Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/206/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113219587
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4113219587.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou, v právnej veci navrhovateľky: U. V., nar.

XX.XX.XXXX,bytomX.,G.XXX/XX,zastúpená:JUDr.IvetaLenčéšová,advokátkaNitra,Farská28proti
domnelému otcovi: E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X, W. XXX, I. E., o určenie otcovstva k maloletému:
P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že E. G. je otcom maloletého P. V., nar. XX.XX.XXXX z matky U. V., nar. XX.XX.XXXX.

Súd zveruje mal. P. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletého

zastupovať a spravovať jeho majetok.

E. G. je povinný prispievať na výživu maloletého P. V. sumou 90,- eur mesačne počnúc dňom 11.6.2013,
ktoré je povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za čas od 11.6.2013 do 31.5.2017 činí suma 4230,- eur, ktorú je povinný E. G. zaplatiť
k rukám navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Štát má právo na náhradu trov konania proti domnelému otcovi E. G. vo výške 508,20 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa žalobou domáhala, aby súd určil, že domnelý otec je otcom maloletého P., nar.
XX.XX.XXXX z dôvodu, že nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným prehlásením rodičov, napriek
tomu, že to žalovaný prisľúbil, nadviazala s ním známosť v roku 2003 a z ich spolužitia už pochádza
jedno dieťa a to maloletá C. O., pričom v máji XXXX zistila, že je opätovne tehotná, ktorú skutočnosť

žalovanému oznámila v 12-stom týždni tehotenstva. Ďalej v návrhu uviedla, že žalovaný mal v tom čase
inú známosť, nakoľko pracoval v Českej republike, ale nakoľko sa s iným mužom nestýkala, otcovstvo
svedčí žalovanému. Návrh podala dňa 11.6.2013.

2. Navrhovateľka uviedla, že aj v minulosti podávala návrh, ale nakoľko domnelý otec nechodil na
pojednávania, vzala ho späť. Vyjadrila sa, že s domnelým otcom žili od roku 2004 do apríla 2010, kedy
otehotnela v marci, pričom intímne sa stýkali až do odchodu domnelého otca dňa 14.4.2010 a následne

sa ešte stýkali asi o mesiac, pričom nepoužívali ochranné prostriedky. Vyjadrila sa, že domnelý otec
prisľúbil, že otcovstvo uzná, nestalo sa tak a maloletého videl dva krát a to napriek tomu, že majú
ďalšie spoločné dieťa. Ďalej uviedla, že má celkove 4 deti, s tým, že dve sú z jej manželstva, ktoré
bolo rozvedené v roku 2003, poberá rodičovský príspevok a býva v 3-izb. prenajatom byte za ktorý platínájomné vo výške 350 eur mesačne. Ďalej uviedla že si na dohodu zarábala. Poukázala na to, že
domnelý otec má dieťa z predchádzajúceho vzťahu. V priebehu konania sa vyjadrila, že od 1.5.2017
je zamestnaná na čiastočný pracovný úväzok, poberá náhradné výživné na O., s tým, že náklady na

bývanie činia 350 eur, finančne jej pomáha brat, ktorý je zamestnaný a má priateľa s ktorým nežije,
ale absolvujú spolu výlety, ktoré on hradí. Vyjadrila sa, že domnelý otec prispel na výživu maloletého
sumou 60 eur.

3. Právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala návrhu vyhovieť s poukazom na znalecké dokazovanie a

domnelého otca zaviazať k výživnému vo výške 90 eur od narodenia dieťaťa, pričom poukázala na
príjem navrhovateľky, ktorý bol rodičovský príspevok do decembra 2016 ako jediný príjem a v súčasnosti
už má príjem z pracovného pomeru vo výške 220 eur mesačne, pričom jej pomáhajú dve dospelé dcéry
a brat. Ďalej uviedla, že maloletý navštevuje materskú školu od 1.1.2017, kde sa stravuje, ďalšie dieťa
navrhovateľky Natália Izabela navštevuje základnú školu, s tým, že výživné na dieťa bolo určené sumou
90 eur mesačne a na ďalšie dieťa navrhovateľky G. v sume 41 eur mesačne, pričom jej otcom je iný muž.

