Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201488
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513201488.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MichalaBoroňaasudcovJUDr.Petra

Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., IČO: 26429705,
Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, právne
zastúpenéhospoločnosťouFridrichPaľko,s.r.o.,IČO:36864421,Grösslingova4,81109Bratislava,proti
odporkyni I. R., D. M. XXX, okr. G. U., o zaplatenie 936,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1C 75/2013-20 zo dňa 12. 8. 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh zamietol.

Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že cit.:

„Z predloženej zmenky vyplýva, že zmenka bola dňa 30.11.2009 vystavená tak, ako je uvedené v
podanom návrhu, pričom však všetky údaje (vrátane zmenkovej sumy, zmenkového úroku a obdobia,
od ktorého mala byť zmenková suma úročená) okrem údajov o vystaviteľovi, mieste vystavenia, dátumu
vystavenia a č. zmenky boli vopred predtlačené; išlo pritom o vystavenie vlastnej zmenky. Z predloženej
zmenky tiež vyplýva, že došlo k jej indosovaniu. Zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“, čo v

zmysle § 77 ods. 1 v spojení s § 46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zbavovalo v danom prípade
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako prvého zmenkového veriteľa a osobu, ktorá zmenku indosovala
(je teda indosant), povinnosti na zachovanie postihových práv dať urobiť protest - toto právo (urobiť
protest) však menovaná spoločnosť napriek tomu mohla využiť. Vo vzťahu k tomu, vychádzajúc zo
skutočností uvádzaných samotným navrhovateľom v bode 8.1. návrhu na začatie konania je zrejmé, že k
indosovaniu zmenky došlo po uplynutí lehoty na protest („indosant predložil zmenku k zaplateniu“, keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti

zistiť verejnou listinou“) - navrhovateľ /indosatár/ teda nijako nespomína svoj postup ohľadne /napriek
doložky v zmenke „bez protestu“/ stále daného práva protestu pre neplatenie, z čoho možno vyvodiť, a
súd to považuje vyššie uvedeným za preukázané, s poukazom na hore uvedené formulácie v návrhu,
jedine to, že k indosovaniu zmenky došlo až po uplynutí lehoty na protest, v dôsledku čoho indosament
dotknutej zmenky má v zmysle § 77 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. len účinky
obyčajného postúpenia.

Súdu je zároveň z jeho činnosti, osobitne z činnosti v exekučných konaniach (ale aj zo skutočností
zistených súdom v súvislosti s konaním o obdobných návrhoch navrhovateľa v iných veciach, podaných
súdu tiež dňa 28.3.2013), ako aj z verejne sprístupneného výpisu spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorá bola prvým zmenkovým veriteľom, z obchodného registra známe, že činnosťmenovanej spoločnosti v značnej miere predstavuje poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, ktoré
boli zabezpečované zmenkami, pričom v činnosti súdu neboli zriedkavé prípady, naopak v zásade
to bolo pravidlom, že pri uplatňovaní práv spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. bolo zistené, že

osoby konajúce v mene uvedenej spoločnosti vypisovali zmluvy tak, aby aj v prípade, že úver nebol
poskytovaný na účel podnikania či obchodnej činnosti alebo výkon zamestnania dlžníka, boli v zmluvách
zaznačené práve takéto účely poskytovania úveru, resp. ak bolo zistené, že dlžník podniká na základe
živnostenskéhoaleboajinéhooprávnenia,bolijehoúdajevzmluveuvedenéibasuvedenímpríslušného
identifikačného čísla za účelom navodenia dojmu, že ide výlučne o obchodnoprávny vzťah. Rovnako

je súdu z jeho činnosti známe, že po preukázaní v príslušných konaniach skutočnej povahy právneho
vzťahu (zabezpečeného zmenkou) ako spotrebiteľského, spadajúceho pod úpravu zákona č. 258/2001
Z.z., medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a tým-ktorým dlžníkom, bolo zrejmé, že menovaná
spoločnosť (v období kedy vystavila zmenku aj odporkyňa) prijala od dlžníkov na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenky vyplnené v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. ((v znení účinnom od 1.1.2008 /t.j. aj v čase vystavenia v tomto konaní predloženej

zmenky/ - „V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenietohtoodsekuplatíajvprípadezmenymajiteľazmenkyalebopostúpeniaprávzozmenky.“)).

