Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204811
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116204811.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky P. P., Š. H.

Q. J., J., B. K., Ž. X, a manžela navrhovateľky P. X., Š. H. Q. J., K. Č. V. Ú. T. Ú. D., o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu J. P.A., v konaní zastúpenej
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov P. P., J. P. T. P. X. R. L. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Mesta Ž. vo zväzku 40, ročník 2001, na strane 110, pod por. č. 202 sa r o z v á d z a.

Maloletá J. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju

bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec dieťaťa je p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletú J. sumou 80 eur mesačne, k rukám matky,
vždy do 15-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín súdny poplatok vo výške 66 eur v
lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej J. pochádzajúcej z manželstva. V návrhu uviedla, že
manželstvo uzatvorili 23.06.2000. U nej ide o manželstvo druhé . Od 07.10.2015 nezdieľajú spoločnú
domácnosť, manžel bol vykázaný z bytu políciou. Od toho času s ním nemá žiaden kontakt. I napriek
zložitej situácie, ktorú vytváral odporca vytrvala v manželstve 15 rokov kvôli dcére, ktorá je na neho
citovo naviazaná, čo odporca využíval ako nástroj v kritických situáciách. Poukázala na to, že odporca ju

systematicky ničil. Zastrašoval ju, že keď sa rozvedie príde o dieťa. Odpojil ju od jej rodiny, od známych,
dokonca jej deti presviedčal, že je nemravná, že sa nestará, vedie ľahkovážny život. Ona mala náročnú
prácu v K., predtým ako túto prácu začala vykonávať sa dohodli, že ju zastúpi ako matku aj ženu v
domácnosti. Bol dokonca aj na materskej dovolenke. Po prvý krát sa zamestnal po cca 14 rokoch od
uzavretia manželstva. Odporca pýtal od nej peniaze, keď mu ich nechcela dať vyvíjal na ňu psychický
nátlak a potom kradol. Štvrtý alebo piaty krát je vo výkone trestu pre finančné podvody, ktoré páchal na
cudzích ľuďoch. Kvôli financiám sa opakovane sťahovali 8-9 krát. Všetky problémy okrem finančných

vznikali z dôvodu, že odmietala sexuálny pomer s odporcom. Dcéru J. navrhovala, aby jej po rozvode
súd zveril do osobnej starostlivosti. Ďalej uviedla, že je nezamestnaná, ale prácu si hľadá. Žije v 1-
izbovom byte s maloletou J. a troma dospelými synmi, ktorí pracujú.2. Manžel navrhovateľky bol vypočutý v ÚVTOS a ÚVV Ilava 03.10.2016. Súhlasil s rozvodom, so
zverením maloletej J. do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s výškou výživného. Styk s dcérou
žiadal, aby zostal neobmedzený.

3. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že v prípade rozvodu doporučuje maloletú J. zveriť matke
s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi upraviť výživné vo výške 80 eur mesačne.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo

uzatvorili manželstvo dňa 23.06.2000. Z tohto manželstva pochádza jedno dieťaťa J..

5. Z výsluchu navrhovateľky mal súd za preukázané, že manželstvo bolo usporiadané asi po dobu
10 rokov. Manžel stále nepracoval, neprispieval na domácnosť. Zamestnal sa až po 14-tich rokov
manželstva. Do 07.10.2015 žili v spoločnej domácnosti. Vtedy bol vykázaný políciou manžel z bytu
potom čo ju fyzicky napadol. V októbri 2015 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody pre trestný čin

podvodu. Predtým pracoval s príjmom cca 700 eur mesačne. Uviedla, že ona bola taktiež odsúdená na
150 hodín verejnoprospešných prác, nakoľko odcudzila produkt v A. za 30 eur. Pracovný pomer ukončila
dohodou. S dcérou J. žijú v prenajatom byte, kde hradí náklady na bývanie v sume 330 eur mesačne.
11.04.2017 sa zamestnala v E. T. Q. Q..J..H.. K. K., Č. L., kde má mať odmenu za prácu 2,50 eur na
hodinu. Maloletá J. má toho času 14 rokov. Je žiačka siedmeho ročníka základnej školy. Navštevuje s

ňou pedagogicko-psychologickú poradňu. Za príčinu rozvratu manželstva považuje ťažké gemblérstvo
manžela o čom nevedela prvých 10 rokov manželstva.

