Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/104/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215479
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, jej menom: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokát a
konateľ proti odporcovi Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 26.11.2014 sp. zn. 16C/154/2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) návrh zamietol a vyslovil, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Súd zistil z vyjadrenia odporcu, ktoré bolo na súd doručené dňa 3.4.2013, bolo zistené, že s návrhom
nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Odôvodnil to tým, že navrhovateľ nepreukázal, žeby činnosťou súdu
v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal ani vznik, ani výšku

skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom (spočívajúcim v tom, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonnom stanovenej lehote, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty a o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Podľa odporcu stav, v ktorom sa navrhovateľ ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom
vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a pritom si uplatňuje ničím
neodôvodnené a ničím nepreukázané sumy, či už v podobe majetkovej škody, alebo nemajetkovej

ujmy. Navrhovateľ teda nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody, v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. Poukázal aj na to, že v návrhu sa vyskytuje
viacero nedostatkov, a to napr.: uvedený odlišný dátum narodenia povinného v exekučnom spise a v
návrhu, ďalej nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, ktoré je vedené na súde,
chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia žiadosti o udelenie poverenia podanej na súd, ktorý má
význam pre posúdenie celej veci, dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých
prípadoch, nepredloženie žiadneho relevantného dôkazu, ktorý by preukazoval existenciu predmetného

exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a iné. Síce navrhovateľ uviedol časť
dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na
súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať navrhovateľ sám. Tvrdí, že nemá vedomosť o
spisovejznačkeuvádzanejvexekučnomkonaní,čosanezakladánapravde,pretožetátomumuselabyťznámavrámcidoručovania,napr.uzneseniaozmenesúdnehoexekútora.Neoznačeniespisovejznačky
exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, je jedným z dôvodov, pre
ktoré Ústavný súd odmietol sťažnosť navrhovateľa pre porušenie jeho ústavného práva nečinnosťou

exekučného súdu.

Súd zo spisu vedeného pod sp.zn. 18Er/466/2011 Okresného súdu Michalovce zistil, že u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, sa vedie exekučná vec pod sp.zn. Ex12233/2011. Na súd bola
žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 30.8.2011. V návrhu oprávnený - Pohotovosť s.r.o.

Bratislava, Pribinová 25, požiadal o vykonanie exekúcie proti povinnému E. Y., na základe exekučného
titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zo dňa 10.5.2011, sp.zn. : SR03166/11, ktorý
nadobudol právoplatnosť 20.6.2011 a vykonateľnosť 23.6.2011. Týmto rozsudkom bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému, ako žalobcovi, sumu 206,76 EUR, zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne z dlžnej sumy 206,76 EUR s príslušenstvom. K žiadosti je pripojený návrh na vykonanie
exekúcie, zmluva o úvere medzi dlžníkom E. Y. a veriteľom - Pohotovosť s.r.o. , Pribinová 25, Bratislava.

Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 12.9.2011 a odvolací súd potvrdil
zamietnutie žiadosti uznesením zo dňa 26.1.2012, pričom následne bolo vydané uznesenie o zastavení
exekúcie dňa 17.4.2012 (vec sp. zn. 4CoE/2/2012 z 26.1.2012).

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.11.2014, ktorého sa však navrhovateľ bez ospravedlnenia

nezúčastnil. Požiadal síce dňa o zrušenie pojednávania, a to z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť,
predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu, a práva na nestranný súd,
dôsledkom ktorej podľa neho má byť zrušenie rozhodnutia Krajského súdu, vo veci nevylúčeného sudcu
povereného pojednávaním vo veci.

Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody - v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa domáha
náhrady škody z toho dôvodu, že súd nevydal poverenie v 15.dňovej lehote určenej v ustanovení §
44 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto navrhovateľ tvrdí, že vznikli prieťahy v exekučnom konaní. Z
exekučného spisu mal súd za preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté 12.9.2011

v lehote, zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia, nakoľko žiadosť nemala všetky náležitosti, ktoré
vyžaduje zákon. Žiadosť bola doručená 30.8.2011, a rozhodnuté o nej bolo 12.9.2011, avšak nie z
dôvodu nečinnosti exekučného súdu, ale pre nedostatky samej žiadosti o udelenie poverenia. Lehota 15
dní podľa zákona plynie iba od doručenia žiadosti o udelenia poverenia, ktorá nemá žiadne vady. Nárok
navrhovateľa na náhradu škody, nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku

podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a preto nie je daný ani samotný základ jeho nároku. Súd sa z uvedeného
dôvodu nezoberal správnosťou vyčíslenia výšky náhrady škody, či výšky nemajetkovej ujmy, ktorú
navrhovateľ požadoval a návrh, ako neopodstatnený, zamietol. Ďalším dôvodom, pre ktorý bol návrh
zamietnutý je to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na
náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., pred súdom, a to podmienku predbežného prerokovania

nároku pred príslušným orgánom. V návrhu navrhovateľ síce uviedol, že v súlade s ustanovením §
15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie
jeho nároku, ale do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u odporcu uplatnil, a
kedy, a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti SR. Odporca síce nepoprel, že mu
navrhovateľ návrh adresoval, avšak uviedol, že návrh vykazoval množstvo nedostatkov, spočívajúcich v

jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody,
neuvedenísúdnychkonaní,ktorýchsanárokmaltýkaťapod..Súdďalejmalzapreukázané,žeskutkové
tvrdenia navrhovateľa o nevydaní poverenia alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia, v
zákonom stanovenej lehote, od ktorých odvodzoval svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 9
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., sa nezakladajú na pravde (žalobca nerozlíšil, či ide o škodu alebo o zisk).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého patrí náhrada úspešnému
odporcovi. Keďže odporca trovy konania nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku
a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd vyslovil vo výroku rozsudku, že odporcovi náhradu trov
konania nepriznáva, ako to vyplýva z § 151 ods. 1,2 O.s.p..

O námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcovtunajšieho súdu v danej veci. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu nebolo zistené,
aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila

otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na
prerušenie konania opätovne zamietol, pritom Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení IV.
ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, v ktorom prerokovával porušenie namietaných práv žalobcu okrem
iných i napádané rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, rozhodol, že sťažnosť žalobcu odmietol pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky, a duplicitná ústavná sťažnosť žalobcu v

tej istej veci preto nie je ničím iným, než spôsobovanie prieťahov konaní. I to bol dôvod opätovného
zamietnutia návrhu žalobcu na prerušenie konania.

V podanom odvolaní žiadal navrhovateľ podľa § 221 ods. 1 O.s.p. ako aj § 205 ods. 2 písm. a) so
zreteľom na § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p., keďže rozhodoval vylúčený sudca a došlo aj k iným vadám

zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p.]; b) v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods.2 písm. a)
O. s. p. v spojení s § 221 ods. l písm. g) O. s. p.]; c) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods.1 O. s. p. - súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. l písm. h)
O. s. p.]; d) súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.]; e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O.s.p.].
Dôvody odvolania rozsiahlo špecifikoval v 11 bodoch, uviedol skutočnosti, k tomu, že žalovaná sa vo
veci nevyjadrila napriek výzve súdu a doručenému žalobnému návrhu, majetkovej škode, nemajetkovej

ujme a návrhu na prerušenie konania. Uviedol, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, navrhla pre
vnútornú rozpornosť rozsudku, zrušiť rozsudok tohto súdu zo a vrátiť vec tomuto súdu na opätovné
prejednanie, že súd rozhodol bez toho, aby jej umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného
súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci, že súd zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej
škody z dôvodu jej nedôvodnosti, ale v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberá len škodou, ktorá mala

súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej
súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Súd však úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej
škode. Rovnako nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník (povinný). V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote,
náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov

exekúcie. Dlžník však nemôže byť zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli z iného
právneho titulu, než je výkon exekúcie pre nezaplatenie pohľadávky veriteľovi. Pravým právnym titulom
je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť.
Nemôže byť teda ani tým, kto by znášal náklady spojené so správou pohľadávky, ktoré vznikli vykonaním
nesprávneho úradného postupu. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné. Napriek tomu, že súd zistil

porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej
ujmy žalobkyni. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte
udržateľné. Súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzuje okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia
a tieto okolnosti vydáva za odôvodnenie svojho rozhodnutie. S takýmto odôvodnením však nemožno
súhlasiť. Jej práva boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty a tento fakt jednoznačne

vyplýva z vykonaného dokazovania a nerozhodol ani o prerušení konania.

