Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/138/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105217536
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8105217536.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov v 1. rade: A. U., F..

XX.X.XXXX, bytom Ľ., C. XX, v 2. rade: O.. P. U., F.. XX.X.XXXX, bytom Ľ., E. XX, v 3. rade: D. U., F..
XX.X.XXXX, bytom R. P., W. XXX, v 4. rade: E. U., F.. XX.XX.XXXX, bytom H., R. X, v 5. rade: D. U.,
bytom Ľ., P. XX, v 6. rade: D. U., F.. XX.X.XXXX, bytom H., R. XX, v 7. rade: P. H., F.. XX.XX.XXXX, bytom
P., F. Š. X, žalobcovia v 3. a 4. rade zastúpení žalobcom v 2. rade, žalobcovia v 6. a 7. rade zastúpení
žalobcom v 5. rade, žalobcovia v 1., 2., 3. a 5. rade právne zastúpení JUDr. Patrikom Palšom, advokátom
so sídlom Prešov, Masarykova 13, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
obrany SR, Bratislava, Kutuzovova 8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 27.7.2005 po pripustení zmeny petitu navrhol žalobca určiť,
že parcely C-KN Č.. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 2 266 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy o
výmere 383 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 810 m2 a č. XXXX/X - ostatné plochy o
výmere 3 475 m2, nachádzajúce sa v kat. úz. F. Š., ktoré zodpovedajú pozemnoknižnej parcele mpč.

XXX/XX knihovanej v pozemnoknižnej vložke (PKV) č. XXX o výmere 6 934 m2, a ktoré sú opísané v
Geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 26.10.2011 vyhotovenom D. R. - G., IČO: 14 358 557, Q. Č..
XXX, ktorý autorizačne overil O.. H. O. dňa 31.10.2011 a úradne overil O.. I. Q. pod číslom G1-1524/2011
dňa 15.11.2011, patrili v čase smrti D. U., zomrelého dňa 1.12.1980 a I. U., S.. H., F.. XX.XX.XXXX,
zomrelej dňa 31.8.1998 do ich majetku v podiele 1 - k celku a I. U. v 1 k celku, parcely C-KN č. XXXX/
X - ostatné plochy o výmere 10 369 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 181 m2, č. XXXX/X -
zastavané plochy o výmere 197 m2 a č. XXXX - zastavané plochy o výmere 76 m2, nachádzajúce sa v

kat. úz. F. Š., ktoré zodpovedajú pozemnoknižnej parcele mpč. XXX/XX knihovanej v pozemnoknižnej
vložke č. XXX o výmere 10.823 m2, a ktoré sú opísané v Geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa
26.10.2011 vyhotovenom D. R. - GEOMAP, IČO: 14 358 557, Q. Č.. XXX, ktorý autorizačne overil O..
H. O. dňa 31.10.2011 a úradne overil O.. I. Q. pod číslom G1-1524/2011 dňa 15.11.2011, patrili v čase
smrti D. U., zomrelého dňa 1.12.1980 a I. U., S.. H., F.. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 31.8.1998 do ich
majetku, každému v podiele 1 k celku.

V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že právni predchodcovia žalobcov boli vlastníkmi nehnuteľnosti
v katastrálnom území F. Š.L., zapísaných v PKV č. XXX parcela mpč. XXX/XX, roľa o celkovej výmere
10.823 m2 a nehnuteľnosti zapísaných v PKV č. XXX parcela mpč. XXX/XX, roľa o výmere 6.934
m2. Ďalej poukázali na to, že ešte za života ich právnych predchodcov malo dôjsť k vyvlastňovaciemukonaniu a tieto nehnuteľnosti boli v celku zabrané Československým štátom na letisko (teraz vojenské
letisko), avšak ich právni predchodcovia neboli z neznámych dôvodov účastníkmi takéhoto konania,
keďže v uvedených dokumentoch absentujú a teda ani im neboli doručované žiadne rozhodnutia o

prevode ich vlastníctva na Československý štát a taktiež im nebola poskytnutá finančná náhrada. Pri
vyvlastnení a odkupovaní pozemkov v prospech štátu tak boli omylom zapísané aj citované parcely,
ktoré však v skutočnosti nikdy neboli vykúpené, ani vyvlastnené, no k zápisu v evidencii na štát aj
napriek tomu došlo. Predmetné pozemky prešli na štát bez riadneho vyvlastnenia a vyplatenia náhrady,
pričom ani rozhodnutie Okresného súdu v Prešove o prevode tohto majetku do vložky č. 1048 z roku

1963 nebolo doručené ich právnym predchodcom, takže vlastne bolo znemožnené aj právo na podanie
opravného prostriedku. Vyvlastňovací výmer bol zapísaný do pozemkovej knihy a tento majetok mal
evidenčne prejsť na štát ku dňu 8.11.1963. Vzhľadom na uvedené teda pochybením konajúcich orgánov
vtedajšieho štátu boli zahrnuté predmetné parcely do majetku Československého štátu, teda žalovanej,
ktorá sa nikdy nestala zákonne vlastníčkou sporných parciel.
V rámci žaloby žalobcovia taktiež poukázali na to, že mali záujem vysporiadať túto vec aj mimosúdne,

avšak žalovaný im oznámil, že sa s touto vecou majú obrátiť na súd, preto podali aj túto žalobu z dôvodu,
že vlastníctvo k požadovaným nehnuteľnostiam nie je zapísané v evidencii nehnuteľnosti na nich, pričom
naliehavý právny záujem na takomto určení preukázali záujmom a usporiadaním vlastníckych vzťahov
v evidencii nehnuteľnosti, ako aj právom na súdnu ochranu vlastníckeho práva.