4. Domnelý otec E. G. bol vypočutý dožiadaným Obvodným súdom pre Praha 6, kde uviedol, že s
navrhovateľkou žil 6 rokov od roku 2006 alebo 2007 do roku 2010, zo vzťahu pochádza dcéra O., pričom
v čase narodenia maloletého P. sa rozchádzali a určitý čas pred rozchodom intímne nežili. Ďalej sa
vyjadril, že navrhovateľka mu telefonicky oznámila, že je tehotná, pričom sa dohodli na interrupcii,

ktoré stanovisko však neskôr zmenila. Uviedol, že v roku 2009 sa intímne stýkali, avšak po narodení
O. tvrdila navrhovateľka, že berie antikoncepciu. Vyjadril sa, že naposledy sa intímne stýkali v marci
2010, alebo apríl 2010, pretože v apríli 2011 po nezhodách opustil spoločnú domácnosti. Vyjadril sa,
že žili spolu dlho, bol to štandardný vzťah. Ďalej uviedol, že je zamestnaný ako operátor kontroly so
zárobkom 12.000,-Kč brutto a ďalej má živnosť na internetový predaj oblečenia z čoho má mesačne

príjem približne 2.500,-Kč, nevlastní nehnuteľnosti, užíva len vozidlo na leasing a vlastní aj vozidlo
ŠKODA SUPERB rok výroby 2007, pričom býva v prenajatom rodinnom dome s nájomným, ktoré platí
vo výške 7.500,-Kč vrátane energií, leasingové splátky činia 5.497,-Kč, ďalej má výdavky na telefón,
na hypotéku na byt, ktorý zanechal bývalej priateľke, poplatok na televíziu a internet a tiež výdavky
na cestovné do práce. Uviedol, že výživné na maloletú O. platí 20 eur, ktoré výživné je mu vrátené

späť a na syna G. vo veku 11 rokov platí 20 eur mesačne. Ďalej uviedol, že rozdiel vo výdavkoch
a príjmoch mu pomáhajú hradiť rodičia a priateľka s ktorou žije a pracuje na rovnakej pracovnej
pozícii u rovnakého zamestnávateľa a s rovnakým zárobkom. Priateľka tiež prevádzkuje internetový
obchod s novým oblečením, priateľka sa podieľa na nákladoch bývania minimálne polovicou. Poukázal
na predchádzajúcu pracovnú neschopnosť v trvaní 18-stich mesiacov, ako aj na predchádzajúcich

zamestnávateľov.

5. Súd okrem výsluchu navrhovateľky, domnelého otca, právnej zástupkyne navrhovateľky, doplnil
dokazovanie oboznámením sa s rodným listom maloletého, so znaleckým posudkom č. 2/2016,
so zdravotným záznamom, s dohodou o pracovnej činnosti, s potvrdením o pracovnom príjme

navrhovateľky za rok 2014, 2015, 2016, s potvrdením sociálnej poisťovne, so mzdovým
listom navrhovateľky za rok 2012, 2013, s rozsudkom Okresného súdu Trenčín spisová značka
30P/197/2009-109, s potvrdeniami o poberaní prídavkov na deti, s rozsudkom OS Nitra spisová značka
24P/21/2011-195, s potvrdením o poberaní náhradného výživného za nezaplatené výživné na C. O. G.,
so zmluvou o nájme bytu navrhovateľky, s rozpisom výdavkov a príjmov navrhovateľky, s potvrdeniami

o poberaní rodičovského príspevku navrhovateľky, s poštovou poukážkou, s pokladničnými dokladmi
zo strany navrhovateľky, so spisom tunajšieho súdu spisová značka 19C/34/2011 a dospel k tomuto
skutkovému a právnemu záveru:

6. Otcovstvo k maloletému P. V., nar. XX.XX.XXXX doposiaľ nebolo určené súhlasným vyhlásením

rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti, nakoľko z ich vzťahu pochádza ďalšie dieťa a to maloletá C.
O. G., nar. XX.X.XXXX, ku ktorej práva a povinnosti boli upravené rozsudkom Okresného súdu Nitra
spisová značka 24P/21/2011-195 zo dňa 20.4.2012 s tým, že maloletá bola zverená do starostlivosti
matky a jej otec - E. G. bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti vo výške 90 eur mesačne, počnúc
dňom 5.8.2011. V čase rozhodovania súdu býval v prenajatom rodinnom dome s priateľkou, kde jeho

výdavky s bývaním predstavovali sumu 19.800,-Kč, uhrádzal leasingovú splátku za motorové vozidlo
v sume 4.501,-Kč a do júna 2011 pracoval ako recepčný v hoteli, ktorý prevádzkovala jeho priateľka
s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 25.000,-Kč a od 14.6.2011 podnikal na základe
živnostenského oprávnenia v oblasti internetového predaja odevov, pričom podľa daňového priznaniaod 14.6.2011 do 31.12.2011 dosiahol čistý mesačný príjem vo výške 22.903,-Kč (921,95 eur) a v čase
rozhodovania súdu dosahoval príjem vo výške 20.000,-Kč až 25.000,-Kč rovnako ako aj jeho priateľka.
Domnelý otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému G. G., nar. XX.X.XXXX, určenú vo výške

