Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/138/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105217536
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8105217536.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov v 1. rade: A. U., F..

XX.X.XXXX, T. Ľ., C. XX, v 2. rade: O.. P. U., F.. XX.X.XXXX, T. Ľ., E. XX, v 3. rade: D. U., F.. XX.X.XXXX,
T. R. P., W. XXX, v 4. rade: E. U., F.. XX.XX.XXXX, T. H., R.É. X, v 5. rade: D. U., T. Ľ., P. XX, v 6. rade: D.
U., F.. XX.X.XXXX, T. H., R. XX, v 7. rade: P. H., F.. XX.XX.XXXX, T. P., F.Á. Š. X, žalobcovia v 3. a 4. rade
zastúpení žalobcom v 2. rade, žalobcovia v 6. a 7. rade zastúpení žalobcom v 5. rade, žalobcovia v 1.,
2., 3. a 5. rade právne zastúpení JUDr. Patrikom Palšom, advokátom so sídlom Prešov, Masarykova 13,
proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany SR, Bratislava, Kutuzovova 8,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

u r č u j e , že ku dňu smrti boli Juraj Hricišák, nar. 18.4.1909, zomrelý dňa 1.12.1980 a Arpád Hricišák,
nar. 3.2.1911, zomrelý 12.11.1987 podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 k celku k parcele mpč.
XXX/XX knihovanej v pozemnoknižnej vložke Č.. XXX o výmere 6 934 m2, ktorej zodpovedajú parcely
B.-P. Č.. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 2 266 m2, B.-P. Č.. XXXX/X - zastavané plochy o výmere
383 m2, B.-P. Č.. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 810 m2 a B.-P. Č.. XXXX/X - ostatné plochy
o výmere 3 475 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území Nižná Šebastová, a ktoré sú opísané v
Geometrickom pláne Č.. XX/XXXX zo dňa 26.10.2011 vyhotovenom D. R. - G., IČO: 14 358 557, Q. Č..

XXX, ktorý autorizačne overil O.. H. O. dňa 31.10.2011 a úradne overil O.. I. Q. H. Č. G.-XXXX/XXXX
dňa 15.11.2011,

u r č u j e , že ku dňu smrti boli D. U.Á., F.. XX.X.XXXX, W. X.XX.XXXX a jeho manželka I. U., S.. H.,
F.. XX.XX.XXXX, zomrelá 31.8.1998 podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 k celku k parcele
E.. XXX/XX knihovanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX o výmere 10 823 m2, ktorej zodpovedajú
parcely B.-P. Č.. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 10 369 m2, B.-P. Č.. XXXX/X - zastavané plochy o
výmere 181 m2, B.-P. Č.. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 197 m2 a B.-P. Č.. XXXX - zastavané

plochy o výmere 76 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území Nižná Šebastová, a ktoré sú opísané v
Geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 26.10.2011 vyhotovenom D. R. - G., IČO: 14 358 557, Q. Č..
XXX, ktorý autorizačne overil O.. H. O. dňa 31.10.2011 a úradne overil O.. I. Q. H. Č. G.-XXXX/XXXX
dňa 15.11.2011,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1., 2., 3. a 5. rade trovy konania 7.639,24 EUR na účet
ich právneho zástupcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 27.7.2005 po dvojnásobnom pripustení zmeny petitu navrhol
žalobca určiť, že parcely B.-P. Č.. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 2 266 m2, č. XXXX/X - zastavanéplochy o výmere 383 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 810 m2 a č. XXXX/X - ostatné plochy o
výmere 3 475 m2, nachádzajúce sa v kat. úz. F. Š., ktoré zodpovedajú pozemnoknižnej parcele E.. XXX/
XX knihovanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX o výmere 6 934 m2, a ktoré sú opísané v Geometrickom

pláne č. XX/XXXX zo dňa 26.10.2011 vyhotovenom D.Z.W. R. - G., IČO: 14 358 557, Q. Č.. XXX, ktorý
autorizačne overil O.. H. O. dňa 31.10.2011 a úradne overil O.. I. Q. pod číslom G.-XXXX/XXXX dňa
15.11.2011, patrili v čase smrti D. U., W. C. X.XX.XXXX I. I. U., S.. H., F.. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa
31.8.1998 do ich majetku v podiele 1 - k celku a I. U. v 1 k celku, parcely B.-P. Č.. XXXX/X - ostatné
plochy o výmere 10 369 m2, Č.. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 181 m2, Č.. XXXX/X - zastavané

plochy o výmere 197 m2 a Č.. XXXX - zastavané plochy o výmere 76 m2, nachádzajúce sa v kat. úz.
F. Š., ktoré zodpovedajú pozemnoknižnej parcele E.. XXX/XX knihovanej v pozemnoknižnej vložke Č..
XXX o výmere 10.823 m2, a ktoré sú opísané v Geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 26.10.2011
vyhotovenom D. R. - G., IČO: 14 358 557, Q. Č.. XXX, ktorý autorizačne overil O.. H. O. dňa 31.10.2011
a úradne overil O.. I. Q. pod číslom G.-XXXX/XXXX dňa 15.11.2011, patrili v čase smrti D. U., W. C.
X.XX.XXXX I. I. U., S.. H., F.. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 31.8.1998 do ich majetku, každému v podiele

1 k celku.

