Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/59/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105205631
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5105205631.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobkyne: K. F., W.. I., D. Ž.X., S. XXXX/XX, právne zastúpená

JUDr. Mariánom Kuckom, advokátom so sídlom Národná 7, Žilina, proti žalovaným: X/ A.. X.. S. I. P.,
R.. XX.XX.XXXX, 2/ O. I.Č., W.. D., R.. XX.XX.XXXX, V. D. V. XXX, obaja právne zastúpení Advokátska
kancelária JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným v r. 1/ a 2/ na účet ich právneho zástupcu zaplatiť náhradu
trov konania predstavovanú výhradne trovami právneho zastúpenia vo výške 219,41 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.3.2005 voči žalovaným (toho času v r. 1/:)

DREVODOM, š. p. v likvidácii, IČO: 00681539, so sídlom Oščadnica, a žalovaným v r. 2 a 3, totožným
so súčasnými žalovanými v rade 1 a 2 podľa záhlavia tohto uznesenia, domáhala, aby súd určil, že
odporca v rade 1/ nebol vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na Q. Č.. XXX, J.. Ú.. D., N.. Č.. XXXX/XX
o výmere 6.266 m2 a následne odporcovia v rade 2/ a 3/ nie sú vlastníkmi predmetného pozemku a z
neho neskoršie vytvorených ďalších pozemkov.

Tunajší súd uznesením č.k. 8C 59/2005-30 zo dňa 26.6.2007 konanie voči pôvodnému žalovanému
v r. 1/ zastavil podľa § 103 O.s.p. s poukázaním na to, že už pri začatí tohto konania nebol zapísaný
v obchodnom registri, t.j. neexistoval, a tak voči nemu bola daná prekážka konania bez akéhokoľvek
možného nástupníctva počas toho konania.

Na základe podania zo dňa 7.12.2010 predloženého na pojednávaní konanom dňa 8.12.2010 tunajší

súd uznesením vyhláseným na danom pojednávaní, v znení opravného uznesenia č.k. 8C 59/2005-123
zo dňa 28.1.2011, pripustil zmenu žaloby (predmet konania ako v súčasnosti, toho času navyše aj parc.
č. XXXX/XX-zast.plochy a nádvoria o výmere 38m2 - súčasná pozn. súdu).
Na základe námietky právneho zástupcu žalovaných prekážky rozhodnutej veci na pojednávaní
konanom dňa 8.12.2010 tunajší súd uznesením č.k. 8C 59/2005-130 zo dňa 26.6.2012 toho času
neprávoplatne zastavil konanie v časti parc. č. XXXX/XX-zast. plochy a nádvoria o výmere 2.860m2 a
parc. č. XXXX/XX. Osobitne v časti parc. č. XXXX/XX odôvodnil toto zastavenie rozhodnutím v konaní

Okresného súdu Žilina 7C 10/2001 (tam o protinávrhu - pozn. tunajšieho súdu) v rozsahu parc. č.
XXXX/XX o výmere 345 m2 s chybou v písaní, keďže žaloba bola podaná výhradne s oporou v listoch
vlastníctva bez akéhokoľvek iného grafického vymedzenia tamojšieho sporu a bez odstraňovania tejto
prekážky postupu konania tamojším súdom.Krajský súd Žilina č.k. 8Co 314/2012-144 zo dňa 31.8.2012 uznesenie tunajšieho súdu č.k. 8C
59/2005-130 zo dňa 26.6.2012 v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva parc.
č. XXXX/XX zastavil (t.j. tento dielči predmet zostal predmetom tohto konania - súčasná pozn. súdu).

