprostredkovávania

vybavenia úverov to ďalej zlyhalo z dôvodu, že potencionálny poskytovatelia úverov tieto (úvery) z
rôznych dôvodov neboli schopný poskytnúť. Za účelom vybavovania úverov sa pokúšala kontaktovať
aj známe osoby v zahraniční. V neposlednom rade jej bolo znemožnené vracať svojim veriteľom
( poškodeným) dlhované čiastky z dôvodu toho, že bola vzatá do väzby. Vo vzťahu k bodu 2/ sa
obhajovala skutočnosťou, že v tomto prípade len sprostredkovávala úver na poskytnutie finančných

prostriedkov (úveru) Q. X.. O žiadne podvodné konanie z jej strany sa nejednalo.

Trestná činnosť aj v tomto prípade podľa názoru krajského súdu bola preukázaná na základe výpovede
spoluobžalovaného Q. X., ktorý uvádzal, že potom ako došlo k vybaveniu úveru v prospech neho v
sume 5.400.000,- Sk následne uzatvoril, aby nemusel úver splácať fiktívne zmluvy, podľa ktorých predal
matečníky za 6.800.000,- Sk a zvieratá za 1.200.000,- Sk na základe čoho mal X. žiadať banku o

úver na rozbehnutie podnikania, ktoré (podnikanie) vôbec neplánovali, pretože cieľom celej transakcie
bolo získať prostriedky na úhrady dlhu V. voči banke. Sama (obžalovaná O. Q.) sa pritom podieľala na
predkladaní fiktívnych dokladov na poskytnutie úveru Q. X. a nahovorila riaditeľa Pozemných stavieb
Trnava -W. Z., aby uvedená firma vystupovala pri poskytnutí (úveru), ako ručiteľ, pričom mu poskytla
nepravdivé a skreslené údaje o stave nehnuteľnosti, ako i o podnikateľských aktivitách Q. X.. Samotný

úver obžalovaná O. Q. vybavovala cez zástupcu V. Q. M. v N. - Ing. U. W.. Podľa jeho výpovede,
k schváleniu úveru vo výške 8 miliónov došlo s tým, že bol schvaľovaný na dve časti, a to úverovou
zmluvou z 24.01.1994 na sumu 5 miliónov Sk a druhou zo dňa 07.02.1994 na sumu 3 milióny Sk.
K rozdeleniu úveru došlo z toho dôvodu, že v tom čase mohol byť jednorázovo schvaľovaný úver
maximálne do výšky 5 miliónov Sk.

Nepriamo usvedčujúcim dôkazom v tomto prípade je aj výpoveď svedka W. Z. ktorý vypovedal, že vo
veci vystupoval ako ručiteľ. Potom ako zistil, že úver bol založený na objekty, ktoré nie sú v prevádzke
odstúpil od ručenia. Sám si dal spracovať znalecký posudok na založené nehnuteľnosti, podľa ktorého
hodnota objektov bola 4.510.600,- Sk. Rovnako nepriamo usvedčujúcim dôkazom v tomto bode je

výpoveď svedka N. D., ktorého obžalovaný V. požiadal, aby mu zohnal nejaké ošípané, čo mu aj sľúbil.
Išlo o 1000 ks. V. mu dal 1.200 000,- Sk v hotovosti, za ktoré mal ošípané kúpiť. O tom spísali dňa
20.07.1993 zmluvu. Neskôr mu V. povedal, že maštale predal X.. S X. žiadnu dohodu nespisoval. X. sa
viac neozval a V. mu povedal, aby peniaze zatiaľ použil pre svoju firmu. Rovnako svedok E. V. vypovedal,
že obžalovaný V. mu začiatkom roka 1993 ponúkol dodávku ošípaných. Dňa 04.03.1993 aj uzatvorili

spolu zmluvu. Obžalovaný mu však nedodal nič. Neskôr za ním prišiel aj obžalovaný X. a aj s ním
uzatvoril dňa 07.02.1994 rovnakú zmluvu.

