Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203433
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715203433.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Alojza Palaja a členov senátu JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, v exekučnej veci
oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752,právnezast.spoločnosťouAdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlomKubániho
16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. C. XXXX/XX, XXX XX N.,

vedenej pod sp. zn. EX 418/15 súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský úrad
Bratislava, so sídlom Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 897,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
10Er/107/2015-46 zo dňa 25.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Návrh povinného na prerušenie konania z a m i e t a .

Uznesenie okresného súdu v druhej výrokovej vete o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie
exekúcie p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti ostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd prvou výrokovou vetou zamietol námietky povinného proti

exekúcii, druhou výrokovou vetou zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a treťou výrokovou
vetou zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Victoria
rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RK-PC 910/13-LP zo dňa 08.12.2014. Dňa 22.04.2015 bolo
exekučnému súdu doručené podanie povinného zo dňa 20.04.2015, označené ako „Námietky proti
exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) a l) Exekučného poriadku“.

Totožné podanie bolo doručené aj súdnemu exekútorovi, ktorý ho následne doručil súdu. Povinný
žiadal zastavenie exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky/zmluvy, na základe ktorej bol
vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý ho súčasne zaväzuje na hrubo nemorálne plnenie v rozpore s
dobrými mravmi. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR v obdobných veciach a
na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Povinný tiež vzniesol námietky proti trovám súdneho exekútora. K
návrhupovinnéhosavyjadriloprávnený.Namietal,žepovinnývôbecneuviedol,včomvidíneprijateľnosť

obsahu v uzatvorených zmluvných dokumentoch a neuviedol, v čom boli porušené jeho spotrebiteľské
práva.Uzavretierozhodcovskejzmluvyasamotnérozhodcovskékonanieniejevrozporesoslovenským
ani unijným právom. Oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol.

2. Exekučný súd po preskúmaní veci konštatoval, že mal bez pochybností preukázané, že medzi

účastníkmi došlokuzavretiuzmluvyorevolvingovomúvere,ktoránapĺňadefiničnéznakyspotrebiteľskej
zmluvy, pričom spor z tejto zmluvy bol riešený v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Zuvedeného dôvodu súd skúmal, či bola právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej
veci platne založená. V tomto smere konštatoval, že z hľadiska formy bola rozhodcovská zmluva
uzavretá na samostatnej listine, pričom z jej obsahu vyplýva, že oprávnený povinného o dôsledkoch

uzavretia zmluvy poučil a jej uzavretie nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere, o čom ho oprávnený tiež informoval. Zároveň mal súd z obsahu zmluvy
preukázané, že povinný mohol po jej uzavretí od nej do 14 dní odstúpiť. Súdne rozhodnutia, na
ktoré povinný poukázal v námietkach, sa pritom týkajú skutkového stavu, keď predmetom posúdenia
neprijateľnosti bola rozhodcovská doložka, ale nie osobitná rozhodcovská zmluva. Keďže rozhodcovská

zmluva bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy a spotrebiteľ mal možnosť od nej odstúpiť, bola zmluva
individuálne dojednaná, a preto ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku. Keďže povinný
nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo by bránila jeho
vymáhateľnosti a nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, tak súd námietky
povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.

3. Ďalej súd skúmal, či výška sankcií uložených rozhodcovským rozsudkom vzhľadom na to, že ide o
spor zo spotrebiteľskej zmluvy, zodpovedá právnej úprave vyplývajúcej z ust. § 53b ods. 1/ zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) v spojení s § 3a nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. V tomto smere dospel k záveru, že povinný bol zaviazaný na plnenie sankcií v súlade
s uvedenými právnymi predpismi, a teda rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie v

rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na výhradu povinného, že výkon exekučného titulu by mal byť v
rozporesverejnýmporiadkomkonštatoval,žepovinnýneuviedolokolnosti,ktorébybolispôsobilézaložiť
neprípustnosť prebiehajúcej exekúcie, resp. by dokonca dosahovali takú intenzitu, že by bolo potrebné
ďalší výkon exekučného titulu považovať za rozporný s verejným poriadkom. Povinný tak neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie a ani súd takýto dôvod nezistil, preto

návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

4. Vzhľadom na to, že povinný vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie, súd preskúmal aj vyčíslenie
trov súdneho exekútora. V tomto smere súd pochybenie súdneho exekútora nezistil, preto námietky
povinného proti trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu, konkrétne proti jeho druhej a tretej výrokovej vete podal povinný v
zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
taktiež konštatoval rozpor s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Podľa povinného súd nesprávne

posúdil povahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy a postupoval arbitrárne, keď rezignoval na súdnu
kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok, čím v tomto smere porušil záväzok SR vo vzťahu k
Európskej únii, a to čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Povinný nesúhlasil so záverom súdu, že rozhodcovská zmluva bola v danom prípade
individuálne dojednaná, najmä ak § 53 ods. 2 v spojení s odsekom 3 Občianskeho zákonníka stanovuje

vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi spotrebiteľom a
dodávateľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak, čo v danom
prípade nepreukázal.

6. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že spotrebiteľ môže od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť bez toho, aby

došlo k zániku zmluvy o úvere, nič nemení na použiteľnosti § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.
Nie je preto zrejmé, ako súd mohol dospieť k záveru, že odstúpenie od zmluvy robí rozhodcovskú
zmluvu individuálne dojednanou. Uvedené argumenty platia aj pre poučenie o rozhodcovskom konaní
a o výbere rozhodcu, ktoré obsahuje rozhodcovská zmluva a povinný tiež namietal záver súdu, že
uzavretím rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienené poskytnutie úveru, keďže v tomto smere súd

žiadnedokazovanienevykonával.Podľapovinnéhosaexekučnýsúdodvolávalnarozhodnutiakrajských
súdov, ktoré sa mu hodili, a to bez toho, aby sa vysporiadal aj s inými rozhodnutiami krajských súdov
a Najvyššieho súdu SR, a tak sa odklonil od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a rozhodol v
rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

7. Na podporu svojich tvrdení povinný poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR, ako aj na judikatúru
Súdneho dvora EÚ. V prípade, ak sa súd nestotožní so záväznými závermi Súdneho dvora EÚ, povinný
požiadal, aby súd podľa § 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, v
ktorej požiada o výklad, či sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady93/13/EHS má považovať aj rozhodcovská zmluva, ktorá je formálne a obsahovo oddelená od úverovej
zmluvy a ktorú si spotrebiteľ nevyjednal osobitne a nemal možnosť ovplyvniť jej obsah?

8. Podľa povinného je predmetná rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a
spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je
delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac menej je založená na takých aspektoch, akým
je zisk a podnikanie rozhodcu. Rozhodcovská zmluva je tak neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Konajúci súd tiež nesprávne vyhodnotil aplikáciu § 45

ods. 1 písm. c/ zák. č .244/2002 Z.z. Rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi spočíva nielen vo
vymáhaných sankciách, ale aj vo vymáhanej odplate, ktorú exekučný súd vôbec neskúmal, aj keď je
zrejmá úžera a aj odplata spadá do rámca rozporu vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Nemožno
sa tiež stotožniť ani s posudzovaním sankcií, ktoré súd tiež nesprávne vyhodnotil a nesprávne aplikoval
§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.

9. Povinný taktiež namietal nesprávne právne posúdenie pokiaľ ide o trovy exekúcie. Súd si podľa neho
pravidlá § 200 a súvisiace ustanovenia Exekučného poriadku vyložil nesprávne. Podľa povinného sú
trovy nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, na čo pripadajú nároky súdneho exekútora a v tomto smere
Upovedomenie o začatí exekúcie nespĺňa ani požiadavky § 157 ods. 2/ O.s.p.

