Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206072
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513206072.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu: EOS KSI Slovesnko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: X/ H. M., A.. X.XX.XXXX a 2/ Y. M., A.. X.X.XXXX, E.
W. X. XXX/X, X. Ľ., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5,
Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66,
Svidník, o zaplatenie 1 654,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 5C/156/2014-232 zo dňa 09.12.2015 takto

r o z h o d o l :

1. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

2. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám nepriznáva.

3. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol.
Žalovaným v 1 a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu

účastníkovi trovy konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta,
AK Svidník, pričom uviedol, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že z predloženej úverovej zmluvy
je nesporné, že pôvodný veriteľ a žalovaní uzavreli zmluvu o splátkovom úvere dňa 22.5.2006, podľa
ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovaným bezúročný spotrebný úver vo výške 50 000,-- Sk, t.j. vo výške

1 659,70 eur pri premenlivej úrokovej sadzbe 11 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy a RPMN 6,08
%. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach po 744,-- Sk, t.j. 24,70 eur vždy do 20.
dňa toho - ktorého mesiaca, splatnosť prvej splátky bola 20.6.2006 a konečná splatnosť úveru bola
20.5.2016, t.j. celkom v 120 mesačných splátkach, splatnosť úrokov bola v posledný deň kalendárneho
mesiaca. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 1 000,--Sk z prostriedkov úveru a poplatok za
správu úveru bol 50,--Sk mesačne. V záverečných ustanoveniach v čl. II. bod 2 dlžník vyhlásil, že sa
oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, Sadzobník a podmienky

určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje.

3. Žalovaní uhradili pôvodnému veriteľovi splátky od 22.5.2006 do 30.8.2007 a ešte dňa 19.5.2009
celkom sumu 569,57 eur, z ktorej pôvodný veriteľ započítal sumu 442,61 eur na istinu, na poplatkysumu 33,19 eur a na úrok z omeškania sumu 93,77 eur. Podľa platobnej histórie pôvodný veriteľ účtoval
žalovaným poplatky za správu účtu a za upomienky v celkovej výške 198,16 eur a zmluvný úrok v
celkovej výške 1 186,28 eur. Istina predstavovala súčet položiek bezhotovostné čerpanie úveru

+ zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou + zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou mínus úhrady
žalovaných započítané na istinu, t.j. 1659,70 + 98,16+1186,28 - 442,61 eur.

4. Žalovaní boli v omeškaní so splátkami splatnými 20.10.2007, 20.11.2007. Spornou ostala skutočnosť,
či pôvodný veriteľ vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy v mesiaci marec 2008, keďže ani žalobca,

ani pôvodný veriteľ ani na výzvu súdu o tom nepredložil žiaden dôkaz.

5. Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalobcom dňa 28.6.2011 zmluvu o
postúpení pohľadávky, podľa ktorej postúpil z predmetného úverového vzťahu na žalobcu pohľadávku
vo výške 2 713,06 eur, z toho istinu vo výške 2 601,53 eur a úrok z omeškania vo výške 111,53 eur.

6. Pôvodný veriteľ oznámil žalovaným v 1. a 2. rade postúpenie pohľadávky na žalobcu listom zo dňa
18.7.2011.

7. Žalobca dňa 18.7.2011 žalovanému v 1. rade oznámil mimoriadnu splatnosť úveru vo výške 2 876,25
eur, ktorá pozostávala zo základnej - postúpenej pohľadávky vo výške 2601,53 eur, úrokov z omeškania

vo výške 111,53 eur, zo zákonných úrokov vo výške 13,19 eur a z nákladov žalobcu vo výške 150 eur
a vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu uvedenej sumy najneskôr do 1.8.2011 a žalovanú v 2. rade
najneskôr do 28.7.2011.

8. Žalobca v konaní uplatňoval zaplatenie 67 splátok úveru splatných od 20.11.2010 do 20.5.2016 v

celkovej výške 1654,90 eur. Podľa jeho tvrdenia splátky splatné od 20.8.2011 do 20.5.2016 sa stali
splatnými dňa 6.8.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

9. Uzatvorená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy aj napriek ustanoveniu čl. II. bod 3,
podľa ktorého všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými

ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, ObZ a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí a tiež
aj napriek čl. II. bod 4, podľa ktorého vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ. spravovať
podľa príslušných ustanovení ObZ.