V tomto prípade trestná činnosť obžalovaného Q. X. je vyvoditeľná z jeho vlastnej výpovede. Tento
(obžalovaný) Q. X. vypovedal už počas prípravného konania, že mu V. ponúkal nejaké objekty a pýtal

sa ho či má živnostenský list. Musel si ho preto vybaviť. Sám V. uviedol, že on všetko vybaví a bude z
toho aj nejaký podiel pre neho. Na stretnutí v bare mu V. hovoril o kúpe matečníkov a jeho podieloch.
Prišiel aj jeden muž, ktorého neskôr spoznal ako Ing. W., ktorý sa so V. o niečom bavili. Bolo treba
vybaviť úver z banky, pričom podľa V. sa malo v matečníkoch riadne podnikať. Jemu chcel vyčleniť asi
500 tisíc Sk na rozbehnutie podnikania. V. ho zoznámil s O. Q., ktorá uver vybavovala. Všetky doklady

Q. nosil V., jemu dával iba niektoré veci podpísať. Úver sa vybavil v Q., pričom na rokovaní s bankármi
hovoril iba to, čo mu kázal hovoriť V.. V. mu ukázal aj objekty, v ktorých mal podnikať, išlo o matečníky
v prevádzke. Banka na úver žiadala ručiteľa. Q. vybavila, že sa ním stali Pozemné stavby, š. p. Trnava,
konkrétne ich riaditeľ Ing. Z.. Hoci žiadal 8 miliónov Sk, bol mu poskytnutý na 2-krát. Časť peňazí z úveru
asi previedla na úverový účet V., časť mala zostať na podnikanie, ale on dostal z banky výpisy, podľa

ktorých všetky peniaze prešli na účty V.. Q. mu tesne pred podpisom úverových zmlúv povedala, že W.
a X. už dostali zaplatené - úplatok za to, že banka poskytne úver. Q. bola pri podpise zmlúv, ktorá celé
poskytnutie úveru vybavovala. Potom sa V. viac neukázal, on úver nemal z čoho splácať, neskôr pýtal
peniaze od V., kedy mu povedal, že nemá. Vtedy mu V. aj hovoril, že ak by ho vypočúvali, aby tvrdil,
že všetko riadne kúpil, a len preto nepodniká lebo niekto nedodal ošípané. V. túto verziu zabezpečil aj

nejakými zmluvami o dodávke ošípaných. Malo ísť o firmu Atrium, resp. jej majiteľa N. D.. V. mu dokonca
aj na papier napísal ako má vypovedať. Viaceré doklady, kde je jeho podpis on nepodpisoval. Z obsahu
samotnej výpovede obžalovaného Q. X. je zrejmé, že osobou najaktívnejšie zapojenou do vybavovania
úveru bol práve obžalovaný N. V.. Napriek skutočnosti, že tento k predmetnej veci nevypovedal, keďževyužil právo nevypovedať, je jeho spolupáchateľstvo zrejmé už zo samotnej výpovede obžalovaného
Q. X., resp. O. Q., ako i Ing. U. W., N. D., svedka X. M., E. V..

V tomto smere ustálené skutkové závery preukazujú aj úverové zmluvy nachádzajúce sa na č. l. 143,
204, 250, záložné zmluvy č. l. 138, 202, 246, 248, záručná listina č. l. 198 a všetky podklady, ktoré boli
predložené banke so žiadosťami o úver. Ide predovšetkým kúpno-predajné zmluvy uzatvorené medzi
PVOD Vlčany a obžalovaným V. dňa 04.03.1993 a 30.03.1993 č. l. 316, zmluva o spolupráci uzatvorená
medzi obžalovaným V. a firmou Polymark z č. l. 337, medzi obžalovaným V. a PVOD Vlčany zo dňa

04.03.11993 ( č. l. 339), kúpna zmluva medzi obžalovaným V. a obžalovaným X. dňa 02.08.1993 (č.l.
341),záznamzč.l.347oprísľubeš.p.PozemnéstavbyTrnavanamajetkovékrytieúveruobžalovaného
X., faktúra č. 01/94 z č. l. 348, ktorou obžalovaný V. účtuje obžalovanému X. 1,2 milióna Sk za prevzaté
ošípané, záznam z č. l. 349 o odovzdaní stáda obžalovaným V., obžalovanému X., vyjadrenie Obecného
úradu vo Vlčanoch č. l. 350-351, ktorými bol obžalovanému X. daný súhlas na prevádzkovanie chovu
ošípaných a bol zaevidovaný ako samostatne hospodáriaci roľník, potvrdenie Štátneho majetku Trnovec

nad Váhom z č. l. 352, ktorý potvrdil pracovník X. M., zmluvu o spolupráci medzi obžalovaným X. a
firmou Polymark z č. l. 353, zmluvu o spolupráci medzi obž. X. a firmou Lactffarm Vlčany č. l. 356, zmluvu
o spolupráci medzi PVOD Vlčany a obžalovaným X. z č. l. 357, kúpna zmluva medzi firmou Atrium (N.
D. a obžalovaný V. č. l. 359) , návrhy na vklad na základe zmlúv PVOD Vlčany a N. V., resp. N. V. a Q.
X. (č. l. 2975 a č. l. 3033) s doložkou preukazujúcou ich doručenie katastrálnemu úradu a rozhodnutím

o povolení vkladov na č. l. 3034 a 2962.

