Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/25/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107218476
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3107218476.8

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa X. U., bytom T., W. XX/XX, zastúpeného V. I.,
advokátom, so sídlom O. K., K. XXXX/XX proti odporcom: 1/ A. W., bytom I., V. XXXX, a 2/ Mgr. S. W.,
bytom I., V. XXXX, zastúpených JUDr. X. F., advokátom so sídlom I., I. I. XX, o určenie hranice medzi
susednými pozemkami a iné, o odvolaní odporkýň 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 18.10.2011, č. k. 3C/94/2008-226 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa určil, že hranica medzi parcelami,
nachádzajúcimi sa v k. ú. T., zapísanými v katastri nehnuteľností, vedenom Správou katastra Bánovce
nad Bebravou na LV č. XXX ako parc. reg. "C" č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2 a

na LV č. XXX ako parc. reg. "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 957 m2, prechádza bodmi
23, 51, 52, 11, 9, 10 podľa grafickej prílohy č. 3 znaleckého posudku znalca Ing. H. B. č. 14/2009 zo dňa
01.12.2009, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa
návrhom domáhal určenia hranice medzi susednými pozemkami a taktiež, aby súd uložil odporkyniam
1/ a 2/ povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa. Z listu vlastníctva č. XXX,
vedeného Správou katastra Bánovce nad Bebravou v k. ú. T. súd zistil, že navrhovateľ je výlučným

vlastníkom parcely č. XXX/X o výmere 275 m2 zastavané plochy a nádvoria. Z listu vlastníctva č.
XXX, vedeného Správou katastra Bánovce nad Bebravou v k. ú. T. súd zistil, že odporkyne 1/ a 2/ sú
podielovými spoluvlastníčkami parcely č. XXX o výmere 957 m2 zastavané plochy a nádvoria, každá o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Z kópie z katastrálnej mapy katastrálneho územia T. zistil, že parcela
č. XXX/X a parcela č. XXX susedia. Z predložených rozhodnutí Obce T. a Krajského stavebného úradu v
Trenčíne súd zistil, že navrhovateľ spolu s manželkou ohlásili na príslušnom stavebnom úrade (Obci T.)

drobnú stavbu, ktorá spočívala v zrealizovaní izolácie proti vode pozdĺž základov ich rodinného domu a
uloženia drenáže. Proti rozhodnutiu o vydaní stavebného povolenia podali odvolanie odporkyne, ktoré
v odvolaní deklarovali svoj nesúhlas s uložením drenážneho potrubia do pozemku v ich vlastníctve,
pričom uviedli, že hranica medzi ich pozemkami je po vykonaných geodetických meraniach spornou,
a majú za to, že drenáž by sa vykonávala na ich pozemku, s čím nesúhlasia. Odvolací orgán (Krajský
stavebný úrad v Trenčíne) toto rozhodnutie Obce T. (stavebné povolenie) zrušil a vec opätovne vrátil

na nové prejednanie a rozhodnutie za účelom predloženia dôkazov, týkajúcich sa námietok v konaní o
spornostihranícadôvodochbrániacichvykonaniupráczosusednéhopozemku.ObecT.rozhodnutímzo
dňa 11.01.2006 prerušila konanie za účelom predloženia dôkazov, že boli na príslušnom súde alebo na
inom orgáne podané návrhy na riešenie občianskoprávnych námietok podľa § 134 stavebného zákona.
Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ obrátil návrhom na súd na určenie spornej hranice pozemkov. V
znaleckom posudku č. 14/2009 Ing. H. B., znalca z odboru geodézie a kartografie, znalec uviedol, že

platný mapový operát je z rokov 1938-1940, kedy sa uskutočnilo nové mapovanie. Namerané údaje z
poľných náčrtov č. 14 a 22 boli pretransformované pomocou počítača do súradnicovej podoby, a z tohonásledne boli vypočítané vytyčovacie prvky. Na základe toho došlo k rekonštrukcii vlastníckej hranice
medzi parcelami XXX/X a XXX. Vlastnícku hranicu medzi pozemkami XXX/X a XXX tvorí spojnica bodov
23, 51, 52, 11, 9, 10. Bod 53 je priesečník dvoch priamok, a to spojnice bodov 32-31 a spojnice bodov