Z majetkovej podstaty č. vložky XXX vyplýva, že ako vlastníci role v k.ú. F. Š. o výmere 10.823 m2 sú
zapísaní D. U. v 1 a manželka I., S.. H. v 1, obaja titulom kúpnej zmluvy z 23.8.1937.
Z majetkovej podstaty č. vložky XXX vyplýva, že ako vlastníci role vo výmere 6.934 m2 sú zapísaní D.
U. v 1 a I. U. v 1, obaja titulom kúpy z 23.8.1937.

Z vyvlastňovacieho výmeru Župného úradu v Prešove zo dňa 8.2.1941 č. 58545/I-1940, vyplýva, že
na návrh podaný dňa 8.5.1940 ministerstvom dopravy a verejných prác v zastúpení Slovenského štátu
boli podľa § 3 zákona č. 63/1935 Sb. z. a n. v prospech Slovenského štátu vyvlastnené uvedené
pozemky, okrem iného aj k parcelám č. XXX/XX, evidovanej na vložke XXX a č. XXX/XX evidovanej
na vložke č. XXX. Z tohto výmeru zároveň vyplýva, že vyvlastňovateľ je povinný doterajším vlastníkom

vyvlastnených pozemkov poskytnúť náhradné pozemky, a to z veľkostatku C.. U. na katastrálnom území
obce F. Š. vo výmere rovnajúcej sa výmere vyvlastnených pozemkov. Tieto pozemky má vyvlastňovateľ
behom 6 týždňov odovzdať do úžitku vlastníkom vyvlastnených pozemkov a vlastnícke právo bez
bremena dať na nových vlastníkov pozemnoknižne preznačiť. Za vyvlastnené pozemky pozemnoknižne
zaťažené poskytne sa táto náhrada až keď doterajší majitelia obstarajú od svojich veriteľov potrebné

výmazné povolenie, aby vyvlastnené pozemky mohli byť bez ťarch prevedené na Slovenský štát. V
rámci predmetného vyvlastňovacieho výmeru je pod bodom 25 uvedená vložka XXX, parcela č. XXX/
XX, majiteľ D. U. a spol., výmera 10823 m2. Pod bodom 26 je uvedená vložka XXX, parcela č. XXX/
XX, majiteľ D. U. I. J.. a výmera 6934 m2.

Z pozemnoknižného návrhu adresovanému Okresnému súdu Prešov dňa 11.4.1963 vyplýva, že
Československý štát - vojenská správa zastúpená krajskou vojenskou ubytovacou a stavebnou správou
Košice podala návrh na povolenie zápisu na základe citovaného vyvlastňovacieho výmeru s tým, že
všetky odpísané parcely sa prenášajú do novoutvorenej vložky č. XXXX a vkladajú sa na vlastnícke
právo pre Československý štát - správa ministerstva národnej obrany titulom vyvlastnenia. Z uvedeného

návrhu vyplýva, že zápis sa týka aj parciel XXX/XX I. XXX/XX. Z tohto návrhu taktiež vyplýva, o uznesení
súdu majú byť upovedomené určité osoby, avšak D. U., jeho manželka I., S.. H., ani I. U. tam nie sú
uvedení.

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 8.11.1963 pod Č.. XXXX/XX súd povolil zápis na základe

vyvlastňovacieho výmeru bývalého Župného úradu v Prešove č. 58545/I-1940 zo dňa 8. februára 1941,
odpísal parcely v katastrálnom území F.Á. Š., okrem iného pod bodom 17 tohto uznesenia vo vložke č.
XXX, parcela XXX/XX a pod bodom 18 tohto uznesenia vo vložke č. XXX, parcela č. XXX/XX, s tým,
že všetky tieto odpísané parcely sa prenášajú do novovytvorenej vložky č. XXXX pozemkovej knihy a
vkladá sa na vlastnícke právo pre československý štát - správa ministerstva národnej obrany z titulu

vyvlastnenia. Z tohto uznesenia zároveň vyplýva, že je možné proti nemu podať sťažnosť do 15 dní od
jeho doručenia ústne alebo písomne u podpísaného súdu, pričom o tomto uznesení sa upovedomujú
Krajská vojenská a ubytovacia a stavebná správa Košice, Okresné meračské stredisko v Prešove, MNVNižná Šebastová, MNV Vyšná Šebastová, ONV Prešov a Štátne notárstvo v Prešove, teda nie konkrétne
fyzické osoby.

Z listov doručovaných žalobcami žalovanému zo dňa 2.9.2003, 10.2.2004 a 25.10.2004 vyplýva, že
žalobcovia sa pokúšali o mimosúdne vysporiadanie veci. Na tieto žiadosti žalovaný odpovedal listom
zo dňa 30.3.2005, v rámci ktorého poukázal na to, že vyvlastňovací výmer nadobudol právoplatnosť
dňa 10.10.1963, pričom nedoručenie vyvlastňovacieho návrhu pôvodným vlastníkom nepostačuje na

vyznačenie zmeny vlastníckeho práva v prospech pôvodných vlastníkov a preto je potrebné podať
žalobu na súd ohľadom určenia vlastníckeho práva.

Z osvedčenia o dedičstve tunajšieho súdu sp. zn. 26D/3023/2005 vyplýva, že dedičmi zo zákona po
pôvodne žalovanej v 4. rade E. U.Á., S.. O., nar. XX.X.XXXX, zomrelej 6.12.2005 sú E. U. (žalobkyňa
v 4. rade), D. U.Š. (žalobca v 5. rade) a právom nebohého D. U., ktorý zomrel v roku 2001, D. U., F..

XX.X.XXXX (žalobca v 6. rade) a P. H., S.. U., F.. XX.XX.XXXX (žalobkyňa v 7. rade).