V prípade trestnej činnosti obžalovanej O. Q. majúcej svoj skutkový základ v bodoch 1/, 3/, 42/ je
trestná činnosť tejto preukazovaná primárne na základe výpovedí poškodených. Súčasne s poukazom
na zabezpečené listinné dôkazy overujúce možnosti samotnej (obžalovanej O. Q.) reálne zabezpečiť

vybavenie úverov v zahraničí, je potrebné konštatovať, že v čase prijímania finančných prostriedkov od
poškodených za účelom ich zhodnotenia, resp. ako zálohy za vybavované úvery táto (obžalovaná O. Q.)
sama nedisponovala takými finančnými čiastkami, ktoré by jej reálne umožňovali finančné prostriedky
veriteľom vracať v dohodnutých lehotách (nehovoriac už o finančných prostriedkoch) majúcich sa
ňou pre veriteľov „zhodnocovať" prijaté finančné čiastky. Rovnako vykonané dokazovanie nepotvrdilo,

že by táto (obžalovaná O. Q.) v inkriminovanom období (v dobe prijímania finančných prostriedkov
od veriteľov a v dobe zabezpečovania vybavovania úverov) disponovala takými možnosťami, ktoré
by jej umožňovali zabezpečiť vybavenie úverov v rámci Slovenska, resp. zo zdrojov pochádzajúcich
mimo územia Slovenskej republiky. Pokiaľ aj vo vzťahu, k niektorým poškodeným minimálne čiastky
finančných prostriedkov týmto (veriteľom) vrátila, realizovala to len z dôvodu získania finančných

prostriedkov od ďalších veriteľov, ktorým následne finančné prostriedky v drvivej väčšine nevrátila
vôbec. V tomto kontexte krajský súd poukazuje aj na skutočnosť, že k vracaniu minimálnych častí
finančných prostriedkov zo strany obžalovanej veriteľom, došlo až na základe opakovaných urgencií zo
strany týchto (veriteľov).

Zohľadňujúc naznačené skutočnosti preukazované aj príslušnými v spise nachádzajúcimi sa listinnými
dôkazmi, o pôžičkách a úveroch poskytovaných tejto (obžalovanej O. Q.) umožnili súdu vysloviť
spoľahlivé závery, že sa trestnej činnosti aj v týchto bodoch dopustila, ako trestno-právne zodpovedný
subjekt.

Obžalovaná O. Q. tým, že v bodoch 1/ - 24/, 26/ na škodu cudzieho majetku seba a i iného obohatila tým,
že uviedla niekoho do omylu a uvedeným činom spôsobila škodu veľkého rozsahu, v bode 2/ spoločným
konaním a súčasne tým, že v bodoch 25/, 27/-40/ a 41/ - 42/ na škodu cudzieho majetku seba obohatila
tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila takým činom značnú škodu, naplnila zákonné znaky v
bodoch 1/ - 24/, 26 rozsudku trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona,

v bode 2/ spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona, v bodoch 25, 27 - 40 a 41-42
dvojnásobného trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 písmeno b/ Trestného zákona účinného
do 01.09.2002 po stránke objektívnej a súd i jej konanie takto právne kvalifikoval.

Obžalovaní N. V. a Q. X. tým, že spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatili

tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili uvedeným činom škodu veľkého rozsahu, naplnili svojim
konaním zákonné znaky v bode 2/ rozsudku trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9
odsek 2 k § 250 odsek 1, 4 Trestného zákona účinného do 01.09.2002 po stránke objektívnej, pričom
súd i ich konanie takto právne kvalifikoval.Po stránke subjektívnej, súd konanie N. V. a Q. X. právne kvalifikoval ako priamy úmysel podľa § 4
písmeno a/Trestného zákona č. 140/1961 Zb., keďže chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone

porušiť záujem chránený týmto zákonom, resp. u obžalovanej O. Q. minimálne ako nepriamy úmysel
podľa § 4 písmeno b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb., keďže vedela, že svojim konaním môže porušiť
záujem chránený týmto zákonom a pre prípad, že taký následok spôsobí, bola s tým uzrozumená.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných vyhodnocoval súd v súhrnne kritérií v

§ 3 odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 01.09.2002. Zohľadňoval pritom
význam chráneného záujmu dotknutého konaním obžalovaných, ktorí vo všetkých prípadoch je záujem
spoločnosti na ochrane majetku nachádzajúcom sa vo vlastníctve fyzických, ako i právnických osôb.
Súčasne zohľadňoval okolnosti viažuce sa k samotným osobám obžalovaných, ako i mieru účasti
jednotlivých (obžalovaných) na posudzovanej trestnej činnosti.