11-19. Existujúce pozostatky oplotenia, pozostávajúce len z podmurovky, tvorí spojnica bodov A, B a
opornýmúr,ktorýdosahujevýškuvbodeCcca2m,tvoríspojnicabodovB,C.Navrhovateľvkonanípred
súdom uviedol, že kanál bol budovaný v 40-tych rokoch a z rozprávania jeho rodičov vie, že bol zakrytý
betónovými kockami, aby sa mohol vyčistiť, a aby bol umožnený prístup k nemu. V priebehu rokov sa
striedali vlastníci susednej nehnuteľnosti a odporkyne neskôr spravili úpravy svojho pozemku tak, že

v súčasnej dobe nie je možný prístup k tomuto kanálu. V 80-tych rokoch pomáhal p. E. pri reparovaní
tohto kanála, a vtedy vykonal drenáž tohto kanála, avšak od tej doby nevedia, čo sa v ňom nachádza, a
či nie je potrebné tento stav opätovne reparovať. S manželkou vykonali opatrenia, aby bolo vylúčené, že
k vlhnutiu domu a prístavby dochádza z ich strany, domnievajú sa, že vlhnutie môže spôsobovať jedine
sporný kanál. Túto situáciu sa snažili riešiť so susedmi, avšak ich nepustili na pozemok. V prípade, že sa
zistí, že sporná hranica pozemkov sa má posunúť v ich prospech a kanál sa nachádza na ich pozemku,

je možné, že sa spor ohľadne kanála medzi nimi vyrieši. Odporkyne s návrhom navrhovateľa nesúhlasili.
V konaní pred súdom uviedli, že danú nehnuteľnosť zdedili na základe dedičstva z roku 1994 po otcovi.
Pokiaľ si pamätajú, plot medzi dvomi nehnuteľnosťami postavil dávno ich starý otec, a tak nepohnute
tam stojí podnes. K spornosti hranice pozemkov došlo až potom, ako vyvstal problém s odpadovým
kanálom. Podľa ich názoru vlhnutie nie je spôsobné sporným kanálom, nakoľko tento dali v roku 2005

prekontrolovať firmou U. a bolo zistené, že je v poriadku. Uviedli, že podľa ich názoru môže stavba vlhnúť
tým spôsobom, že keď prší, dažďová voda je odvádzaná rínou navrhovateľa, a na boku stavby táto voda
špliechanajehopozemokanamúrydomu.Ďalejodporkyneuviedli,žedokanálaodvádzajúlendažďové
vody, nie odpadovú vodu, ako tvrdí navrhovateľ. V konaní namietali vydržanie pozemku vzhľadom k
tomu, že tento nerušene užívajú tak oni, ako aj ich právni predchodcovia. Svedkyňa A. T. v konaní pred

súdomuviedla,žesipamätá,žesajejotecsp.U.dohodol,ževybudujepozdĺždomumúrikap.U.spravil
plot za garážou. Plot sa staval po vojne, asi v roku 1948. Túto hranicu vytvorili otcovia len na základe
ústnej dohody, bez toho, aby si overovali, komu čo patrí. Odpadový kanál bol budovaný jej otcom v 50.
rokoch a vedie cez ich dvor. Odjakživa tieto nehnuteľnosti takto užívali, spor vznikol až pred 3-4 rokmi
ohľadne kanála. Navrhovateľ sa v konaní domáhal jednak určenia spornej hranice pozemku a v ďalšom

