Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/542/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207622
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika,
IČO: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: W. O.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom G., B. XXXX/XX, o zaplatenie príslušenstva zo zmenkovej sumy a zmenkovej
odmeny 3,36 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 27. apríla 2016
č. k. 8C/91/2014-68 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách

konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietol,konanievčastiozaplateniezmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zastavil a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie
odôvodnil čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2, 3, čl. 7 ods. 1, 2, čl. 9 ods. 1
nariadenia, čl.I §75,čl. I§5ods.1,2,3,čl.I§33ods.1,2,čl.I §11ods.1,3,čl.I §12ods. 1, čl. I§13
ods. 1, čl. I § 14 ods. 1, čl. I § 20 ods. 1, 2, čl. I § 17 ods. 1, 2, čl. I § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zákona

zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a § 79
ods. 3, 4, § 372y ods. 1 OSP, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zák. SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného do 31. 12. 2010 a uviedol,
že žalobca je obchodná spoločnosť registrovaná v obchodnom registri v Českej republike. Z kópie
zmenky založenej v spise vyplynulo, že túto vystavila žalovaná dňa 13. 01. 2010 na zmenkovú sumu
1.008,87 eura, pričom sa v zmenke zaviazala i na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
od 29. 11. 2010. Ide o indosovanú zmenku opatrenú doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia“. V zmenke bolo označené ako miesto splatenia sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.
Zmenka bola tiež opatrená doložkou „bez protestu“. Žalobca sa domáha v rámci cezhraničného sporu
zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000 eur (v spore je uplatnené príslušenstvo pohľadávky),
preto súd vo veci postupoval podľa ustanovení nariadenia (článok 2 ods. 1 nariadenia). Vzhľadom na
to, že predmetom konania sú práva a povinnosti účastníkov konania zo zmenky, súd sa predovšetkým
oboznámil so zmenkou, ktorú vystavila žalovaná dňa 13. 01. 2010 v Komárne, pričom v prvom rade
skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle čl. I § 75 zákona č.

191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“). Žalobcom predložená zmenka má zákonné
označenie, že ide o zmenku pojatú do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku. Zmenka obsahuje
„bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu“ 1.008,87 eura slovom a aj v číslach (čl. I. § 75 bod
2. ZZŠ). Zmenka obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež obsahujeúdaj miesta, kde sa má plniť - splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava (čl. I. §
75 bod 4. ZZŠ), meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1,

Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B (čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia
zmenky - v Komárne dňa 13. 01. 2010 (čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaná žalovanou vpravo dole
na zmenke (čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v
danomprípadeideozmenkusovšetkýmináležitosťami.Pokiaľideosplatnosťzmenky,vposudzovanom
prípade ide o vistazmenku, t.j. zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú pri predložení. Pri tomto type

zmenky je možné úročenie podľa čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne od 29. 11. 2010. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent,
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu. Dňa 23. 12. 2015
doručil žalobca súdu podanie, ktorým zobral návrh čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, súd preto v časti
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne konanie zastavil. S účinnosťou od 23. 12.

2015 v zmysle ustanovenie § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je žalobca v konaní, v ktorom sa
uplatňuje nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
jeho právnych predchodcov so žalovaným. Keď bola zmenka vystavená na zabezpečenie záväzkov z
písomnej zmluvy, k žalobe je žalobca povinný pripojiť aj túto zmluvu. Ak nie je dokázaný opak, platí,

že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Žalobca doručil súdu dňa 26. 04. 2016 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, avšak v tomto
podaní iba namietal vytýčenie ústneho pojednávania, návrh v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 OSP
žiadnym spôsobom nedoplnil. Súd nebol povinný žalobcu o jeho procesných povinnostiach poučovať,
pretože žalobca je v konaní zastúpený advokátom (§ 5 ods. 2 OSP). Keďže žalobca nepreukázal opak,

súd pri posudzovaní jeho nároku vychádzal z toho, že uplatnený nárok zo zmenky proti žalovanému
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd sa oboznámil s pripojeným exekučným spisom, v
ktorom remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako oprávnený žiadal vymoženie sumy 218,64 eura
s príslušenstvom, pričom ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok a ako prílohy tiež pripojil
kópiu zmenky (z ktorej si uplatňuje žalobca nárok v tomto konaní) a zmluvy o úvere VS 400700242 zo

dňa 13. 01. 2010 uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným. Žiadosť o udelenie
poverenia pre súdneho exekútora súd zamietol uznesením zo dňa 19. 11. 2012, ktoré je neprávoplatné
z dôvodu podania odvolania oprávneným, o ktorom nebolo rozhodnuté. Vykonaným dokazovaním bolo
zistené, že žalobca sa v konaní domáha uplatnenia pohľadávky na základe indosovanej zmenky, ktorá
slúžila ako zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 400700242 zo dňa 13. 01. 2010. V čase