Pri hodnotení osôb obžalovaných súd z pripojených dokladov zistil, že obžalovaná O. Q. doposiaľ súdne
trestaná nebola.

Obžalovaný N. V. doposiaľ bol 5-krát súdne trestaný. Na území Slovenskej republiky bol odsúdený
naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 0T/9/07 právoplatného

30.08.2007 podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona pre prečin k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť)
mesiacov so zaradením na výkon tretu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest
vykonal 27.02.2008. Ostatné dve odsúdenia boli realizované súdom Českej republiky a to rozhodnutím
Okresného súdu Semily pod sp. zn. 4T/251/2010 a Mestským súdom v Brne pod sp. zn. 12T/137/2013
zo dňa 25.07.2013.

Obžalovaný Q. X. bol doposiaľ raz súdne trestaný, a to rozhodnutím Okresného súdu Trnava pod sp. zn.
2T/355/94 zo dňa 08.9.1994 podľa § 251 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody
v trvaní 4 (štyroch) mesiacov so skúšobnou dobou do 08.09.2005, pričom sa osvedčil dňa 28.11.1995
a na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestov ukladaných obžalovaným prihliadol I. stupňový súd na
stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných, spôsobený následok, mieru účasti na
tejto (posudzovanej) trestnej činnosti. Vzhľadom na dobu uplyvnuvšiu od spáchania trestnej činnosti
obžalovanými O. Q., N. V. a Q. X. (obdobie rokov 1993-1997), po rozhodnutie krajského súdu o tejto

(posudzovanej) trestnej činnosti dospel k záveru, že pri samotnom (ukladaní trestu) u obžalovaných
je potrebné zohľadňovať aj toto časové hľadisko ako mimoriadnu okolnosť v zmysle §4 0 odsek 1
Zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.09.2002. V tomto kontexte tunajší súd poukazuje na skutočnosť,
že dĺžka konania bola primárne ovplyvnená potrebou vykonania rozsiahleho dokazovania, keďže v
predmetnej trestnej veci bolo žalovaných spolu 5 osôb a samotnej obžalovanej O. Q. sa kladie za vinu

spáchanieprotiprávnejčinnostispoluv42/bodoch.Nahlavnépojednávanievytyčovanétunajšímsúdom
sa opakovane nedostavovali viacerí svedkovia - poškodení, z dôvodu ktorého bolo potrebné hlavné
pojednávanieodročovať.Ažnaskutočnosť,ževpočiatočnomštádiudokazovaniapodalaobžalovaná O.
Q. voči konajúcemu senátu námietku zaujatosti, v ďalšom priebehu dokazovania sa riadne dostavovala
na hlavné pojednávanie, teda osobne nezapríčinila odročovanie týchto (hlavných pojednávaní). V

neskoršom období realizovaného hlavného pojednávania obžalovaná O. Q. objektivizovala zdravotné
obtiaže, ktorú skutočnosť musel zohľadňovať v rámci realizovaných procesných úkonov aj krajský súd.

Rešpektujúc v rámci ukladaného trestu práva osoby obvinenej (obžalovanej) na prerokovanie veci, bez
zbytočných prieťahov a v primeranej lehote krajský súd už vzhľadom na existujúcu rozhodovaciu činnosť

súdov slovenských, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva dospel k záveru, že s ohľadom na dobu
uplyvnuvšiu od samotného spáchania skutkov obžalovanou O. Q. po vyhlásenie rozhodnutia krajského
súdu vo veci samej aj s ohľadom na zásady regulujúce druh ukladaných trestov, z hľadiska ich účelu
dospel k záveru, že príslušným požiadavkám, vyhovujúcim trestom u obžalovanej O. Q. je úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov 8 (osem) mesiacov a 1 (jedného) dňa, (teda doby), počas