Že zmenka v danom prípade nebola vystavená v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. pritom

vyplýva z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/413/2011 zo dňa (správne v spojení s jeho opravným
uznesením) 13.9.2011, z ktorého vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni na
základe zmluvy zo dňa 30.11.2009 (deň vystavenia zmenky) úver 500,- eur, zmenka však bola vystavená
na sumu 956,87 eur.

Z vyššie uvedených dôvodov, s poukazom na v danom prípade zrejmé účinky indosamentu ako len
obyčajného postúpenia tak, ako je uvedené vyššie (za súčasného priamo zo zmenky zrejmého rozporu
výšky úroku požadovaného zo zmenkovej sumy /0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne tak s dobrými mravmi,
ako aj s ich užším vymedzením - so zásadami poctivého obchodného styku), ako aj vzhľadom na to, že
v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 je súd z úradnej povinnosti povinný skúmať v každom

konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany
spotrebiteľa, vyzval súd v zmysle článku 4. bod 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 navrhovateľa na uvedenie konkrétneho právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka
vystavená a vyplnená (zmluvy alebo iného právneho aktu) s uvedením prvotného právneho vzťahu
medzi pôvodnými zmluvnými stranami, ako aj na samotné zaslanie právneho titulu, na základe

ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená. Zároveň v príslušnom tlačive súd navrhovateľa poučil, že
ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote (do 31.5.2013) súd návrh zamietne v súlade s
podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 861/2007.

Navrhovateľ požadované skutočnosti neoznámil a listiny nepredložil; na vyššie uvedenú výzvu v tejto

veci nijako nereagoval.

Súd si je vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, avšak s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti nemôže neprihliadať na to, že, konkrétne v prípade spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorá bola pôvodným zmenkovým veriteľom, podľa názoru súdu (vychádzajúc zo skutočností

známych mu z celej jeho činnosti) vznikla určitá „prax“ (v rámci zmluvných vzťahov a následne v
súvislosti s uplatňovaním nárokov z nich), v dôsledku ktorej dochádza podľa názoru súdu k využívaniu
zmenkových inštitútov (v súvislosti s úverovými vzťahmi) de facto v neprospech druhej strany, ktorá
vstupuje do týchto zmluvných vzťahov s uvedenou spoločnosťou. Samotná formálnosť zmenkového
práva nemôže byť preto ani v danom prípade základným a jediným argumentačným podkladom, z

ktorého by súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal. Práve preto v záujme zabránenia prípadného
zneužitia zmenkového práva len s ohľadom na jeho formálnosť (napr. v kontexte § 17 zákona č.
191/1950 Zb.) a v záujme plného splnenia povinnosti súdu v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5.4.1993 skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah a to za účelomzabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa - k čomu je súd v danom prípade napriek formálnosti
zmenkového práva povinný o to viac nielen vzhľadom na skutočnosti známe mu z jeho činnosti v
iných konaniach týkajúcich sa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (osobitne /vzhľadom na čas vystavenia

zmenky predloženej v tomto konaní/ prijímania z jej strany zmeniek, ktoré neboli vyplnené v súlade s § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom po 1.1.2008) ale aj vzhľadom na z obsahu samotného
návrhu vyvodený čas indosovania zmenky a účinky takéhoto indosamentu ako obyčajného postúpenia,
vyzval súd navrhovateľa v zmysle článku 4. bod 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 na uvedenie konkrétneho právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka vystavená a

vyplnená (zmluvy alebo iného právneho aktu) s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými
zmluvnými stranami, ako aj na samotné zaslanie právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka
vystavená a vyplnená, pričom navrhovateľa zároveň v príslušnom tlačive súd poučil, že ak návrh
nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote (do 31.5.2013) súd návrh zamietne v súlade s podmienkami
ustanovenými v nariadení (ES) č. 861/2007. Na to navrhovateľ ako je uvedené vyššie nijako nereagoval.