V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že právni predchodcovia žalobcov boli vlastníkmi nehnuteľnosti
v katastrálnom území F. Š.L., zapísaných v H. Č.. XXX H. E.. XXX/XX, roľa o celkovej výmere
10.823 m2 a nehnuteľnosti zapísaných v H. Č.. XXX H. E.. XXX/XX, roľa o výmere 6.934 m2. Ďalej

poukázali na to, že ešte za života ich právnych predchodcov malo dôjsť k vyvlastňovaciemu konaniu
a tieto nehnuteľnosti boli v celku zabrané Československým štátom na letisko (teraz vojenské letisko),
avšak ich právni predchodcovia neboli z neznámych dôvodov účastníkmi takéhoto konania, keďže v
uvedených dokumentoch absentujú a teda ani im neboli doručované žiadne rozhodnutia o prevode ich
vlastníctva na Československý štát a taktiež im nebola poskytnutá finančná náhrada. Pri vyvlastnení

a odkupovaní pozemkov v prospech štátu tak boli omylom zapísané aj citované parcely, ktoré však v
skutočnosti nikdy neboli vykúpené, ani vyvlastnené, no k zápisu v evidencii na štát aj napriek tomu
došlo. Predmetné pozemky prešli na štát bez riadneho vyvlastnenia a vyplatenia náhrady, pričom ani
rozhodnutie Okresného súdu v Prešove o prevode tohto majetku do vložky č. 1048 z roku 1963 nebolo
doručené ich právnym predchodcom, takže vlastne bolo znemožnené aj právo na podanie opravného

prostriedku. Vyvlastňovací výmer bol zapísaný do pozemkovej knihy a tento majetok mal evidenčne
prejsťnaštátkudňu8.11.1963.Vzhľadomnauvedenétedapochybenímkonajúcichorgánovvtedajšieho
štátu boli zahrnuté predmetné parcely do majetku Československého štátu, teda žalovanej, ktorá sa
nikdy nestala zákonne vlastníčkou sporných parciel.
V rámci žaloby žalobcovia taktiež poukázali na to, že mali záujem vysporiadať túto vec aj mimosúdne,

avšak žalovaný im oznámil, že sa s touto vecou majú obrátiť na súd, preto podali aj túto žalobu z dôvodu,
že vlastníctvo k požadovaným nehnuteľnostiam nie je zapísané v evidencii nehnuteľnosti na nich, pričom
naliehavý právny záujem na takomto určení preukázali záujmom a usporiadaním vlastníckych vzťahov
v evidencii nehnuteľnosti, ako aj právom na súdnu ochranu vlastníckeho práva.

Z majetkovej podstaty Č.. R. XXX vyplýva, že ako vlastníci role v k.ú. F. Š. o výmere 10.823 m2 sú
zapísaní D. U. R. 1. I. E. I., S.. H.Á. v 1, obaja titulom kúpnej zmluvy z 23.8..1937.
Z majetkovej podstaty č. R. XXX vyplýva, že ako vlastníci role vo výmere 6.934 m2 sú zapísaní D. U.
R. 1. I. I. U. v 1, obaja titulom kúpy z 23.8.1937.

Z vyvlastňovacieho výmeru Župného úradu v Prešove zo dňa 8.2.1941 Č.. XXXXX/I-XXXX, vyplýva,
že na návrh podaný dňa 8.5.1940 ministerstvom dopravy a verejných prác v zastúpení Slovenského
štátu boli podľa § 3 zákona č. 63/1935 Sb. z. a n. v prospech Slovenského štátu vyvlastnené uvedené
pozemky, okrem iného aj k parcelám č. XXX/XX, evidovanej na vložke XXX I. Č.. XXX/XX evidovanej
na vložke Č.. XXX. Z tohto výmeru zároveň vyplýva, že vyvlastňovateľ je povinný doterajším vlastníkom

vyvlastnených pozemkov poskytnúť náhradné pozemky, a to z veľkostatku C.. U. na katastrálnom území
obce F. Š. vo výmere rovnajúcej sa výmere vyvlastnených pozemkov. Tieto pozemky má vyvlastňovateľ
behom 6 týždňov odovzdať do úžitku vlastníkom vyvlastnených pozemkov a vlastnícke právo bez
bremena dať na nových vlastníkov pozemnoknižne preznačiť. Za vyvlastnené pozemky pozemnoknižne
zaťažené poskytne sa táto náhrada až keď doterajší majitelia obstarajú od svojich veriteľov potrebné

výmazné povolenie, aby vyvlastnené pozemky mohli byť bez ťarch prevedené na Slovenský štát.

Z pozemnoknižného návrhu adresovanému Okresnému súdu Prešov dňa 11.4.1963 vyplýva, že
Československý štát - vojenská správa zastúpená krajskou vojenskou ubytovacou a stavebnou správouKošice podala návrh na povolenie zápisu na základe citovaného vyvlastňovacieho výmeru s tým, že
všetky odpísané parcely sa prenášajú do novoutvorenej vložky M. a vkladajú sa na vlastnícke právo pre
Československý štát - správa ministerstva národnej obrany titulom vyvlastnenia. Z uvedeného návrhu

vyplýva, že zápis sa týka aj parciel XXX/XX I. XXX/XX. Z tohto návrhu taktiež vyplýva, o uznesení súdu
majú byť upovedomené určité osoby, avšak D. U., jeho manželka I., S.. H., ani I. U. tam nie sú uvedení.
Menovaným nebolo doručené ani uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 8.11.1963 č. XXXX/XX na
základe ktorého boli odpísané parcely okrem iného aj parcely právnych predchodcov žalobcov a všetky
odpísané parcely boli prenesené do novovytvorenej zložky Č.. XXXX v prospech Československého

štátu, správa ministerstva vnútornej obrany titulom vyvlastnenia.

Z listov doručovaných žalobcami žalovanému zo dňa 2.9.2003, 10.2.2004 a 25.10.2004 vyplýva, že
žalobcovia sa pokúšali o mimosúdne vysporiadanie veci. Na tieto žiadosti žalovaný odpovedal listom
zo dňa 30.3.2005, v rámci ktorého poukázal na to, že vyvlastňovací výmer nadobudol právoplatnosť
dňa 10.10.1963, pričom nedoručenie vyvlastňovacieho návrhu pôvodným vlastníkom nepostačuje na

vyznačenie zmeny vlastníckeho práva v prospech pôvodných vlastníkov a preto je potrebné podať
žalobu na súd ohľadom určenia vlastníckeho práva.