ktorej sa nachádzala táto (obžalovaná O. Q. vo väzbe). Pre výkon uloženého testu súd túto (O. Q.)
v s poukazom na ustanovenie § 39a odsek 3 Trestného zákona zaradil do I. (prvej) NVS (nápravno-
výchovnej skupiny).U obžalovaného Q. X. s poukazom na použité zmierňovacie ustanovenie § 40 odsek 1 Trestného
zákona účinného do 01.09.2002 s ohľadom aj na potrebu zohľadňovania miery účasti na posudzovanej
trestnej činnosti a uplynuvšieho času od doby spáchania skutku, za zákonne zodpovedajúci považuje

trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa§58odsek1písmenoa/a§59odsek1Trestnéhozákonaúčinnéhodo01.09.2002obžalovanému
Q. X. výkon uloženého testu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, počas ktorej
(skúšobnej doby), bude súd sledovať správanie sa odsúdeného Q. X..

U obžalovaného N. V. súd podľa § 37 Trestného zákona účinného do 01.09.2003 upustil od uloženia
súhrnného trestu, a to vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 2T/45/98
zo dňa 09.09.1998 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra pod sp. zn. 4To/2226/1998 zo dňa
10.03.1999, rozsudok Okresného súdu Galanta pod sp. zn. SA/7T/25/04 zo dňa 06.04.2005 a trestný
rozkaz Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 0T/9/2007 zo dňa 30.08.2007, keďže by v prípade

(tohto obžalovaného) N. V. prichádzalo do úvahy ukladanie trestu súhrnného, avšak vzhľadom na odstup
časuuplynuvšiehoodspáchaniaskutkuobžalovanýmN. V.asúčasnemedzičasomužvykonanétrestyv
ďalších trestných veciach, považuje tunajší krajský súd tieto (už vykonané tresty) za dostatočné, keďže v
prípade ukladania trestu tomuto (obžalovanému N. V. ), by bolo rovnako potrebné aplikovať ustanovenie
§ 40 odsek 1 Trestného zákona účinného do 01.09.2002, čo v konečnom dôsledku by sa premietlo do

trestu narušujúceho zásadu proporcionality z hľadiska trestno-právneho postihu vo vzťahu k ostatným
páchateľom trestnej činnosti.

K oslobodzujúcej časti rozsudku:
Krajský prokurátor v Trnave obžalobou pod sp. zn. 2Kv/93/00 zo dňa 11.09.2002 v bode 2/ vynil zo

spáchania tohto skutku okrem N. V. a Q. X. aj Ing. Z. X. a Ing. U. W.. Účasť obžalovanej Ing. Z. X. na
posudzovanej trestnej činnosti právne kvalifikovanej, ako pomoc k trestnému činu podvodu podľa § 10
odsek 1 písmeno c/ k § 250 odsek 1, 4 Trestného zákona mala spočívať v tom, že ako súdna znalkyňa
z odboru oceňovania nehnuteľností na požiadanie obžalovaného N. V. dňa 04.05.1993 spracovala
znalecký posudok, v ktorom bez toho, že by uvedené objekty ohliadla a vôbec videla ohodnotila ich

na sumu 9.128.345,- Sk, pričom ten istý posudok za rovnakých podmienok spracovala aj 29.12.1993 a
ohodnotila ho sumou 9.128.345,- Sk, pričom zmenila hodnotu objektov na parcelných čísla ch 3118/5
a 3118/6.

Obžalovaný Ing. U. mal participovať na predmetnej trestnej činnosti uvedenej v bode 2 (obžaloby) tým,

že ako komerčný pracovník V. Q. M. v N., napriek tomu, že vybavoval všetky podklady pre poskytnutie
úveruzodňa04.03.1993atedamalkdispozíciidostatočnépodkladyoskutočnejhodnotenehnuteľností,
o stave splácania úveru a pokladničných aktivitách N. V., už najmenej začiatkom októbra 1993 ho
nakontaktoval na O. Q. s tým, aby vystupovala ako sprostredkovateľka vo veci poskytnutia ďalšieho
úveru Q. X.. Následne dňa 17.01.1994 podal návrh na schválenie úveru vo výške 8.000.000,- Sk,

rozdeleného na dve časti, aby sa tak (obžalovaný Q. X.) vyhol jeho schváleniu nadriadeným orgánmi,
úver V. Q. M., a. s. filiálka N. poskytla, a to úverovou zmluvou č. 2321-39331-02 z 24.01.19094 sumu
5 miliónov Sk a úverovou zmluvou č. 2321-40033-02 zo dňa 07.02.1994 sumu 3 milióny Sk, pričom k
žiadosti o úver mali byť predkladané rôzne fingované podklady, čím mala vzniknúť V. Q. M., a. s. M.,
škoda vo výške 8 miliónov Sk, právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa

§ 9 odsek 2, k § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Obžalovaný Ing. U. W. spáchanie trestnej činnosti kladenej mu obžalobou za vinu, poprel v plnom
rozsahu tak, v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní. Má za to, že dôkazy produkované
počas prípravného konania, resp. hlavných pojednávaní nepreukázali, že by participoval na spáchaní

žalobnejtrestnejčinnostipostránkesubjektívnej,aniobjektívnej.Naopakzdokazovaniarealizovanéhok
tomuto bodu obžaloby vyplynulo, že ako pracovník banky postupoval pri poskytovaní úveru štandardne.
Úver bol poskytnutý prvotne pre N. V. na základe jeho žiadosti, ktorý (N. V.) priniesol i všetky požadované
doklady.Poichkontroleboliposkytnutéúverovémuvýborunaschválenieaonpotomvypracovalúverovú
zmluvu a záložné zmluvy. Následne boli dokumenty predložené riaditeľovi na podpis. N. V. priniesol list

vlastníctva a úver v sume 5,4 milióna Sk mu bol poskytnutý. V. spočiatku riadne platil úroky z úveru,
keď však mal zaplatiť prvú splátku dostavil sa do banky a žiadal o jej odloženie. Žiadosti bolo vyhovené,
bola to úplne bežná vec. Žiadosť schvaľoval námestník riaditeľa a riaditeľ. Potom nastali problémy, že
V. prestal platiť aj úroky z úveru a po nejakom čase zase požiadal o odklad splátky. Celkovo boli takéžiadosti asi tri. V žiadostiach bolo uvádzané, že v podnikaní sa mu nedarí a hľadá vhodného kupca na
odpredaj matečníkov, pričom z toho by bol aj vyplatený úver, ktorý si v banke zobral. V tej dobe poznal
O. Q., o ktorej vedel, že sa zaoberá sprostredkovaním úverov a dal na ňu V. typ, aby mu pomohla.

Prišla potom Q., alebo V. s návrhom riešenia, že existuje záujemca na kúpu V. nehnuteľností. Tento by
ich kúpil pomocou úveru, ktorý by mu poskytla Q.. Ani tento postup nebol banke výnimočným, preto
on spracoval návrh na schválenie úveru pre Q. X.. Ďalší postup bol taký istý, ako v predchádzajúcom
prípade. Úver schválil úverový výbor a potom riaditeľ. Banka mala vytipovaných súdnych znalcov na
oceňovanie nehnuteľností, ktorých znalecké posudky akceptovala, medzi nich patrila aj Ing. Z. X.. V

rizikových prípadoch, keď sa úver nesplácal a jeho splácanie bolo riešené poskytnutím nového úveru,
banka požadovala ručenie. V tomto prípade ako ručiteľ vystupovali Pozemné stavby, š. p. Trnava. Banke
bol poskytnutý doklad, že preberú záruka na ručenie úveru poskytnutého Q. X. na sumu 8 miliónov Sk.
Po schválení úverovým výborom vypracoval úverové a záložné zmluvy. Krátko na to prišli do M. X., Q.
a riaditeľ pozemných stavieb na podpísanie zmlúv. Pri podpísaní týchto zmlúv riaditeľ banky uviedol,
že banka má záujem vidieť nehnuteľnosti, ešte v ten deň dohodol termín ohliadky a išli po podpise

zmluvy taxíkom, ktorý objednala Q. do Vlčian. Do Vlčian išiel on, Q. a riaditeľ banky, X. neprišiel a riaditeľ
Pozemných stavieb, š. p. Trnava, uviedol, že je chorý. Cestou sa zastavili v Šali vo firme V., keďže
Q. uviedla, že ona to tam dobre nepozná. Do Vlčian s nim išiel neznámy pán, ktorého priviedla Q.. Po
príchode na miesto zostala Q. v aute a neznámy muž im ukázal 4 budovy, ktoré mali byť predmetom
záložného práva. V budovách fungoval chov ošípaných. Úver bol rozdelený na dve časti z technických

príčin, lebo ich filiálka mala dispozičné právo len na poskytnutie úverov do výšky 5 miliónov Sk. Po čase
boli dodané nové listy vlastníctva. Po dobu jeden až dvoch mesiacov sa úroky z oboch úverov platili.
Keď sa úroky prestali platiť, bol zaslaný príkaz na inkaso na bežný účet Pozemných stavieb Trnava. Keď
splátka neprebehla, začali jednania s Pozemnými stavbami Trnava, pričom tieto od ručenia odstúpili.
Potom bol spolu s námestníkom riaditeľa vo Vlčanoch a zistili, že objekty Q. X. sú na úplne inom mieste

a neboli vôbec udržiavané.

