Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Judita Kokolevská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201399
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5014201399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej

a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľa:
U. F., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX M., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29.
augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa
17.09.2014 o invalidnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.
k. 25Sd/357/2014-20 zo dňa 26.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/357/2014-20 zo dňa
26.02.2015 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 25Sd/357/2014-20 zo dňa 26.02.2015 potvrdil rozhodnutie odporcu
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.09.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporcu") o zamietnutí
žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok ako súladné so zákonom a navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe podaného
opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia odporcu, pobočky Žilina dňa 07. 11. 2014 a posudkovým lekárom sociálneho

poisteniaodporcu,ústrediedňa18.12.2014.Posudkovílekárisociálnehopoisteniazotrvalinapôvodnom
posudku, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z."), lebo jeho miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je len 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodujúcim
zdravotným postihnutím u navrhovateľa je hypertenzia.

Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia P.. U. Q. v lekárskej správe zo dňa 18.12.2014

uviedol: „V odvolacom konaní sme sa oboznámili s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou, so
všetkými predloženými odbornými nálezmi, vykonali sme vlastné vyšetrenie. Navrhovateľ v liečbe
internistu pre vysoký krvný tlak II. stupňa s prítomnou komplikáciou na očnom pozadí I. stupňa, hodnoty
krvného tlaku pri liečbe sa pohybujú v hraničnom hornom pásme, výkon kardiovaskulárneho systému
je zatiaľ v norme, ochorenie zaraďujeme do položky IX., A, 10.b) s MPSVZČ na hornej hranici daného
rozpätia, t. j. 25 %. Okrem toho sa lieči na cukrovku na PAD, bez prítomných chronických komplikácií,
cukrovka je hranične kompenzovaná. Tiež je v liečbe psychiatra pre anxiozne depresívnu poruchu

ľahkého stupňa. Tieto vedľajšie ochorenia pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť
zárobkovej činnosti, avšak pri osobitnom hodnotení neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie.
Preto MPSVZČ zvyšujeme o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
naďalej 35%".Krajský súd ďalej uviedol, že navrhovateľ v súdnom konaní nepredložil novšie odborné lekárske
nálezy, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými lekármi, konštatujúce prípadne iné diagnostické závery

ako boli zistené v správnom konaní a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce možnej existencii
novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia mohli zaoberať, resp. ktoré by
nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľa ako bol v čase rozhodovania
odporcu ustálený, alebo by inak prijatý záver spochybňovali. Uznaná miera poklesu schopnosti
navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť bola určená mierou zodpovedajúcou zákonu v čase

rozhodovania odporcu (ako aj v čase posúdenia invalidity navrhovateľa druhostupňovým posudkovým
lekárom sociálneho poistenia). V prípade, ak v budúcnosti dôjde k zmene zdravotného stavu
navrhovateľa v dôsledku zhoršenia ochorení, môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie
miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, trvajúc na svojej žiadosti
o invalidný dôchodok. Uviedol, že sa necíti dobre, má cukrovku, vysoký tlak a nemôže vykonávať prácu
stavebného robotníka, pričom s jeho zdravotným stavom ho nikto nezamestná. Zo zdravotných dôvodov
bol prepustený, lebo po určitých liekoch nezvládal niektoré práce. Pravidelne berie množstvo liekov,
po ktorých sa cíti unavený, zhoršuje sa mu zrak a dolné končatiny. Pravidelne navštevuje psychiatra,

diabetológa a každé 3 mesiace internistu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z dôvodu
jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažoval za
opodstatnené.Naposúdeniedlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavuajehonásledkovnaschopnosť

fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, sa vyžadujú odborné lekárske
znalosti.Voveciachsociálnehopoisteniajedokazovaniezverenéposudkovýmlekárom,atotaknaúčely
správnehoakoajsúdnehokonania.Odporcapoukázalnapovinnosťnavrhovateľapreukázaťskutočnosti
rozhodujúce na priznanie nároku na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník
konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Pochybnosti navrhovateľa o nesprávnom

posúdení jeho zdravotného stavu sú nedôvodné a vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo
nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v správnom
konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyjadreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez

nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie
dokazovanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu
odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len

„S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok

a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Kľúčovouotázkouvoveciboloposúdenie,čiodporcaakrajskýsúdsprávnevyhodnotililekárskeposudky
posudkových lekárov týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľa a či navrhovateľ splnil podmienku

vzniku nároku na invalidný dôchodok, ktorou je invalidita poistenca.

Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. je invalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jedenrok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti

zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno

zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3,
5 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého
zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo, nielen
prechodne podľa poznatkov lekárskej vedy, spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v miere nad 40%.

Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva v zmysle § 153 ods. 1 písm. b)
zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový
lekár Sociálnej poisťovne, ústredie. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa
posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť.

Vzhľadom na to, že takéto posudzovanie je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu
závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej
otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý

sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom
pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu
posudky posudkových lekárov príslušnej pobočky Žilina zo dňa 20.08.2014 a 07.11.2014, ako aj
posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 18.12.2014,
tieto podmienky spĺňajú.

Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné
postihnutia navrhovateľa a ním predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne
vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je
hypertenzia. Navrhovateľ je v liečbe internistu pre vysoký krvný tlak II. stupňa s prítomnou komplikáciou

na očnom pozadí I. stupňa, hodnoty krvného tlaku pri liečbe sa pohybujú v hraničnom hornom pásme,
výkonkardiovaskulárnehosystémujezatiaľvnorme.OchoreniezaradilidokapitolyIX.,oddielA,položka
10, písm. b) s MPSVZČ na hornej hranici daného rozpätia, t. j. 25 %. Vedľajšie ochorenia pri hodnotení
vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, avšak pri osobitnom hodnotení
neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie. Preto MPSVZČ zvýšili o 10 %.

Navrhovateľ v odvolacom konaní nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu
zrušenia rozsudku krajského súdu, resp. jeho zmenu a zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu.
Jeho subjektívne presvedčenie, že zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia

a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné
lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom
sociálneho poistenia. Aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov za úplné, presvedčivé
a zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z., keďže posudkoví lekári sa
vysporiadali so všetkými namietanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa. Pre posúdenie

invalidity je rozhodujúci zdravotný stav v čase rozhodnutia odporcu. Nie je podstatné, aký je subjektívny
pocit navrhovateľa ani či narušenie zdravotného stavu môže v budúcnosti viesť k ďalšiemu zhoršovaniu.V konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu podľa tretej hlavy piatej časti
O.s.p. súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý
existoval ku dňu rozhodnutia odporcu, teda ku dňu 17.09.2014 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods.

2 O.s.p.), hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporca na základe ďalších dôkazov prehodnotil svoje
rozhodnutie; takáto možnosť však nie je bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného
stavu v prípade predkladania novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie napadnutého
rozhodnutia odporcu, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu
zodpovedalozákonu.Novšieodbornélekárskenálezymôžubyťpodkladomprenovýnávrhnavrhovateľa

(žiadosť) o opätovné preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu
rozhodujúceho postihnutia.

Tak ako krajský súd aj odvolací súd mal za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ
nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a že navrhovateľovi
nevznikol nárok na invalidný dôchodok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.

2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v tomto
konaní úspešný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.