Z osvedčenia o dedičstve tunajšieho súdu sp. zn. 26D/3023/2005 vyplýva, že dedičmi zo zákona po
pôvodne žalovanej R. X. S. E. U.Š., S.. O., F.. XX.X.XXXX, zomrelej 6.12.2005 sú E. U. (žalobkyňa v 4.

rade), D. U. (žalobca v 5. rade) a právom nebohého D. U., ktorý zomrel v roku 2001 D. U., F.. XX.X.XXXX
(žalobca v 6. rade) a P. H.Z., S.. U., F.. XX.XX.XXXX (žalobkyňa v 7. rade).

Uznesením tunajšieho súdu v tejto veci zo dňa 19.2.2008 č.k. 14C/138/2005-131 bolo predmetné
konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného Obvodným pozemkovým úradom

Prešov pod č. Z.-XXXX/XXX, keďže na tomto úrade prebieha reštitučné konanie ohľadom pozemkov
u ktorých sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú určiť vlastnícke právo, pričom výsledok konania
reštitučného nároku môže mať vplyv na procesné postavenie účastníkov v tomto konaní.

Žalobca v 5. rade D. U. podaniami súdu doručenými dňa 22.9.2009, resp. 17.2.2010 poukázal na to, že

reštitučné konanie sa týka vlastne iba žalobcov v 1. až 3. rade, pričom aj reštitučné konanie je prerušené
s odkazom na iné rozhodnutie a žalobca bol vystavený do situácie, že je jemu resp. aj ďalším žalobcom
odopretý spravodlivý súdny proces a riadne a včasné prejednanie ich žaloby.

Žalobcovia v 1., 2., 3. a 5. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedali, že vyvlastňovacie konanie

prebehlo ešte v roku 1941 a týkalo sa pozemkov, ktoré patrili ich rodičom a v súčasnosti je tam vojenské
letisko. Zároveň uviedli, že na základe vyvlastnenia dostali ich rodičia do užívania náhradné pozemky
po veľkostatkárovi C.. U. a tieto pozemky užívali asi do r. 1957, dokedy sa súkromne hospodárilo,
pričom tieto pozemky následne zobralo družstvo, avšak keďže neboli právne vysporiadané, teda nebolo
založené vlastnícke právo v prospech ich rodičov, po revolúcii právni nástupcovia C.. U. dá sa povedať

bez problémov tieto pozemky získali späť. Žalobcovia taktiež poukázali na to, že v roku 1963 prebehlo
nové vyvlastňovacie konanie, na základe ktorého však ich právnych predchodcom neboli pridelené
žiadne náhradné pozemky, ani im nebola poskytnutá finančná náhrada. Vzhľadom na uvedené je teda
ich situácia taká, že nemajú ani pôvodné pozemky, ani náhradné pozemky a nedostali ani finančnú
náhradu.

Zástupca žalovaného poukázal na to, že neexistuje žiadny vyvlastňovací spis týkajúci sa predmetných
parciel a taktiež neexistujú ani žiadne doklady preukazujúce doručenie tohto výmeru, resp. ani doklady
potvrdzujúce poskytnutie náhrad za vyvlastnené pozemky. Uviedol, že disponuje určitými dokladmi, z
ktorých vyplýva, že vlastníkom vyvlastnených pozemkov mali byť poskytnuté určité náhrady, avšak v

tomto zozname rodina U. nefiguruje. Taktiež majú doklad o skutočnosti, že do sporiteľne bola zaslaná
suma 1 mil. Sk., avšak v rámci tohto dokladu taktiež nefiguruje rodina U., teda nemajú žiadne doklady,
ktorébymalipotvrdzovaťvyplatenieurčitejnáhradyzavyvlastnenépozemky.Zároveňpoukázalnato,že
vrámcišetreniavojenskéhoarchívuvBratislave,resp.vPrahesaimpodariloeštezabezpečiťneoverenú
kópiu advokáta, ktorý mal vypracovať kúpne zmluvy týkajúce sa náhradných pozemkov pridelených po

veľkostatkárovi U., avšak ani takéto kúpne zmluvy neexistujú. V rámci záverečnej reči poukázal na to,
že na základe vyvlastňovacieho výmeru Župného úradu v Prešove zo dňa 8.2.1941 došlo k vyvlastneniu
pozemkov právnych predchodcov žalobcov, pričom toto vyvlastnenie sa zapísalo v pozemkovej knihe až
ku dňu 10.10.1963, pričom od roku 1950 mali zápisy len deklaratórny charakter a k prevodu vlastníctvapodľaichnázorudošloeštepredr.1950.Zároveňpoukázal,žezákonč.503/2003onavrátenívlastníctva
pozemkov s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 2 O.s.p. vylučuje prejednanie tejto veci súdom.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 1, ods. 3, ods. 4 zákona č. 63/1935 Sb. z. a n. (ďalej len cit. zákon), podle tohoto zákona
lze za mobilisace, ve válce a za mimořádného opatření podle § 27 branného zákona provésti vyvlastnění
k účelům obrany státu, zejména pak k účelům opevnění nebo jiných vojenských staveb (objektů) anebo

míst, válečného vystrojení opevněných míst, dále k účelům letišť, železnic, silnic a jiných komunikací,
telegrafních, telefonních a radioelektrických zařízení, k účelům vybudování podniků důležitých pro
obranu státu, k jiné podpoře nebo zabezpečení válečných operací a pod. Vyvlastněním podle tohoto
zákona lze dosíci: a) přechodu vlastnického práva k nemovitostem nebo jeho omezení (zejména
zřízením služebnosti nebo jiného věcného práva), b) přechodu, omezení nebo zrušení jiného věcného
práva k nemovitostem, c) přechodu vlastnického práva k soukromým vodám nebo jeho omezení, anebo