Súd je toho názoru, že ak vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu (ako je uvedené vyššie), uvedúc
mu výslovne, že je povinnosťou súdu v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 skúmať v
každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej
ochrany spotrebiteľa, pričom zmenka bola navrhovateľovi indosovaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., kde jestvujú zrejmé indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku a druhou zmluvnou

stranou minimálne mohol byť spotrebiteľ, ktoré skutočnosti navrhovateľovi nielen môžu, ale vzhľadom
na osobu jeho právneho zástupcu (ktorý práve aj spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zastupuje aj v
mnohých exekučných konaniach, kde exekučným titulom boli rozhodcovské rozsudky vychádzajúce
zo zmeniek, kde súdy žiadosti o udelenie poverení zamietali a aj zastavovali exekučné konania aj s
ohľadom na neprijateľnosť samotných zmluvných podmienok) nepochybne sú taktiež zrejmé, nie je

možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi pri takomto spôsobe uplatňovania jeho práv (ako v tomto
konaní) pokiaľ požadované skutočnosti neoznámil a príslušné listiny súdu nepredložil (totiž osobitne s
poukazom na poslednú vetu vo vyššie uvedenom texte citovaného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. navrhovateľ bol povinný preskúmať, s ohľadom na samotný predmet činnosti subjektu, zo
strany ktorého mu zmenka bola indosovaná, či je zmenka v súlade s ustanoveniami právnych predpisov

upravujúcimi spotrebiteľské právne vzťahy).

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vystavenia zmenky spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebopodnikania-účelposkytnutéhoúverupritommožnozistiťibazpríslušnýchzmluvnýchdokumentov

(napr. či je v nich povolanie, podnikanie či zamestnanie náležite špecifikované alebo iba uvedené
všeobecne za účelom obídenia prísnejšej - spotrebiteľskej - právnej úpravy), ktorými bol založený
právny vzťah, ktorý v tomto konaní predložená zmenka mala zabezpečiť; zároveň treba poukázať aj
na ustanovenie § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase vystavenia zmenky (na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo /pozn.: dokonca/ právnická osoba,

ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti), v zmysle ktorého taktiež možno vyvodiť to, že len podrobným preskúmaním zmluvných
dokumentov zakladajúcich právny vzťah, v súvislosti s ktorým bola zmenka vystavená možno vyvodiť
záver, či išlo alebo nešlo v danom prípade o spotrebiteľský právny vzťah, čo však navrhovateľ súdu
svojim postupom neumožnil.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti (i znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 2 písm.
a/ zákona č. 250/2007 Z.z. účinné v čase vystavenia zmenky) má súd za to, že, osobitne v dôsledku
postupu navrhovateľa, ktorý po výzve súdu danej mu podľa článku 4. ods. 4. Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 návrh nedoplnil a nepredložil požadované listiny, v dôsledku čoho

nie je možné náležite preskúmať dôvodnosť a oprávnenosť návrhom uplatnených nárokov (čo práve
kvôli formálnosti zmenkového práva napriek ustanoveniam § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 2
písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. účinným v čase vystavenia zmenky za takého stavu znemožňuje súdu
už v tomto štádiu konania //aj s poukazom na účinky indosamentu zmenky podľa § 20 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb., vzhľadom na jeho vyššie zistený čas vyplývajúci priamo z podaného návrhu, podľa

názoru súdu pritom za súčasného stavu bez potreby osobitných námietok zo strany odporcu - i keď
samotná zmenka je stále platná// riadnym posúdením a preskúmaním samotného zmluvného vzťahu
a jeho podmienok zabezpečiť spravodlivú ochranu prípadných odôvodnených práv navrhovateľa tak,
aby súčasne s tým nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov odporkyne), že vdanom prípade ide zo strany navrhovateľa o uplatňovanie práva takým spôsobom, ktorý je v rozpore s
dobrými mravmi, v dôsledku čoho súd podaný návrh hodnotí ako neprípustný, pričom v zásade takýto
výkon práva, takéto uplatňovanie práva, ani nemôže požívať právnu ochranu.

Preto súd podľa čl. 4. ods. 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
navrhovateľom podaný návrh zamietol.

V Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 nie je uvedené, akou konkrétnou formou

rozhodnutia (rozsudok, uznesenie) rozhodne súd, ak zamieta návrh podľa čl. 4. ods. 4. uvedeného
nariadenia.NajbližšiaúpravavO.s.p.jepritomobsiahnutáv§43O.s.p.upravujúcomodmietnutienávrhu
na začatie konania v prípade, ak navrhovateľ ani v lehote určenej mu súdom neodstráni vady návrhu
na začatie konania. Vzhľadom na znenie slovenskej verzie vyššie uvedeného nariadenia a v poslednej
vete jeho čl. 4. ods. 4 výslovne vyjadrené „zamietnutie“ návrhu, súd napriek tomu, že v danom
prípade v podstate nejde o meritórne rozhodnutie, zvolil ako formu rozhodnutia, vzhľadom na výrok

o „zamietnutí“, rozsudok.