6. Z výsluchu manžela navrhovateľky bolo súdom zistené, že súhlasí s rozvodom. Od októbra 2015 je
vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin podvodu. Je pracovne zaradený, ide u neho o druhé

manželstvo. Problémy v manželstve vznikli keď bol už tri krát vo výkone testu. V súčasnosti považuje
manželstvo za rozvrátené a nefunkčné a preto súhlasí s rozvodom. Súhlasí tiež so zverením dcéry do
starostlivosti matky a stým, aby styk s dcérou zostal neobmedzený. Pokiaľ ide o výživné uviedol, že
odmenu za prácu má cca 120 eur mesačne. Pracuje na píle, má aj dlhy. Sú voči nemu vedené exekúcie.
Vzhľadom k tomu súhlasí s minimálnym výživným. Pred nástupom do výkonu testu žil v domácnosti s

manželkou.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podľa tvrdenia navrhovateľky bolo manželstvo usporiadané
asi 10 rokov. Príčinu rozvratu manželstva videla navrhovateľka v gemblérstve manžela ako aj v tom,
že ju neustále osočoval, ponižoval a manžel navrhovateľky v tom, že keďže bol vo výkone trestu došlo

medzi nimi k vzájomnému citovému odcudzeniu.

8. V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov konania za to, že trvalé a pevné spoločenstvo
založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti,
vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.

9. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona
o rodine.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu
detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc sivzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav,
ktorýmábyťibavýnimočnýmriešenímbezvýchodiskovejsituácie,vprípadoch,keďvážnystavnarušenia
vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.

K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§
22 Zákona o rodine).

13. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov, mal súd za
preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými

zákonnýmiustanoveniami.Nakvalitumanželstvapôsobiapredovšetkýmsamijedinci,ktoríhouzatvárali.
V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi
nimisúvážnenarušenétak,žeichmanželstvosiužneplnížiadnuzosvojichfunkcií,naktorébolourčené.
Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva,
spoločné záujmy. Od 07.10.2015 títo už ani nežijú v spoločnej domácnosti. Intímne spolu nežijú
už dlhšiu dobu. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža

a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom
na postoje účastníkov konania nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže ani
jeden z účastníkov nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat
manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.

14. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú
súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie,
rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre
celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie
vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.

15. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na
úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon
zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu
záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).

16. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o

rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Navrhovateľka je od 11.04.2017 zamestnaná v E. T. Q. Q..J..H.. K. K. Č. L., kde má odmenu vo
výške 2,50 eur na hodinu.

21. Manžel navrhovateľky je od 22.10.2015 vo výkone trestu odňatia slobody v Ilave. Predpokladaný
koniec testu má 22.04.2019. Odsúdený bol pre trestný čin podvodu. Vo výkone trestu je pracovne

zaradený. Od nástupu do výkonu testu doposiaľ bola celkovo jeho čistá mzda vo výške 1155,06 eur.
Pred nástupom do výkonu trestu bol zamestnaný do 06.10.2015 v obchodnej spoločnosti M. T. K.
Q..J..H.. K., kde dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 480 eur mesačne. Pracovný pomer
u tohto zamestnávateľa skončil podľa § 71 zákonníka práce uplynutím doby. Podľa potvrdenia tohto
zamestnávateľa (č.l. 70) bol P. X. počas trvania pracovného pomeru písomne upozornený na porušenie
pracovnej disciplíny z dôvodu udelenia neospravedlnenej absencie.

22. Maloletá J. F. XX rokov je siedmačka na základnej škole. Navštevuje pedagogicko-psychologickú
poradňu. Mimoriadne záujmy nemá.

23. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J., že túto zveril do osobnej

starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, za súhlasu otca ako aj kolízneho
opatrovníka.

24. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti súd prihliadol na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby
a určil výživné vo výške 80 eur mesačne a to s poukazom na to, že otec je vo výkone trestu odňatia

slobody. Odsúdený bol pre trestný čin podvodu a to opakovane. Vo výkone trestu je síce zamestnaný a
dosahuje priemerný mesačný príjem 120 eur. Táto okolnosť však nemôže byť dôvodom na to, aby mu
súd určil minimálne výživné, nakoľko svojím konaním si spôsobil, že je vo výkone testu, opakovane sa
dopúšťal trestnej činnosti a pred nástupom do výkonu trestu bol zamestnaný s priemerným mesačným
príjmom 480 eur netto. I keď tento pracovný pomer skončil uplynutím doby, jeho zamestnávateľ oznámil

súdu, že jeho pracovná morálka bola zlá a bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu
neospravedlnenej absencie. Vzhľadom na hore uvedené súd určil vyživovaciu povinnosť na maloletú J.
v sume 80 eur mesačne so zohľadnením príjmu, ktorý by bol dosahoval u posledného zamestnávateľa
pred nástupom do výkonu trestu.

25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27. V prípade tejto veci navrhovateľka nežiadal styk upraviť.

28. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie
označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis
alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).