Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/249/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104111798
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1104111798.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou
- Koprdovou v právnej veci navrhovateľa 1. rade: C. Š.P., G. XXX, navrhovateľa v 2. rade: C. J.
L.. XX.XX.XXXX, G. XXX, navrhovateľa v 3 rade: W.. W. J., L.. XX.X.XXXX, E. XXX/XX, Ž. L. Y.,
navrhovateľa v 4. rade: J. J. L.. XX.X.XXXX, G. XXX, navrhovateľa v 5. rade: Ľ. Š., P. XXX, B.,
navrhovateľa v 6. rade: J. C., C..O.. Š. XXX/XX, Ž. L. Y., navrhovateľa v 7. rade: R. C., C..O.. Š. XXX/XX,

Ž. L. Y., navrhovateľa v 8. rade: W. T., K. XXX/X, Ž. L. Y., navrhovateľa v 9. rade: C. T., K. XXX/X, Ž. L. Y.,
navrhovateľa v 10. rade: Y. O., D. XXX/XX, Ž., navrhovateľa v 11. rade: G. K., Y. Ž. XXX, navrhovateľa
v 12. rade: C.. C. K., Y. XXX/XX, Ž. L. Y., navrhovateľa v 13. rade: C. G., Ž. Č.. XXX, navrhovateľa v 14.
rade: C. G., Ž. XXX, Y. Y., navrhovateľa v 15. rade: C. G., Y. XXX, navrhovateľa v 16. rade: G. G., Ž.
XXX, Y. Y., navrhovateľa v 17. rade: I. K., Y. XXX, navrhovateľa v 18. rade: C. Č., C.. Q. XXX/X, Ž. L. Y.,
navrhovateľa v 19. rade: E. Č., C.. Q. XXX/X, Ž. L. Y., navrhovateľa v 20. rade: C. T., I..T. XXX/X/X, Ž. L.
Y., navrhovateľa v 21. rade: Žofia Huráková, J. Hollého 446/3, Žiar nad Hronom, navrhovateľa v 22. rade:

K. O., L.. XX.X.XXXX, A.. D. XXX/XXX/XX, Ž. L. Y., navrhovateľa v 23. rade: Ľ.O. O. L.. XX.X.XXXX,
A.. D. XXX/XXX/XX, Ž. L. Y., navrhovateľa v 24. rade: C. N., J. Č.. XXX, navrhovateľa v 25. rade: C..
C. Y., A.. S.. K. X/X, Ž.W. L. Y., navrhovateľa v 26. rade: X. N., K. D. Č.. XXX, E. , navrhovateľa v 27.
rade: S. C., S.. K. XXX/X, Ž. L. Y., navrhovateľa v 28. rade: S. C., S.. K. XXX/X, Ž. L. Y., navrhovateľa
v 29. rade: S. E., K. XXX/X, Ž. L. Y., navrhovateľa v 30. rade: X. J., D. XXX/XX, Ž. L. Y., navrhovateľa
v 31. rade: I. C., I. XXX, navrhovateľa v 32. rade: S. C., I. XXX, navrhovateľa v 33. rade: I. C., I. XXX,

navrhovateľa v 34. rade: Y. V., E. X/XX, Ž. L. Y., navrhovateľa v 35. rade: Š. T., L.. C. D.. XXX/XX, Ž.
L. Y. , navrhovateľa v 36. rade: Š. T., C. D. XXX/XX, Ž. L. Y., navrhovateľa v 37. rade: W.. G. T., A.. K.
Y. XXX/X, Ž. L. Y., navrhovateľa v 38. rade: W.. I. T., A.. L. Č.. X, X., navrhovateľa v 39. rade: R. V., E.
XXX/X, Ž. L. Y., navrhovateľa v 40. rade: Ľ. Ť., P. XXX/XX, Ž. L. Y. , navrhovateľa v 41. rade: N. Ť., E.
X/XXX, XXX XX Ž. L. Y. , navrhovateľa v 42. rade: I. Ť., E. XXX/X, Ž. L. Y., navrhovateľa v 43. rade: I.
J., P. XXX/XX, Ž. L. Y., navrhovateľa v 44. rade: R. J., P. XX/XX, Ž. L. Y., navrhovateľa v 45. rade: S. C.,
C.. Q. XXX/X, Ž. L. Y., navrhovateľa v 46. rade: C. C., C.. Q. XXX/XX, Ž. L. Y., navrhovateľa v 47. rade:

Stanislav Neuschl, Stará Kremnička 338, navrhovateľa v 48. rade: B. L., D. T. XXX, navrhovateľa v 49.
rade: I. Š., K. X, B. navrhovateľa v 50. rade : C. G., G. X, P. Y. navrhovateľa v 51. rade: Y. T., K. XXX/X,
B., navrhovateľa v 52. rade: C. G., S.. Š. XXX/X, Ž. L. Y. , navrhovateľa v 53. rade: I. G., S.. Š. XXX/X,
Ž. L. Y., navrhovateľa v 54. rade: X. Y., S.. K. XXX/X, Ž. L. Y., navrhovateľa v 55. rade: J. G., S.. K., Ž.W.
L. Y., navrhovateľa v 56. rade: I. C., I. XXX, zastúpení: JUDr. Zuzana Bejdová, ul. Skuteckého č. 30, 974
01 Banská Bystrica, proti odporcovi v 1. rade: Slovenská republika zastúpená Ministerstvo vnútra SR,

ul. Pribinova č. 2, 81272 Bratislava, odporcovi v 2. rade: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
financií SR , ul. Štefanovičova č. 5, 817 82 Bratislava, odporcovi v 3. rade: Národná banka Slovenska,
Imricha Karvaša č. 1, 813 25 Bratislava, o náhradu škody podľa zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporcovi v 1.,2.,3. rade náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. - 56. rade a právny predchodcovia navrhovateľov ( pôvodne označení navrhovatelia
v 1. - 49 ) sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 6.2.2004 proti odporcovi v

1., 2., 3. rade domáhali zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho
orgánu podľa zák. č. 58/1969 Zb. na tom skutkovom základe, že vložili finančné prostriedky do tzv.
nebankového subjektu celkom v sume 8356046,-Sk . K investovaniu peňazí sa rozhodli navrhovatelia na
základe presvedčenia podporovaného reklamou uvádzanou aj vo verejnoprávnej televízii. Domnievali
sa, že ide o investičné spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky podnikania podľa zákona a sú pod
dozorom štátnych orgánov. Zákon o investičných spoločnostiach č. 248/1992 Zb. (§ 37 ods. 3)

povoľoval príslušnému orgánu /MFSR/ v prípade zistenia, že neoprávnená osoba prevádzkuje činnosť,
ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť, alebo investičný fond, zakázať jej
prevádzkovanie takejto činnosti. Podľa vysloveného názoru navrhovateľmi odporcovia mali a mohli
vedieť, že tzv. nebankové subjekty vykonávajú činnosť napriek tomu, že nemajú na to oprávnenie podľa
zákona. Svojim nekonaním - nezakázaním ich činnosti odporcovia spôsobili, že nebankové subjekty

mohli prijímať finančné prostriedky od občanov až do doby uzatvorenia svojich pobočiek a vyhlásenia
bankrotov. Štát tak zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľom v súvislosti s investovaním
finančných prostriedkov do vyššie uvedených nebankových subjektov.

Odporca v 1. rade ( MV SR ) sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním zo dňa 7.7.2006

a žiadal návrh navrhovateľov zamietnuť s odôvodnením, že Slovenská republika prostredníctvom
príslušných ústredných orgánov štátnej správy nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb,
ktoré napriek viacerým upozorneniam uzavreli s nebankovými spoločnosťami záväzkové vzťahy a
dobrovoľne im zverili svoje finančné prostriedky.

Odporca v 2. rade ( MF SR ) sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 11.7.2006 a žiadal
návrh navrhovateľov zamietnuť z dôvodu, že odporca v 2. rade nie je pasívne legitimovaný v tomto
konaní, pričom nezabezpečoval dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami..