Obžalovaná Ing. Z. X. rovnako, ako obž. Ing. U. W. spáchanie trestnej činnosti poprela, tak v prípravnom
konaní, ako i na hlavnom pojednávaní. Na svoju obhajobu uvádzala, že začiatkom roku 1993 bolo
oslovená Ing. W. z Poľnohospodárskeho družstva vo Vlčanoch ohľadne matečníkov. Dňa 02.03.1993

znalecký posudok spracovala a jednotlivé matečníky ohodnotila nasledovne A/1.666.148,- Sk, B/
1.283.396,- Sk, C/1.056.409,- Sk, D/983.913,- Sk. Znalecký posudok bol vyhotovený na základe riadnej
ohliadky urobených objektov. Potom v mesiaci máj 1993 si N. V. u nej objednal vypracovanie posudku
na tie isté matečníky s poznámkou, že do týchto nehnuteľností už investoval sumu okolo 8 miliónov Sk.
S posudkom veľmi súril, žiadal, aby ho vypracovala od večera do rána. Posudok mal byť vypracovaný

za účelom odpredaja. Ona chcela nehnuteľnosť ohliadnuť, avšak V. trval na vypracovaní posudku.
Keďže ho poznala cez Ing. W., dôverovala mu a posudok vypracovala s tým, že do hodnoty matečníkov
zakomponovala aj jeho údajnú investíciu vo výške 8 miliónov Sk. Tiež k tomuto bodu vypovedala, že za
nedodržanie stanoveného postupu v podobe neohliadnutia objektov oceňovaných bola ako znalkyňa
riešená disciplinárne.

Z výpovede vtedajšieho riaditeľa filiálky Q. M. v N. Ing. L. X. je zrejmé, že bol podrobnejšie informovaný
o celej veci, až dovtedy, keď bolo zistené, že V.ver nespláca. Ing. W. ho informoval, že na založené
objekty je kupec, ktorý tiež žiada úver, pričom táto žiadosť je dobre garantovaná okrem iného aj tým, že
záruku na splácanie prevzali Pozemné stavby Trnava, ešte pred poskytnutím úveru bol aj on na ohliadke

objektov, kedy zistil, že sú v poriadku, aspoň podľa toho, čo im bolo ukázané, preto bol aj úver schválený.

Ing. V. Q. vypovedal, že v Q. Trnava pracoval ako námestník riaditeľa. K úveru poskytnutému N. V.
mal vzťah len ako člen úverového výboru. Úver bol odsúhlasený. Ostatné bolo v kompetencii riaditeľa a
Ing. W., úverovaného referenta, ktorý ho vybavoval. V roku 1993 sa dozvedel, že V. chce nehnuteľnosti

predať Q. X.. W., že Q. X. splnomocnil O. Q., pre vybavovanie záležitostí ohľadne úveru, a že tá do
banky i chodila. Vie, že najprv bol úver schválený na 5 miliónov Sk a potom i ďalší. Od 01.10.1993 platil
príkaz riaditeľa Q., v ktorom sú podmienky k objektu podnikania a zábezpeky. Vie, že Ing.W. i X. boli
na ohliadke objektov, o čom existuje záznam. Obžalovaný X. úroky riadne platil, kedy ich prestal platiť,
jednal s ním Ing. W., ktorý mu povedal, že má problémy s rozbehom výroby a časť splátok uhradí z

predaja nejakej nehnuteľnosti.Svedok JUDr. U. E. v prečítanej výpovedi uviedol, že do 31.10.1993 pracoval v Q. N. na úverovom
oddelení, kde kontroloval úverové a záložné zmluvy. Samotný úver vybavoval Ing. W., s ktorým sedel v
jednej kancelárii. Dňa 31.10.1993 z banky odišiel a nevie, či bol úver splácaný.