Podaním doručeným súdu dňa 14.6.2013 oznámilo svoj vstup do tohto konania v pozícii vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré týmto podaním
súčasne uplatnilo nárok na náhradu trov konania.

O náhrade trov konania účastníkov, ako aj vedľajšieho účastníka, však súd nerozhodoval, a to z
dôvodu, že v tomto štádiu konania súd rozhodol o zamietnutí návrhu z dôvodu jeho nedoplnenia a jeho
neprípustnosti ako je uvedené vyššie, teda iba z procesných dôvodov, z čoho je podľa súdu zrejmé,
že v tomto štádiu rozhodovania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi účelne vynaložené trovy ešte ani

nemohli vzniknúť; u navrhovateľa vzhľadom na výsledok tohto konania niet dôvodu na priznanie náhrady
trov. Obdobne aj podľa § 43 O.s.p. ak súd odmietne návrh na začatie konania, taktiež v rozhodnutí o
odmietnutí nerozhoduje o trovách účastníkov.“

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. V odvolaní okrem iného

uviedol, že prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.
Navrhovateľ zásadne trvá na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu
svojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok
neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou

nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že
navrhovateľ skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporkyňou
vôbecnetvrdil,tedanebolnositeľomdôkaznéhobremena.Súdprvéhostupňasisámvytvorilpochybnosť
(nie reálny poznatok z vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad) o tom, žeby medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho konania) a odporkyňou

mohol existovať iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho
konania. Súd prvého stupňa teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal, aby navrhovateľ preukázal. Súd
v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované
účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto tak
nie sú výsledkom dokazovania. Odporkyňa mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť

námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Prvostupňový súd požadoval od
navrhovateľapreukázanieskutočností,oktorýchnavrhovateľobjektívnenemalžiadnuvedomosťatobôž
nemal k dispozícii požadovaný listinný dôkaz. Súdom požadované doplnenie návrhu, a teda tvrdená
údajná povinnosť navrhovateľa mať dokumenty, na základe ktorých mala údajne byť zmenka vystavená,

nevyplývajú z právneho poriadku a sú zo strany súdu fabulované. Zmenka je celkom samostatným
nárokom, nič ďalšie k nej nie je potrebné. Odvolateľ ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn.5Obo3/2008z22.10.2008anarozsudokNajvyššiehosúduČRzodňa22.8.2002sp.zn.25Cdo
1839/2000. Vzhľadom na to, že najvyšší súd Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej
právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú

vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým
súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok,
celkomnezávislýajodzabezpečovanejpohľadávky.OdvolateľpoukázalajnauznesenieKrajskéhosúdu
v Prešove sp. zn. 10Co 79/2013 zo dňa 5. 9. 2013 a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystricisp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21. 11. 2013. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa zásad uvedených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol vo
výroku vecne správne.

Odvolací súd si až na nižšie uvedené odlišné závery v podstate osvojuje náležité a presvedčivé
odôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku
a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

Spotrebiteľská zmenka

Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej

zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia
č. 861/2001, v ktorých je spotrebiteľ odporcom.

Ak žalobca predložil zmenku, na ktorej vydanie má právo odporca, súd neposkytne navrhovateľovi
právnu ochranu. Výkon jeho práva ako držiteľa zmenky v takomto prípade bez právneho dôvodu

zasahuje do práva odporcu na vydanie totožnej zmenky. Súd neposkytne ochranu ani v prípade, ak sa
žalobca domáha na súde plnenia po použití nekalej obchodnej praktiky.

Zanekalúobchodnúpraktikusapovažujeajkonaniedodávateľa vrátanezmenkovéhonástupcu,ktorým
vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Odvolací súd z vlastnej činnosti a porovnaním rozhodovacej činnosti iných súdov môže pomerne
spoľahlivo konštatovať, že pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch
urobila predmetom súdnych konaní plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Týka sa to najmä
neprijateľnej sankcie 91,25 % ročne p.a. per annum (0,25 % denne p.d. per diem), zmenkových úrokov

91,25 % p.a., ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty za ,,porušenie zmluvných povinnosti“ (vo veci úver 500,- Eur, pokuta 312,- Eur a nad to úroky z
omeškania), netransparentného administratívneho poplatku predstavujúceho až dve tretiny celkového
poplatku za úver, v danom prípade takmer vo výške 100% (úver 500,- Eur na 12 mesačných splátok
za poplatok 484,- Eur; porov. rozsudok súdneho dvora C-143/13), neprijateľnej rozhodcovskej doložky,

neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod.

Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom
súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel (Stály rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej a.s.).
Exekúciu však všeobecný súd nepovolil a to pre neprijateľné zmluvné podmienky.

Obsah spisu potvrdzuje, že po nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala
zmenku, (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na žalobcu CD Consulting s.r.o.

Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných

podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi sa tento krát uplatňujú v
podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca CD Consulting ako indosátar zo zmenky a to podľa
nariadenia. Podľa žalobcu sa v jeho prípade absolútne nemá prihliadať na vzťahy z úveru.

Zmenka je vystavená ako vlastná vistazmenka, ktorá spĺňa náležitosti čl. I § 75 zák. zmenkového a

šekového, v dôsledku čoho ak by išlo len o túto parciálnu náležitosť , išlo by o platnú zmenku. Z obsahu
listiny je úplne zrejmé, že veta „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je len doložkou,
ktorou sa v zmysle § 34 ods. 1 (v spojení s § 77 ods. 1) ZZŠ predlžuje lehota na prezentáciu zmenky.
Zmenka je splatná pri predložení (už cit. § 34 ods. 1 ZZŠ).Kauzálne námietky

Výhrada odvolateľa proti posudzovaniu kauzy úveru v predmetnej zmenkovej veci je v podstate v
odvolaní dominantná a odvolateľ ju niekoľkokrát opakovane uvádza.

CD Consulting v návrhoch uvádza, že „nemá vedomosť o potenciálne existujúcich vzťahoch odporcu a
predchádzajúceho majiteľa zmenky“.

CD Consulting nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný. Samotný
indosament oprávňuje (§ 14 ods. 1 ZZŠ) indosatára na vymáhanie práv zo zmenky vo vzťahu k
zmenkovému dlžníkovi. Základom (dôvodom) každého indosamentu je však určitá dohoda medzi
indosantom a indosatárom o tom, že indosant prevedie zmenku na indosatára (Kovařík, Z.: Zákon
směnečný a šekový. Komentář. CH BECK 2014, s. 84), keďže ani indosamentom nemožno indosatárovi

zmenku „nanútiť“, ale tento ju musí akceptovať.

Ustanovenie § 17 ZZŠ odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane indosatára. Indosatárovi
teda možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate,
ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007). „Vedomé“

konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej nedbanlivosti, pričom v spojení
s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá uplatňované judikatúrou k
dobromyseľnosti v občianskom práve.

Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania

zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje
určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je
platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky.

Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v hornom rohu

obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom).
Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami v
hornom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno
vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že
nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky

konal na škodu dlžníka.

Tvrdenú dobromyseľnosť spochybňuje kolízia medzi POHOTOVOSŤou a CD Consulting-om. Oboch
ich zastupuje tá istá advokátska kancelária (Fridrich Paľko), N.. S. „C.“ bol až do roku 2012 konateľom
CD Consulting-u.

Odvolací súd sa z uvedených dôvodov nestotožňuje s odvolaním v tej časti, v ktorej žalobca
namieta skúmanie kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka
zabezpečenie. Odvolací súd poznamenáva, že Slovenská vláda v pripomienkach k prejudiciálnej otázke
v obdobnej právnej veci okrem iného uvádza cit.

,,Napriek tomu, že takáto charakteristika zmeniek je daná medzinárodnými predpismi, je potrebné
prihliadať aj na systém ochrany spotrebiteľa v práve EU, ktorý vytvoril určité minimálne požiadavky,
ktoré je potrebné uplatniť aj vo vzťahu k inštitútu zmeniek. Zákonodarca EÚ totiž pamätal pri vytváraní
rámca ochrany spotrebiteľa v oblasti spotrebiteľských úverov aj na požiadavku zabezpečenia minimálnej