Uznesením tunajšieho súdu v tejto veci zo dňa 19.2.2008 č.k. 14C/138/2005-131 bolo predmetné
konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného Obvodným pozemkovým úradom
Prešov pod č. OPÚ-2005/623, keďže na tomto úrade prebieha reštitučné konanie ohľadom pozemkov

u ktorých sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú určiť vlastnícke právo, pričom výsledok konania
reštitučného nároku môže mať vplyv na procesné postavenie účastníkov v tomto konaní.

Žalobca v 5. rade D. U. podaniami súdu doručenými dňa 22.9.2009, resp. 17.2.2010 poukázal na to, že
reštitučné konanie sa týka vlastne iba žalobcov v 1. až 3. rade, pričom aj reštitučné konanie je prerušené

s odkazom na iné rozhodnutie a žalobca bol vystavený do situácie, že je jemu resp. aj ďalším žalobcom
odopretý spravodlivý súdny proces a riadne a včasné prejednanie ich žaloby.

Žalobcovia v 1., 2., 3. a 5. rade v rámci výsluchu pred súdom jednoznačne vypovedali, že vyvlastňovacie
konanie prebehlo ešte v roku 1941 a týkalo sa pozemkov, ktoré patrili ich rodičom a v súčasnosti

je tam vojenské letisko. Zároveň uviedli, že na základe vyvlastnenia dostali ich rodičia do užívania
náhradné pozemky po veľkostatkárovi C.. U. a tieto pozemky užívali asi do r. 1957, dokedy sa súkromne
hospodárilo, pričom tieto pozemky následne zobralo družstvo, avšak keďže neboli právne vysporiadané,
teda nebolo založené vlastnícke právo v prospech ich rodičov, po revolúcii právni nástupcovia C.. U.
dá sa povedať bez problémov tieto pozemky získali späť. Žalobcovia taktiež poukázali na to, že v

roku 1963 prebehlo nové vyvlastňovacie konanie, na základe ktorého však ich právnych predchodcom
neboli pridelené žiadne náhradné pozemky, ani im nebola poskytnutá finančná náhrada. Vzhľadom na
uvedené je teda ich situácia taká, že nemajú ani pôvodné pozemky, ani náhradné pozemky a nedostali
ani finančnú náhradu.

Žalovaný poukázal na to, že sa mu nepodarilo zabezpečiť žiadny vyvlastňovací spis týkajúci sa
predmetných parciel, a teda neexistujú ani žiadne doklady preukazujúce doručenie tohto výmeru, resp.
ani doklady potvrdzujúce poskytnutie náhrad za vyvlastnené pozemky. Uviedol, že disponuje určitými
dokladmi, z ktorých vyplýva, že vlastníkom vyvlastnených pozemkov mali byť poskytnuté určité náhrady,
avšak v tomto zozname rodina U. nefiguruje. Taktiež majú doklad o skutočnosti, že do sporiteľne bola

zaslaná suma 1 mil. Sk., avšak v rámci tohto dokladu taktiež nefiguruje rodina U., teda nemajú žiadne
doklady,ktorébymalipotvrdzovaťvyplatenieurčitejnáhradyzavyvlastnenépozemky.Zároveňpoukázal
na to, že v rámci šetrenia vojenského archívu v Bratislave, resp. v Prahe sa im podarilo ešte zabezpečiť
neoverenú kópiu advokáta, ktorý mal vypracovať kúpne zmluvy týkajúce sa náhradných pozemkov
pridelených po veľkostatkárovi U., avšak ani takéto kúpne zmluvy sa nepodarilo zabezpečiť. Žalovaný

ďalej poukázal na to, že na základe vyvlastňovacieho výmeru Župného úradu v Prešove zo dňa 8.2.1941
došlo k vyvlastneniu pozemkov právnych predchodcov žalobcov, pričom toto vyvlastnenie sa zapísalo v
pozemkovej knihe až ku dňu 10.10.1963, pričom od roku 1950 mali zápisy len deklaratórny charakter a
k prevodu vlastníctva podľa ich názoru došlo ešte pred r. 1950.
S poukazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, žalovaný zároveň poukázal na to, že nie je

právna významná otázka prečo pozemky, ktoré právni predchodcovia žalobcov dostali z pozemkov
C.. U. neboli prevedené do ich vlastníctva. Žalovaný poukázal aj na to, že mu nevyplýva žiadna
povinnosť zachovávať uvedené dokumenty tak dlhé obdobie, pričom ministerstvo národnej obrany a
neskôrministerstvoobranySRtietonehnuteľnostivdobrejviereakovlastníkspravovaloaužívaloapretoich podľa názoru žalovaného vydržalo. Taktiež žalovaný poukázal na to, že z vykonaných výsluchov
žalobcov jednoznačne vyplynulo, že ich právni predchodcovia ako náhradu za vyvlastnené pozemky
užívali pozemky z veľkostatku C.. U. a o vyvlastnení preto museli vedieť.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 1, ods. 3, ods. 4 zákona č. 63/1935 Sb. z. a n. (ďalej len cit. zákon), podle tohoto zákona
lze za mobilisace, ve válce a za mimořádného opatření podle § 27 branného zákona provésti vyvlastnění

k účelům obrany státu, zejména pak k účelům opevnění nebo jiných vojenských staveb (objektů) anebo
míst, válečného vystrojení opevněných míst, dále k účelům letišť, železnic, silnic a jiných komunikací,
telegrafních, telefonních a radioelektrických zařízení, k účelům vybudování podniků důležitých pro
obranu státu, k jiné podpoře nebo zabezpečení válečných operací a pod. Vyvlastněním podle tohoto
zákona lze dosíci: a) přechodu vlastnického práva k nemovitostem nebo jeho omezení (zejména
zřízením služebnosti nebo jiného věcného práva), b) přechodu, omezení nebo zrušení jiného věcného

práva k nemovitostem, c) přechodu vlastnického práva k soukromým vodám nebo jeho omezení, anebo
přechodu, omezení nebo zrušení jiných práv k soukromým i veřejným vodám ve prospěch navrhovatele
vyvlastnění.Návrhnavyvlastněnípodletohotozákonamůžepodatistátnebojináosoba,kterápřipravuje
nebo provádí některou ze staveb, podniků, zařízení nebo opatření, pro jejichž účely je vyvlastnění podle
odstavců 1 a 2 možné, anebo je držitelem také stavby, podniku, zařízení nebo opatření.