10. Súd podrobil súdnej kontrole predmetnú úverovú zmluvu a VOP, či neobsahujú neprijateľné

podmienky zmluvy, teda absolútne neplatné podmienky zmluvy v zmysle § 53 ods. 4 OZ. VOP, účinné
1.8.2002, ktoré mali byť súčasťou úverovej zmluvy, obsahujú 29 strán a pôvodný veriteľ vopred
tieto VOP naformuloval a predkladal ich žalovaným. V prejednávanom prípade išlo zo strany banky
- pôvodného veriteľa o spotrebiteľskú typovú, vopred predtlačenú zmluvu, ktorú uzatvárala s väčším
počtomobčanov. Pôvodnýveriteľvopredpripravilanaformulovalobsahtejtozmluvy,tiežvopredpripravil

VOP,kdestanovilpodmienkyrealizáciezmluvy,akoajpodmienkyamožnostipostúpeniazmluvyzbanky
na tretí subjekt a z dlžníkov na tretí subjekt. Žalovaní ako fyzické osoby - spotrebitelia ( žalovaný v 1.
rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako spoludlžníčka) nemali možnosť zasahovať do obsahu vopred
naformulovaných podmienok zmluvy a do obsahu VOP a dosiahnuť ich zmenu. Ako slabšia strana
nemohli vyjednávať a zmluvu mohli uzatvoriť len za predpokladu, že vopred naformulované podmienky

zmluvy prijmú. Žalovaní tvrdili, že pri uzatváraní úverovej zmluvy ich pôvodný veriteľ neoboznámil s
obsahom VOP a tiež ich neoboznámil osobitne s čl. 19 bod 16 VOP, týkajúcich sa postúpenia
pohľadávky z banky na iný subjekt. Tieto VOP nie sú verifikované ani žalovanými a ani pôvodným
veriteľom. Súdujez úradnejčinnostiznáme,žeSlov.sporiteľňapriuzatváraníúverovýchzmlúvosobitne
neoboznamovala klientov s obsahom VOP, ani so Sadzobníkom a podmienkami zmluvy, s ktorými

boli oboznámení len ich Zverejnením v priestoroch banky alebo na stránke Banky. Súd nevykonal
dôkaz navrhovaný žalobcom a neposkytol mu lehotu na predloženie dôkazu - vyžiadanie stanoviska
Slovenskej sporiteľne ohľadom toho, aká bola prax pri uzatváraní úverovej zmluvy s oboznamovaním
VOP klientov a ani lehotu na preverenie výzvy žalovaným pred postúpením pohľadávky a jej doručenie
žalovaným z toho dôvodu, že podľa názoru súdu by to bolo nehospodárne, keďže žalobcovi už

bola poskytnutá lehota na predloženie výzvy adresovanej žalovaným na úhradu dlhu pred postúpením
pohľadávky, ale túto ani na výzvu súdu v lehote stanovenej súdom nepredložil a nepredložil ju ani na
pojednávaní dňa 18.11.2015. Pokiaľ ide o predloženie stanoviska pôvodného veriteľa súd je toho
názoru,žetakýtodôkazbybolprerozhodnutiesúdubezpredmetnýzdôvodu,že akbyžalobca predložilsúdu stanovisko pôvodného veriteľa, aká bola všeobecná prax Slovenskej sporiteľne s oboznamovaním
VOP klientov pred uzavretím úverovej zmluvy, nepreukázal by, či v v konkrétnom prejednávanom
prípade boli žalovaní pred uzavretím úverovej zmluvy oboznámení s VOP a akým spôsobom boli

oboznámení a či boli s nimi individuálne dohodnuté podmienky zmluvy a VOP, konkrétne či bol
individuálne dohodnutý bod 19.16 VOP, teda pre rozhodnutie súdu by vykonanie takého dôkazu nemalo
žiaden význam a bolo by nehospodárne. Súd poukazuje na to, že od uzavretia úverovej zmluvy, ktorej
súčasťou by mali byť aj VOP, uplynulo 9 rokov, táto zmluva bola uzavretá so žalovanými na pobočke
Slov. sporiteľne v Liptovskom Hrádku, kde ju za banku podpísali 2 pracovníci, ktorých však žalobca