úrovne ochrany spotrebiteľa v členských štátoch, ktoré spotrebiteľovi umožňujú využívať zmenky.
Uvedenú požiadavku zakotvovala smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňovala aj v čase vystavenia
zabezpečovacích zmeniek vo veci samej. Podľa jej čl. 10, „[členské štáty, ktoré v spojitosti s úverovou
zmluvou povoľujú spotrebiteľovi: a) uskutočniť platbu prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov;
b) dať záruku prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov a šekov, zabezpečia, že spotrebiteľ je

vhodne chránený, ak používa tieto nástroje danými spôsobmi " (C-558/2013 CD Consulting v. Vasko
pozn. prejudiciálna otázka vyškrtnutá po tom ako CD Consulting zobral žalobu späť, C-328/14 CD
Consulting v. C., pozn. prejudiciálna otázka vzatá späť po tom ako CD Consulting zobral odvolanie vo
všetkých spojených veciach späť).Ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok

Už cit. ustanovenie § 17 ZZŠ neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy
ich uplatňovať nemožno. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len a
contrario (Kovařík, s. 96). Citované ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky
prihliadal ex offo.

To je dôležité z hľadiska práva EÚ. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa
smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil,
že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo,
neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco
Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich
môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné

právo konformne s právom EÚ.

Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3

nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe
musí vyhovieť.

Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom KS BB v uznesení 41Cob/303/2014, pretože sa nesnaží o
výklad slovenského práva v zmysle uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ale lipne na doslovnom
znení § 17 ZZŠ. Judikatúra SD EÚ však vyžaduje skutočný výklad normy za použitia viacerých

výkladových metód (systematika, teleologický výklad atď.). Navyše, z § 17 ZZŠ nevyplýva ani to, že
by dôkazné bremeno o vedomom konaní na škodu dlžníka zaťažovalo vždy dlžníka (cit. ustanovenie
neznie „...ak dlžník preukáže, že veriteľ konal vedome na jeho škodu“).

V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré ukladá

orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na námietky
spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho
vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo
zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje
na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.

Ustanovenie§5bzák.č.250/2007Z.z. rieši ajproblém,že§53ods.1druhejvetyObč.zák.ustanovuje,
že zákaz neprijateľných podmienok sa v podstate nevzťahuje na hlavný predmet plnenia (v prípade
úverovej zmluvy úver) a primeranosti ceny (teda sadzbu úrokov, na čo sa v praxi veľmi často zabúda). §
17 ZZŠ vykladaný vo svetle judikatúry SD EÚ by totiž opodstatnil len ex offo skúmanie iných podmienok

(zmluvných pokút, sankcií, podmienok zosplatnenia, a pod.), nie však úrokovej sadzby resp. odplaty
za úver (ktorá je pri Pohotovosti často skoro 100 %). Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. však
oprávňuje súd aj na ex offo skúmanie týchto podmienok.

Odvolací súd vychádza z judikatúry súdneho dvora, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na

to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu informovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až
C-244/98).

Nie je ničím výnimočným tiež vysledovať, že súdne konania v rôznych podobách sa stávajú priestorom
na sofistikované právne konštrukcie, ktorými sa sleduje obohatenie sa na úkor iného a kým osoba
konajúca s takýmto zlým úmyslom vyzerá ako odborne zdatný subjekt, tak obeť takéhoto konania
odborne slabý a neskúsený spotrebiteľ je vo výsledku osobou nezodpovednou. Zmysel a cieľ súdnehokonania a výkonu spravodlivosti ekvity sa pri nadmerne formalistickom prístupe úplne vytráca. Za
všetko hovorí výsledok takéhoto procesu, podľa ktorého je evidentne spotrebiteľ zaviazaný na plnenia
z nečestných zmluvných podmienok v násobkoch k výške úveru.

Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym
právam účastníkov (porov. spravodlivosť nad formálne znenie zákona, správa prezidenta SR o stave
republiky z 18. 06. 2015). Ústavne články o súdnej ochrane čl. 46 a nasl., čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné

požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd keď v
jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí
smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen
súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a
účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp. zn.
II. ÚS 222/07).

Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98).
Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica indikatívnym
spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly,

posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie
všetkých okolnosti prípadu a ii; čl. 4 ods. 1 smernice).

Z dôvodu existujúceho nebezpečenstva, že priemerne obozretný spotrebiteľ to nedokáže, je práve zo
strany súdneho dvora judikovaná nevyhnutnosť ex offo súdnej kontroly. Je síce pravdou, že súdny dvor

zvýšil nároky na spotrebiteľov a na ich aktivitu (porov. rozsudok C-34/13 Y.), ale vo vzťahu k tomu ,
aby sa snažili a urobili viac pre to, aby sa vec dostala pred súd. Vo veci Y. išlo o veci mimosúdneho
postihovania majetku spotrebiteľov bez posúdenia veci súdom a o obavu z nerešpektovania princípu
primeranosti a rozhodovania podnikateľov o výkone záložného práva pod vplyvom zisku.

