Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208622
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313208622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr.ZlaticeJavorovejaJUDr.MartinaHoličavsporežalobkyne:CDConsultings.r.o.,Politickýchvězňů
1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpenej: Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: G. L., nar. XX. J. XXXX, bytom P., Y.
XXX/XX, o 775,27 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Galanta z 10. decembra 2015 č. k. 23C/133/2013-147 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a v
tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti o zamietnutí zmenkovej sumy,
zmenkového úroku, 6%-ného ročného úroku, zmenkovej odmeny a v časti náhrady trov konania p o
t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy vo výške
775,27 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 775,27 eur od 6. júla 2010 do zaplatenia,

6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 775,27 eur od 23. septembra 2010 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 2,58 eur. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil článkom 19 Nariadenia (Naradenie Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu),
ustanovením § 115a ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1,
§ 101 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 25 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 11 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb.
zmenkový a šekový zákon, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa
svoj návrh odôvodnila tým, že je nadobúdateľkou všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný

dňa 18. januára 2010, na zmenkovú sumu 775,27 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne
od 6. júla 2010 (za miesto splatenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25). Hoci si žalobkyňa uplatnila právo na zaplateniepohľadávky zo zmenky, prioritou bola ochrana práv spotrebiteľa, pričom bolo preukázané, že predmetná
zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, písomnej úverovej
zmluvy č. 408600144 z 18. januára 2010, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Zmluva

bola uzavretá na formulári veriteľa s predtlačeným textom, do ktorého sa dopisovalo č. zmluvy, osobné
údaje dlžníka, výška poskytovaného úveru a poplatku, spôsob splatnosti, dátum uzavretia a dátum
prevzatia peňažnej hotovosti. Súčasťou zmluvy boli predtlačené všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky. Veriteľ si práva z úverovej zmluvy uplatnil na Stálom
rozhodcovskom súde v Bratislave, ktorý rozsudok sp. zn. SR 11794/10 z 8. decembra 2010 zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 775,27 eur so zmenkovým úrokom 0,25% od 6. júla 2010 do zaplatenia
a úrokom 6% ročne od 23. septembra 2010 do zaplatenia, ako i na náhradu trov konania. V dôsledku
nesplnenia povinnosti žalovaného zaplatiť veriteľovi priznanú sumu rozhodcovským rozsudkom, bol
podaný návrh na vykonanie exekúcie, pričom žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 20Er/289/2011-27 z 21.
júla 2011 (dôvodom bola absencia zákonom stanovených náležitostí exekučného titulu, v zmysle zákona

o spotrebiteľských úveroch). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. júla 2011. Veriteľ následne
indosoval zmenku na žalobkyňu. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva na základe ktorej bola
vystavená predmetná zmenka mala charakter spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho bola podrobená
obligatórnemu prieskumu exekučným súdom, pričom exekúcia na jej podklade nebola povolená pre
neprijateľné zmluvné podmienky. Medzi takéto podmienky patrila aj dohoda o vyplňovacom práve

zmenky, ktorú súd prvej inštancie takto posúdil v iných obdobných veciach, pretože nešlo o individuálne
dojednanú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v
neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ako ani z
ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych vzťahov,
teda neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená. Na

podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodnosprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. augusta 2015. V rozpore
s dobrými mravmi nebol len obsah zmluvy, ale i jej účel vzhľadom k neprimerane vysokému poplatku
za spracovanie a uzatvorenie zmluvy, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, i neprimerane
vysoký úrok. Skutočnosť, že zmluva sa prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, v

dôsledkučohonemôžebyťplatnáanivystavenázmenka,zabezpečujúcahlavnýzáväzkovývzťah(podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 161/2007 z neplatnej úverovej zmluvy
v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, ktorá sa tak prieči dobrým
mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemôže vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky).
Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere

a zistil, že neobsahuje obligatórnu zákonnú náležitosť, preto sa poskytnutý úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov, v dôsledku čoho žalovanému vznikla povinnosť vrátiť iba istinu poskytnutého úveru.
Zmenkavšaktakútoskutočnosťnezohľadňovala,naopakumožňovalavymáhaťzmenkovýúrokvovýške
0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Takéto plnenie je rozporné so zásadou dobrých mravov a
neplatné podľa § 39 a § 3 O. z.. Žalobkyňa ako indosátor bola nedobromyseľná pri nadobúdaní zmenky,

ktorá obsahuje číslo príslušnej úverovej zmluvy a musela vedieť, že určité kauzálne vzťahy existujú.
Zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa zo zmluvy o
úvere,ktoréhovýškabola390euratedamaximálnazmenkovásumapozostávajúcazospotrebiteľského
úveru a príslušenstva mohla byť maximálne 650 eur. Pretože zmenková suma bola v čase vyplnenia
775,27 eur, bola vyplnená v rozpore so zákonom a z dôvodu rozporu s dobrými mravmi ju súd prvej

inštancie označil za neplatnú. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ smel prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich záväzkov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Keďže žaloba bola podaná 28. marca 2013, t. j. po uplynutí troch rokov, bola

žalovanásumapremlčaná,načosúdprihliadolzozákona.Rozhodnutieonáhradetrovkonaniasúdprvej
inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., na základe ktorého žalovanému ako
úspešnej strane v konaní, vznikol nárok na náhradu trov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si náhradu trov
konanianeuplatnilazobsahuspisumuvzniktrovnevyplýval,náhradatrovžalovanémupriznanánebola.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením jej návrhu
v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám, ktorými jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom, ako i nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa názoru žalobkyne
má konanie aj inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súdprvej inštancie bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a pretože žalovaný nedoručil
súdu žiadnu žalobnú odpoveď (podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia), bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Napadnuté rozhodnutie je preto

prekvapivým a predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Voči forme a obsahu zmenky zo
strany žalovaného neboli námietky, preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. síce umožňuje v
sporovom konaní vykonať aj iné než účastníkmi konania navrhnuté dôkazy, avšak tento postup je možné
aplikovať len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci

a nevykonanie dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť, čo nebol daný prípad).
Svoj postup pri dokazovaní súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku
v danej veci bolo výlučne predloženie originálu zmenky, ktorá je listinným cenným papierom, ktorý
inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobkyne. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýkala údajne
nesporné skutočnosti, týkajúce sa uzavretia zmluvy o úvere a označenia zmenky ako zabezpečovacej
zmenky, ktoré abstrahoval súd prvej inštancie z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Účastníci konania

sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť
k nespornosti týchto skutočností. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej
povahy, nie je možné ju spájať, podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.
Žalobkyňa zdôraznila, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Žalovaný
vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Nemôže

tak činiť ani súd (žalobkyňa poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len
„NS SR“). Len za určitých okolností je prípustné uplatňovanie tzv. kauzálnych námietok, musia byť
však vznesené zo strany žalovaného, ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože
nemali byť v sporom konaní, vedenom podľa Nariadenia, vykonané bez návrhu. Kauzálne námietky

sú po indosovaní v zásade neprípustné. Žalobkyni nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku.
Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom
jeho vzniku (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000). Vzhľadom na
úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že
zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa namietala neplatnosť dohody

o vyplňovacom práve blankozmenky, ktorá by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri
poskytovaní spotrebných úverov. Zákon č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške v čase jej vyplnenia. Zákonodarca pripúšťal aj to, že zmenky
budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp.

by vylúčil vyplňovanie znenia zo strany veriteľa. Nešlo o prípad indosovanej zmenky, neuplatňoval
sa § 17 zákona zmenkového a šekového, preto nebolo možné prihliadať na rozhodnutie sp. zn. 4
Obo 161/2007. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne
pripúšťala používanie blankozmeniek. Žalobkyňa poukázala na argumentáciu súdu ohľadom položenej

prejudiciálnej otázky Krajským súdom v Prešove (sp. zn. C-328/14). Prejudiciálna otázka nie je pre vec
významná. Návrh nie je možné posudzovať ako zjavne neopodstatnený, ako ani neprípustný, ktoré
kategórie sa hodnotia výlučne z procesného hľadiska, nie z hmotnoprávneho. Žalobkyňa jasne, úplne
a zrozumiteľne v tlačive A uplatnila práva zo zmenky. Nebolo preukázané, že nový majiteľ zmenky
konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho

vzťahužalobkynianizozáväzkovo-právnehovzťahu,kuktorémusazmenkaviazala,niejemožnévýklad
súdu prvej inštancie akceptovať. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu
abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené
od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie.
Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Na

podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoZm 10/2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm 3/2014.

3. Žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania podaním z 21. decembra 2015 (doručeným súdu prvej
inštancie 22. decembra 2015) vzala návrh späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a v

tejto časti navrhla konanie zastaviť.

4. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril.5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje

zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o
alternatívny nástroj sledujúcizjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc
tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň

komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych
noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať
ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-243/08,
Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna

kontroladopadáajnazmenkovýchdlžníkovakospotrebiteľov,ktoríznejnemôžubyťvylúčenívdôsledku
zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa
rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.

8. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie

konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V
prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia a súd sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie a dokumenty) v určenej lehote (aplikujúc

vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.

9. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností

spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých
je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015).

10. Už Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že pôvodný
veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom
súde, ktorý jeho návrhom vyhovel, ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných
zmluvných podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu,

ktorá pri tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O. z.) a ktorých postavenie nie je
možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O. z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené
zmenky majú priamy odkaz na úverové zmluvy (v hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej
úverovej zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko,

s.r.o. zastupovala žalobkyňu a POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne
úsilie, aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to, aby
zmluvu predložila.

11. Odvolací súd poukazuje na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015

Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdusúvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

12. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu,
ktorý vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

13. Žalobkyňa predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva
použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovaného ako dlžníka zo

spotrebiteľskej zmluvy.

14. Zamietnutím návrhu žalobkyne v prejednávanej veci bola preto odmietnutá akceptácia jej
formalistickéhoprístupu,odvodzujúcehonárokvýlučnezpovahyinštitútuuvedenéhovnávrhu(zmenky),
pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu.

15. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú
vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako
aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa

menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné,

ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky
pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).

16. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný

iba pozitívnym zásahom, vonkajším, vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

17. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné
prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto
skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah
je bez právneho významu.

18. V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce
jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých
okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná

súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).

19. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou

hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z
pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,
pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).
Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky. Primárne tak bolo nevyhnutné doplniť zo

strany žalobkyne požadované tvrdenia a dokumenty, aby bolo možné posudzovať prijateľnosť plnenia
zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobkyňa jednoznačne odmietala, neprípustne sledujúc
vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok, aplikáciou ustanovení
Nariadenia.20. Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí

byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 222/07).

21. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nebolo možné aj z

dôvodu, že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a
obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla 2014 a § 5a ods. 1 písm. b/
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení právnych noriem na ochranu
spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu.

22. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich
používanie je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať

celkový rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať
nekalosť zmluvných podmienok.

23. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe

predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovaným, ako
pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho
vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšom
priebehu konania podľa čl. 5 Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovaného ako

spotrebiteľa v danej veci a posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).

24. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri
vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., účinnom do 30. júna 2016), je
potrebné uviesť, že vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov je legitímne v konaniach

s ochranou slabšej strany (vrátane spotrebiteľských sporov). Snaha žalobkyne neuvádzať tvrdenia
a predkladať listiny (v konaní preferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej súdnej
kontroly v spotrebiteľských veciach, bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia). Odmietnutie
dostatočných tvrdení kauzy úveru, týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo predmet sporu a
preto v zmysle zásady rovnosti strán v konaní, nebolo prípustné nad návrh a proti vôli žalobkyne skúmať

jej možné peňažné nároky v konaní (bez obligatórneho prieskumu zmluvných podmienok). Žaloba bola
preto dôvodne zamietnutá.