Podľa § 2 ods. 1, ods. 5, ods. 6 cit. zákona, za vyvlastnění přísluší náhrada, a to jde-li o přechod
vlastnického nebo jiného věcného práva k nemovitostem, ve výši obecné ceny nemovitosti (věcného
práva) v době zahájení vyvlastňovacího řízení. Bylo-li vyvlastněním dosaženo omezení vlastnického
práva k nemovitostem, nahradí se škoda, kterou oprávněná osoba tím utrpěla; pro určení náhrady
této škody rozhodují i zde okolnosti v době zahájení vyvlastňovacího řízení. Náhrada se poskytuje

zpravidla v hotovosti, avšak lze ji též přiznati v jiné přiměřené nemovitosti (věcném právu): a) žáda-
li o to osoba, proti níž vyvvlastňovací výměr směřuje a je-li požadovaná náhradní nemovitost (věcné
právo) v majetku vyvlastňovatele a pro něho postradatelná nebo b) nabízí-li to navrhovatel (§1, odst. 4)
a lze-li náhradní nemovitosti (věcného práva) použíti k stejnému účelu, jakému sloužila vyvlastňovaná
nemovitost (věcné právo), přihlížejíc při tom též k poloze nemovitosti a její vzdálenosti. Náhradou podle

ustanovení předcházejících odstavců je povinen ten, kdo podal návrh na vyvlastnění (§ 1 odst. 4).
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 cit. zákona, vyvlastňovací řízení podle tohto
zákona provádí na návrh (§ 1, odst. 4) okresní úřad. Je-li zároveň navrhováno k témuž účelu vyvlastnění,
týkající se nemovitostí (vod), ležících v obvodu několika okresních úřadů, provede vyvlastňovací řízení
ten okresní úřad, jemuž to nadřízený zemský úřad přikáže; v takovém případě se podá žádost o

vyvlastnění přímo u tohoto zemského úřadu. Leží-li nemovitosti (vody) v obvodu několika zemských
úřadů, podá se žádost k ministerstvu vnitra a to pak určí okresní úřad, jenž provede vyvlastňovací
řízení. Podáním návrhu na vyvlastnění, řádně doloženého podle ustanovení § 1, odst. 5, u příslušného
okresního úřadu (a v případe podle druhé a třetí věty předcházejícího odstavce u zemského úřadu nebo
u ministerstva vnitra), je vyvlastňovací řízení zahájeno. Zahájení vyvlastňovacího řízení se poznamená

na žádost okresního úřadu (zemského úřadu, ministerstva vnitra) ve veřejných knihách. Tato poznámka
jest účinná proti každému, kdo později dobude k dotčené nemovitosti knihovního zápisu. O poznámku
požádáúřadihned,jakmilehodojdenávrhnavyvlastnění,doloženýpodleustanovení§1ods.5.Okresní
úřad uvědomí o došlém návrhu na vyvlastnění ihned: a) v případě podle § 1 odst. 3, písm. a) vlastníka
nemovitosti,b)vpřípaděpodle§1odst.3,písm.b)toho,jehožvěcnéprávomábýtipřevedeno,omezeno

nebo zrušeno a c) v případě podle § 1 ods. 3 písm. c) vlastníka soukromých vod, jde-li o přechod
nebo omezení vlastnického práva, jinak toho, jehož právo k vodám má býti prevedeno, omezeno nebo
zrušeno, a vyzve jej, aby se do 8 dní vyjádřil, je-li ochoten k dobrovolné dohodě a za jakých podmínek.
Projeví-li vyzvaná osoba v uvedené lhůtě ochotu k smírnému jednání, určí okresní úřad přimeřenou lhůtu
k sjednání dohody. Jestliže se osoba uvedená v předcházejícím odstavci v osmidenní lhůte k vyjádření

dané nevyjádří nebo prohlásí, že není ochotna k dobrovolné dohodě, nebo odmítne jakékoliv jednání
anebo nedojde-li ve lhůtě určené k sjednání dohody mezi navrhovatelem a osobou, proti níž návrh na
vyvlastnění směřuje, k takové dohodě, dá okresní úřad v obci zahájení vyvlastňovacího řízení vyhlásiti s
vyzváním, aby námitky, jsou-li jaké, byly oznámeny do lhůty okresním úřadem stanovené, anebo - bylo-
li nařízeno místní šetření - nejpozději při tomto šetření, nelze přihližeti. Námitky uplatňujíci soukromá

práva nemohou býti vyvlastnění na překážku. Jakmile projde lhůta stanovená k podání námitek podle
odstavce 4, po případě jakmile je vykonáno místní šetření a nedojde při něm k dohodě, vydá okresní úřad
neprodleně po projití stanovené lhůty, po případě po vykonání místního šetření, vyvlastňovací výměr.
Jde-li o případy uvedené v § 6 odst. 2 vydá okresní úřad vyvlastňovací výměr ihned, jakmile dojde kdohodě ministerstev anebo k rozhodnutí vlády, není-li uvedená dohoda nebo rozhodnutí na překážku
vydáni uvedeného výměru. Okresní úřad rozhodne též o náhradě za vyvlastnění (počítajíc v to i náhradu
podle § 2 odst. 5). Odvolání proti vyvlastňovacímu výměru, pokud je jím určeno, co a pro koho se