10. Konajúci súd tak povinnému neposkytol ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, čím
poručil § 3 ods. 3/ zákona o ochrane spotrebiteľa aj čl. 6 ods. 1/ Smernice 93/13/EHS. Na základe
uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a rozhodnutie zmenil tak, že exekúciu
vyhlási za neprípustnú a v celom rozsahu zastaví alebo uznesenie zrušil a vrátil vec exekučnému súdu
na ďalšie konanie.

11. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania,

bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného proti výroku, ktorým súd
zamietol návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodné.

13. Odvolací súd z odvolania povinného zistil, že povinný navrhuje exekučné konanie v prejednávanej
veci prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.

14. Podľa § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 470 ods. 1/ CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Povinný podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o
tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470

ods. 2/ CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti zachované.

18. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská

republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí
ministerstvu spravodlivosti.19. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu
aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

20. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán
usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor
Európskej únie, aby o nej rozhodol.

21. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu
nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť
sa na Súdny dvor Európskej únie.

22. Súdny dvor v rozsudku zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bodoch 9 a 10
odôvodnenia uviedol, že článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný

prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z
účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva na to, aby bol dotknutý súd
povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu
súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu.

23. Zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí
odsek majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či
rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie
sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to
znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv

na vyriešenie sporu.

24. Súdny dvor môže v rámci výkonu právomoci výkladu práva Únie, ktorá mu je zverená v článku
267 ZFEÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na účely definovania pojmu
nekalá podmienka. V rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť

právne predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých
inštitúciami Únie (uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10, bod 60 a 79).

25. Podľa § 36 ods. 5/ Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno

podať návrh na obnovu exekučného konania.

26. Z ustanovenia § 36 ods. 5/ Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť
z dôvodov, ktoré sú uvedené v druhej časti Civilného sporového poriadku v § 162, a nebolo ho možné
prerušiť ani z dôvodov uvedených v predchádzajúcom procesnom predpise, a to Občianskom súdnom

poriadku, ktorý bol k 30.06.2016 zrušený. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom
konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa
§ 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie
exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v
znení neskorších predpisov (§ 14), zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1

písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d).

27. Odvolací súd v súvislosti s návrhom povinného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p. v znení do 30.06.2016 a ani obsahom totožného § 162 ods. 1 písm. c) CSP, účinného
od 01.07.2016 dodáva, že ak sa účastník domáha prerušenia konania podľa uvedeného ustanovenia

s tým, že súdu zároveň navrhne otázku, ktorá má byť Súdnemu dvoru Európskej únie ako predbežná
otázkapredložená,jeodvolacísúd,t.j.súd,protirozhodnutiuktoréhoniejeprípustnýopravnýprostriedok
povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak považuje vyriešenie takejto otázky za nevyhnutné
pre vydanie jeho rozhodnutia a ak je vyriešenie uvedenej otázky spôsobilé podstatným spôsobom
ovplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade postupuje ex officio, a teda nie je potrebný ani návrh

zo strany účastníka. Odvolací súd považoval v danom prípade povinným navrhovanú predbežnú otázku
za zjavne neopodstatnenú a irelevantnú vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom jej prejudiciálne
zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúci spor. Aj v prípade, ak by odvolací súd považoval
oprávneným položenú otázku za relevantnú pre toto konanie, judikatúra Súdneho dvora EU upravujevýnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak
je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, a to najmä vtedy, ak k danej
otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EU a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej

únie sú súdu úplne jasné (tzv. acte clair (fr.)).

23. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiaden z dôvodov
uvedených v podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP pre prerušenie konania podľa osobitného zákona, preto
odvolací súd návrh povinného na prerušenie konania zamietol.