Na základe uvedeného predmetom konania napokon je, že:
Súd určuje, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. D.,
zapísaných na LV č. XXXX pre obec Žilina, okres Žilina, a to na KN parc.č.:
-XXXX/XX-zast. plochy a nádvoria o výmere 2.860m2
-XXXX/XX-zast. plochy a nádvoria o výmere 819m2

-XXXX/XX-zast.plochy a nádvoria o výmere 12m2
-XXXX/XX-zast.plochy a nádvoria o výmere 72m2
-XXXX/XX-zast.plochy a nádvoria o výmere 321m2
-XXXX/XX-zast.plochy a nádvoria o výmere 9m2
-XXXX/XX-zast.plochy a nádvoria o výmere 23m2.

Žalobkyňa odôvodnila žalobu tak, že jej otec Martin Svrček, nar. 12.9.2013, svojim podaním zo dňa
28.9.1991 vyzval pôvodného žalovaného v rade 1/ DREVODOM, š.p., aby mu vydal jeho vlastníctvo,
ktoré bolo Martinovi Svrčekovi znárodnené výmerom č. XXXXX/XXXX-XXX-X zo dňa 16.11.1955
Ministerstvom lesov a drevárskeho priemyslu Praha a výmerom č. XXX-XXX/XX Ministerstvom

spotrebného priemyslu Praha. Jedným z majetkov bola nehnuteľnosť zapísaná na k.ú. Brodno, p.k.
vložka XXX N.. Č.. XXX/X, X O. XX. Identifikáciou parciel vykonanou Správou katastra Žilina dňa
18.2.1992 je preukázané, že požadovaná nehnuteľnosť parc. č. XXX/X je v užívaní Československého
štátu - drevárskych závodov a je zlúčená do parciel v EN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX. Z uvedeného je
zrejmé, že pôvodný žalovaný v rade 1/ vedel, že nespĺňa podmienky pre využitie zák. č. 293/92 Zb. o

úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, strata dobrej viery držiteľa, t.j. žalovaného
v rade 1/ nastala v okamihu doručenia výzvy na vydanie veci zo dňa 28.9.1991, a to v súčinnosti s
rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 13C 377/92, ktorým bola pôvodnému žalovanému v rade 1/
uložená povinnosť spísať dohodu o vydaní nehnuteľností. Ďalej žalovaný v rade 1/ nikdy neužíval a
nemal v držbe časť pozemku, dnes označovaného ako parc. č. XXXX/XX O. XXXX/XX o výmere spolu

296 m2, ktorá bola vždy využívaná ich rodinou ako predzáhradka a záhradka. Predmetná časť pozemku
bola takto užívaná do 30-tych rokov do dnešného dňa. Pôvodný žalovaný v rade 1/ DREVODOM, š.p.
takto svoje neoprávnene nadobudnuté vlastníctvo predal kúpnou zmluvou súčasným žalovaným v rade
1/ a 2/ a táto kúpna zmluva bola odvkladovaná pod C..

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k veci samej vyjadrili písomne dňa 20.4.2010 tak, že žalobu navrhli zamietnuť,
a to z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne, ktorý (toho času - pozn. súdu) mal
byť negatívnym určením voči vlastníckemu právu DREVODOM, š.p., ako aj z dôvodu, že žalobkyňa svoj
naliehavý právny záujem nepreukázala kúpnou zmluvou od Martina Svrčeka, ktorej uzatvorenie tvrdí.

Súčasní žalovaní v rade 1/ a 2/ sú vlastníkmi práve na základe zmluvy s DREVODOM, š.p.

Žalobkyňa v právnom zastúpení odôvodnila zmenu žaloby zo dňa 7.12.2010 tým, že zápis KN parc. č.
XXXX/XX, pôvodne o výmere 6266 m2 zodpovedá zápisu KN parc. č. XXXX/XX - zastavené plochy a

nádvoria o výmere 2860 m2 a zápisu ďalších parciel (v rozsahu ktorých bola pripustená zmena žaloby
uznesením súdu - súčasná pozn. súdu). Zmena žaloby bola zároveň zmenou na pozitívne určenie
predmetu vlastníckych práv do vlastníctva žalobkyne.