vystaveniazmenkybolaplatnáaúčinnáprávnaúprava,podľaktorejsmelveriteľprijaťoddlžníkazmenku
na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková suma v čase jej vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a iných nárokov vo
výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch). Použitie zmenky na zabezpečenie záväzku podľa úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia

zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia vyššie uvedenej podmienky a zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s touto podmienkou, ktorá platila aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo
postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel prijať. V súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa
Občiansky súdny poriadok expresis verbis zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného
nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom a zaviedol nové povinnosti účastníka

konania v konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú
alebo nezákonne vydanú zmenku. Žalobca si svoju povinnosť doplniť návrh, opísať skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným a zároveň preukázať, že zmenka bola
vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu,
nesplnil. Súd z pripojeného spisu a zmluvy o úvere zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 800

eur, z čoho 30 % je suma 240 eur. Zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru,
t.j. maximálne vo výške 240 eur. Zmenka však bola vystavená na sumu 1.008,87 eura, je preto v rozpore
so zákonom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom.
Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej

náhradu trov tohto konania nepriznal, lebo žalovanej žiadne trovy konania nevznikli a ich náhradu si ani
neuplatnila, i keď jej vzniklo právo na ich úhradu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd vo veci vykonal dokazovanie s úverovou zmluvou a ďalšími
listinnými dôkazmi, aj keď to strany nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, ktorou jasne dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme

a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Iné dôkazy, ako
tie, ktoré navrhli účastníci konania môže súd využiť len výnimočne. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí
vyplynúťzosamostatnéhodoterajšiehodokazovania.Vdanejvecisúdmoholamalrozhodnúťoprávena
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku
v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3

a ods. 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmene, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie,
ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym
spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Súd

iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného
v tomto konaní. Takéto správanie súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných

skutočností.Zanespornépovažovalto,žežalovanýsospoločnosťouPohotovosť,s.r.o.uzatvorilizmluvu
o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že
žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani
jednej zo strán. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto
skutočnosti nemožno považovať za nesporné. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy

nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd
svoje rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou,
ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva
Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek

spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd
však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti

nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany

žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. V
danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali

byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Súd vyhodnotil zmenku
ako vadnú zmenku, t.j. neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádzal len z kauzálnych
námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani žiadna zo strán nepreukazovala. Kauzálne námietky
sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní
irelevantný. Navyše žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v
tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárokžalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Súd poukázal na ustanovenie § 79 ods. 3 OSP v aktuálnom
znení, na ktoré viaže založenie povinnosti zastupovaného žalobcu premietané na prebiehajúce konanie,
na ktoré sa tento paragraf vôbec neaplikuje. Logickým dôsledkom je potom neexistencia premietanej

povinnosti pre žalobcu. Konaním, ktoré vedie súd v záujme ochrany práv žalobcu je konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu upravené Nariadením Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Európske
konanie obsahuje špeciálne procesné ustanovenia regulujúce priebeh konania. Podľa čl. 19 nariadenia
Európske konanie sa riadi procesným právom členského štátu len pokiaľ nariadenie neustanovuje inak.

Priebeh a začatie Európskeho konania nariadenie ustanovuje inak. Nariadenie je prameňom úniového
práva, Prednosť úniového práva pred právom vnútroštátnym je jednou zo základných zásad právneho
poriadku EÚ. Poukázal na to, že ak by predmetné ustanovenie § 79 ods. 3 malo pôsobiť spätne aj
na návrhy podané pred účinnosťou novely, tak zákonodarca by musel postupovať rovnako ako pri
novele Exekučného poriadku a musel by stanoviť povinnosť doplniť návrh. Zákonodarca opomenul
vyriešiť zosúladenie zák. č. 99/1963 Zb. s novelu č. 438/2015 spôsobom ako to urobil pri novele

Exekučného poriadku a preto súd svojim výkladom nemôže dotvárať nedostatky účinku procesného
predpisu, vzhľadom na absenciu výslovného zákonného príkazu doplniť návrh na začatie konania v
prechodných ustanoveniach. Na základe uvedeného sa povinnosť vyplývajúca s § 79 ods. 3 OSP
nemôže aplikovať na podania podané pred účinnosťou novely č. 438/2015. Žalobca teda poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávky, ktorá je založená na zmenkových

nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky. Zmenkové informácie
preniesol žalobca presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo
doplniť alebo opraviť. Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky.
Žalobca na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná

bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Zmenka preto aj
v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú
akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po
vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany

veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm/3/2014 a uviedol,
že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania spĺňa všetky náležitosti a preto nemôže byť neplatnou

z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu 1. inštancie zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a
prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