vyvlastňuje, nemá odkladného účinku.
Podľa § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 cit. zákona, náhradu za vyvlastnění třeba zaplatiti do šesti neděl
od jejího právoplatního určení. Nepodá-li vlastník nemovitosti průkaz o tom, že osoby, kterým plynou
práva k vyvlastňované věci z knihovních zápisů, souhlasí, aby náhrada poskytnutá v penězích byla
vyplacenajemupřímo,složísetatonáhradauknihovníhosoudu,kteríjipakrozvrhnevnespornémřízení

podle zásad exekučního řádu. Průkaz uvedený v předcházejicím odstavci třeba podati listinou, na níž
je podpis oprávněné osoby ověřen soudem anebo notářem (věřejným notářem), nebo veřejnou listinou.
Podle dokladu o zaplacení náhrady v penězích nebo o poskytnutí náhrady v nemovitostech (věcném
právu) se vloží na žádost toho, kdo navrhl vyvlastnění, do veřejných knih vlastnické právo k vyvlastněné
nemovitosti nebo věcné právo anebo přechod, omezení nebo zrušení takového práva. Žádost musí býti
potvrzena ministerstvem národní obrany; jinak nelze knihovní zápis povoliti.

Podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného
v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva

a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon
tiežmôžeustanoviť,žeurčitévecimôžubyťibavovlastníctveobčanovaleboprávnickýchosôbsosídlom
vSlovenskejrepublike.Vlastníctvozaväzuje.Nemožnohozneužiťnaujmuprávinýchalebovrozporeso
všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské
zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Vyvlastnenie

alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme,
a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 80 O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 120 ods. 1, veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 132 ods. 1, ods. 2 OZ, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej
plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady

potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné
bez zhoršenia podstaty veci.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu

troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb
Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.
Podľa § 129 ods. 2 OZ, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 130 ods. 2 OZ, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. (Občiansky zákonník), vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke
právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Podľa § 116 ods. 1 cit. zákona, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne kto ju drží oprávnene (§
145) a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
Podľa § 145 cit. zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec
alebo právo patria, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 566 ods. 1 cit. zákona, lehota ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento
zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára
1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.
Podľa § 566 ods. 2 cit. zákona, to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

Podľa § 7 zákona č 162/1995 v platnom znení o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv do katastra nehnuteľností (katastrálny zákon) Kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,
b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách
registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla

stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených
nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností,
vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného
pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a
ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,

c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o
iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu,
meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o
právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami
k nehnuteľnostiam,

d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,
e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné

a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra "E".

Súdvpredmetnejvecirozhodolrozsudkomzodňa18.4.2012tak,žežalobevyhovel,tedaurčil,žekudňu
smrti boli právni predchodcovia žalobcov vlastníkmi predmetných parciel. Proti tomuto výroku rozsudku

podal odvolanie žalovaný, pričom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Z odôvodnenia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva:

„V predmetnej veci súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie a záver o tom, že nedošlo k platnému
vyvlastneniu predmetných nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov na tvrdení, že žalovanému sa

nepodarilopreukázaťdoručenievyvlastňovaciehovýmeru,ktoréhovydanievtomtokonaníspochybnené
nebolo právnym predchodcom žalobcov.Takýto záver súdu prvého stupňa, ktorým sa vyvodzuje neúčinnosť vyvlastňovacieho výmeru voči
určitým účastníkom (v danom prípade právnym predchodcom žalobcov), je pochybný, pretože je
skutočne potrebné brať do úvahy aj dlhý odstup času, ktorý uplynul od vykonania predmetného

vyvlastňovacieho konania, následného zápisu vyvlastňovacieho rozhodnutia do pozemkovej knihy až
po súčasnosť, pričom skutočne nie je vylúčené, že dokumentácia, ktorá sa týkala tohto konania môže
byť aj skartovaná.

Za týchto okolností súd prvého stupňa mohol vychádzať z iných dôkazov, ktoré by ozrejmili pomery

týkajúce sa vyvlastňovacieho výmeru zo dňa 8.2.1941 vydaného Župným úradom v Prešove.
Dokazovanie vykonané na súde prvého stupňa však preukazuje to, že právnym predchodcom žalobcov
boli poskytnuté náhradné pozemky, ktoré aj užívali, avšak nedošlo k prevodu týchto náhradných
pozemkov do vlastníctva právnych predchodcov žalobcov. Žalobcovia taktiež poukazovali na to, že v
roku 1963 malo prebehnúť ďalšie vyvlastňovacie konanie, pričom však právnym predchodcom žalobcov
nebola poskytnutá finančná náhrada.

Všetky tieto okolnosti, ktoré vo svojej podstate potvrdzujú aj samotní žalobcovia, smerujú k záveru, že
nemožno tvrdiť, že nedošlo k vyvlastneniu predmetných nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov,
ale možno urobiť len ten záver, že neexistujú doklady o doručení vyvlastňovacieho výmeru právnym
predchodcom žalobcov a o poskytnutí finančnej náhrady za predmetné vyvlastnené nehnuteľnosti

právnym predchodcom žalobcov.