Odporca v 3. rade ( NBS ) písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 20.7.2006 žiadal návrh

navrhovateľov zamietnuť ako neopodstatnený s tým, že zák.č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch platný
do konca roka 2001 žiadnym spôsobom nereguloval a neobmedzoval činnosť nebankových subjektov
a zákon o bankách sa netýkal činnosti nebankových subjektov, nakoľko nebankové subjekty nemali
bankové povolenia a nevykonávali zber bankových vkladov.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.
Nakoľko sa navrhovatelia, právny zástupca navrhovateľov, odporca v 1., 2., a 3. rade nedostavili na

pojednávanie konané dňa 19.7.2012, doručenie predvolanie na pojednávanie mali riadne vykázané,
právny zástupca navrhovateľov požiadal, aby súd konal v ich neprítomnosti, súd pojednával v zmysle
ust. § 101 ods.2 O.s.p. v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú

súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:

Navrhovatelia uvedený v návrhu na začatie konania doručeného súdu dňa 6.2.2004 uzatvorili Zmluvy
o pôžičke a Zmluvy o tichom spoločenstve s nebankovými subjektmi a tieto sú súčasťou súdneho
spisu. Navrhovatelia ( aj ich právny predchodcovia ) si svoje zmluvné povinnosti splnili ( vložili svoje

finančné prostriedky podľa uzavretých zmlúv s nebankovými spoločnosťami HORIZONT SLOVAKIA
o.c.p. a.s., BMG INVEST s.r.o., v pobočkách uvedených spoločností ), avšak nebankové subjekty im
vložené peňažné prostriedky nevrátili.

Predmetnými zmluvami navrhovatelia investovali svoje finančné prostriedky vo forme vkladu a účasti

na podnikateľskej činnosti, pričom týmito zmluvami bolo dohodnuté s nebankovými subjektmi, že imbude zo strany týchto spoločností vyplácaný podiel na zisku vo výške dojednanej v zmluve. Zmluvami
o tichom spoločenstve bolo dohodnuté, že navrhovatelia sa nebudú podieľať na prípadnej strate.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny

orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa ust. § 2 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní,

ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom,

a)akideovecpatriacudopôsobnostiČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky,federálnyústrednýorgán,
do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,
b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán
republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie

vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď
nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľaust.§10zák.č.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátualebo
jeho nesprávnym úradným postupom, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich

mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh

štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť z týchto dôvodov:

Podľa ust. § 18 zák. č. 58/69 Zb. štát objektívne, bez ohľadu na zavinenie zodpovedá za škodu za
súčasného naplnenia troch podmienok:
1) poškodenému vznikla škoda / majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch/.

2) príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu /definíciu nesprávneho úradného
postupu zákon neobsahuje, uvádza len, že nesprávny úradný postup môže spočívať ako v činnosti tak
i nečinnosti príslušných orgánov/.
3) škoda je príčinnej súvislosti s týmto postupom, teda nesprávny postup orgánu štátu je so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku.

Predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne, zodpovednosť štátu za škodu
vzniká len vtedy, ak sú všetky tieto podmienky splnené a je potrebné preukázať skutočnosť, že škoda by
nebola vznikla ak by orgán verejnej moci postupoval správne t.j. v súlade so zákonom. Náhradu škody znezákonného správneho rozhodnutia je možné priznať len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými
sú : Nesprávny úradný postup ( nezákonné rozhodnutie ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou
a nesprávnym úradným postupom ( nezákonným rozhodnutím ). Nesprávnym úradným postupom môže

byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone
alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho
orgánu pri jeho činnosti. Aby bolo možné určitý úradný postup kvalifikovať ako nesprávny, musí byť
vôbec nejaký úradný postup ako súhrn krokov a postupov pri činnosti štátneho orgánu ( ktoré nie sú
rozhodnutím ) normatívne záväzne predpísaným. Za nesprávny úradný postup možno považovať len

konanie štátneho orgánu v rozpore s právnymi normami, stanovenými záväznými pravidlami