žiadal, aby súd uložil odporkyniam 1/ a 2/ povinnosť odstrániť odpadový kanál, hraničiaci s obvodovou
stenoujehorodinnéhodomuasúčasnevybudovaťnovéodvádzaciepotrubieznepriepustnéhomateriálu
vo vzdialenosti 1 m od hraničiacej obvodovej steny. Súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom v súlade s
§ 152 ods. 2 O.s.p. len o časti predmetu sporu - o určení spornej hranice pozemku vzhľadom k tomu,
že podľa názoru súdu táto časť návrhu navrhovateľa je podstatná i pre vyriešenie ostatných nárokov

navrhovateľa. Nakoniec túto skutočnosť tak v súdnom konaní, ako i v správnom konaní deklarovali
na počiatku i účastníci konania. Pokiaľ ide o samotné určenie hranice pozemkov, súd mal za to, že
navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko medzi účastníkmi konania je
sporná hranica týchto pozemkov, a bez jej určenia je ich postavenie, týkajúce sa ústavne garantovaného
práva na vlastníctvo neistým už tým, že nie je známy jeho rozsah. Uvedená otázka je však podstatná i

z pohľadu vyriešenia otázky, na koho pozemku je uložený sporný kanál. I keď je pravdou, že samotné
jadro problému medzi účastníkmi konania tvorí sporný kanál a vlhnutie rodinného domu navrhovateľa,
uvedenýproblémjeúzkospätýsurčenímhranicepozemkumedzisusediacimipozemkamivovlastníctve
účastníkov konania. Nakoniec na to poukázali v správnom konaní i samotní účastníci konania, ako i
správny orgán, ktorý správne konanie o vydanie stavebného povolenia prerušil do vytýčenia hranice

medzipozemkamiúčastníkovkonania.Samotníúčastnícikonaniavkonanípredsúdomprednariadením
znaleckého dokazovania uviedli, že vyriešením tohto problému sa môžu vyriešiť aj spornosti ohľadne
zistenia stavu odpadového kanála, či uloženia povinnosti vybudovať nový odpadový kanál. Nakoľko ide
odbornú otázku, súd nariadil v konaní znalecké dokazovanie na zameranie spornej hranice pozemkov.
Znalec Ing. H. B. v konaní vypracoval znalecký posudok č. 14/2009, pričom znalec v znaleckom posudku

po preštudovaní spisu, vykonaní ohliadky na mieste samom a po zhromaždení materiálov k veci sa
viažucim určil, že sporná hranica pozemkov vedie spojnicami bodov 23, 51, 52, 11, 9, 10, pričom bod 53
je priesečník dvoch priamok, a to spojnice bodov 32-31 a spojnice bodov 11-19. I keď odporkyne cestou
právneho zástupcu namietali niekoľkokrát zaujatosť znalca v konaní, znalec nebol zo znaleckých úkonov
v konaní vylúčený. Uvedené rozhodnutie prvostupňového súdu bolo potvrdené i odvolacím súdom.

Z uvedených dôvodov súd považoval za nosné určenie hranice pozemkov predmetným znaleckým
posudkom. Súd skúmal jednotlivé dôkazy a hodnotil ich jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a na
podklade vykonaného dokazovania určil hranicu medzi pozemkami účastníkov konania, ktorá je sporná,
v súlade s vypracovaným znaleckým posudkom znalca Ing. H. B.. Súd nepristúpil k nariadeniu ďalšiehoznaleckého dokazovania tak, ako to v konaní navrhovala strana odporkýň, nakoľko mal za to, že jeho
nariadenie nie je účelné, ani hospodárne vzhľadom k tomu, že závery znalca podporuje aj v konaní
predložený geometrický plán č. 33 404 062-278/98, ktorý v konaní predložil ako dôkaz navrhovateľ,

ako i kópia z pozemkovej mapy zo dňa 04.07.1990 a kópia z katastrálnej mapy zo dňa 31.10.2003,
taktiež v konaní predložené navrhovateľom. Preto mal súd za to, že takto vykonaný rozsah dokazovania
postačuje súdu pre prijatý záver ohľadne určenia hranice medzi predmetnými pozemkami. Záverom
je potrebné uviesť, že súd sa z opatrnosti zaoberal aj námietkou vydržania spornej časti pozemku,
ktorú v konaní vzniesli odporkyne. Za tým účelom v konaní vypočul nimi navrhnutú svedkyňu - p. A. T.,