Odporkyňa sa nevyjadrila k odvolaniu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.

neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) verejne
vyhlásením rozsudku, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok
potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci,správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd
sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.

Ani jeden z navrhovateľom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný, tak ako aj v stovkách iných
žalôb.

K niektorým skutočnostiam tvrdeným v odvolaní odvolací súd uvádza:

Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumieť taký jeho procesný postup alebo aj
rozhodnutie, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých konkrétnych procesných práv, ktoré
mu O. s. p. priznáva a ktorý sa prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.

Podľa § 101 ods.2 druhá veta O. s. p. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 115 ods.1 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa ods.2 cit. ust. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Súdna prax sa ustálila na výklade, že účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom, ak nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, ani sa ho nezúčastnil, hoci o pojednávaní bol

riadne a s dostatočným predstihom upovedomený (subjektívne sú názory odvolateľa k postupu súdu).

Dôvod uvedený navrhovateľom v žiadosti o odročenie pojednávania nie je dôležitý, lebo jej muselo
byť známe, že ÚS SR odmietol všetky jej sťažnosti, ktorými namietala porušenie svojich základných
práv podľa Čl.46 ods.1 a Čl.48 ods.1 Ústavy SR a práva podľa čl.6 ods.1 Dohovoru uzneseniami

KS v Košiciach (a aj iných KS), ktorým bolo rozhodnuté, že ňou namietaní sudcovia nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania v ňou uvedených veciach (napr. uznesením I. ÚS/293/2013-10 z
29.5.2013, I. ÚS/311/2013-10 z 29.5.2013, III. ÚS/351/2013-11 z 18.7.2013, IV. ÚS/508/2013-8 z
15.8.2013 atď.) pre nedostatok svojej právomoci na preskúmanie podaných sťažností.

Súd sa nedopustil viacerých omylov, lebo nekonštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané vo všetkých prípadoch, pretože uvádza exekučné veci, v ktorých došlo k
zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zák. ustanovenej lehote 15 dní,
avšak súčasne aj vysvetľuje dôvod, pre ktorý sa tak stalo, prečo žalobu zamietol (nešlo o nesprávny
úradný postup).

Vo veci bolo rozhodnuté po nariadenom pojednávaní, dôkazom čoho je zápisnica o pojednávaní, na
ktorom sa však navrhovateľka - ako už bolo uvedené - bez dôležitého dôvodu nezúčastnila, preto jej
právo na kontradiktórny súdny proces nebolo porušené, rozhodnutie súdu je spravodlivé.

Pôvod listín, ktorými súd vykonal dokazovanie je z odôvodnenia rozsudku jednoznačne a nad akúkoľvek
pochybnosť poznateľný, lebo je výslovne uvedené, že šlo o listiny založené v exekučnom spise.

Napadnutý rozsudok je preskúmateľný, lebo právne závery, ku ktorým súd dospel nie sú v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, odvolací súd súhlasí s dôvodmi v rozsudku, a správne

aj zamietol návrh na prerušenie konania.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že námietky ohľadne rozhodovania o škode a nemajetkovej ujme
bolo riadne odôvodnené, súd vykonal dokazovanie listinami, všetky pripojené exekučné spisy mal k
dispozícii súd prvého stupňa a z nich vychádzal. Na pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie

oboznámením listinných dôkazov, ktoré obsahujú pripojené spisy, a žalobca nemusí byť prítomný
na pojednávaní aj keď bol riadne predvolaný riadne na pojednávaní, lebo možnosť zúčastniť sa na
pojednávaní môže využiť alebo aj nemusí, čo sa aj stalo v riešenej veci. Záver súdu prvého stupňa onesplnení podmienok pre zodpovednosť žalovanej za vznik škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je správny
a zákonný.

Podľa § 224 ods.1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaná žiadne
trovy neuplatnila.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.