přechodu, omezení nebo zrušení jiných práv k soukromým i veřejným vodám ve prospěch navrhovatele
vyvlastnění.Návrhnavyvlastněnípodletohotozákonamůžepodatistátnebojináosoba,kterápřipravuje
nebo provádí některou ze staveb, podniků, zařízení nebo opatření, pro jejichž účely je vyvlastnění podle
odstavců 1 a 2 možné, anebo je držitelem také stavby, podniku, zařízení nebo opatření.
Podľa § 2 ods. 1, ods. 5, ods. 6 cit. zákona, za vyvlastnění přísluší náhrada, a to jde-li o přechod

vlastnického nebo jiného věcného práva k nemovitostem, ve výši obecné ceny nemovitosti (věcného
práva) v době zahájení vyvlastňovacího řízení. Bylo-li vyvlastněním dosaženo omezení vlastnického
práva k nemovitostem, nahradí se škoda, kterou oprávněná osoba tím utrpěla; pro určení náhrady
této škody rozhodují i zde okolnosti v době zahájení vyvlastňovacího řízení. Náhrada se poskytuje
zpravidla v hotovosti, avšak lze ji též přiznati v jiné přiměřené nemovitosti (věcném právu): a) žáda-

li o to osoba, proti níž vyvvlastňovací výměr směřuje a je-li požadovaná náhradní nemovitost (věcné
právo) v majetku vyvlastňovatele a pro něho postradatelná nebo b) nabízí-li to navrhovatel (§1, odst. 4)
a lze-li náhradní nemovitosti (věcného práva) použíti k stejnému účelu, jakému sloužila vyvlastňovaná
nemovitost (věcné právo), přihlížejíc při tom též k poloze nemovitosti a její vzdálenosti. Náhradou podle
ustanovení předcházejících odstavců je povinen ten, kdo podal návrh na vyvlastnění (§ 1 odst. 4).

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 cit. zákona, vyvlastňovací řízení podle tohto
zákona provádí na návrh (§ 1, odst. 4) okresní úřad. Je-li zároveň navrhováno k témuž účelu vyvlastnění,
týkající se nemovitostí (vod), ležících v obvodu několika okresních úřadů, provede vyvlastňovací řízení
ten okresní úřad, jemuž to nadřízený zemský úřad přikáže; v takovém případě se podá žádost o
vyvlastnění přímo u tohoto zemského úřadu. Leží-li nemovitosti (vody) v obvodu několika zemských

úřadů, podá se žádost k ministerstvu vnitra a to pak určí okresní úřad, jenž provede vyvlastňovací
řízení. Podáním návrhu na vyvlastnění, řádně doloženého podle ustanovení § 1, odst. 5, u příslušného
okresního úřadu (a v případe podle druhé a třetí věty předcházejícího odstavce u zemského úřadu nebo
u ministerstva vnitra), je vyvlastňovací řízení zahájeno. Zahájení vyvlastňovacího řízení se poznamená
na žádost okresního úřadu (zemského úřadu, ministerstva vnitra) ve veřejných knihách. Tato poznámka

jest účinná proti každému, kdo později dobude k dotčené nemovitosti knihovního zápisu. O poznámku
požádáúřadihned,jakmilehodojdenávrhnavyvlastnění,doloženýpodleustanovení§1ods.5.Okresní
úřad uvědomí o došlém návrhu na vyvlastnění ihned: a) v případě podle § 1 odst. 3, písm. a) vlastníka
nemovitosti,b)vpřípaděpodle§1odst.3,písm.b)toho,jehožvěcnéprávomábýtipřevedeno,omezeno
nebo zrušeno a c) v případě podle § 1 ods. 3 písm. c) vlastníka soukromých vod, jde-li o přechod

nebo omezení vlastnického práva, jinak toho, jehož právo k vodám má býti prevedeno, omezeno nebo
zrušeno, a vyzve jej, aby se do 8 dní vyjádřil, je-li ochoten k dobrovolné dohodě a za jakých podmínek.
Projeví-li vyzvaná osoba v uvedené lhůtě ochotu k smírnému jednání, určí okresní úřad přimeřenou lhůtu
k sjednání dohody. Jestliže se osoba uvedená v předcházejícím odstavci v osmidenní lhůte k vyjádření
dané nevyjádří nebo prohlásí, že není ochotna k dobrovolné dohodě, nebo odmítne jakékoliv jednání

anebo nedojde-li ve lhůtě určené k sjednání dohody mezi navrhovatelem a osobou, proti níž návrh na
vyvlastnění směřuje, k takové dohodě, dá okresní úřad v obci zahájení vyvlastňovacího řízení vyhlásiti s
vyzváním, aby námitky, jsou-li jaké, byly oznámeny do lhůty okresním úřadem stanovené, anebo - bylo-
li nařízeno místní šetření - nejpozději při tomto šetření, nelze přihližeti. Námitky uplatňujíci soukromá
práva nemohou býti vyvlastnění na překážku. Jakmile projde lhůta stanovená k podání námitek podle

odstavce 4, po případě jakmile je vykonáno místní šetření a nedojde při něm k dohodě, vydá okresní úřad
neprodleně po projití stanovené lhůty, po případě po vykonání místního šetření, vyvlastňovací výměr.
Jde-li o případy uvedené v § 6 odst. 2 vydá okresní úřad vyvlastňovací výměr ihned, jakmile dojde k
dohodě ministerstev anebo k rozhodnutí vlády, není-li uvedená dohoda nebo rozhodnutí na překážkuvydáni uvedeného výměru. Okresní úřad rozhodne též o náhradě za vyvlastnění (počítajíc v to i náhradu
podle § 2 odst. 5). Odvolání proti vyvlastňovacímu výměru, pokud je jím určeno, co a pro koho se
vyvlastňuje, nemá odkladného účinku.