Žalobkyňa aj žalovaní v právnom zastúpení trvali na svojich skutkových a právnych dôvodoch aj na
pojednávaní konanom dňa 7.5.2014 a bližšie sa vyjadrovali k vykonávaným dôkazom. Osobitne žalovaní
v právnom zastúpení namietali nepreukázanie tvrdený právny dôvod darovania žalobkyni v 80. - tych
rokoch, ak jej otec s ňou mal uzatvoriť dohodu o budúcej zmluve týkajúcu sa budúceho darovania v r.
1994, ktorú žalobkyňa predložila (s predmetom darovania označeným ako parc. č. 1022 - pozn. súdu).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného v r. 1/ a listinnými dôkazmi.Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 7.5.2014 osobne vypovedala tak, že jej otec jej daroval
predmetné nehnuteľnosti ústnou formou v 80-tych rokoch. Na druhú stranu DREVODOM, keď osvedčil

svoje vlastníctvo k nim, tak rodinný dom, zastavanú plochu, záhradku a predzáhradku nikdy neužíval,
jej brat (žalovaný v rade 1/ - pozn. súdu) to vedel, a preto nejde o dobromyseľnosť ani v prípade
jeho kúpy (od DREVODOM - pozn. súdu). Otec žalobkyne keď na týchto pozemkoch staval, tak mal
nehnuteľnosti vyporiadané tak, že mu v stavbe nikto nebránil. Na otázky súdu odpovedá, že darovanie
zo strany jej otca sa prakticky prejavilo tak, že jej otec napísal žiadosť na Ministerstvo spravodlivosti,

kde sa snažil podmienky vysporiadať, ale vtedy ešte nebola doma, keď by prebiehali reštitúcie. V tom
čase, keď jej mal pozemky darovať, tieto bolo vlastnícky zapísané na Československý štát - správa
Drevina Turany. V danom čase predmet tohto konania bol zapísaný ako parc. č. XXXX podľa výpisu
z evidencie nehnuteľností zo dňa 12.11.1985. Potom sa dialo to, že v roku 1992 si jej otec uplatnil
reštitúciu priamo voči DREVODOM Oščadnica, tam uviedol aj pozemky, ktoré mu boli znárodnené v roku
1965 a túto reštitúciu mu podnik neakceptoval. Na základe toho jej otec podal žalobu o vydanie týchto

pozemkov v konaní 13C 377/92, kde boli doriešené budovy, ale pozemky neboli doriešené. Potom, keď
bolo vedené konkurzné konanie, tak konkurzný správca už vysporiadal aj pozemky, o čom v rodine
žalobkyne nevedeli.

Žalovaný v rade 1/ na pojednávaní konanom dňa 7.5.2014 osobne vypovedal tak, že nie je pravda, že by
(súrodenci žalobkyňa a žalovaný v rade 1/ - pozn. súdu) od otca dostali niečo darovaním, všetko dostali
kúpou. Vždy išlo o predmety zapísané na liste vlastníctva a týkalo sa to stavieb. Z pozemkov vlastnil ich
otec štvorec o výmere 2500 m2 od roku 1945 do času, kým bol znárodnený, výsledku týchto reštitúcii sa
ich otec nedožil a pozemky z reštitúcie dostali súrodenci po jednej tretine v dedičskom konaní, ale tieto

nie sú predmetom tohto konania. Čo sa týka predmetných pozemkov, ktoré predáva správca konkurznej
podstaty, tak ponuku na ich odkúpenie dostala aj žalobkyňa a na základe toho, že ona ich nechcela, tak
ich kúpil on - žalovaný. Nehnuteľnosti predmetné v tomto konaní neboli predmetom reštitúcie.

Z listinných dôkazov súd zistil:

Z výpisu z LV č. 1XXX k.ú. Brodno súd zistil, že zapísaným vlastníkom predmetných nehnuteľností v
tomto konaní sú žalovaní v rade 1/ a 2/ v podiele 1/1 a to titulom kúpnej zmluvy pod C.-XX/XX.