ktorá v konaní potvrdila, že uvedený stav medzi susednými nehnuteľnosťami bol dlhú dobu tolerovaný.
Avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá nárok na vydržanie vlastníckeho práva k spornej časti
pozemku.Ktomu,abyboladržbadobromyseľná,savyžadujevzmysleustálenejjudikatúryspôsobilýtitul
nadobudnutia, ktorý však odporkyne v konaní nepreukázali. Tolerovanosť stavu, hoci i dlhodobejšieho
charakteru, totiž nezakladá spôsobilý podklad k vydržaniu vlastníckeho práva. Z vyššie uvedených
dôvodov súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o časti nároku navrhovateľa tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia. Právne vec posúdil podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 80 písm.
c/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obidve odporkyne. Namietali, že súd vo veci
rozhodol podľa označenia medzitýmnym rozsudkom, ktorým sa však rozhoduje o základe uplatneného

nároku, čo nie je daný prípad, pretože žalobný petit navrhovateľa obsahuje niekoľko samostatných
nárokov, pričom súd o jednom z nich rozhodol v celom rozsahu, teda nerozhodol o jeho základe.
Rozsudok súdu je čiastočný, rozhodol len o časti prejednávanej veci, pričom vyhlásený bol ako
medzitýmny. Ďalej namietali, že v konaní vzniesli námietku vydržania spornej časti nehnuteľnosti, ktorú
súd nesprávne vyhodnotil a riešil len ako obranu proti návrhu podľa § 98 O.s.p. Mali za to, že tento

ich prejav, ktorým vzniesli námietku vydržania, bolo nevyhnutné posúdiť ako vzájomný návrh podľa §
97 ods. 1 O.s.p. Povinnosťou súdu bolo sa ich prejavom zaoberať ako návrhom, a aj o ňom rozhodnúť
vo výroku rozsudku, nešlo o prejudiciálnu otázku v spore o určenie hranice medzi pozemkami, ale o
ochranu ich vlastníckeho práva. Navrhovateľ v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
hranice medzi pozemkami. Určenie hranice medzi pozemkami sporný stav medzi účastníkmi konania

nevyrieši a z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v podstate ide o spor vlastnícky, a nie o
určenie hranice medzi pozemkami. Navrhovateľ tak môže mať naliehavý právny záujem iba na určení
vlastníctva spornej časti nehnuteľnosti, pretože iba vyriešenie tejto spornej otázky nastolí stav právnej
istoty medzi účastníkmi konania. Vytýkali súdu, že naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa určiť
hranice pozemkov v rozsudku súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, čo viedlo k tomu, že súd doslova

vyvlastnil časť nehnuteľností odporcom, a odoprel im spravodlivosť. K znaleckému posudku uviedli, že
znalec pri svojich meraniach nepreskúmal základ ich tvrdení, že došlo k nesúladu medzi pôvodným
zameraním hranice z roku 1938, ktorá je v tomto konaní sporná, a novším zameraním z roku 1939,
k čomu znalec zaujal stanovisko, že je to irelevantné, podstatné pre neho bolo štátne mapové dielo.
Poukázali na nesprávny predpoklad znalca o záväznosti „štátneho mapového diela“, vychádzajúc z

ust. § 70 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z. z., ako aj z ust. § 105 vyhl. č. 79/1996 Z. z.. Do
spisu predložili geometrický plán z roku 1938, ktorý je na katastri nehnuteľností dostupný, ktorý znalec
nebral do úvahy, hoci sa s ním mal vyporiadať. Poukázali na svoje vyjadrenie k znaleckému posudku a
zdôraznili, že znalec nevypracoval znalecký posudok podľa vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ale postupoval
podľa dovtedajších predpisov, čo celkom spochybňuje použitie takéhoto dôkazu v konaní. K otázke

vydržania uviedli, že súd potvrdzuje, že ide o určenie vlastníctva, a nie o hranicu pozemkov, pretože
používa slovné spojenie „sporná časť pozemku“. Upozornili aj na záver súdu, ktorý je v rozpore so
súdnou praxou aj v tvrdení, že „k tomu, aby bola držba dobromyseľná, sa vyžaduje v zmysle ustálenej
judikatúry spôsobilý titul nadobudnutia“. Súd rozhodol o ich vlastníckom práve neprípustným spôsobom,
zasiahol do ich vlastníckeho práva tým, že určil hranicu pozemku navrhovateľa na ich pozemku, hoci