24. Odvolací súd sa následne zameral na preskúmanie vecnej správnosti uznesenia napadnutého
odvolaním v jeho druhom výroku, ktorým exekučný súd zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie.Dospelkzáveru,žeuzneseniesúduprvejinštancievtomtovýrokujevecnesprávneaodvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti a len na
zdôraznenie jeho správnosti konštatuje aj nasledujúce dôvody (§ 387 ods. 2 CSP) :

25. Odvolací súd sa oboznámil detailne s obsahom predložených listinných dôkazov, predovšetkým
venoval pozornosť a skúmal obsah predloženej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
12.09.2011 uzatvorenej podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd
konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci,

nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, nakoľko bola zmluvnými stranami
uzatvorená osobitne. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže
už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide,
pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná
z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská

zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo
vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, číslo Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zodpovedá
číslu zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je
osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou- spotrebiteľom. Za predpokladu takéhoto
koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo

individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto
zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva
v prípade takejto voľby a rozhodnutia spotrebiteľa žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný
spotrebiteľský vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere

medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo
strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne
informovaný“ (bod 2. zmluvy). V bode 3. tejto rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že
„veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia“ a
následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia. Taktiež zásadné z hľadiska

posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, je aj dojednanie osobitne
zakomponované v závere rozhodcovskej zmluvy, a to právo „dlžníka od tejto zmluvy odstúpiť aj bez
uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“ (bod 7. zmluvy).

26. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v

čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére
jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na
druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne
kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní
aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok 7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo

povinnémuumožnenévprimeranedlhejlehotepouzatvorenírozhodcovskejzmluvyzvážiťjejdôsledkya
tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis
predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 7 článkov obsahu, v jej rámci
bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej
obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere,

anavyšebolomožnéodtejtorozhodcovskejzmluvyodstúpiťvprimeranejlehote,uvedenúrozhodcovskú
zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená
rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka.27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovskéhosúduvydaťexekučnýtitulzaindividuálnedojednanú,pretonaňuniejemožnéaplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej

zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť.

28. Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť
bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa potrebnej
miery obozretnosti a jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval

svojim podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného
vzťahu. Odvolací súd zastáva názor, že jednak z označenia a aj koncipovania osobitne vyhotovenej
rozhodcovskej zmluvy muselo byť aj bežnému spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím
zrejmé, aký právny úkon podpisuje. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv, ktorá nevylučuje uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak tieto
podmienky boli so spotrebiteľom individuálne dojednané.

29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Námietku oprávneného, že rozhodcovská zmluva bola v konkrétnom prípade dojednaná individuálne
je nutné považovať za zásadnú a primárnu. Pokiaľ bolo preukázané, že mal povinný, ako spotrebiteľ,
skutočnú, reálnu (nielen hypotetickú) možnosť odmietnuť a vylúčiť rozhodcovskú zmluvu, a to aj

dodatočne do štrnástich kalendárnych dní od jej uzatvorenia a aj bez uvedenia dôvodu, odôvodnenie
odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu obstojí a zodpovedá listinným dôkazom
obsiahnutým v spise. Za daného skutkového stavu je nutné dojednanú rozhodcovskú zmluvu v
konkrétnej veci považovať za individuálne dojednanú so spotrebiteľom a preto nemôže ísť o neplatnú
zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka. Odvolací sa preto

stotožňuje so záverom prijatým exekučným súdom, že povinný ním tvrdenými skutočnosťami neosvedčil
dôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný súd sa pritom podrobne zaoberal všetkými
dôvodmi na zastavenie exekúcie a svoje rozhodnutie aj riadne a podrobne zdôvodnil, a to aj pokiaľ
ide o povinným namietané plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom. Tiež nie je možné konštatovať
rozpornosť odplaty za poskytnutie úveru s dobrými mravmi, pretože táto podľa zistení odvolacieho súdu

tiež neprekročila maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vymedzenú platnými
právnymi predpismi.

31. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v jeho druhom výroku podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2/ CSP ako vecne správne potvrdil.

32. O odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v treťom výroku o námietkach povinného
proti trovám exekúcie rozhodne sudca okresného súdu (§ 470 ods. 4 CSP).

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byťv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).