Podľa § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 cit. zákona, náhradu za vyvlastnění třeba zaplatiti do šesti neděl
od jejího právoplatního určení. Nepodá-li vlastník nemovitosti průkaz o tom, že osoby, kterým plynou
práva k vyvlastňované věci z knihovních zápisů, souhlasí, aby náhrada poskytnutá v penězích byla
vyplacenajemupřímo,složísetatonáhradauknihovníhosoudu,kteríjipakrozvrhnevnespornémřízení
podle zásad exekučního řádu. Průkaz uvedený v předcházejicím odstavci třeba podati listinou, na níž

je podpis oprávněné osoby ověřen soudem anebo notářem (věřejným notářem), nebo veřejnou listinou.
Podle dokladu o zaplacení náhrady v penězích nebo o poskytnutí náhrady v nemovitostech (věcném
právu) se vloží na žádost toho, kdo navrhl vyvlastnění, do veřejných knih vlastnické právo k vyvlastněné
nemovitosti nebo věcné právo anebo přechod, omezení nebo zrušení takového práva. Žádost musí býti
potvrzena ministerstvem národní obrany; jinak nelze knihovní zápis povoliti.

Podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného
v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva
a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon

tiežmôžeustanoviť,žeurčitévecimôžubyťibavovlastníctveobčanovaleboprávnickýchosôbsosídlom
vSlovenskejrepublike.Vlastníctvozaväzuje.Nemožnohozneužiťnaujmuprávinýchalebovrozporeso
všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské
zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Vyvlastnenie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme,

a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 132 ods. 1, ods. 2 OZ, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej
plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady

potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné
bez zhoršenia podstaty veci.

Podľa § 80 O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 120 ods. 1, veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dotknuté parcely v súčasnosti
evidované k.ú. Nižná Šebastová ako parcely B. Č.. XXXX, XXXX, XXXX I. XXXX sú zapísané v
prospech vlastníka Slovenská republika. Súd mal taktiež preukázané, že Župný úrad v Prešove dňa
8.2.1941 vydal vyvlastňovací výmer v rámci ktorého boli vyvlastnené aj parcely č. XXX/XX I. XXX/

XX, ktoré boli v tom čase vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov. Z tohto vyvlastňovacieho
výmeru vyplýva, že vyvlastňovateľ je povinný doterajším vlastníkom vyvlastnených pozemkov poskytnúť
náhradné pozemky z veľkostatku C.. U. vo výmere rovnajúcej sa výmere vyvlastnených pozemkov. Z
predmetného výmeru zároveň vyplýva, že proti tomuto výmeru môžu stránky do 15 dní po jeho doručení
podať odvolanie na Župnom úrade v Prešove. Vykonaným dokazovaním súd ale nemal preukázané, aby

bol predmetný vyvlastňovací výmer doručený právnym predchodcom žalobcov, aj keď sa žalobca v 2.
rade vyjadril, že možno im tento výmer bol doručený, keďže im boli pridelené náhradné pozemky, avšak
vlastnícke právo k týmto náhradným pozemkom nebolo na právnych predchodcov žalobcov prevedené.
Súd mal zároveň preukázané, že v rámci pozemnoknižného návrhu zo dňa 4.11.1963 podanéhonavrhovateľom - Československý štát (vojenská správa zastúpená Krajskou vojenskou ubytovacou a
stavebnou správou Košice) nie sú, v rámci textu návrhu o tom kto má byť o zápise vlastníckych
práv upovedomený, uvedení právni predchodcovia žalobcov, hoci parcely č. XXX/XX I. XXX/XX sú tam

uvedené.ZuzneseniaOkresnéhosúduPrešovzodňa8.11.1963vyplýva,žesúdpovolilzápisnazáklade
vyvlastňovacieho výmeru s tým, že všetky odpísané parcely vrátane parciel právnych predchodcov
žalobcov sa prenášajú do novovytvorenej zložky č. 1048 v prospech Československého štátu - správa
ministerstva národnej obrany, titulom vyvlastnenia. Z poučenia tohto uznesenia vyplýva, že je proti
nemu možné podať sťažnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia ústne alebo písomne u podpísaného

súdu. Z tohto rozhodnutia však nevyplýva, že by malo byť doručované dotknutým vlastníkom, vrátane
právnych predchodcov žalobcov. Súd zároveň poukazuje na to, že samotný žalovaný sa vyjadril, že
nemákdispozíciidokladypreukazujúcedoručenievyvlastňovaciehovýmeru,resp.dokladypotvrdzujúce
poskytnutie náhrad za vyvlastnené pozemky, pričom existuje určitý zoznam vlastníkov, avšak v nich
nefiguruje rodina U. a taktiež z týchto dokladov nevyplýva, či aj ostatným vlastníkom bola vyplatená
nejaká náhrada.

Na základe vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalovaný nepreukázal doručenie
vyvlastňovacieho výmeru, resp. uznesenia súdu o zápise vlastníckych práv právnym predchodcom
žalobcov, pričom tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že títo nie sú uvedení v pozemnoknižnom návrhu
adresovanom súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný v rámci listu zo dňa 30.3.2005

adresovaného právnemu zástupcovi žalobcov uviedol, že vyvlastňovací výmer nadobudol právoplatnosť
dňom 10.10.1963, avšak neuviedol na základe akých skutočností predmetný výmer vôbec mal
nadobudnúť právoplatnosť a prečo práve k tomuto dňu, pričom v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno. Taktiež je zrejmé, že právnym predchodcom žalobcov nebola poskytnutá finančná náhrada za
vyvlastnené pozemky a taktiež na nich nebolo prevedené vlastnícke právo k náhradným pozemkom, aj

keďzvykonanéhodokazovania(výsluchužalobcov)vyplynulo,žeprávnipredchodcoviažalobcovužívali
určitý čas náhradné pozemky, ktoré im boli pridelené po veľkostatkárovi C.. U.. Súd ďalej poukazuje na
to, že do 1.1.1951 platil intabulačný princíp zápisu vlastníckych práv do pozemkovej knihy, čo znamená
ževšetkyvlastníckeainévecnéprávaknehnuteľnostiamvznikali,menilisaalebozanikaliažzápisomdo
pozemkovej knihy. V danom prípade však do uvedeného obdobia takýto zápis nebol realizovaný a keďže