50 eur mesačne, pričom maloletý pochádza z iného vzťahu. Navrhovateľka podala návrh o určenie
otcovstva dňa 11.6.2013, pričom v minulosti podávala návrh na tunajšom súde a to dňa 7.2.2011, ktoré
konanie bolo vedené pod spisovou značkou 19C/34/2011, v návrhu uviedla, že otec sa o maloletého
nezaujíma, nevie, že porodila a neprispieva na jeho výživu, pričom na pojednávaní dňa 14.3.2012 vzala
návrh späť, maloletému dá dievčenské meno, nakoľko domnelý otec neuznáva otcovstvo a má známosť

s inou ženou, rozhodla sa, že nebude trvať na návrhu na určenie otcovstva, chce mať s domnelým
otcom pokoj. Matka maloletého mala vyživovaciu povinnosť v minulosti aj k ďalším dvom deťom a to
k mal. G. V., nar. XX.X.XXXX a G. V., nar. X.X.XXXX, ktorých otcom je iný muž a práva a povinnosti
k týmto deťom boli upravené rozsudkom OS Trenčín spisová značka 30P/197/2009-109 tak, že bola
zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 700,-Sk na sumu 58 eur mesačne na G. a na G. zo sumy
550,-Sk mesačne na sumu 41 eur mesačne. Z vyjadrenia navrhovateľky bolo zistené, že dcéra G. V.

ukončila strednú školu a G. V. navštevovala SOŠ Cintorínska ulica v Nitre, ktoré skutočnosti uviedla
na pojednávaní v roku 2013. Zo znaleckého posudku č. 2/2016 z odboru genetika (analýza DNA) bolo
zistené, že otcovstvo domnelého otca E. G., voči maloletému P. V. je prakticky dokázané. Navrhovateľka
tak, ako žila aj v súčasnosti žije v 3-izb. Byte s dvomi deťmi v súčasnosti a to s mal. C. O. a mal. P..
Od 1.5.2017 sa zamestnala s príjmom vo výške 217 eur, pričom ide o čiastočný pracovný úväzok na

4 hodiny. Na maloletú O. poberá výživné vo výške 90 eur. Maloletá O. C., ktorá je ďalším dieťaťom
navrhovateľky a domnelého otca navštevuje základnú školu, v súčasnosti druhý ročník a maloletý P.
V. navštevuje materskú školu celodenne od 1.1.2017, kde činia poplatky stravné vo výške 1,12 eur
denne, ZRPŠ 20 eur ročne, triedny fond 10 eur ročne, plavecký 32 eur ročne, divadlo 20 eur ročne a
koncoročný výlet 6 eur ročne. Za mesiace január až marec 2017 poberala navrhovateľka čistý príjem v

priemere mesačne 44,90 eur. Domnelý otec si vyživovaciu povinnosť k maloletej C. O. neplní a vypláca
ho za neho Úrad práce v Nitre, čoho dôkazom sú potvrdenia o poberaní náhradného výživného vo výške
90 eur mesačne. Navrhovateľka ďalej poberá rodinné prídavky, ktorých výška v roku 2013 činila sumu
92,40 eur mesačne do augusta a od septembra vo výške 69,30 eur, v roku 2014 vo výške 70,56 eur
mesačne, ako aj v roku 2015-2016 až do konca júna. Prídavky poberala na 3 deti a to G., C. O. a

maloletého P.. Na výživu maloletého prispel domnelý otec iba jednou sumou 60,- € v júli 2016.