Z fotokópie katastrálneho spisu Katastrálneho úradu Žilina C. (č.l. 26 až 27 spisu) súd zistil, že súčasný
žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli svoje vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy s prevádzajúcim
správcomkonkurznejpodstatyDREVODOM,š.p.vlikvidácii,IČO:681539zodňa19.5.1998,ktorejvklad

bol povolený dňa 26.5.1998.

Z fotokópii listín predložených bez grafickej identifikácie pozemkov (č.l. 5 až 10 spisu) súd zistil, že dňom
21.4.1951 bola znárodnená firma K. I., T..

Vo veci rozsahu znárodnenia bol vydaný dňa 20.11.1965 výmer, resp. dňa 8.1.1966 bol vydaný návrh
na vklad do vlastníckeho práva v rozsahu PKN vložiek č. XXX O. XXX k.ú. Brodno, a to z vlastníka K.
I., D., na vlastníka Československý štát v operatívnej správe Drevina, n.p. Turany.
Výzvou zo dňa 28.9.1991 sa K. I. domáhal vydania znárodneného majetku voči Kysucký drevárskym
závodom, n.p.

Rozsudkom č.k. 13C 377/92-94 zo dňa 24.8.1994 Okresný súd Žilina uložil tamojšiemu žalovanému
Drevodom Osčadnica vydať Martinovi Svrčekovi nehnuteľnosti zapísané na p.k. vl. XXX k.ú. Brodno,
parc. č. XXX, totožné podľa geometrického plánu s novovytvorenou k.n. parc. č. XXXX/XX, zastavená

plocha o výmere 2500 m2 so stavbami.Žalobkyňa tiež preukázala fotokópiami listinných dôkazov bez identifikácie nehnuteľností (prílohová
obálkač.l.160spisu),žepodľapotvrdeniaMestaŽilinazodňa25.8.2005parc.č.XXXXovýmere874m2
v k.ú. Brodno je v evidencii v daňovom priznaní dani z nehnuteľností od roku 1993, pričom od 1.1.1993

do 31.12.1996 bola v evidencii v daňovom priznaní na meno vlastníka Martin Svrček a od 1.1.1997 na
uvedenú parcelu č. XXXX, „ktorá bola prečíslovaná na parc. XXXX/XX o výmere 874 m2“ v k.ú. Brodno,
podáva daňové priznanie K. F.J..
Dohodou o budúcej zmluve zo dňa 28.4.1994 K. I. sa zaviazal, že v prípade, ako sa stane vlastníkom
nehnuteľností v k.ú. Brodno - rodinný dom, garáž, požiarna zbrojnica, administratívna budova s

tesárskou dielňou, drevený sklad, ako aj EN parc. č. XXXX - zast. plocha o výmere 874 m2, ktoré sú
predmetom reštitúcie a súdneho sporu vedeného na OS Žilina pod č. 13C 377/92, zaväzuje sa tieto
previesť na svoju dcéru K. F. (žalobkyňu).
Listom zo dňa 7.9.2005 sa žalobkyňa domáhala od Ministerstva spravodlivosti SR vydania listu jej otca
K. I. z roku 1985 a podľa obsahu odpovede zo dňa 22.9.2005 jej bolo odpísané negatívne aj s poukazom
na skartačné lehoty.

Kúpnou zmluvou zo dňa 4.1.1996 K. I. predal predmet vlastníctva včítane stavieb stojacich na KN parc.
č. XXXX (bez pozemku - iný predmet ako predmetný v tomto konaní, pozn. súdu) svojim dvom deťom
- tunajšiemu žalovanému v rade 1/ a žalobkyni.
Podľa správy Geomer - Miroslav Ripel, zo dňa 17.1.2014 sa meranie na podnet žalobkyne neuskutočnilo
pre nesúhlas žalovaných v r. 1/ a 2/.

