Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/546/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415208716
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415208716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
AB 1 B. V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské Kráľovstvo, reg. č.
56007043, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, Piaristická
707/25, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: U. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. W., I. XX/A zast. S. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom F. W., R. XX, o zaplatenie 1.015,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. marca 2016 č. k. 17C/280/2015-136 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti

p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 754,84 eura
a vyčíslený úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 754,84 eura od 27. 01. 2015 do 20. 04. 2015 vo
výške 8,32 eura a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 754,84 eura od 21.
04. 2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania

191,55 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo
výške 30,72 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 160,83 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, hlavy
I. článok 4 bod 2 písm. f), hlavy I. článok 12, hlavy XI. článok 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 4 písm.
k/, ods. 6, § 53b ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 3 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 2 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. a na základe

vykonaného dokazovania zistil, že dňa 11. 11. 2013 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili
zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. 4311048747, na základe ktorej poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 1.000 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala
splatiť v 36 mesačných splátkach a to do 20. dňa v mesiaci, vo výške 45,24 eura, ktorej súčasťou
splátky boli aj úroky. Ročná úroková sadzba bola stanovená vo výške 26,20%, RPMN vo výške 29,9% a
priemerná hodnota RPMN vo výške 46,06%, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená vo
výške 1.460,16 eura. V čl. 47. zmluvy bolo dohodnuté poistenie Balíček Premium pre prípad dlhodobej

pracovnej neschopnosti, straty pravidelného príjmu a pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu
vo výške 3,19 eura mesačne (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia) a v čl. 50.
a 51. poplatok za odložené splátky vo výške 1,49 eura zahrnutý v splátke. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o hotovostnom úvere boli aj úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. Vzmysle hlavy 1 § 2 úverových podmienok (ďalej len ÚP) uzatvorením zmluvy sa spoločnosť Home Credit
Slovakia a. s. zaviazala poskytnúť dohodnutý úver a dlžník bol povinný poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť
úroky. Podľa hlavy 4 § 2 ÚP úroky z poskytnutého úveru musel dlžník platiť od okamihu, kedy bol úver

poskytnutý až do okamihu úplného vrátenia úveru s príslušenstvom. Podľa hlavy 5 § 1 ÚP dlžník bol
povinnýsplácaťúverriadneavčasvstanovenýchmesačnýchsplátkach.Počet,výškaatermínsplatnosti
jednotlivých splátok bol uvedený v zmluve. Jednotlivé splátky sa skladali z príslušnej časti úverovej
istiny, úrokov a úhrady za poistenie. Podľa hlavy 7 § 3 písm. a) ÚP v prípade, že sa dlžník oneskoril s
platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, bol

dlžník povinný celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru). Podľa hlavy 18 § 1
ÚP ak sa dlžník omešká s úhradou splátky, je povinný uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5 eur
v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Podľa hlavy 18 § 2 ÚP ak
sa dlžník omešká s úhradou splátky, má žalobca právo účtovať zmluvnú pokutu vo výške 17 eur, ktorá
môže byť naúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Podľa hlavy 20 § 7 ÚP zmluva,
úverové podmienky, Metodická príručka a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na

základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v
znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení. Žalovaná
sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2, napokon zaplatila len sumu 283,44
eura. Pretože žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace, bola jej doručovaná
výzva k splateniu celého úveru vo výške 1.068,38 eura do 15 dní odo dňa odoslania výzvy z dôvodu

omeškania. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 20. 02. 2015 a zo zmluvy o postúpení pohľadávky
z úverovej zmluvy č. 4311048747 z 08. 01. 2015 mal súd preukázané postúpenie pohľadávky vo výške
1.072,67 eura voči dlžníkovi, t. j. žalovanej v tomto konaní z postupcu Home Credit Slovakia a. s.
na postupníka, t. j. žalobcu spolu s príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami, ktoré sú s
ňou spojené. Pričom z príslušného podacieho hárku mal súd preukázané, že zásielka - oznámenie o

postúpení pohľadávky bolo podané na prepravu dňa 23. 02. 2015. Vykonaným dokazovaním v súlade s
citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný v prevažnej časti. Nie je sporné,
že dňa 11. 11. 2013 účastníci konania uzatvorili zmluvu o hotovostnom úvere č. 4311048747, ktorú
zmluvu uzatvorila žalovaná, pričom podľa súdnej praxe za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sa
nepovažuje napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov, a preto právnym úkonom urobeným

za trvania manželstva len jedným z manželstva je viazaný len on sám, a preto súd nespochybňuje
označenie žalovaného v konaní a tým ani pasívnu procesnú legitimáciu. Súd konštatoval, že vo veci
ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej žalobca odvodzuje svoje uplatnené nároky. Spotrebiteľský
charakter veci vyplýva z povahy účastníkov právneho vzťahu, pretože právny predchodca žalobcu
vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Bolo preto nutné na túto zmluvu

aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 v znení účinných v čase vzniku právnych vzťahov ako
lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Na základe vyššie uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu, ktorého
predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov, poskytol žalovanému úver

vo výške 1.000 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach a to do
20. dňa v mesiaci, vrátane úrokov vo výške 45,24 eura. Ročná úroková sadzba bola
stanovená vo výške 26,20%, RPMN vo výške 29,9% a priemerná hodnota RPMN vo výške 46,06%,
celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená vo výške 1.460,16 eura. Z predloženého výpisu z
úverového účtu mal súd preukázané, že žalovaná uhradila celkovo 283,44 eura, pričom zrážky zo mzdy