nenavrhoval v konaní vypočuť ako svedkov a napokon nie je zrejmé, či vôbec títo pracovníci ešte v
Slov. sporiteľni pracujú alebo nie. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na vyjadrenie Slov. sporiteľne, že
nemá k dispozícii žiadne materiály a žiadnu dokumentáciu, týkajúcu sa predmetnej úverovej zmluvy,
keďž túto odovzdala postupníkovi, t.j. žalobcovi, pri postúpení pohľadávky, je bezpredmetné poskytovať
ďalšie lehoty žalobcovi na predloženie stanoviska pôvodného veriteľa ohľadom oboznámenia s VOP
žalovaných pred uzavretím úverovej zmluvy a na predloženie výzvy na úhradu dlhu žalovaným

pôvodným veriteľom.

11. Tvrdenie žalobcu, že bod. 19.16 VOP bol dohodnutý medzi účastníkmi úverovej zmluvy v zmysle
§ 89 ods. 1 ZoB, podľa ktorého Banka si môže so svojím klientom zmluvne upraviť práva a povinnosti
z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, je nepravdivé, pretože toto ustanovenie §

89 ods. 1 Zob v čase uzavretia úverovej zmluvy nič také neumožňovalo, ustanovenie § 89 ods. 1 ZoB
v čase uzavretia úverovej zmluvy (22.5.2006) a aj v čase postúpenia pohľadávky (28.6.2011) sa týkalo
preukazovania totožnosti klienta a bolo v tomto znení: „Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
pri každom obchode požadovať preukázanie totožnosti klienta okrem obchodov uvedených v odseku 4;
pri každom obchode je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej

banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú
povinné odmietnuť.“
12. K zmene ustanovenia § 89 ods. 1 ZoB došlo až zákonom č. 132/2013 účinným od 10.6.2013,
kedy bol vložený nový odsek označený ako § 89 ods. 1, ktorý v druhej vete upravoval „Banka alebo
pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov

odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje
alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;“, pričom sa tieto práva a
povinnosti nesmeli odchýliť od § 2 ods. 3, 53 ods. 1 a 4 OZ, § 87 písm. f/ a § 88 ods. 2 O.s.p. a čl. 6 a 19
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 59/2008 zo 17. Júna 2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky v platnom znení. Takáto zmluva musela mať formu a podobu vyžadovanú zákonom

alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu72d) najneskôr pri uzavretí obchodu a za
jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.“ Podľa tohto ustanovenia nebolo možné postupovať ani v
zmysle prechodného ustanovenia § 122s ZoB k úpravám účinným od 10.6.2013.

13. Inštitút postúpenia je zákonom prípustný, avšak vychádzajúc z obsahu zmluvy, ktorej súčasťou mali
byť VOP, je potrebné konštatovať, že práva a povinnosti účastníkov nie sú v súvislosti s právom
postúpiť pohľadávku vyvážené vo vzťahu k obom účastníkom, nie sú individuálne dohodnuté, keďže sa
jedná o typovú zmluvu, ktorá však vykazuje znaky jasného nepomeru v neprospech spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka a v takom prípade je takúto podmienku, ktorá je nevyvážená, potrebné považovať

za absolútne neplatnú.

14. Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, aby banka úver zosplatnila, t.j. vyhlásila
predčasnú mimoriadnu splatnosť celého úveru pred postúpením pohľadávky riadnou a doručenou
výzvou žalovaným v zmysle cit. ust. § 565 OZ a tiež nepredložil žiaden dôkaz o ukončení úverového

vzťahu bankou odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy pred postúpením pohľadávky. Žalobca
v konaní nepreukázal, aby mu banka postúpila splatnú pohľadávku v žalovanej výške, resp. vo výške
uvedenej v zozname pohľadávok - v prílohe č. 1 ku zmluve o postúpení pohľadávky. Banka postúpila
pohľadávku žalobcovi a postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámila žalovaným, čo však nepostačuje
na to, aby žalobca bol aktívne legitimovaný.