Zo svedeckých výpovedí vyššie naznačených, ako aj s ohľadom na obhajobné prednesy obžalovaných
Ing. U. W. a Ing. Z. X. podľa názoru krajského súdu, ako aj s ohľadom na ostatné dôkazy vykonávané
k tomuto bodu (obžaloby krajského prokurátora) nemožno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver,
že by obžalovaný Ing. U. W. sa dopustil tejto (žalovanej trestnej činnosti). Naopak z dokazovania

realizovaného k jeho samotnej osobe je preukázané len to, že ako úverový referent pracujúci pre V.
Q. M., filiálka N., spracovával podklady pre poskytnutie úveru obžalovanému N. V. a neskôr Q. X.. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že podklady pre schvaľovanie úverov predkladala v prevažnej miere
obžalovaná O. Q., potom ako jej ich odovzdával N. V., resp. Q. X.. Poskytnuté úvery boli schvaľované
v úverovom výbore s priamym súhlasom riaditeľa banky Ing. X., resp. členom úverového výboru V. Q..
SamotnýriaditeľfiliálkyQ.M.vN.spolusním(Ing.W.)sazúčastňovaliajohliadkyzáložnýchobjektov.Až

potom, ako prestal V. splácať úroky z úverov, zúčastnil sa ďalšej ohliadky záložných objektov, kedy zistili,
že im pôvodne boli ukázané iné objekty. Z naznačeného je zrejmé, že minimálne v rovnakom rozsahu
ako Ing. W., (úverový referent) o schvaľovaní úvere pre obžalovaného V., resp. X., vedel aj riaditeľ
banky Ing. L. X.. Aj napriek obžalovanou O. Q. prezentovanej skutočnosti, že pri vybavovaní úveru mala
pracovníkom banky odovzdať nejaké provízie sa táto samotná skutočnosť z vykonaného dokazovania

preukázaťnedá.ZatakejtodôkaznejsituácievovzťahukobžalovanémuIng.U.W.nemožnokonštatovať
naplnenie subjektívnej stránky konania k právnej kvalifikácii trestného činu podvodu spáchaného formou
spolupáchateľstva, keďže nebolo preukázané, že by spoločným konaním na škodu cudzieho majetku
obohatil seba, resp. iného tým, že by uviedol niekoho do omylu a súčasne tak spôsobil uvedeným činom
škodu veľkého rozsahu.

Obdobne právne úvahy krajský súd zistil aj vo vzťahu k obžalovanej Ing. Z. X., ktorá nepoprela
skutočnosť, že pri vypracovávaní ďalšieho znaleckého posudku pre N. V. v máji roku 1993
ohodnocované nehnuteľnosti osobne neohliadla, keďže objednávateľ (obžalovaný V.) na ňu súril,
že potrebuje znalecký posudok spracovať od večera do rána. Súčasne mu verila aj v tom smere,

že medzičasom do nehnuteľnosti investoval sumu okolo 8 miliónov Sk, čo premietla do hodnoty
oceňovaných nehnuteľností. Za tento (nesprávny znalecký postup), ako sama obžalovaná Ing. Z. X.
uviedla bola aj ako znalkyňa postihnutá. Súčasne však podľa názoru krajského súdu sa vykonaním
dokazovaním nepreukázalo, že by samotným nadhodnotením oceňovaným nehnuteľnosti táto (E.. Z.
X.) sledovala úmysel pomôcť inému k spáchaniu trestného činu podvodu podľa § 10 odsek 1 písmeno

c/ k § 250 odsek 1, 4 Trestného zákona, keďže do samotného spôsobu vybavovania úveru ako je
zrejmé z dôkazov zabezpečených v príslušnom spisovom materiáli, bližšie zainteresovaná nebola.
Konala tak s vedomím, že oceňované objekty budú predávané len novému majiteľovi. Zisťujúc absenciu
subjektívnejstránkykonaniaobžalovanejvpodobečoilennepriamehozavinenia,pretorozhodolkrajský
súd o oslobodení obžalovaných Ing. U. W., Ing. Z. X., z dôvodu, že sa nepodarilo preukázať, že sa

žalovanej trestnej činnosti v bode 2/ obžaloby Krajskej prokuratúry v Trnave pod sp. zn. 2Kv 93/00 zo
dňa 11.09.1992, dopustili.

O návrhoch poškodených na náhradu škody krajský súd nerozhodoval, keďže týchto (poškodených)
nepripustil do konania v zmysle § 44 odsek 2 Trestného poriadku (viď č. l. 3304).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 8 dní, odo dňa doručenia
písomného odpisu rozsudku na Najvyšší súd SR v Bratislave, cestou Krajského súdu v Trnave.