Je však potrebné rozlišovať medzi nedostatkom dôkazov o doručení vyvlastňovacieho výmeru
účastníkovi konania (v danom prípade právnym predchodcom žalobcov) a neexistenciou
vyvlastňovacieho konania alebo vyvlastňovacieho rozhodnutia, pričom ako bolo vyššie naznačené, nie

je možné urobiť záver o neúčinnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia len preto, že v súčasnosti neexistujú
doklady dokumentujúce doručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia právnym predchodcom žalobcov.

So zreteľom na dokazovanie vykonané na súde prvého stupňa je skôr pravdepodobný záver o tom, že
právni predchodcovia žalobcov boli účastníkmi vyvlastňovacieho konania, so situáciou ktorú znamenal

predmetný vyvlastňovací výmer z 8.2.1941 boli oboznámení a namiesto finančnej náhrady im boli
poskytnuté náhradné pozemky, ktoré aj užívali. Inak by neexistoval rozumný a logický dôvod pre
poskytnutie náhradných pozemkov právnym predchodcom žalobcov. Okolnosť, prečo tieto náhradné
pozemky neužívali právni predchodcovia žalobcov aj v ďalšom období, ale iba niekoľko rokov a
prečo nedošlo k prevodu týchto náhradných pozemkov do vlastníctva právnych predchodcov žalobcov,

nie je v súčasnosti právne významná. Dokazovanie, ktoré na súde prvého stupňa bolo vykonané,
nasvedčuje tomu, že v zmysle § 2 ods. 1, 5, 6 zákona č. 63/1935 Sb. z. a n. v skutočnosti
právni predchodcovia žalobcov volili poskytnutie náhradných pozemkov pred finančnou náhradou za
vyvlastnené nehnuteľnosti.

Možno preto konštatovať, že súd prvého stupňa sa s týmto dokazovaním, ktoré poskytnutie
náhradných pozemkov právnych predchodcov žalobcov preukazuje, nevyporiadal náležite, a preto je
jeho rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné v zmysle námietok žalovaného uvedených v jeho
odvolaní.

Ďalej je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav aj z pohľadu toho, že
sa neoboznámil náležitým spôsobom so závermi alebo dokazovaním, ktoré vo veci vykonal Obvodný
pozemkový úrad v Prešove v konaní pod sp. zn. OPU-2005/623, ktoré by mohli taktiež prispieť k
osvetleniu predmetnej problematiky vyvlastnenia predmetných nehnuteľností 8.2.1941.

Taktiež je potrebné prisvedčiť k námietkam žalovaného uvedeným v jeho odvolaní, že súd prvého
stupňa sa vôbec nezaoberal možnosťou posudzovania nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam titulom vydržania, a to predovšetkým z hľadiska ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v nadväznosti na dlhodobú držbu predmetných nehnuteľností štátom aj keby bolo bezpečne
preukázané, že vyvlastňovacie konanie vo vzťahu k právnym predchodcom žalobcov vôbec neprebehlo,

pričom zatiaľ takýto záver nie je možné urobiť.

Pokiaľ ide o okolnosť uvádzanú v odvolaní žalovaného spočívajúcu v tom, že v zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 130/2007 z 25.2.2009 nemožno sa domáhať ochrany vlastníckehopráva podľa všeobecných predpisov, pokiaľ bolo možné žiadať o vydanie veci podľa reštitučných
predpisov, v tomto smere je potrebné konštatovať, že judikatúra jednak všeobecných súdov, ale
predovšetkým Ústavného súdu SR sa posunula v tomto smere ďalej a v súčasnosti je potrebné

akceptovať možnosť úspešne sa domáhať ochrany vlastníckeho práva aj podľa všeobecných predpisov
(§ 126 Občianskeho zákonníka) a to aj vo forme určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c/ O.s.p.,
tak ako to vyplýva z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS. 249/2011.

Z pohľadu dôkazného bremena je potrebné taktiež poukázať na nesprávny záver súdu prvého stupňa

spočívajúci v tom, že je úlohou žalovaného preukazovať doručenie vyvlastňovacieho výmeru právnym
predchodcom žalobcov a v prípade, že žalovaný takéto dôkazné bremeno neunesie, bude môcť súd
prvého stupňa urobiť záver, že vôbec nedošlo k vyvlastneniu predmetných nehnuteľností vo vzťahu
k právnym predchodcom žalobcov. Ako bolo vyššie naznačené, okolnosť, že v súčasnosti neexistujú
doklady o doručení vyvlastňovacieho výmeru právnym predchodcom žalobcov, nemožno spájať so
záverom, že vyvlastňovacie konanie voči týmto právnym predchodcom neprebehlo. V skutočnosti je

potrebné dôkazné bremeno v predmetnej veci ponímať tak, že je úlohou žalobcov, aby preukázali,
že vyvlastňovacie konanie vo vzťahu k ich právnym predchodcom neprebehlo, to znamená, že
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania týmto právnym predchodcom vyvlastnené neboli, avšak ako
bolo taktiež vyššie naznačené, samotní žalobcovia v priebehu prvostupňového konania potvrdzovali, že
vyvlastňovacie konanie prebiehalo a že ich právnym predchodcom boli poskytnuté náhradné pozemky.