15. Žalovaný v 1. rade bol v omeškaní s dlžnými splátkami, ale postúpenie sa týkalo celého dlhu, keďže
k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 28.6.2011.16. Žalobca predložil súdu výzvu na úhradu dlžnej sumy 2 876,25 eur a oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru adresovanú žalovanému v 1. rade zo dňa 18.7.2011 a výzvu na úhradu
dlžnej sumy 2 876,25 eur adresovanú žalovanej v 2. rade zo dňa 18.7.2011. Žalobca na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti bankového úveru však nebol oprávnený, keďže nemal povolenie vydané NBS
na vykonávanie bankovej činnosti, preto súd na toto oznámenie pri rozhodovaní nemohol prihliadnuť a
na základe tohto oznámenia nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.

17. Ak predmetom postúpenej pohľadávky podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok mala byť

suma 2 713,06 eur, potom je zrejmé, že pôvodný veriteľ ako banka postúpil zmluvou zo dňa 28.6.2011
nebankovej spoločnosti aj nezročné splátky úveru, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo zo strany
banky pred postúpením pohľadávky. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 na
žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. bola nezročná pohľadávka, preto je toto postúpenie neplatné a
žalobca na základe uvedeného nie je aktívne legitimovaný v tomto spore na podanie predmetnej žaloby.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu. Žalovaní v l.
a 2. rade boli v konaní úspešní, ale trovy konania si neuplatňovali a zo spisu nevyplýva, aby im nejaké
trovy konania vznikli, preto im súd trovy konania nepriznal.

19. Vedľajší účastník na podporu žalovaných má právo na náhradu trov konania v zmysle judikatúry KS

Prešov, keďže jeho písomné podania a prednes na pojednávaní mohli byť podkladom pre rozhodnutie
vo veci. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že namiesto určenia výšky trov konania, priznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú percentom, a to v rozsahu 100 % podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p. O výške náhrady trov konania vedľajšieho účastníka súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

20. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Výkladom ustanovení VOP možno dospieť k
záveru, že postupca a následne žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-
právny vzťah. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným

právom veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku,
nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety

tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy, pojem peňažný záväzok ako celok
a pojem časť peňažného záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako
celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku,
je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v
tom istom význame. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku,

možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia. Toto ustanovenie nadväzuje na
predchádzajúcu, teda prvú vetu ustanovenia. Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník
uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky,
právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Je zrejmé, že pod
slovným spojením „nesplácaný dlh“ je treba rozumieť dlh dlžníka v podobe vrátenia celého poskytnutého

úveru veriteľovi, nakoľko tento dlh vzniká až poskytnutým úveru dlžníkovi, ktorý ho má len možnosť vrátiť
vsplátkachpostupnýmsplácanímzazmluvnedohodnutýchpodmienok.Ust.§92ods.8nemožnospájať
s aktívnou legitimáciou žalobcu. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového
tajomstva a nehovorí o platnosti postúpenia pohľadávok. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S

nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. V tomto smere poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2014, sp. zn. 19C/34/2012., rozhodnutie
Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015, sp. zn. 8C/67/2013, rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline zo dňa 04.11.2015, sp. zn. 7Co/540/2015. Ďalej uviedol, že oznámenie postupcu žalovanému
o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému,

ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Na
podporu svojich argumentov upriamil pozornosť na rozsudok NS SR zo dňa 11.06.20103, sp. zn. 4
Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/133/2013. Nemožno
súhlasiť s názorom súdu a posúdením za neprijateľné tie ustanovenia všeobecných obchodnýchpodmienok, v zmysle ktorých je banka oprávnená postúpiť svoje pohľadávky voči klientovi na tretiu
osobu bez súhlasu klienta, avšak klient je oprávnený postúpiť alebo previesť svoje záväzky voči banke
výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Súd v podstate určil za neprijateľné ustanovenie

obchodných podmienok, ktoré plne korešponduje so zákonnými ustanoveniami.
V odvolaní namietal zároveň neúčelnosť trov vedľajšieho účastníka. Uviedol, že nárok na náhradu trov
právnehozastúpenianemožnopriznať,aksaurčitéprocesnépodanienadbytočneopakujebezuvedenia
nových, procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné,
bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. V tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 24.03.2015 sp. zn. 7 MCdo 15/2014 a uznesenie zo
dňa 19.03.2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty
svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup
združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod iba zbytočne

navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Úmyslom zákonodarcu
pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť kvalifikovanú
ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť
spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a

odborne kompetentné. Nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k porušeniu základného práva
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu na začatie
konania vyhovie v plnom rozsahu, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

21. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

22. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo vyjadrení k odvolaniu navrhlo rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnilo trovy odvolacieho konania.

23. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

24. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu -

Slovenská sporiteľňa, a.s. (banka) a žalovaní dňa 22.05.2006 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere
č. 0333390748, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 50 000 Sk. Žalovaní
sa zaviazali splatiť úver spolu so zmluvným úrokom v 120 mesačných splátkach vo výške 744 Sk.
Splatnosť prvej splátky bola určená k 20.06.2006 a poslednej k 20.05.2016. Žalobca aktívnu legitimáciuv predmetnom konaní odvíjal od zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28.06.2011 medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, o čom boli žalovaní právnym
predchodcom žalobcu upovedomení písomným oznámením zo dňa 18.07.2011. Predmetom postúpenia

mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovaným, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom
úvere č. 0333390748 zo dňa 22.05.2006. Žalobca si v konaní uplatnil splátky pôvodne splatné v zmysle
zmluvy o splátkovom úvere od 20.11.2010 do 20.05.2016, t.j. celkovo 67 splátok.

27. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

28. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex

specialis k inštitútu cesie.

29. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v

priebehu trvania úverového vzťahu.

30. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

31. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky

zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby
v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú
službu ( ,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením
pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva,
90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola

ochrana bankového tajomstva.

32. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.
zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských
veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr.

splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov
s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia
pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so
súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla
cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

33.Nedodržanímzákonnýchpodmienok postúpeniabankovejpohľadávkysatakétopostúpeniedostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

34. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že niktonemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska
kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v
spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci 6Co 58/2016)

35. Samotný nárok súd posudzoval aj podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý uvádza, že banky môžu postúpiť svoje
pohľadávky aj nebankovým subjektom, ak je dlžník nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych
dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku a je tu písomná výzva voči klientovi na

vrátenie. Žalobca nepredložil žiadnu písomnú výzvu X. X. na zaplatenie postúpenej pohľadávky, resp.
nedoložil vyhlásenie zosplatnenia zostatku úveru, takže neexistuje aktívna legitimácia u žalobcu z
platného postúpenia pohľadávky od banky. Žalobca nadobudol pohľadávku počas trvania úverového
vzťahu, pričom podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť predmetom postúpenia len splátka úveru, ktorá je po lehote
splatnosti viac ako 90 dní, a existuje písomná výzva ku klientovi na úhradu peňažného záväzku. Táto

podmienka pri postúpení pohľadávok od banky na žalobcu nebola splnená. Oznámenie mimoriadnej
splatnosti úveru vyhlásil až postupník - žalobca, nie banka. Keďže žalobca nepreukázal urobenie výzvy
zo strany banky na zaplatenie pohľadávok, pričom banka môže postupovať len splatné pohľadávky,
potom postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu znamená obchádzanie zákona a je to neplatný právny
úkon. Preto súd žalobu zamietol (rozsudok KS v Prešove vo veci 12Co157/2015).

36. Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva
a povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu
19.16 VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92

ods. 8 zákona o bankách, je v rozpore so zákonom a tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie,
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide preto
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je kogentným ustanovením
a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove
vo veci 18Co 109/2011).

37. V konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným
veriteľom - Slovenskou sporiteľňou a.s. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo
k zosplatneniu celého dlhu žalovaných, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným
veriteľom.