Súd z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina č.k. 7C 10/2001 zistil, že v tamojšom konaní:
- žalobou z 18.5.2000 tamojší žalobcovia totožní s tunajšími žalovanými sa domáhali zaplatenia 76.600,-
Sk(2.542,65Eur)vočitamojšejžalovanejtotožnoustunajšoužalobkyňoutitulomvydaniabezdôvodného

obohatenia z dôvodu, že táto užíva pozemky „parc. č. XXXX/XX o výmere 345 m2“, XXXX/XX o výmere
38 m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. Brodno, v čase od 21.5.1998 ako bežné nájomné za dva roky;
- tamojšia žaloba bola v prílohách odôvodnená výpisom z LV č. XXXX k.ú. Brodno, z ktorej vyplynulo
určenie jedného z predmetných pozemkov KN parc. č. XXXX/XX o výmere 2860 m2 a z tejto žaloby
nevyplynulo grafické vymedzenie konkrétnej plochy o výmere 345 m2;

- písomným vyjadrením (tamojšej žalovanej) tunajšej žalobkyne z 12.6.2000 bol podaný vzájomný návrh
ourčenie,žetunajšiažalobkyňajevýlučnouvlastníčkounehnuteľností,nachádzajúcichsavk.ú.Brodno,
„KN parc.č.: XXXX/XX-zast. plochy a nádvoria o výmere 345 m2“, KN parc. č. XXXX/XX-zast.plochy
a nádvoria o výmere 38m2 a z tohto vzájomného návrhu nevyplynulo grafické vymedzenie konkrétnej
plochy o výmere 345 m2;

- vzájomný návrh („protinávrh“) bol zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 7C 10/2001-73
zo dňa 20.6.2005 a v tomto výroku bol prvostupňový rozsudok potvrdený rozsudkom Krajského súdu
Žilina č.k. 23Co308/06 zo dňa 21.11.2006. Podľa odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu osobitne s
tým, že „keď skutočnou výmerou parc. č. XXXX/XX je 2860 m2“, žalovaná (= navrhovateľka vzájomného
návrhu) nepredložila geometrický plán, pričom faktickým užívaním by vznikla nová hranica a preto jej

nebolo možné priznať požadovanú právnu ochranu vo veci samej.

Podľa § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej
OSP) Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah

alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 118 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v účinnom znení (ďalej OZ) Predmetom
občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 119 OZ
1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa § 34 OZ Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 123 OZ Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Súd zamietol žalobu, lebo žalobkyňa nepreukázala právny titul, na základe ktorého by ona sama
mala byť oprávnenou, teda aktívne vecne legitimovanou na podanie tejto určovacej žaloby. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdila, že tento právny titul bol daný „v 80. rokoch ústnou formou“, toto svoje tvrdenie
nepreukázala. U konkrétneho právneho úkonu by súd skúmal právne postavenie nadobúdateľa v tom,
či sa na jeho základe mohol cítiť byť držiteľom prevedenej veci pre seba, a to držiteľom oprávneným,

najmä dobromyseľným. Podľa názoru súdu by v tejto súvislosti bol potrebný minimálne právny úkon
písomnou, nie ústnou formou, čo už ani len v rozsahu žalobného tvrdenia nenastalo, s otvorenými
ďalšími otázkami realizovateľnosti prevodu nehnuteľnosti v danom čase, keď ako žalobkyňa sama
uviedla, išlo o nehnuteľnosti vlastnícky zapísané (ako EN parc. č. XXXX k.ú. Brodno) na Čs. štát. V
naznačenej súvislosti aj keby súd východiskovo uznal úmysel právneho predchodcu žalobkyne vydať

predmet vlastníctva zo štátu do súkromných rúk, t.j. inak, než ako sa napokon realizovalo predajom
majetku zo štátneho podniku (resp. od správcu konkurznej podstaty) žalovaným v r. 1/ a 2/, tak pri
nedostatku právneho titulu osobitne svedčiacemu žalobkyni by spravodlivo prednostnou bola žaloba o
určenie príslušnosti majetku do dedičstva oprávneného, ak by tomuto riešeniu nebránili ďalšie právne
prekážky, najmä správny postup a lehoty spojené s vydaním majetku oprávneným osobám, t.j. s tzv.

reštitúciami.