Podľa názoru súdu navrhovatelia nepreukázali naplnenie žiadnej z podmienok zodpovednosti štátu
( neuniesli dôkazné bremeno ) podľa cit. právnej úpravy. Vznik škody na strane poškodeného ( v
danom prípade navrhovateľov ) je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa
hmotného práva a na navrhovateľovi ležalo dôkazné bremeno preukázať, že škoda vznikla. Aby bol

naplnený uvedený zákonný predpoklad, musela by škoda existovať najneskoršie v dobe, keď súd
o uplatnenom nároku rozhoduje. Súd však konštatuje, že odporca v 1., 2., 3 rade sa nedopustil
nesprávneho úradného postupu v zmysle § 18 zák. 58/1969 Zb. Z obsahu spisu nevyplýva, že by
nebankové subjekty prevádzkovali činnosť, ktorú je podľa zák. č. 248/1992 Zb. oprávnená vykonávať
len investičná spoločnosť alebo investičný fond. Investičné fondy, podielové fondy ako aj správcovské

spoločnosti vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov, kým nebankové subjekty
vykonávali svoju činnosť na základe zmlúv o tichom spoločenstve, resp. zmlúv o pôžičke alebo
členských vkladoch. Prevádzkovanie tejto činnosti im príslušný štátny orgán v zmysle ust. §-u 37 ods.
3 zák.248/1992 Zb. zakázať nemohol, nemohol totiž zasiahnuť do záväzkového vzťahu, ktorý vznikol
medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou na základe ich slobodnej vôle.

Neobstojí ani námietka, že k investovaniu peňazí do tejto nebankových spoločností došlo na základe
presvedčenia podporovaného reklamou, že ide o investičné spoločnosti s príslušnou licenciou na
takýto predmet podnikania, pretože predmetné obchodné spoločnosti ani po formálnej stránke nespĺňali
zákonom stanovené náležitosti pre investičné spoločnosti /obchodné meno, výška základného imania,

právna forma/.

Taktiež navrhovatelia nevymedzili, v čom spočíva nesprávny úradný postup. Len všeobecne poukázali
na to, že odporcovia nepostupovali v súlade so zákonom. Pre uplatnenie náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom musí byť návrh riadne špecifikovaný, teda musí byť presne a konkrétne

špecifikovaný nesprávny postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v činnosti príslušného orgánu
v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona.

Súd má za to, že navrhovateľmi uplatnená škoda nie je žiadnym dôkazom podložená, je nepreukázaná,
(navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že k úbytku na ich majetku došlo nesprávnym

úradným postupom odporcu v 1., 2., 3. rade ). Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno čo sa týka
príčinnej súvislosti t.j. nepreukázal v tomto konaní, že odporcovia v 1.,2. a 3. rade svojím údajným
nesprávnym úradným postupom navrhovateľom zapríčinil materiálnu škodu. Z tohto dôvodu súd návrh
zamietol ( medzi škodou uplatnenou navrhovateľmi a postupom odporcu v 1., 2., a 3. rade neexistuje
žiadna príčinná súvislosť ).

K námietke pasívnej legitimácie v konaní vznesenej odporcom v 2. rade súd uvádza, že pri posudzovaní
vecnej legitimácie je nutné brať do úvahy, že vecná legitimácia vychádza z hmotnoprávneho vzťahu
účastníka k prejednávanej veci, t.j. svedčí len tým osobám (právnickým ako aj fyzickým ), ktoré sú
subjektmi sporného hmotnoprávneho vzťahu. V sporovom konaní sa vecná legitimácia rozlišuje podľa

postavenia subjektov, na aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. O aktívnu vecnú legitimáciu ide v prípade
navrhovateľa , ktorý tvrdí, že mu svedčí určité subjektívne právo z hmotného vzťahu, o pasívnu vecnú
legitimáciu ide na strane odporcu vtedy, ak mu z tohto hmotného vzťahu svedčí nejaká povinnosť. V
prípade posudzovania postavenia odporcu v 2. rade v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. súd dospel k záveru,
že odporca v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom

Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že neboli preukázané v konaní zákonné
predpoklady zodpovednosti odporcu v 1., 2., a 3. rade ( Slovenskej republiky a NBS ) za škodu titulom
nesprávneho úradného postupu, a preto návrh navrhovateľov v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v 1.,2.,3. rade
nepriznal náhradu trov konania, keďže ich náhradu nežiadal s odôvodnením, že mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníoddoručenianaOkresnýsúdBratislava
I, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť
podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.