nebol rozhodnuté žiadnym meritórnym rozhodnutím o tom, že musia spornú časť pozemku vypratať.
Navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. g/, písm. h/, ods. 2
O.s.p. zrušil a vec mu vrátil a ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkýň uviedol, že súd prvého stupňa

správne rozhodol, keď spornú hranicu medzi pozemkami č. XXX/X a XXX určil tak, ako ju stanovil znalec
Ing. B. v grafickej prílohe č. 3 znaleckého posudku č. 14/2009 zo dňa 01.12.2009. Nesúhlasil s tvrdením
odporkýň, že by nepreukázal v predmetnom konaní naliehavý právny záujem na určení hranice medzi
pozemkami. Mal za to, že bez určenia spornej hranice by zostalo jeho postavenie neisté, nakoľko napriebehu tejto hranice sa ako vlastníci susedných pozemkov nevedia dohodnúť. Nesúhlasil s právnym
názorom odporkýň, že spornú otázku je možné vyriešiť len v rámci konania o určenie vlastníckeho práva
kčastinehnuteľnosti.Vdanomprípadeniejemedziúčastníkmisporné,ktovlastnísusednéparcely XXX/

XaXXX,spornájevšakotázka,kadiaľprechádzahranicamedzitýmitoparcelami,ktorújemožnévyriešiť
vytýčením tejto hranice v rámci znaleckého dokazovania. Okrem toho určenie hranice rieši spornú
otázku, na ktorom pozemku je sporný kanál, čo nepochybne nepomáha doriešiť i problém, týkajúci
sa vlhnutia jeho rodinného domu, ktorý bol hlavným dôvodom podania predmetného návrhu. Navyše
vytýčením, resp. určením hranice medzi označenými nehnuteľnosťami je podmienené pokračovanie v

správnom konaní o vydanie stavebného povolenia. Pokiaľ ide o otázku vydržania časti nehnuteľnosti,
mal za to, že súd nebol ani povinný ani oprávnený túto otázku riešiť v konaní o určenie spornej hranice,
nakoľko predmetom konania je určenie hranice medzi pozemkami, a nie určenie vlastníckeho práva k
časti nehnuteľnosti. Nie je pravdou, že odporkyne podali vzájomný návrh, ktorý by musel obsahovať
rovnaké náležitosti, ako návrh na začatie konania, avšak odporkyne takýto návrh nepredložili, ale ani
nešpecifikovali časť nehnuteľnosti, ktorá sa má týkať vydržania. Preto ani takúto námietku odporkýň

nemohol súd posudzovať ako vzájomný návrh. Túto námietku odporkyne uplatnili len ako obranu, čo
vyplýva z ich písomného vyjadrenia z 23.05.2011. Námietku odporkýň, že súd prvého stupňa mal v danej
veci rozhodnúť čiastočným, a nie medzitýmnym rozsudkom, považoval za dôvodnú, avšak uvedená
skutočnosť nie je dôvodom zrušenia rozsudku, ale iba dôvodom na jeho opravu podľa § 164 O.s.p.,
keďže ide o inú zrejmú nesprávnosť aj vzhľadom na to, že uvedený rozsudok sa nijako nedotýka výroku

rozsudku, ale len jeho názvu. Navrhol, aby po prípadnom vydaní opravného uznesenia odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie odporkýň je dôvodné.

Odporkyne svojím odvolaním namietajú jednak procesné pochybenia a jednak nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,

môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Súd má teda v zásade vždy rozhodnúť konečným rozsudkom. Čiastočný rozsudok bude prichádzať do
úvahy najmä v prípade, ak časť uplatneného nároku je nesporná a rozhodnutie o zvyšku uplatneného
nároku si bude vyžadovať rozsiahlejšie dokazovanie, prípadne bude závisieť od posúdenia predbežnej

otázky, ktorú rieši iný orgán.

Súd prvého stupňa rozhodol v danej veci medzitýmnym rozsudkom o časti návrhu navrhovateľa , a to o
určení hranice medzi pozemkami účastníkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX k. ú. T.. Treba dať za pravdu
odporkyniam,žemedzitýmnymrozsudkomsavzmysle §152ods.2O.s.p.rozhodujelenozákladeveci.