Bez právneho titulu osobitne svedčiaceho žalobkyni už súd nepovažoval za podstatné akékoľvek ďalšie
dokazovanie, najmä nie dokazovanie zamerané na identifikáciu nehnuteľností, ktorého nemožnosť

vlastnou činnosťou namietala žalobkyňa, pričom žiadne ďalšie dokazovanie súdom nebolo ani len
nevrhnuté. Špecifikom konania bolo, že žalovaní vychádzali z časti tvrdení žalobkyne, pokiaľ táto
predložila dohodu o budúcej zmluve zo dňa 28.4.1994 (jej predmetom z pozemkov je EN parc. č. XXXX
- zast. plocha o výmere 874 m2 - pozn. súdu), ku ktorej žalovaní namietali, že K. I. nemohol predmetné
nehnuteľnosti žalobkyni darovať v 80. - tych rokoch, ak o nich spísal dohodu o budúcej zmluve v r.

1994. V tomto zmysle vzhľadom na celkovú výmeru predmetu tohto súdneho konania bola čiastočne
zmätočná skutková argumentácia obidvoch sporových strán, ale to nič nemení nepreukázaní právneho
titulu nadobudnutia oprávnenej držby žalobkyňou v rámci jej dôkazného bremena, ako súd odôvodnil
vyššie.

V priebehu tohto konania pokiaľ Krajský súd Žilina uznesením č.k. 8Co 314/2012-144 zo dňa 31.8.2012
zrušil uznesenie tunajšieho súdu č.k. 8C 59/2005-130 zo dňa 26.6.2012 v časti parc. č. XXXX/XX,
(teda tento dielči predmet zostal predmetom tohto konania), tak zrušujúce uznesenie odôvodnil nielen
tým, že podľa názoru odvolacieho súdu je iným predmetom parc. č. XXXX/XX o výmere 2860 m2

ako parc. č. XXXX/XX o výmere 345 m2, ale aj s tým, že (toto teraz témou - pozn. sudcu) „ak“
určovacia žaloba bola zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi
účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku rozsúdenej veci podľa § 159 ods. 3
OSP. Je dané situáciou v predchádzajúcom konaní 7C 10/01, že napokon v odôvodnení zamietavého
rozhodnutia (o vzájomnom návrhu, ktorý sa mal bez konkrétneho podkladu týkať parc. č. XXXX/XX o

výmere 345 m2) tamojší odvolací súd svoje úvahy, že „keď skutočnou výmerou parc. č. XXXX/XX je
2860 m2“ orientuje na to, že sa navrhovateľka vzájomného návrhu domáha určenia vlastníckeho práva
v menšej miere, a spája ich s tým, že navrhovateľka vzájomného návrhu svoje právo nepreukázala
nepredloženímgeometrickéhoplánu.Narozdielodtohotunajšíodvolacísúdspájaotázkunepredloženiageometrického plánu v konaní s otázkou nedostatku naliehavého právneho záujmu. Lenže tunajší
prvostupňový súd k tomu poznamenáva, že obdobný stav tunajšieho konania je výsledkom neunesenia
dôkazného bremena účastníka v sporovom konaní, resp. takého meritórneho právneho hodnotenia, pri