3.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej

časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25%

denne zo sumy 1.008,87 eura od 29. 11. 2010 do 08. 03. 2011, zo sumy 877,87 eura od 09. 03. 2011
do 06. 04. 2011, zo sumy 746,87 eura od 07. 04. 2011 do 08. 05. 2011, zo sumy 615,87 eura od 09. 05.
2011 do 08. 06. 2011, zo sumy 484,87 eura od 09. 06. 2011 do 21. 07. 2011, zo sumy 434,87 eura od
22. 07. 2011 do 04. 08. 2011, zo sumy 303,87 eura od 05. 08. 2011 do 07. 09. 2011, zo sumy 172,87
eura od 08. 09. 2011 do 09. 10. 2011, zo sumy 41,87 eura od 10. 10. 2011 do 07. 11. 2011, 6% ročného

úroku zo zmenkovej sumy 1008,87 eura od 24. 01. 2011 do 08. 03. 2011, zo sumy 877,87 eura od 09.
03. 2011 do 06. 04. 2011, zo sumy 746,87 eura od 07. 04. 2011 do 08. 05. 2011, zo sumy 615,87
eura od 09. 05. 2011 do 08. 06. 2011, zo sumy 484,87 eura od 09. 06. 2011 do 21. 07. 2011, zo sumy
434,87 eura od 22. 07. 2011 do 04. 08. 2011, zo sumy 303,87 eura od 05. 08. 2011 do 07. 09.
2011, zo sumy 172,87 eura od 08. 09. 2011 do 09. 10. 2011, zo sumy 41,87 eura od 10. 10. 2011 do 07.

11. 2011, bez sumy 278,88 eura, ktoré už žalovaná na úroky zaplatila, zmenkovej odmeny 3,36 eura a
náhrady trov konania. Podaním zo dňa 21. 12. 2015 vzal žalobca žalobu v časti zaplatenia zmenkového
úroku 0,19% denne späť. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v rozsahu zmenkovéhoúroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zastavil,
vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd podľa § 379 a § 380 CSP viazaný ako rozsahom
odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia

odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje
výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích

dôvodoch uplatnené.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní
žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie
platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho
prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s

argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov, nestotožnil. Predmetom
konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý
si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje
zjednodušenýavzásadepísomnýspôsobvedeniakonaniavoveciachsnízkouhodnotousporuscieľom

zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je
obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani

možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že
ajvkonaniachsmalouhodnotousporujezachovanámožnosťsudcuvykonávaťpotrebnédokazovaniea
nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia
je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na
nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

10. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30. 06. 2016, v zmysle ktorého súd prvej inštancie posudzoval
dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj iné

než stranami navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom
prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo
všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou
úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany
spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu a zohľadnil tiež ustanovenie §

79 ods. 4 OSP, podľa ktorého, ak nie je preukázaný opak, platí, že nárok zo zmenky proti žalovanému,
ktorý je fyzickou osobu, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Námietka žalobcu, že toto
ustanovenie by sa v zmysle ustanovenia § 372y ods. 1 OSP nemalo použiť aj na toto konanie, je
nedôvodná, pretože v danej veci ide o občianske súdne konanie, ktoré konanie vo veciach s nízkouhodnotu sporu zahŕňa. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v
danej veci bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je,

že sú väčšinou pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa,
pričom súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť,
lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej na

výkon zamestnania. V prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny
nástupca. Dôkaznú povinnosť si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou rovnaký vplyv, ako keby v
zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu,
podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej

zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č.
87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru síce používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluváchnezakazuje,alepodľačl.10tejtosmernicejednoznačnečlenskéštátymôžupovoliťpoužívanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa.

Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter
zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného
právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje
nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vychádzajúc z
judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle

ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorápodľaustanoveníSmerniceRadyč.93/13/EHSmusíbyťposkytnutáspotrebiteľovi,čopotvrdzujeaj
čl.14SmerniceRadyč.87/102/EHS.Akbyprivymáhanídlžnejsumyzindosovanejzmenkyvnútroštátny
súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých

zmluvných podmienok, išlo by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušeniezásadyefektivity.Vtakomtoprávnomrežimejenemožnéalebominimálneneprimeraneťažké,
aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy
o úvere bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a

príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek
na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo
postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej

sumy nerešpektoval a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na žalobcu.
Zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom
Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto
cenného papiera bolo zhoršené postavenie žalovaného. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a

preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.
Na takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010
umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože keďže zmenkové právo ako také
v súdnom konaní znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna

právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, je nepoužiteľná. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky
nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutávzmyslečl.17CSProzhodol,žežalovanejsanáhradatrovodvolaciehokonanianepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).