38.Vzhľadomnakonečnúsplatnosťúverudohodnutúvzmyslezmluvyosplátkovomúvereašpecifikáciu
splátok, ktorých zaplatenia sa žalobca v predmetnom konaní domáha (splátky v zmysle zmluvy pôvodne
splatné od 20.11.2010 do 20.05.2016), je zrejmé, že súčasťou postupovanej pohľadávky boli aj splátky,
ktorých splatnosť mala nastať až po 28.06.2011, t.j. po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky, čo je

v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže na žalobcu bola postúpená pohľadávka, ktorá ku
dňu postúpenia nebola v celosti splatná. Žalobca v konaní napriek výzve prvoinštančného súdu zároveň
nepreukázal, že postúpeniu pohľadávky predchádzalo zaslanie výzvy bankou adresovanej žalovaným
v zmysle § 92 ods. 8 ZoB.

39. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky
v čase jej postúpenia, výzva banky adresovaná dlžníkom pred postúpením pohľadávky), postúpenie
pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S
ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca

nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto
mu nie je možné toto právo priznať.

40. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedajú aj správne súvisiace výroky o trovách konania.41. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odvolací súd
uvádza:

42. Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016
(ďalej len O.s.p.) ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

43. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. (účinného do 31.12.2014) do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

44. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,

posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

45. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

46. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 04.12.2013 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na
strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Súd prvej inštancie o námietke
neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania vznesenej žalobcom rozhodol uznesením
č.k. 5C/156/2014-107 zo dňa 23.01.2015 tak, že vedľajšie účastníctvo Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS na strane žalovaných pripustil. Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo

potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/116/2015-176 zo dňa 27.05.2015 a nadobudlo
právoplatnosť 30.06.2015.

47. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol v konaní pred súdom prvej inštancie vo veci úspešný
ani čiastočne, vzniklo právo na náhradu trov konania plne úspešným žalovaným ako aj Združeniu na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS vystupujúcemu v konaní na podporu žalovaných (§ 93 ods. 4 O.s.p.
vspojenís§142ods.1O.s.p.účinnýmvčaserozhodovaniasúduprvejinštancie).Bolopretosprávne,ak
súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na náhradu trov konania Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS v rozsahu 100 %. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta neúčelnosť trov vynaložených Združením
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, tu odvolací súd konštatuje, že účelnosť trov doposiaľ súdom

prvej inštancie posudzovaná nebola, keďže vyhodnotenie účelnosti trov konania má vplyv len na výšku
náhrady trov konania, nie na samotný nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov
konania bude súd prvej inštancie rozhodovať až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odvolacie
námietky žalobcu sú preto predčasné a v tomto štádiu konania neopodstatnené.

48. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a úspešní žalovaní si ich
náhradu neuplatnili, žiadne trovy odvolacieho konania im zo spisu nevyplývajú, odvolací súd preto

rozhodol tak, že náhrada trov odvolacieho konania sa stranám nepriznáva. Trovy odvolacieho konania
si však uplatnilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vystupujúce v konaní na strane
plne úspešných žalovaných, odvolací súd preto rozhodol, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Je potrebné poznamenať, že na
procesnýchprávachapovinnostiachsubjektuvystupujúcehovsporeakovedľajšíúčastníkničnezmenila

zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti
nového Civilného sporového poriadku od 1.7.2016. Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, aj námietky žalobcu a nakoniec aj rozhodnutie
súdu do 30.6.2016 vrátane sú procesnými úkonmi strán sporu a súdu, ktorých účinky (vznik vedľajšieho
účastníctva) zostávajú zachované. Iný výklad a aj postup prvoinštančného súdu vo vzťahu k pôvodnému

vedľajšiemu účastníkovi by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany
legitímneho očakávania a následne aj princípu právnej istoty ako jedného z princípov právneho štátu
(porov. Uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 181/2015). Nie je možné naviac ani ponechať na náhodu, či
sa spor právoplatne skončí alebo nie do 30.6.2017. To by bolo v absolútnom rozpore aj so základnýmizásadami CSP (čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4. ods. 2). Náhradu trov odvolacieho konania združenia
znáša neúspešný žalobca. O jej výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

aloletých detí iné nd povinnosť (§ 63 dos.ajetkových pomerov neprihliada.enia sa tohto rodiča povinností
platiť výživné, a to Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).