Z výroku napadnutého rozsudku i z jeho odôvodnenia však vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol v
skutočnostičiastočnýmrozsudkom,rozhodolojednomztrochuplatnenýchnárokovnavrhovateľa.Podľa
názoru odvolacieho súdu však v danej veci neboli ani podmienky pre vydanie čiastočného rozsudku.
Tak, ako vyplýva z hore citovaného ustanovenia § 152 ods. 2 O.s.p., súd môže rozhodnúť aj o časti
veci za predpokladu, že je to účelné. V danom prípade súd prvého stupňa na prvý žalobný petit, ktorým

sa navrhovateľ domáhal určenia hranice medzi susediacimi pozemkami účastníkov, a o ktorom súd
rozhodol čiastočným rozsudkom, vykonával rozsiahle dokazovanie znalcom, i keď z návrhu aj obsahu
spisu vyplýva, že sporným medzi účastníkmi nebolo hlavne to, či odpadový kanál /odstránenia ktorého
sa navrhovateľ svojím návrhom tiež domáha/ sa nachádza na pozemku navrhovateľa alebo na pozemku
odporkýň, ale či odpadový kanál navrhovateľovi spôsobuje vlhnutie jeho rodinného domu. Súd prvého

stupňa síce toto aj konštatoval v odôvodnení svojho rozsudku, napriek tomu sa zameral v prvom rade
na riešenie hranice medzi susednými pozemkami účastníkov, čo však bolo možné riešiť súbežne s
otázkou, či odpadový kanál odporkýň spôsobuje vlhnutie rodinného domu navrhovateľa, bez ohľadu
na to, či sa tento kanál nachádza na pozemku navrhovateľa alebo na pozemku odporkýň. Napokon
sám navrhovateľ, okrem iného, vo svojom návrhu uvádza, že „odpadový kanál sa nachádza na hranici

pozemkov parc. č. XXX a parc. č. XXX k. ú. T., bol vybudovaný v 40-tych rokoch minulého storočia a
mal slúžiť len na odvod dažďovej vody. Odporkyne však týmto kanálom odvádzajú aj odpadovú vodu z
kuchyne a kúpeľne, z bazéna, a do kanála je napojený i prepad do žumpy, čím ho obťažujú v rozpore
s ustanovením § 127 Občianskeho zákonníka tekutými odpadmi nad mieru primeranú pomerom, čímvážne ohrozujú jeho rodinný dom i prístavbu“. Otázka vlastníckej hranice alebo užívacej hranice týchto
susedných pozemkov účastníkov bola preto druhoradá, nakoľko ani vydaním čiastočného rozsudku
o určení hranice medzi susednými pozemkami účastníkov sa nevyrieši otázka, či príčinou vlhnutia

rodinného domu a prístavby odporcu je odpadový kanál, ktorý vedie z rodinného domu a pozemku
odporkýň. Odporkyne tvrdia, že skutočná užívacia hranica medzi pozemkami nezodpovedá vlastníckej
hranice pozemkov, bola vytvorená ich právnymi predchodcami a právnymi predchodcami navrhovateľa v
minulosti, a preto spornú časť pozemku vydržali. Podľa výpovede svedkyne A. T. jej právny predchodca /
otec a starý otec odporkýň/ sa po vojne v roku 1948 dohodol s právnym predchodcom navrhovateľa

p. U., že pozdĺž domu p. U. vybuduje múrik a p. U. si spravil plot za garážou, túto hranicu si vytvorili
len na základe ústnej dohody. Tieto skutočnosti vedela z rozprávania jej rodičov. Navrhovateľ poprel,
že by jeho otec v 40-tych rokoch staval plot, plot postavil p. Z., keď mu otec povolil parkovať sčasti
i na jeho pozemku autobusom. Podľa znaleckého posudku je skutočná hranica medzi pozemkami
účastníkov zakreslená na prílohe č. 3 posudku červenou farbou a vytýčená vlastnícka hranica znalcom
je zakreslená zelenou farbou. Z uvedeného teda vyplýva, že hranica medzi pozemkami účastníkov,