Preto je potrebné dôkazné bremeno v predmetnej veci vnímať a posudzovať z tohto pohľadu, teda že
preukázanie rozhodujúcich skutočností je v skutočnosti na žalobcoch a nie na žalovanom.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dotknuté parcely v súčasnosti
evidované k.ú. F. Š. ako parcely CKN č. XXXX, XXXX, XXXX I. XXXX sú zapísané v prospech

vlastníka Slovenská republika. Súd mal taktiež preukázané, že Župný úrad v Prešove dňa 8.2.1941
vydal vyvlastňovací výmer v rámci ktorého boli vyvlastnené aj parcely č. XXX/XX I. XXX/XX, ktoré
boli v tom čase vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov. Z tohto vyvlastňovacieho výmeru
vyplýva, že vyvlastňovateľ je povinný doterajším vlastníkom vyvlastnených pozemkov poskytnúť
náhradné pozemky z veľkostatku C.. U. vo výmere rovnajúcej sa výmere vyvlastnených pozemkov. Z

predmetného výmeru zároveň vyplýva, že proti tomuto výmeru môžu stránky do 15 dní po jeho doručení
podať odvolanie na Župnom úrade v Prešove. Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané, aby
bol predmetný vyvlastňovací výmer doručený právnym predchodcom žalobcov (mal byť doručovaný
vlastníkom vyvlastnených pozemkov cestou notárstva v F. Š.), aj keď sa žalobca v 2. rade vyjadril,
že možno im tento výmer bol doručený, keďže im boli pridelené náhradné pozemky, avšak vlastnícke

právo k týmto náhradným pozemkom nebolo na právnych predchodcov žalobcov prevedené. Súd mal
zároveň preukázané, že v rámci pozemnoknižného návrhu zo dňa 4.11.1963 podaného navrhovateľom -
Československý štát (vojenská správa zastúpená Krajskou vojenskou ubytovacou a stavebnou správou
Košice) nie sú, v rámci textu návrhu o tom kto má byť o zápise vlastníckych práv upovedomený,
uvedení právni predchodcovia žalobcov, hoci parcely č. XXX/XX I. XXX/XX sú tam uvedené. Z uznesenia

Okresného súdu Prešov zo dňa 8.11.1963 vyplýva, že súd povolil zápis na základe vyvlastňovacieho
výmeru s tým, že všetky odpísané parcely vrátane parciel právnych predchodcov žalobcov sa prenášajú
do novovytvorenej zložky č. XXXX v prospech Československého štátu - správa ministerstva národnej
obrany, titulom vyvlastnenia. Z poučenia tohto uznesenia vyplýva, že je proti nemu možné podať
sťažnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia ústne alebo písomne u podpísaného súdu. Z tohto

rozhodnutia však nevyplýva, že by malo byť doručované dotknutým vlastníkom, vrátane právnych
predchodcov žalobcov.

Súd poukazuje na skutočnosť, že ani po doplnení dokazovania, po zrušení prvostupňového rozsudku
odvolacím súdom, súd nezistil cestou všetkých príslušných archívov žiadne skutočnosti, ktoré by

preukazovali doručenie vyvlastňovacieho výmeru, resp. nezistil ani žiadne iné právne významné
skutočnosti dôležité pre posúdenie tejto veci, okrem kópie vyvlastňovacieho výmeru zo dňa 8.2.1941
predloženej Okresným úradom Prešov, odbor katastrálny, konkrétne posledná strana tohto výmeru,
ktorej farebná fotokópia je na č.l. 429 spisu, ktorá oproti kópii výmeru predloženej žalobcami (č.l.
11,12 spisu) obsahuje údaj o tom, že sa potvrdzuje právoplatnosť tohto výmeru, pričom tento zápis

bol realizovaný 10.10.1963, čo podľa názoru súdu neznamená to, že vyvlastňovací výmer nadobudol
právoplatnosť k tomuto dňu, ale že k tomuto dňu bola overená jeho právoplatnosť, čo taktiež potvrdzuje
skutočnosť, že vyvlastňovací výmer nadobudol právoplatnosť. V súvislosti s právoplatnosťou výmeru
súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ Okresný súd v Prešove dňa 8.11.1963 povolilzápis vlastníckeho práva v prospech vtedy Československého štátu, tak takéto rozhodnutie mohol
vydať iba na základe právoplatného vyvlastňovacieho výmeru a ako bolo konštatované v rozhodnutí
odvolacieho súdu od uvedeného obdobia uplynul dlhý odstup času, teda nie je vylúčené, aby takáto

dokumentácia mohla byť aj skartovaná s tým, že skutočnosť, že v súčasnosti neexistuje doklad
o doručení vyvlastňovacieho výmeru nemožno automaticky spájať so záverom, že vyvlastňovacie
konanie voči právnym predchodcom žalobcov neprebehlo. Súd taktiež poukazuje na nesprávnu
interpretáciuprávnehozástupcužalobcovohľadomskutočnosti,ževočiprávnympredchodcomžalobcov
vyvlastňovaciekonanievôbecneprebehlo,keďžetítosúvovyvlastňovacomvýmerejasneoznačeníanie

sú uvedení iba v pozemnoknižnom návrhu na povolenie zápisu vlastníckeho práva adresovaného súdu,
v rámci osôb, ktoré majú byť upovedomené o rozhodnutí súdu. Súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje
na to, že samotní žalobcovia, ktorí boli v konaní vypočutí sa všetci jasne a jednoznačne vyjadrili, že za
vyvlastnené pozemky boli ich rodičom poskytnuté náhradné pozemky, ktoré aj cca do roku 1957 užívali.
V tomto ohľade súd taktiež poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého jasne
vyplýva, že okolnosť, prečo nedošlo k prevodu týchto náhradných pozemkov do vlastníctva právnych

predchodcov žalobcov nie je v súčasnosti právne významná. V tejto súvislosti prvostupňový súd dopĺňa,
že táto okolnosť nie je ani predmetom tohto konania a vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, že právni
predchodcovia žalobcov nefigurujú v rámci listín, ktoré sa týkali poskytnutia finančnej náhrady, je aj z
tejto okolnosti zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov si zvolili poskytnutie náhradných pozemkov,
pred poskytnutím finančnej náhrady.