Pokiaľ však už má vec sudca tzv. ,,na stole“ a preskúmava vec, tak podľa názoru odvolacieho súdu
je povinný ex offo reagovať na nečestné konanie veriteľa a nečestné zmluvné podmienky a naplniť
tak článok 6 smernice.

Ak má byť dôvodom nevykonanie ex offo súdnej kontroly podľa odvolateľa princíp vyššej právnej sily

a prednostná záväznosť nariadenia, tak odvolací súd pripomína, že práve z dôvodu princípu vyššej
právnej sily má prednosť princíp verejného poriadku. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu
pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla
verejného poriadku teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Y., bod 50,51).

Preto ani proces podľa nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo celkom iste o konštrukciu s cieľom obísť
princípy unijného práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie.
Zmenka je osobitne náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa
ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. V ústavnej

rovine bolo prízvukované, že prepätý formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti
(porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II. ÚS 222/07).

Slovenská republika nestanovila obligatórne zastupovanie advokátom vo veciach podľa nariadenia
a kedy by sa zásadným spôsobom zmenili požiadavky vyplývajúce z kontradiktórnosti občianskeho

súdneho konania.

Je tiež dôležité poznamenať, že ide o základné konanie pred súdom (nachádza sa právo). Tým sú dané
predpoklady na to, aby sa veriteľovi nepriznalo plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Postačí
aplikovať princípypráva.Navyšetým,žesúdvprocesepodľanariadenianepriznáplneniezneprijateľnej

zmluvnej podmienky, nijako neobmedzí účinok, ktorý sleduje nariadenie. Proces podľa nariadenia je
osobitným špecifickým konaním s posilnením zásady koncentrácie a odvolací súd si nemyslí, že by
tvorca nariadenia vychádzal z premisy, že pri tomto druhu procesu neplatia závery judikatúry súdneho
dvora k čl. 6 smernice.Odvolací súd zastáva ďalej názor, že vzťah nariadenia a procesného kódexu je založený síce na
prednosti nariadenia no zároveň aj na subsidiarite Občianskeho súdneho poriadku. (čl.19 nariadenia).

Subsidiárne Občiansky súdny poriadok podporuje ex offo súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných
podmienok navyše s prvkami sledujúcimi ochranu erga omnes s cieľom naplniť čl. 7 smernice a zabrániť
ďalšiemu používaniu nečestnej klauzuly (§ 153 ods. 4 O.s.p. v nadväznosti na § 53a OZ). Smernica o
súdnych príkazoch nevylučuje ani iné prvky hromadnej ochrany popri hromadnej žalobe. Na dosiahnutie
dôležitého cieľa podľa čl. 7 smernice je preto významné aj konanie v individuálnej veci spotrebiteľa a

niet jediného dôvodu vylučovať z dosiahnutia tohto cieľa konanie podľa nariadenia 861/2007.

Odvolací súd z uvedených dôvodov považuje odvolanie žalobcu, podľa ktorého nariadenie samo o sebe
predstavuje prekážku pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok za nedôvodné.

Postup žalobcu ako nekalá obchodná praktika

Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú
všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany.
Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy
založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba

musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

Kódex o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými
mravmi(§4ods.8).Konanievrozporesčestnouobchodnoupraxou jetedanielenkonanímprotidobrým
mravom, ale explicitne proti zákonu.

V danej právnej veci správne prvostupňový súd vyhodnotil konanie pôvodného veriteľa a žalobcu ako
jeho nástupcu ako odporujúce dobrým mravom. Zdá sa, že žalobca očakával, že v predmetnej veci
bez ďalšieho budú uznané nároky, pritom dobre mohol vedieť, že tieto nároky boli v skoršom období
odmietnuté pre rozpor s pravidlami verejného poriadku.

Smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách výslovne reguluje pôsobenie aj na vzťahy po
zániku zmluvy. Podľa článku 3.1 táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov
voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej
transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného

trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické
záujmy spotrebiteľov.

Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu, aby vykonal plnenie z

neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože sa tak koná bez odbornej starostlivosti na strane dodávateľa
a spotrebiteľ môže urobiť ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia (§ 7 a násl.
ZOS).

Nekalú obchodnú praktiku tejto povahy napĺňa práve žalobca. Zmenkový úrok 0,25% denne predstavuje

91,25 % ročne. Tento úrok má sankčnú povahu, pretože je priamo spojený s nedodržaním povinnosti
plniť aj po splatnosti pohľadávky. Aby sa tento úrok mohol podradiť pod inštitút neprimeranej sankcie
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v čiernom zozname (§ 53 ods.4 písm. k/OZ), postačí,
že má čo len čiastočne sankčnú povahu.

Odvolateľ poukazuje na odobrenie úroku 91,25% zo strany KS v Nitre vo veci 5Co/16/2010. Odvolací
súd zastáva iný názor a to že táto výška úroku bez ďalšieho opodstatňuje záver o jej neprimeranosti
(porov. názor Európskej komisie, ktorá žiadala Slovenskú republiku listom z 14.09.2010 č. JUST/A3/
RM/kb D (2010)11360 o vysvetlenie a v ktorom okrem iného konštatuje cit. ,,útvary komisie si sotva
vedia predstaviť, že by bol niekto schopný považovať takúto sankciu za platnú...).

Zmluvná pokuta je úplne netransparentná. Postačí akékoľvek drobné porušenie menej závažnej
povinnosti a spotrebiteľovi sa o cca o jednu polovicu zvyšuje dlh. Celkom zjavne ide o netransparentnú
neprijateľnú sankciu.Žalobca uplatňuje aj poplatok za úver, ktorý je ďalšou netransparentnou klauzulou. Nič na tom nemení
fakt, že ide o hlavný predmet plnenia, keďže jednak je neprimerane vysoký a jednak je netransparentný

(neuzavretý okruh administrácie, porov. tiež C-134/13 Volksbank).

Na dosiahnutie týchto plnení sa dojednal neprijateľný rozhodcovský proces a zmenka, ktorú vyplnil čo
do istiny dodávateľ už v čase vzniku úverovej zmluvy s podstatným navýšením oproti dlhu (úver 500,-
Eur, na zmenke vyplnená suma 956,87 Eur). Odvolací súd teda aj vo vzťahu k samotnej istine považuje

konanie veriteľa za nečestné a sledujúce získanie neoprávneného obohatenia na úkor iného už od
samého začiatku právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.

Konanie pôvodného veriteľa odporuje fundamentálnym hodnotovým pravidlám, vyžadovaných väčšinou
spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu (§ 3 OZ, porov. BECK). To platí aj
pre žalobcu, na ktorého boli práva zo zmenky postúpené.

Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov
ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a násl. OZ) a ktorých postavenie nie je
možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1 OZ). Zmenky
indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez rovnakého

zástupcu (Fridrich Paľko) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil spotrebiteľskú
povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s prvostupňovým súdom o vedomom konaní žalobcu na škodu
žalovaného. Preto ani striktné zmenkové právo (§ 17 ZaŠZ) nepredstavuje prekážku, aby sa zohľadnil

skutočný hospodársky cieľ právneho vzťahu so žalovaným (spotrebiteľská úverová zmluva) a tým aj
vznikol dôvod na opatrenie súdu smerujúce k zbaveniu účinkov nečestných zmluvných klauzúl (čl. 6
smernice).

Právny zástupca žalobcu zásadne odmietol posúdenie právnej veci podľa kauzy právneho vzťahu, z

ktorého zabezpečenie zmenkou vzniklo. Odmietol súvislosť s úverovou zmluvou. Ak by za takýchto
okolností súd priznal plnenie zo zmluvy poťažne náhradu z bezdôvodného obohatenia, konal by o
nenavrhnutom predmete konania neprípustne nad návrh.

Prvostupňový súd správne uvádza, že spotrebiteľ má právo na vydanie zmenky v prípade vypísania

príslušenstva nad 30% úverových prostriedkov (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., cit. ,, V súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8)
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných

nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto
odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.). Odvolací súd k
tomu poznamenáva, že za takýchto okolností podľa § 3 ods. 1 OZ sa veriteľovi súdna ochrana nemá

poskytnúť, pretože po práve má byť zmenka v moci druhej strany sporu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (§ 219 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.