neboli splnené podmienky vyvlastnenia v súlade so zákonom č. 63/1935 Sb. z. a n. (nebola poskytnutá
hotovosť ani náhradné nehnuteľnosti - § 2 ods. 5 cit. zákona), súd má za to, že nemohlo dôjsť k
platnémuvyvlastneniupozemkovprávnychpredchodcovžalobcov,pričomvlastníckeprávoakojednozo
základných práv garantovaných ústavou je nedotknuteľné, okrem prípadov vyvlastnenia alebo núteného
obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré je však možné iba za podmienok ustanovených zákonom, čo

v danom prípade naplnené nebolo, keďže na právnych predchodcov žalobcov nebolo prevedené
vlastnícke právo k náhradným pozemkom, resp. im nebola poskytnutá primeraná finančná náhrada. Ako
už bolo uvedené žalovaný nepreukázal, aby bol predmetný vyvlastňovací výmer právoplatný (minimálne
vo vzťahu k právnym predchodcom žalobcov), pričom aj na kópii predloženej súdu chýba doložka
právoplatnosti. Vzhľadom na všetky zistené skutkové okolnosti teda nemožno považovať vyvlastnenie

realizované vtedajším Československým štátom vo vzťahu k právnym predchodcom žalobcov za platné
a súd určil, že ku dňu smrti právnych predchodcov žalobcov boli títo vlastníkmi predmetných pozemkov
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keďže žalobcovia majú naliehavý právny záujem na
takomto určení z dôvodu, že v súčasnosti je vlastnícke právo k sporným parcelám zapísané v prospech
žalovaného, pričom žalobcovia majú záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov svojich právnych

predchodcov.

Súd zamietol návrh žalobcov v časti týkajúcej sa určenia, že pôvodná parcela E.. XXX/XX knihovaná
v pozemnoknižnej vložke č. XXX o výmere 6.934 m2 bola ku dňu smrti v spoluvlastníctve D. U. I. I.
U.P. v podiele 1 a I. U. v podiele 1, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že táto parcela

patrila do podielového spoluvlastníctva D. U. v podiele 1 k celku a I. U. v 1 k celku, pričom označenie
pri D. U. „ženatý s manželkou I. S.. H.“ je iba identifikačným údajom a neznamená, že jeho manželka
bola tiež podielovou spoluvlastníčkou tejto parcely tak, ako pri parcele mpč. XXX/XX knihovanej v
pozemnoknižnej vložke č. XXX, kde sú podielovými spoluvlastníkmi D. U. v podiele 1 a jeho manželka
I., S.. H. v podiele 1 k celku.

Súd v prejednávanej veci uznesením zo dňa 19.2.2008 prerušil toto konanie do právoplatného
skončenia konania žalobcov v 1., 2. a 3. rade týkajúceho sa ich reštitučných nárokov. Súd v tejto
veci následne aj napriek tomu, že pôvodne konanie prerušil, konal vo veci ďalej, keďže slovenskýprávny poriadok nevylučuje uplatnenie práv určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného
zákonodarstva, pričom reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho
práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k

zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku
a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o
všeobecné predpisy občianskeho práva /podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva - žalôb určovacích,
vindikačných (na vydanie veci), negatórnych a pod. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II ÚS 231/09 z 11. júna 2009). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že existencia zákona

č. 503/2003 Z.z. nevylučuje prejednanie tejto veci súdom. Navyše reštitučný nárok si uplatnili iba
žalobcovia v 1. až 3. rade a nie ostatní žalobcovia, t. j. žalobcovia v 4. až 7. rade.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná

sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Keďže žalobcovia mali neúspech v pomerne nepatrnej časti, súd im postupom podľa § 142 ods. 3
O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcov vo vyčíslení trov právneho zastúpenia doručenom súdu dňa 23.4.2012
pri výpočte odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z hodnoty predmetu konania. Predložil
vyjadrenie znalca O.. E. G., znalca z odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty
nehnuteľností, v ktorom určil všeobecnú hodnotu pozemku nachádzajúceho sa v areáli vojenského
letiska k.ú. F. Š., zastavaného stavbou vo výške medzi 30,00 EUR a 32,00 EUR za m2 pozemku.

V podanej žalobe však žalobcovia uviedli, že podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku, pre kraj Prešovský, okres Prešov, kat. úz.. F. Š. - druh pozemku orná
pôda, trvalo trávnaté porasty mimo zastavaného územia obce, predstavuje cena za 1 m2 sumu 4,20
Sk, pričom o tejto skutočnosti predložili aj potvrdenie od O.. E. Č.. Na základe týchto skutočností, súd
pri priznávaní odmeny vychádzal z hodnoty parciel - zastavané plochy vo výške 31,- EUR a parciel -

ostatné plochy vo výške 4,20 Sk.

V predmetnom konaní boli zastúpení tým istým právnym zástupcom žalobcovia v 1. až 3. rade, žalobca
v 5. rade a do úmrtia aj pôvodná žalobkyňa v 4. rade E. U., zomrelá 6.12.2005. Keďže úkony právnej
pomoci boli právnym zástupcom žalobcom poskytované od prevzatia zastúpenia dňa 25.8.2003, pri

rozhodovaní o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia súd použil postupne vyhlášku č. 163/2002
Z.z. a následne vyhlášku č. 655/2004 Z.z. v zneniach účinných v čase vykonania úkonu právnej služby.

V konaní uplatňovali žalobcovia dva samostatné nároky, preto súd základnú sadzbu tarifnej odmeny,
ktorá patrí vo veci s najvyššou hodnotou vypočítanou podľa vyššie uvedeného - 37.783,38 EUR (1.

výrok rozsudku), zvýšil o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by inak patrila v druhej veci
- 15.519,59 EUR (2. výrok rozsudku) podľa § 17 ods. 4 vyhlášky 163/2002 Z.z., § 13 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z..

Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sa v prípade právoplatnosti rozsudku za predpokladu zákonného dedenia

v súlade s § 473 Občianskeho zákonníka stanú vlastníkmi pozemkov uvedených v 1. výroku rozsudku
každý v podiele 1/6 k celku, čo predstavuje hodnotu 6.297,23 EUR a v 2. výroku rozsudku každý v
podiele 1/3 k celku, čo predstavuje hodnotu 5.173,20 EUR. Preto súd pri výpočte tarifnej odmeny týchto
žalobcov postupoval podľa § 17 ods. 4 vyhlášky 163/2002 Z.z., resp. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z.. tak, že základnú sadzbu tarifnej odmeny, ktorá patrí vo veci s najvyššou hodnotou t.j. 6.297,23 EUR

zvýšil o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by inak patrila v druhej veci, t.j. o 2.586,60
EUR, čo spolu predstavuje 8.883,83 EUR.
Pôvodná žalobkyňa 4. rade E. U., W.. X.XX.XXXX by sa stala vlastníkom pozemku uvedeného v 1.
výroku v podiele 1 k celku (v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 175l
O.s.p. v spojení s § 150 Občianskeho zákonníka), čo predstavuje hodnotu 9.445,85 EUR + 1 z 1 z celku

(v rámci prededenia 1 z celku po jej manželovi), čo predstavuje 2.361,46 EUR, spolu 11.807,31 EUR.
Žalobca v 5. rade sa v prípade právoplatnosti rozsudku za predpokladu zákonného dedenia v súlade
s § 473 Občianskeho zákonníka stane vlastníkom pozemku uvedeného v 1. výroku v podiele 1 z 1 z
celku (zákonný podiel po zomrelom I. U.), čo predstavuje hodnotu 2.361,46 EUR a po smrti pôvodnejžalobkyne v 4. rade aj v podiele 1/3 (zákonný podiel po zomrelej E. U.), z jej celkového podielu, čo
predstavuje hodnotu 3.935,77 EUR, spolu 6.297,23 EUR.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú u každého zo žalobcov z odmeny za desať úkonov právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.8.2003, pokus o majetkové vyporiadanie pred podaním
žaloby, písomné podanie vo veci samej - žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dňa
27.7.2005, písomné podanie na súd dňa 23.8.2005, zastupovanie na pojednávaní dňa 6.2.2006,
zastupovanie na pojednávaní dňa 23.11.2007, zastupovanie na pojednávaní 23.1.2008, zastupovanie

na pojednávaní dňa 19.10.2011, spresnené podanie vo veci samej - Spresnenie žaloby dňa 18.11.2011,
zastupovanie na pojednávaní dňa 18.4.2012).

Každémuzožalobcomv1.až3.radepatrínáhradaodmenazajednotlivéúkonyprávnejslužbyzhodnoty
veci vo výške 8.883,83 EUR, z čoho odmena podľa vyhlášky 163/2002 Z.z. predstavuje výšku 243,19
EUR a podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. výšku 253,94 EUR. Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní

viacerých žalobcov, súd krátil túto odmenu každému žalobcovi o 20%, resp. 50% podľa § 17 ods. 2
vyhlášky č. 163/2002 Z.z., resp. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. takto:
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.8.2003 - odmena vo výške 194,55 EUR podľa § 13 ods. 1 v
spojení s § 17 ods. 2, 4 vyhlášky č. 163/2002 Z.z.,
- pokus o majetkové vyporiadanie pred podaním žaloby - odmena vo výške 194,55 EUR podľa § 13 ods.

1 v spojení s § 17 ods. 2, 4 vyhlášky č. 163/2002 Z.z.,
-písomné podanie vo veci samej - žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dňa 27.7.2005 -
odmena vo výške 203,15 EUR podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3, 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
- písomné podanie na súd dňa 23.8.2005 - odmena vo výške 203,15 EUR podľa § 10 ods. 1 v spojení
s § 13 ods. 3, 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 6.2.2006 - odmena vo výške 203,15 EUR podľa § 10 ods. 1 v spojení
s § 13 ods. 3, 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 23.11.2007, ktoré bolo odročené bez prejednania veci patrí len
štvrtina odmeny - odmena vo výške 50,79 EUR podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3, 4 a § 14 ods.
4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,

- zastupovanie na pojednávaní 23.1.2008 - odmena vo výške 203,15 EUR podľa § 10 ods. 1 v spojení
s § 13 ods. 3, 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 19.10.2011 - odmena vo výške 126,97 EUR podľa § 10 ods. 1 v
spojení s § 13 ods. 2, 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
- spresnené podanie vo veci samej - Spresnenie žaloby dňa 18.11.2011 - odmena vo výške 126,97 EUR

podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2, 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 18.4.2012 - odmena vo výške 126,97 EUR podľa § 10 ods. 1 v
spojení s § 13 ods. 2, 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Žalobcovi v 5. rade patrí náhrada odmena za jednotlivé úkony právnej služby z hodnoty veci vo výške

2.361,46 EUR za úkony právnej služby do 6.12.2005, z čoho odmena podľa vyhlášky 163/2002 Z.z.
predstavuje výšku 92,42 EUR a podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. výšku 101,25 EUR a po 6.12.2005 z
hodnoty veci vo výške 6.297,23 EUR z čoho odmena podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. výšku 210,81 EUR.
Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých žalobcov, súd krátil túto odmenu žalobcovi v
5. rade o 20%, resp. 50% podľa § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z.z., resp. § 13 ods. 2 vyhlášky č.