žalovanej boli vykonané na základe inej úverovej zmluvy a to č. 4305115368 z 27. 05. 2013, a preto
ich nemožno s pohľadávkou žalobcu započítať. Súd bol toho názoru, že je dôvodné zaviazať žalovanú
na zaplatenie sumy 716,56 eura ako rozdielu medzi skutočne vyplatenou sumou žalovanej 1.000 eur a
zaplatenousumoužalovanouvovýške283,44euraaktejtosumejepotrebnépripočítaťsumu38,28eura
pozostávajúcu z poistného za 12 mesiacov po 3,19 eura mesačne. Takto navýšená suma predstavuje

výslednú istinu vo výške 754,84 eura. Pokiaľ žalobca uplatnil v konaní celkovo nárok na zaplatenie
sumy 1.015,38 eura (po zohľadnení späťvzatia návrhu v časti), suma nad výšku 754,84 eura predstavuje
uplatnené úroky vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru, a to vo výške 26,20 % p.
a. pri predpokladanej výške RPMN úveru 29,9 % p. a. Vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku z
úveru súd aplikoval spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom, v ktorom

žalovaný je spotrebiteľom. V rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho
rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok
v súlade s dobrými mravmi a bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi
ním a spotrebiteľom. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu
znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať

zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické,
že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na
zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti
spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle (ÚS 342/09 ČR). Vychádzajúc z citovanej

právnej úpravy s poukazom na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach je
potrebné uviesť, že v danom prípade pri formulárovej zmluve žalovaná ako spotrebiteľ sa v porovnaní
so žalobcom ako dodávateľom ocitla v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred žalobcom bez toho, aby žalovaná mohla ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok. Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb
a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľompozitívnymzásahomštátu.SmernicaRady93/13ukladáčlenskýmštátomzabezpečiť,aby
spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé

podmienky obstojí ako celok. Uplatnený úrok vo výške 26,20 % vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru v návrhu uplatnený je v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď dojednaná
výška úroku je neprimerane vysoká. Z úrokových mier pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch
bankami v novembri 2013 z internetového portálu na www.nbsr.sk súd zistil, že pri spotrebiteľských
úverochod1rokado5rokovbolaročnápercentuálnamieranákladov15,75%aúrokovásadzba15,18%.

Pokiaľ žalobca uplatňuje úroky 26,20%, tieto sú neprimerane vysoké, ktoré prevyšujú úroky v bankách.
Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky alebo pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za
užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má
veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostane do omeškania s peňažným plnením (§ 517 odsek 2 OZ).
Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované

za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným
princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi
je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa
nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým

mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri
poskytovaní úverov. Vychádzajúc z uvedeného súd uviedol, že dohodnutá výška úrokov z úveru 26,20%
ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú v praxi peňažných ústavov v čase uzavretia úverovej
zmluvy, t.j. 11. 11. 2013, z tohto dôvodu je táto dohoda v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatná

podľa § 39 OZ aj s poukazom na ustanovenie § 53 odsek OZ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
nepriznal žalobcovi právo na plnenie nad rámec sumy 754,84 eura. Súd priznal žalobcovi vyčíslený úrok
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 754,84 eura od 27. 01. 2015 do 20. 04. 2015 (t.j. do dňa
vyhotovenia návrhu) vo výške 8,32 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 754,84
eura od 21. 04. 2015, nakoľko mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlhu a

v čase vyhotovenia návrhu už bol v omeškaní s úhradou dlhu. O trovách konania súd rozhodol podľa §
142 ods. 2 OSP, a preto súd priznával náhradu trov konania žalobcovi a to vo výške rozdielu pomerných
úspechov, t.j. vo výške 48%. Žalobcovi súd priznal pomernú náhradu trov konania vo výške 191,55 eura.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná,

odôvodniac ho tým, že po rozvode manželstva všetky pohľadávky spadajú na oboch účastníkov, čo
vyplýva aj z konania o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva a z tohto dôvodu žalovaná má za to,
že súd rozhodol predčasne. V zostávajúcej časti má žalovaná za to, že súd po vykonanom dokazovaní
rozhodol správne a správne posúdil aj skutkový stav. Nakoľko pohľadávka voči žalovanej je rovnako
ako ostatné, ktoré počas manželstva s exmanželom boli spoločne získané a sú predmetom BSM, preto

všetky spoločne nadobudnuté úvery a pôžičky sú v súdom konaní, kde bol podaný návrh o vyporiadanie
BSM po rozvode manželstva, teda v danom prípade žalovaná má za to, že súd mal konanie prerušiť do
ukončenia vyporiadania BSM, nakoľko v predmetnom konaní pohľadávka, ktorá je predmetom konania,
môže byť prikázaná exmanželovi. Ich manželstvo bolo rozvedené právoplatne dňa 16. 07. 2014, deti bolizverené do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu, pričom si túto povinnosť neplní.
Občiansky zákonník síce nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky
a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania.

Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do BSM,
takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Ak tieto vzťahy nie sú
osobitne upravené, potom treba v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy
svojim obsahom a účelom im najbližšie, primerane použiť ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka a vykonať vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich BSM a

v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a
povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré
nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorým zostávajú
nedotknuté všetky ich práva a námietky. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a konanie do skončenia konania sp. zn. 9C/248/2015 vedeného na Okresnom súde v
Nových Zámkoch o vyporiadanie BSM prerušiť.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380
ods. 1 CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.068,38 eura s vyčísleným
ročným úrokom z omeškania vo výške 12,42 eura a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 1.068,38 eura od 21. 04. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že
žalobca so žalovanou uzavreli dňa 11. 11. 2013 úverovú zmluvu č. 4311048747, na základe ktorej

poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.000 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť v
36 mesačných splátkach vo výške 45,24 eura. Žalovaná z úveru zaplatila sumu 283,44 eura. Pretože
žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky, bola vyzvaná právnym predchodcom žalobcu k splateniu
celého zostatku úveru, ktorý pozostával z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej
pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote do 15 dní od odoslania výzvy. Celková žalovaná

suma predstavuje 1.068,38 eura a pozostávala z istiny vo výške 111,95 eura, úroku vo výške 98,40
eura, zosplatnenej istiny vo výške 778,44 eura, upomienky I. vo výške 5 eur, poistenia Bill protection
vo výške 19,14 eura, upomienky II. vo výške 36 eur, poplatku za možnosť odloženia splátok 7,45 eura,
upomienky II. vo výške 12 eur. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti zaplatenia sumy 53 eur
späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti spolu s príslušnými úrokmi zastavil a rozhodol o zmene

petitu. Uznesením zo dňa 04. 02. 2016 č. k. 17C/280/2015-103 súd konanie v časti o zaplatenie 53 eur
a v časti vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 0,62 eura zastavil. Predmetom odvolacieho
konania je vyhovujúca časť rozsudku.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd podľa § 379 a § 380 CSP viazaný ako rozsahom
odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia

odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje
výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích

dôvodoch uplatnené.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie je vecne správne, preto ho podľa§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal
námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom

odvolania žalovanej odvolací súd dodáva, že žalovaná v odvolaní nenapádala výšku sumy, na ktorej
zaplatenie ju súd prvej inštancie zaviazal, ale len to, že ide o pohľadávku voči žalovanej, ktorá vznikla
počas manželstva s exmanželom, preto sú predmetom BSM, a preto mal súd konanie prerušiť do
ukončenia vyporiadania BSM. Žalovaná v odvolaní aj správne uvádzala, že na vyporiadanie pohľadávok
a dlhov je potrebné primerane použiť ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka a vykonať

vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich BSM a v súvislosti s ich
hospodárskym a spotrebným spoločenstvom, pričom vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností
sa však týka vzťahov len medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie
sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napriek uvedenému
vyvodila nesprávny právny záver, že keďže prebieha konanie o vyporiadanie ich BSM, je potrebné
konanie prerušiť.

9. Ustanovenie § 149 Občianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou i exemplifikatívnym výpočtom
zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov umožňuje,
aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s
dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití
§ 143. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté
za trvania manželstva bývalých manželov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však
vykoná iba medzi bývalými manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania

o vyporiadanie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nie je dôvod na
prerušenie konania a vyčkanie, kým bude rozhodnuté vo veci vyporiadania BSM žalovanej a jej bývalého
manžela,pretožetýmtorozhodnutímsaajtakvyporiadajúlenpohľadávkymedzižalovanouajejbývalým
manželom, čo nebude mať vplyv na vzťah veriteľa a toho z manželov, ktorý uzavrel zmluvu o úvere. To,
ktorý z manželov koľko vynaložil na pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva alebo koľko bude

povinný na základe rozhodnutia o vyporiadaní BSM vynaložiť sa premietne do rozhodnutia o vyporiadaní
BSM, avšak bez dopadu na vzťah veriteľa a dlžníka z úverového vzťahu. Inak by tomu bolo len v prípade,
ak by po dohode s veriteľom došlo k zmene v osobe dlžníka, čo však v danej veci žalovaná netvrdila
a takáto skutočnosť nebola nikým tvrdená. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej je nedôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods.

2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).