Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115222934
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115222934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci manželky: W.. T. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
L. - K., X. X/XX, t.č. bytom O. XXX, zastúpená JUDr. Lenkou Takáčovou, LL.M., advokátkou so sídlom
Nitra - Staré mesto, Mariánska 1359/4, proti manželovi : C.. C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom L. - K., X.
X/XX, o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva k maloletým deťom D.: S., nar. X.X.XXXX, D., nar. X.X.XXXX a K., nar. XX.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 Nitra ako
kolíznym opatrovníkom, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/222/2015

-218 zo dňa 30. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľky W.. T. D., rod. N.,
nar. XX.XX.XXXX a C.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 23.10.1999 v L., zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu L. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.
Upravil aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: S., D. a K. na čas po rozvode tak,
že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého

S. sumou vo výške 310,- eur mesačne, na výživu maloletého D. sumou vo výške 310,- eur mesačne
a na výživu maloletej K. sumou vo výške 300,- eur mesačne, s tým, že otec je povinný platiť takto
určené výživné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku. Zároveň rozhodol, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja
rodičia. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods. 1, až 3, § 24 ods. 1, § 24 ods. 4 a 5, § 25 ods. 1,

§ 62 ods. 1,2,4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 zák. o rodine ako aj zisteným skutkovým
stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh manželky na rozvod manželstva bol podaný
dôvodne. Podľa názoru súdu prvej inštancie vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Poukázal na to, že manželia od júna 2015
nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nevychovávajú svoje maloleté deti, ani sa
intímne nestýkajú, pričom aj vzájomná komunikácia medzi manželmi je narušená. K narušeniu vzťahov
medzi manželmi došlo z dôvodu citového odcudzenia spôsobeného tým, že manželia spolu dostatočne

nekomunikovali. Manželke tiež prekážali povahové vlastnosti manžela, ktoré spôsobovali ich vzájomné
nezhody v názoroch napríklad na vedenie domácnosti, na výchovu maloletých detí. Vzájomné rozpory
a nefunkčnosť manželského zväzku potvrdil aj manžel, ktorý najskôr súhlasil s rozvodom manželstva,
pretože aj podľa jeho názoru je manželstvo nefunkčné. Na poslednom pojednávaní zmenil svojnázor a tvrdil, že obaja s manželkou majú záujem na obnovení spolužitia, že sa zlepšila ich vzájomná
komunikácia, a že aj manželka uvažuje o prerušení konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že
tieto tvrdenia manželka v konaní nepotvrdila, naopak na pojednávaní sa vyjadrila tak, že aj pokiaľ

by bolo konanie prerušené, nevidí nádej na záchranu manželstva a to ani za pomoci psychológa,
prípadne mediátora. Uviedol , že komunikácia medzi manželmi sa zlepšila a to hlavne ohľadne
maloletýchdetí,kedysaakorodičiasnažilivyriešiťsituáciusúvisiacusostretávanímsaotcasmaloletými
deťmi, čo však neznamená, že prišlo aj k obnoveniu narušených vzťahov medzi partnermi, ktoré aj
naďalej trvá. Poukázal na tvrdenia manželky v tom, že táto do budúcnosti rieši svoju domácnosť

oddelene od domácnosti odporcu a to v rodinnom dome spolu s maloletými deťmi. Zohľadnil vyjadrenia
maloletých detí ktoré sa tiež vyjadrovali k podmienkam, v ktorých žijú po tom, čo sa rodičia rozišli,
pričom z ich výpovedí je zrejmé, že situácia sa ukľudnila po tom, čo rodičia spoločnú domácnosť
prestali zdieľať. Paradoxne je tak pre deti vyhovujúcejšie prostredie neúplnej rodiny, keď žijú spoločne
iba s jedným rodičom a s druhým sa pravidelne stretávajú. Na základe uvedeného prijal záver, že
manželstvo účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na

mysli ustanovenie § 18 zák. o rodine a vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že
niet predpokladu reparácie takto narušených vzťahov do budúcnosti. Aj keď v zmysle intencií zákona o
rodine úlohou spoločnosti je manželský zväzok všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru, nikoho nie
je zároveň možné v tomto zväzku nútiť zotrvať. Konštatoval, že nezistil perspektívu obnovenia citových
väzieb hlavne na strane manželky, preto nezistil ani perspektívu obnovenia manželského spolužitia.

Keďže manželstvo si nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať tak harmonické a trvalé životné
spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu maloletých detí návrhu manželky vyhovel a manželstvo
účastníkov konania rozviedol. Súčasne upravil aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode manželstva. Zohľadnil, že všetky maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti
s matkou, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, a preto tak, ako to navrhli účastníci

konania, zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého
S. a D. sumou vo výške XXX,- eur mesačne a na výživu maloletej K. sumou vo výške 300,- eur mesačne.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadol súd prvej inštancie na možnosti, schopnosti a
majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletých detí. Vychádzal z
názoru, že suma určená súdom v tomto konaní spolu s výživným, ktoré je povinná platiť aj matka,

ktorá svoju vyživovaciu povinnosť vyvažuje aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti, je primeraná na
zabezpečenie základných životných potrieb maloletých detí, ako aj ostatných životných potrieb, pričom
bude zachovaná približne rovnakú životná úroveň detí a ich rodičov. Napokon uviedol, že styk otca s
maloletými deťmi neupravil, pretože rodičia nežiadali upraviť styk súdnou cestou a navrhli ponechať
styk na ich vzájomnú dohodu, podľa ktorej sa v súčasnej dobe aj realizuje. O trovách konania podľa

prvej vety § 144 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

3. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie manžel, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch

svojho odvolania uviedol, že v konaní nebol preukázaný trvalý rozvrat manželstva účastníkov konania.
Zdôraznil, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, pretože manželku má stále rád. Žiadal zohľadniť, že
s manželkou zlepšili komunikáciu aj ohľadom vzájomného vzťahu, čo je významný zvrat v porovnaní
s predchádzajúcim obdobím .Vytýkal súdu prvej inštancie, že podľa zákona o rodine aj podľa Civilného
mimosporového poriadku, mal priamu povinnosť viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať

sa o ich zmierenie, čo neurobil. Tvrdil, že manželka nevylúčila obnovenie manželského práve naopak,
výslovne pripustila možnosť ďalšieho manželského spolužitia, keď uviedla, že to možné je, ale potrebuje
viac času. Vytýkal súdu prvej inštancie aj skutočnosť, že neposkytol dostatočný časový priestor na
reparáciu vzťahu po tom, čo bolo preukázané, že pred posledným pojednávaním došlo k pozitívnej
zmene v komunikácii medzi manželmi. Vyjadril presvedčenie, že reparácia manželského vzťahu je o to

pravdepodobnejšia, že napriek nezhodám si boli s manželkou vždy verní a ani v priebehu odlúčenia
si ani jeden z nich nenašiel nového životného partnera. Bránil sa aj tým, že od začiatku konania s
rozvodom nesúhlasil aj keď je pravdou, že sa tak v priebehu konania pod tlakom vyjadril.

4. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 09.12.2016 manžel doplnil svoje odvolanie

a žiadal doplniť dokazovanie. Uviedol, že komunikácia medzi nimi ako manželmi sa naďalej zlepšuje.
S manželkou sú pravidelnom kontakte, pričom spolu komunikujú o deťoch, ale aj ich vzájomnom
vzťahu. Podľa jeho názoru zlepšenie vzájomného vzťahu je dôvodom, pre ktorý sa manželka nepodala
vyjadrenie k odvolaniu. Aj ona zvažuje možnosť zmierenia a pokusu o obnovu manželského spolužitia,pretože vidí moju veľkú snahu o záchranu nášho manželstva a záchranu našej rodiny. K podaniu ako
dôkaz pripojil fotokópiu SMS komunikácie.

5. K odvolaniu manžela sa písomne vyjadrila manželka, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Uviedla, že súd prvej inštancie riadne vykonal
dokazovanie a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, v
tom, že návrh o rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Poukázala na to, že manželstvo s odporcom je
narušené a trvalo rozvrátené a neplní si svoj spoločenský účel. V manželstve nebolo vytvorené zdravé

rodinné prostredie a skutočnosť, že navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnosti domácnosti spoločne
smaloletýmideťmiprospeloajsamotnýmdeťom.Tvrdila,žesmanželom komunikujelenakosotcomich
spoločných detí a nesúhlasí s tvrdením manžela, že sa medzi nimi ako manželmi zlepšuje komunikácia.
Uviedla, že má diametrálne odlišné názory na vnímanie jednotlivých situácií a objektívna realita je
absolútne iná ako ju prezentuje manžel. Bránila sa aj tým, že manžel sa k nej naďalej správa agresívne
a verbálne útoky sa tak isto naďalej opakujú. Záverom uviedla, že manželove domnienky uvedené vo

vyjadrení k odvolaniu, ako aj o možnosť reparácie manželských vzťahov rezolútne odmieta.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si
povinnostiupravenejvustanovení§219ods.3CSPapoprejednanívecidospelkzáveru,žerozhodnutie

súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a odvolanie manžela nie je dôvodne podané.

7. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP
opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych

predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uviedol. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že napriek
tomu, že zákon o rodine chápe manželstvo ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, netrvá
bezpodmienečne na jeho zachovaní. Za podmienok v ňom ustanovených umožňuje jeho zrušenie

rozvodom manželstva. Základným predpokladom pri zrušení manželstva rozvodom je skutočnosť, že
manželia alebo jeden z nich po vzájomnom správaní sa neriadia pravidlami ustanovenými Zákonom
o rodine (§ 18 a § 19), a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny
rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou o
možnosti plnenia základných funkcií manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba

v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny
a trvalý bez možnosti o obnovenie jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia

8. V prejednávanej veci odvolací dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné. Súd prvej

inštancie v tejto veci vykonal dostatočné dokazovanie a vec aj správne právne posúdil, keď dospel k
záveru, že manželstvo účastníkov konania dlhodobo neplní svoj spoločenský účel . Správne zohľadnil
tú skutočnosť, že manželia spolu nehospodária a takmer dva roky nežijú v spoločnej domácnosti. Z
postoju a vyjadrení manželky je jednoznačné, že nemieni obnoviť manželské spolužitie, pričom na tomto
svojom názore zotrvala počas celého konania. Na tom nič nemenia ani jednostranné tvrdenia manžela, v

tom smere, že manželské vzťahy sa zlepšujú, pretože manželka vo svojich písomných vyjadreniach tieto
tvrdenia dôrazne odmietla. Vzhľadom k týmto skutočnostiam aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní
bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo narušené,
že nie je reálny predpoklad obnovenia manželského spolužitia. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že
zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného

z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré neplaní svoje funkcie. Zohľadňujúc vyššie uvedené závery a
tiež jednoznačný odmietavý postoj manželky k obnoveniu spolužitia s manželom, a to aj v priebehu
odvolacieho konania odvolací súd prijal záver , že v tejto veci nie je predpoklad reparácie trvalo a vážne
narušených vzťahov medzi manželmi. Súd prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj riadne

odôvodnil, pričom jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne v celom
rozsahu správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).