zakreslená červenou farbou, je užívacou hranicou. Súd prvého stupňa dostatočne nezvážil aj význam
toho, či táto užívacia hranica, ktorá bola medzi účastníkmi rešpektovaná, nie je v skutočnosti aj hranicou
vlastníckou medzi pozemkami parc. č. XXX/X a parc. č. XXX k. ú. T. na základe vydržania, a či tento
stav nemá prevážiť oproti odchylnému určeniu hranice znalcom na základe mapových údajov. Za týmto
účelom je však potrebné vykonať dôslednejšie dokazovanie, a to šetrením, odkedy táto užívacia hranica

medzi pozemkami vznikla, na akom základe, a či bola účastníkmi stále rešpektovaná, pričom je treba
riešiť túto otázku ako predbežnú. Súd prvého stupňa síce posudzoval aj otázku možného vydržania
spornej časti pozemku, avšak nie dostatočne.

Na druhej strane odvolací súd považuje tvrdenie odporkýň, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil

ich námietku o vydržaní spornej časti nehnuteľnosti, keď ju riešil ako obranu, za nedôvodné. Námietku o
vydržaní považovali odporkyne za vzájomný návrh podľa § 97 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd však z obsahu
spisu nezistil, že by odporkyne podali vzájomný návrh, ktorým by sa domáhali určenia vlastníckeho
práva k spornej časti nehnuteľnosti. Na pojednávaní dňa 28.04.2009 odporkyňa 2/ uviedla, že spor
ohľadne hraníc pozemkov nastal až potom, ako vyvstal problém s odpadovým kanálom, pričom plot

medziobidvoma nehnuteľnosťamipostavildávnoešteichstarýotec,ataktonepohnutetamstojíajdnes.
Z písomného podania, doručeného súdu prvého stupňa dňa 06.05.2009, /č. l. 65/, z písomného podania,
doručeného súdu dňa 25.05.2011 /č. l. 181/ a zo záverečného návrhu právneho zástupcu odporkýň na
pojednávaní dňa 18.10.2011 vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere nerušene užívali od
nepamäti /od roku 1948/ aj ich právni predchodcovia, ako aj navrhovateľ a jeho právni predchodcovia

tak, ako to je v súčasnosti, t. j. aj keby bola hranica posunutá v ich neprospech, právo takto nehnuteľnosť
užívať vydržali, čo namietajú a uplatňujú ako ich obranu. Z uvedeného je teda zrejmé, že odporkyne
žiadny vzájomný návrh nepodali.

Odvolací súd tiež uvádza, že v spore o určenie hranice ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch

vlastníckych práv a „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci,
ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy pozemku, ktorému z vlastníkov
susedných pozemkov patrí. Svojou povahou aj takýto spor je sporom vlastníckym v zmysle § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckehoprávaneoprávnenezasahuje.Ikeďsavlastníkmôžedomáhaťochranysvojhovlastníckeho

práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva,
avšak z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie
hranice medzi spornými pozemkami, ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem je však daný, ak ide o pôvodnú /vlastnícku/ hranicu, ktorá sa stala z akýchkoľvek
dôvodnou neurčitou, objektívne nemožno zistiť, kadiaľ vedie, a je preto potrebné znovu ju vytýčiť.

O takýto prípad sa však v danej vecí nejedná, nakoľko pôvodnú vlastnícku hranicu možno zistiť z
mapovýchpodkladovkatastranehnuteľností,spornousavšakmedziúčastníkmistalahranicaužívacia,t.
j. skutočná, k určeniu ktorej malo dôjsť na základe dohody právnych predchodcov účastníkov. Z obsahu
spisu však vyplýva aj to, že táto spornosť hranice nastala až v samotnom konaní v danej veci, do tej
doby účastníci neuvádzali, že by ohľadne hranice mali spor.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.V ďalšom konaní súd prvého stupňa sa bude riadiť vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa /
§ 226 O.s.p./, a o návrhu navrhovateľa rozhodne končeným rozsudkom.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania /§ 224 ods. 3 O.s.p./

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.