ktorom by zvažovaný dôkaz bol nadbytočný. Takého spájanie stavu dokazovania s otázkou naliehavého
právneho záujmu v rozhodovacej činnosti tunajšieho odvolacieho súdu by znamenalo alibizmus v
tom, ak by to malo znamenať, že neboli odvolacím súdom preskúmané všetky stránky veci toho, či
rozhodnutie vo veci OS ZA 7C 10/01 podľa svojej povahy založilo prekážku postupu tunajšieho konania.
V tunajšej veci tunajší prvostupňový súd nezvažoval geometrický plán za účelom vymedzenia predmetu

sporu, lebo konal o celých parcelách podľa ich zápisu na liste vlastníctva. Pokiaľ tunajší súd zvažoval
identifikáciu parciel vo vzťahu k starším zápisom vlastníckych práv, to napokon pre nepreukázanie
právneho titulu nadobudnutia predmetných nehnuteľností konkrétnou žalobkyňou tunajší súd vyhodnotil
ako nadbytočné. Tento obsah hodnotiacej činnosti súdu nevedie k zamietnutiu žaloby z dôvodu, že
by žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem. Systematicky povedané, žalobkyňa naliehavý právny
záujem má, lebo potenciálne pozitívny výsledok sporu by bol spôsobilý zmeniť zápis vlastníckych práv

k nehnuteľnostiam (vymedzeným podľa ich zápisu na LV). Výsledok sporu za týchto okolností musí
spravodlivo založiť prekážku rozhodnutej veci.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,

ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaní v r. 1/ a 2/ boli v konaní úplne
úspešní, preto im súd priznal náhradu trov konania odôvodnenú náhradou trov právneho zastúpenia.
Súd prvého stupňa nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 OSP, pre ktoré by súd náhradu
trov konania mimoriadne znížil alebo nepriznal, lebo išlo o vlastnícky spor a ten bol rozhodnutý na

základe štandardného dôkazného bremena sporových strán.

Súd priznal žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia odmenu advokáta podľa § 11 Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej „vyhl.“) v uplatnenej výške. K odmene súd priznal advokátovi náhradu tzv.
režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, za úkony v r. 2010 ... 7,21, v r. 2012 ... 7,63 a v r.
2014 ... 8,04 Eur.
Súd priznal odmenu advokáta s paušálom za hlavné úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 vyhlášky
nasledovne :

- prevzatie a príprava zastúpenia 27,75 + 7,21 Eur,
- vyjadrenie k žalobe 29.9.2010 27,75 + 7,21 Eur,
- účasť na pojednávaní 8.12.2010 27,75 + 7,21 Eur,
- účasť na pojednávaní v trvaní presahujúcom 2 hod. 7.5.2014 (30,94 + 8,04) x 2 = 77,96 Eur.
K medzisúčtu (182,84 Eur) súd podľa § 18 ods. 3 Vyhl. priznal aj 20% DPH (x 0,20) vo výške 36,57 Eur,

náhrada trov právneho zastúpenia spolu 219,41 Eur, náhrada iných trov konania 0,- Eur.

Na rozdiel od vyčíslenia náhrady trov 7.5.2014 súd nepriznal náhradu trov duplicitne za žalovanú v r. 2/
ani s prihliadnutím na § 13 ods. 2 vyhl., lebo ustanovenie, že „Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži

o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb“, vo výsledku znamená,
že táto náhrada sa pri zastupovaní práve dvoch osôb nezvyšuje.
Tiež na rozdiel od vyčíslenia náhrady trov 7.5.2014 súd nepriznal náhradu trov za vyjadrenie k odvolaniu
16.8.2012 ako nadbytočný úkon, lebo v danom štádiu konania o prekážke postupu napokon odvolací
súd považoval prekážku v postupe tohto konania za danú v užšom rozsahu, než ako na nej trvali právne

zastúpení žalovaní.

Žalobkyňa je povinná podľa § 149 ods. 1 O.s.p. nahradiť žalovaným náhradu trov konania na účet
jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o., ktorý vo vyčíslení

z 7.5.2014 uvádza účet v Prima Banka, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP, tak aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.