25. Je potrebné tiež uviesť, že aj v danom prípade bol daný dôvod považovať dohodu o vyplňovacom
práve zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v
rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, pričom neprijateľné zmluvné podmienky sú zo
zákona považované za neplatné (§ 53 ods. 3 O. z.). Neplatnosť dohody o vyplňovacom práve zmenky
zneplatňuje aj samotnú zmenku.

26. Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s
ohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť
spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnaťtútofaktickúnerovnosťatoformouobmedzeniaautonómievôle.Tápredstavujeelementárnupodmienku
fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov
je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou

jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

27. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má
vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú

rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

28. Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovaného)
nemôžu byť skryté v rozsiahlom, neprehľadnom, zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej
forme textu, ako tomu bolo v danom prípade všeobecných podmienok poskytnutia úveru (obsahujúcich

dohodu o vyplnení zmenky). Pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu vo formulárovej podobe, učinil,
spreneverilsaprincípudôveryatakémutojehokonaniuniejemožnépriznaťprávnuochranu,preznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

29. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd

nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

30. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré
vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje
veriteľ.Argument,žespotrebiteľjeslobodnývtom,čizmluvuuzavriealebonie,niejenamiestevzhľadom
na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne

a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by
sámsebakživotumimobežnúspoločnosť,bezvyužívaniaslužieb.Ničtaképospotrebiteľovispravodlivo
požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej
činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe
sp. zn. 15C/410/2009).

31. Bol preto daný dôvod posúdiť neplatnosť zmluvného dojednania o zabezpečení peňažného záväzku
(vyplývajúcehozpredmetnejúverovejzmluvy)žalovanéhoakodlžníkazmenkou.Princípoptimalizácie,v
zmysle ústavnokonformnej interpretácie, znamenal v danom prípade vyrovnanie nerovného postavenia
dlžníka (žalovaného ako spotrebiteľa) v dôsledku favorizácie práv veriteľa (zmluvné dojednania vo

všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaný nemal možnosť odmietnuť), rešpektujúc tak
zásadu rovnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 O. z.. V prípade platnosti dohody
o vyplnení zmenky zabezpečením predmetného peňažného záväzku žalovaného, by od žalovaného ako
spotrebiteľa bolo vyžadované, aby vykonal plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky (vzhľadom
na vyplnenie zmenkovej sumy jednostranne, ktoré konanie je považované tiež za nekalú obchodnú

praktiku). Žalobkyňa napriek výzve súdu prvej inštancie, odmietala skúmanie kauzy pôvodného
právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie spoliehajúc sa, že práve
na základe dohody o vyplňovacom práve zmenky budú bez ďalšieho uznané jej nároky (ktoré boli v
skoršom období odmietnuté). S poukazom na uvedené žalobe nebolo možné vyhovieť z titulu plnenia
zo zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku spotrebiteľa, ako ani na základe kauzálneho vzťahu.

32. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací

súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobkyňou v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli
spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie (obmedzujúce sa na argumentáciu vo vzťahu k platnej zmenke,
bez prihliadania na normy spotrebiteľského práva).34. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby

nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

35. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť po vyhlásení rozsudku súdu
prvej inštancie, avšak ešte pred uplynutím jej odvolacej lehoty, teda v čase, kedy na to súd prvej

inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby
pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby
žalobkyňa privodila stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) aj otázkou prípustnosti späťvzatia
žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1, 2 CSP by bol nesúhlas
žalovaného z vážnych dôvodov, ten však nebol daný. Boli preto naplnené zákonom stanovené
podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, zrušení

uznesenia súdu prvej inštancie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a zastavení konania
v uvedenej časti. Žalobkyňa, ktorej prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného
rozhodnutia súdu, svoje právo využila a privodila rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania.

36. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj rozhodnutia o trovách konania, v ktorom

úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslil a tieto nevyplývali
ani zo spisu, preto nepriznanie náhrady trov konania žalovanému bolo dôvodné.

37. Z dôvodu, že žalovaný bola úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262, § 255 ods.
1 CSP mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný má preto nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

38. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.