Za týchto okolností teda, keď sa súdu ani po doplnení dokazovania nepodarilo zabezpečiť listiny
preukazujúce doručenie vyvlastňovacieho výmeru, resp. listiny, ktoré by preukazovali pridelenie
náhradnýchpozemkov,nemožnouzavrieť,žekvyvlastneniupredmetnýchnehnuteľnostínedošloateda,
že vyvlastňovací výmer by mal byť voči právnym predchodcom žalobcov neúčinný.

Z rozhodnutia odvolacieho súdu taktiež vyplýva pokyn na doplnenie dokazovania oboznámením sa so
spisom Obvodného pozemkového úradu v Prešove sp. zn. OPÚ 205/623, k čomu súd uvádza, že
z predmetného spisu neboli zistené žiadne nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v tejto veci,
pričom v spise bol už pôvodne založený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Sp 32/2005 (č.l.
55 spisu), z ktorého vyplýva, že Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového

úradu v Prešove zo dňa 26.5.2005, na základe ktorého Obvodný pozemkový úrad o návrhu O.. P. U.Á.,
A. U. I. D. U., o nárokoch podľa zákona 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemku rozhodol tak,
že menované osoby nespĺňajú podmienky § 2 ods. 1 cit. zákona pre navrátenie vlastníctva k parcelám
mpč. XXX/X I. XXX/XX z pozemnoknižnej vložky č. XXX I. XXX k.ú. F. Š.L.. Krajský súd vo svojom
rozhodnutíkonštatuje,žerozhodnutiepozemkovéhoúradujenepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov,

keďžezodôvodneniarozhodnutiapozemkovéhoúraduniejemožnézistiťkedyvlastníckeprávopatriace
právnym predchodcom navrhovateľa prešlo na štát.

Vykonaným dokazovaním sa teda nepreukázal opak údajov katastra. ohľadom vlastníkov predmetnej
nehnuteľnosti s poukazom na ustanovenie § 70 ods. 1 katastrálneho zákona. Nebolo preukázané že

by právni predchodcovia neboli účastníkmi vyvlastňovacieho konania, práve naopak, skutočnosť, že
ich právnym predchodcom boli pridelené náhradné pozemky svedčí o tom, že boli účastníkmi tohto
konania, pričom keďže na základe vyvlastňovacieho výmeru bol povolený zápis vlastníckeho práva
v prospech vyvlastňovateľa t.j. vtedy československého štátu, je zrejmé, že súd mohol tento zápis
povoliť iba na základe právoplatného výmeru, preto súd, aj s poukazom na viazanosť právnym názorom

odvolacieho súdu, žalobu zamietol. V súvislosti so zamietnutím žaloby súd poukazuje aj na princíp
právnej istoty (napr. nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I ÚS 398/2004 zo dňa 29.8.2006), ako aj
nemožnosť všeobecných súdov, mimo rámec správneho súdnictva, preskúmavať rozhodnutia vydané
správnym orgánom, okrem tzv. nulitných (ničotných) správnych aktov (vydané nepríslušným správnym
orgánom), pričom pri ostatných platí prezumpcia ich správnosti (napr. rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Cdo

24/2007)

Súd sa v prejednávanej veci zaoberal aj možnosťou posúdenia nadobudnutia vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva,
že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním môže dôjsť iba vtedy ak sú splnené tieto základné

predpoklady :
1. spôsobilý predmet vydržania
2. podmienka, že držba musí byť oprávnená
3. držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej dobyOprávnená držba musí taktiež spĺňať určité náležitosti a to: faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s
vecou ako so svojou a musí sa jednať o dobromyseľnú držbu veci.

Súd konštatuje, že v danom prípade sú splnené vyššie uvedené podmienky nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním, pričom vstup do držby je potrebné odvíjať od predmetného vyvlastňovacieho výmeru,
ktorý bol vydaný 8.2.1941, pričom súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali oprávnenosť
držby žalovaného ku dňu uplynutia vydržacej lehoty a zároveň poukazuje na skutočnosť, že v
pochybnostiachsapovažujedržbazaoprávnenú,pretožalovanýnadobudolvlastníckeprávok8.2.1961,

t,j po uplynutí 10 ročnej vydržacej lehoty v súlade s Občianskym zákonníkom č 141/1950 Zb. Preto je
žaloba nedôvodná aj s poukazom na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním zo strany žalovaného,
pričom v tomto ohľade nie je právne podstatné, že k zápisu do pozemkovej knihy došlo až v r. 1963,
keďže od 1.1.1951 už neplatil tzv. intabulačný princíp, teda, že k vzniku vlastníctva došlo až zápisom
do pozemkovej knihy.
V rámci posúdenia nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním sa súd zaoberal otázkou, či žalovaný,

resp. jeho právny predchodcovia boli počas celej doby držby a užívania predmetnej parcely rušení
v užívaní predmetnej parcely, pričom dospel k záveru, že k spochybneniu držby žalovaného došlo,
na základe žalobcami predloženej korešpondencie prvýkrát, až v septembri r.2003 (čl. 17 spisu), teda
žalobcovia nepreukázali, aby držba počas plynutia vydržacej lehoty nebola oprávnená.
V súvislosti so zamietnutím žaloby súd teda poukazuje aj na to, že vykonaným dokazovaním dospel

k záveru, že žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam aj minimálne titulom vydržania, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného.

Z dôvodu, že súd po skončení dokazovania odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia,
pričom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. je účastník konania povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch

pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, súd ohľadom trov rozhodol tak, že o nich rozhodne
samostatným rozhodnutím, keďže účastníci si do vyhlásenia rozhodnutia trovy neuplatnili.