655/2004 Z.z. takto:
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.8.2003 - odmena vo výške 73,94 EUR podľa § 13 ods. 1 v
spojení s § 17 ods. 2, 4 vyhlášky č. 163/2002 Z.z.,
- pokus o majetkové vyporiadanie pred podaním žaloby - odmena vo výške 73,94 EUR podľa § 13 ods.
1 v spojení s § 17 ods. 2, 4 vyhlášky č. 163/2002 Z.z.,

-písomné podanie vo veci samej - žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dňa 27.7.2005 -
odmena vo výške 81,- EUR podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3, 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
- písomné podanie na súd dňa 23.8.2005 - odmena vo výške 81,- EUR podľa § 10 ods. 1 v spojení s
§ 13 ods. 3, 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 6.2.2006 - odmena vo výške 168,65 EUR podľa § 10 ods. 1 v spojení

s § 13 ods. 3, 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 23.11.2007, ktoré bolo odročené bez prejednania veci patrí len
štvrtina odmeny - odmena vo výške 42,16 EUR podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3, 4 a § 14 ods.
4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,- zastupovanie na pojednávaní 23.1.2008 - odmena vo výške 168,65 EUR podľa § 10 ods. 1 v spojení
s § 13 ods. 3, 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 19.10.2011 - odmena vo výške 105,40 EUR podľa § 10 ods. 1 v

spojení s § 13 ods. 2, 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
- spresnené podanie vo veci samej - Spresnenie žaloby dňa 18.11.2011 - odmena vo výške 105,40 EUR
podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2, 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 18.4.2012 - odmena vo výške 105,40 EUR podľa § 10 ods. 1 v
spojení s § 13 ods. 2, 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Za úkony právnej služby pre pôvodnú žalobkyňu v 4. rade patrí náhrada odmeny za jednotlivé úkony
právnej služby z hodnoty veci vo výške 11.807,31 EUR za úkony právnej služby do 6.12.2005, z čoho
odmena podľa vyhlášky 163/2002 Z.z. predstavuje výšku 272,42 EUR a podľa vyhlášky 655/2004 Z.z.
výšku 287,13 EUR. Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých žalobcov, súd krátil túto
odmenu o 20% podľa § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z.z., resp. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004

Z.z. takto:
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.8.2003 - odmena vo výške 217,94 EUR podľa § 13 ods. 1 v
spojení s § 17 ods. 2, 4 vyhlášky č. 163/2002 Z.z.,
- pokus o majetkové vyporiadanie pred podaním žaloby - odmena vo výške 217,94 EUR podľa § 13 ods.
1 v spojení s § 17 ods. 2, 4 vyhlášky č. 163/2002 Z.z.,

-písomné podanie vo veci samej - žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dňa 27.7.2005 -
odmena vo výške 229,70 EUR podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3, 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
- písomné podanie na súd dňa 23.8.2005 - odmena vo výške 229,70 EUR podľa § 10 ods. 1 v spojení
s § 13 ods. 3, 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Vzhľadom na to, že žalobca v 5. rade je zákonným dedičom po pôvodnej žalobkyni v 4. rade, pričom

jeho zákonný dedičský podiel predstavuje 1/3, súd priznal z týchto trov žalobcovi v 5. rade ako právnemu
nástupcovi pôvodnej žalobkyne v 4. rade sumu 298,43 EUR, čo predstavuje 1/3 zo sumy 895,28 EUR.

Ďalej súd priznal režijný paušál 1 x 7,63 EUR, 2 x 7,41 EUR, 1 x 6,31 EUR, 1 x 5,91 EUR, 1 x 5,44
EUR, 2 x 4,98 EUR, 1 x 4,51 EUR a 1 x 4,24 EUR podľa § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z.z., resp.

§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Súd priznal náhradu súdneho poplatku za návrh vo výške 123,65 EUR (3.725,- Sk).

Ďalej súd postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal DPH vo výške 1.252,60 EUR, čo

predstavuje 20% z odmeny a režijného paušálu (6.262,99 EUR).

V zmysle vyššie uvedeného súdu priznal žalobcom v 1. až 3. a 5. rade náhradu trov právneho zastúpenia
vovýške7.515,59EUR,zaplatenéhosúdnehopoplatkuvovýške123,65EUR,t.j.priznanétrovykonania
predstavujú spolu výšku 7.639,24 EUR.

Keďže ostatní úspešní žalobcovia náhradu trov konania nepožadovali, súd o náhrade trov konania vo
vzťahu k týmto žalobcom nerozhodoval.

Za účasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 23.11.2007 súd znížil odmenu,
keďže uvedené pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci postupom podľa § 14 ods. 4 vyhlášky

č. 655/2004 Z.z.. Súd nepriznal odmenu za ďalšie úkony označené ako ďalšie rokovanie vo veci
s klientom zo dňa 7.2.2006, 10.1.2008, 14.9.2009, resp. ďalšia porada o veci s klientom zo dňa
18.10.2010, 18.11.2011, keďže tieto úkony nepovažoval za úkony potrebné k účelnému uplatňovaniu
práv žalobcov v tomto konaní, keďže súd priznal odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom, preto súd nepožadoval tieto úkony za účelné. Ďalej súd nepriznal odmenu za

úkon právnej služby označený ako „dňa 27.2.2008 - Odvolanie proti uzneseniu súdu zo dňa 19.2.2008,
Dňa 27.4.2009 - žiadosť o pokračovanie vo veci, dňa 22.9.2009 - žiadosť o pokračovanie vo veci,
dňa 17.2.2010 - žiadosť súdu“, keďže ohľadne podaného odvolania žalobcovia neboli v odvolacom
konaní úspešní, keďže odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a žiadosti o
pokračovanie v konaní súd nepovažoval za písomné podanie vo veci samej. Taktiež súd nepriznal

odmenu za úkon právnej pomoci označený ako „dňa 2.3.2006 - písomné podanie vo veci samej na
základe výzvu súdu zo dňa 6.2.2006 - úpravu/doplnenie žaloby“, keďže bolo povinnosťou právneho
zástupcu žalobcov podať už na začiatku konania kvalifikovanú žalobu, o ktorej by súd mohol konať, o
ktorú by nebolo potrebné v priebehu konania dopĺňať a upravovať.Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za vyhotovenie geometrického plánu vo výške 120,- EUR
a jeho spresnenie vo výške 170,- EUR, keďže zo strany žalobcov neboli predložené žiadne doklady,
preukazujúce úhradu týchto výdavkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.