7. Podľa 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

11. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 63 ods.1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalšíchskutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

14. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ( len ZoR) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

17. Podľa § 94 ods. 2 ZoR za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

18. Výživným má byť deťom zabezpečená taká životná úroveň, aká by zodpovedala sociálnemu
postaveniu rodičov a akú by deťom rodičia zabezpečovali, keby spolu žili. Výživné pre mal. deti slúži

nielen na uspokojovanie ich výživy v užšom zmysle, ale aj na uspokojovanie všetkých odôvodnených
hmotných i ďalších potrieb dôležitých pre riadnu výchovu dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce
povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, náklady liečenia a pod.). Ich miera je rôzna podľa
okolností konkrétneho prípadu. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, fyzickej a duševnej
vyspelosti, zdravotného stavu, schopnosti, možností a spôsobu prípravy na budúce povolanie. Súd pri

určení výživného v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, a majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové
riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

22. Vykonaným dokazovaním oblo preukázané, že otcom maloletého je odporca, ktorý otcovstvo k
maloletému dobrovoľne neuznal, avšak s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania je jeho
otcovstvo dokázané. Na základe uvedeného súd určil, že otcom maloletého P. V. je E. G..

23. Súd zároveň upravil práva a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že ho zveril do starostlivosti

navrhovateľky, ktorá sa o dieťa riadne stará, bude ho zastupovať a spravovať jeho majetok.

24. Z hľadiska vyživovacej povinnosti k maloletému zo strany domnelého otca súd prihliadol na
odôvodnené potreby maloletého, ktorými sú (strava, ošatenie, hygienické potreby , výdavky súvisiace
s návštevou predškolského zariadenia a ďalšie) ako aj na schopnosti a možnosti domnelého otca,

ktorého zárobok nebolo jednoznačne v konaní preukázaný, nakoľko domnelý otec nezaslal žiadne listiny
preukazujúcejehoreálnypríjem,apretosúdspoukazomnaustanovenie§63ods.1,vetadruhá Zákona
o rodine vychádzal z príjmu domnelého otca, ktorý v tomto prípade predstavoval 2 20 násobok sumy
životného minima ä 20x 198,09 € = 3961,80 €), preto navrhovateľkou navrhnuté výživné v sume 90 euro
mesačne s určitosťou takto súdom stanovenému príjmu domnelého otca je primerané. Domnelý otec má

príjmy z inej než závislej činnosti z čoho dôkazom je výpis zo živnostenského registra české republiky v
zmysle, ktorého má domnelý otec má živnostenské oprávnenie vo viacerých predmetoch od roku 2011.25. V schopnostiach domnelého otca podľa názoru súdu je prispievať na výživu maloletého sumou 90,-
€ mesačne, po zaplatení ktorej sumy mu zostane dostatočná suma na zabezpečenie jeho životných
potrieb ako aj na splácanie prípadných úverov, ako aj na vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom,

ktorú si však k maloletej O. C. neplní.

26. Súd stanovil počiatok vyživovacej povinnosti v zmysle usat. § 77 ods. 1 zákona o rodine tak že určil
tento počiatok od podania návrhu, nakoľko súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie
výživného za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, čoho dôkazom je spis vedený na

tunajšom súde pod spisovou značkou 19C/34/2011,v ktorom konaní sa navrhovateľka rozhodla vziať
návrh späť s vyjadrením, že chce mať pokoj od domnelého otca, ktorý má priateľku a teda netrvala
na určení otcovstva.
27. Zročné výživné preto za dobu od podania návrhu teda od 11. 6. 2013 do 31. 5. 2017 predstavuje
suma 4230 euro ( za jún 2013 = 60 eura, za mesiace júl až december 2013 = 540,- €, za roky 2014,
2015 a 2016 = po 1080 euro ročne, za mesiace január až v máji 2017 je to suma 450 euro, pričom

spolu táto suma činí 4290 eura od, ktorej súd odpočítal zaplatené výživné v júli 2016 domnelým otcom
v sume 60 euro.

28. Súd zaviazal domnelého otca zaplatiť zročné výživné do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
nakoľko súd nezistil dôvod pre stanovenie splátok, keďže domnelý otec má schopnosti a možnosti

zaplatiť túto sumu a mal si byť vedomý tejto vyživovacej povinnosti už oveľa skôr a to aj s poukazom
na výsledky znaleckého dokazovania.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom navrhovateľke v konaní žiadne trovy nevznikli.

30. O trovách štátu súd rozhodol podľa ustanovenia § 58 CMP , tieto trovy predstavujú odmenu znalca
v konaní ustanoveného a preto súd zaviazal domnelého otca k zaplateniu týchto trov štátu, nakoľko
otcovstvo domnelého otca bolo znaleckým dokazovaním jednoznačne potvrdené. Štát má preto právo
na náhradu trov konania voči domnelému otcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.