Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. jún 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/472/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315211988
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4315211988.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: WM

Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany 921 01,
zastúpený JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., IČO: 36 866 598, so sídlom Sad A. Kmeťa 24,
Piešťany 921 01, proti žalovanému: Q. D., XX.XX.XXXX, D. E. XXX, o zaplatenie 11.156,88 eura , takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3784,51 eur, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne
zo sumy 3784,51 eur od 15.8.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 11156,88 eur, ročný úrok
vo výške 11,75 % zo sumy 7286,55 eur od 26.9.2014 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania 8% to
sumy 7286,55 eur od 26.9.2014 do zaplatenia, ročný úrok 14,40 % zo sumy 86,01 eur od 26.9.2014 do
zaplatenia, ročný úrok z omeškania 8 % zo sumy 86,01 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a k náhrade trov
konania. V písomnej žalobe uviedol, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0223116617 zo dňa

3.4.2008 (ďalej aj ako „Zmluva o úvere“) poskytol právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa,
a.s. žalovanému úver vo výške 200.000,- SK/6638,78 eur s dohodnutou premenlivou ročnou úrokovou
sadzbou vo výške 11,75 %. Podpísaním Zmluvy o úvere sa žalovaný v zmysle článku I. bod 1. Zmluvy
o úvere zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky, a to všetko v 119-tich pravidelných
mesačných splátkach vo výške 2923,- Sk/97,02 eur mesačne, splatných k 20. dňu kalendárnom mesiaci,
pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.5.2008. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
na 20.3.2018. Ročná percentuálna miera nákladov je dohodnutá vo výške 13,99 %. Výzvou zo dňa

10.7.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. písomne vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 15
dní od doručenia danej výzvy. Žalovaný však na túto výzvu nereagoval. Nakoľko žalovaný porušil
povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpila v zmysle bodu 7.6.1
Všeobecných obchodných podmienok k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, a to ku
dňu 14.8.2013, v dôsledku čoho sa celá pohľadávka Slovenskej sporiteľni, a.s. voči žalovanému stala
splatnou. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere neplnil riadne, v dôsledku čoho
ku dňu 25.9.2014 t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom

sumu 11038,18 eur. Uvedená suma pozostáva z: - istiny vo výške 7286,55 eur, - príslušenstva
vo výške 3751,63 eur. Na základe zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby
nové č.ú. 223947488 zo dňa 28.11.2007 (ďalej aj ako „Zmluva“) poskytol právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému bankové produkty v kombinácii balíka EXTRA, a to vedeniebežného účtu č. 0223022784/0900, poskytnutie elektronických služieb k účtu, vydanie platobnej karty
a po splnení podmienok povolené prečerpanie do výšky 5000,- Sk/165,97 eur. Nakoľko žalovaný
porušoval svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, Slovenská sporiteľňa, a.s. odstúpila od zmluvy s tým, že

ak pohľadávka nebude splatená, bude Slovenská sporiteľňa, a.s. oprávnená vymáhať svoju pohľadávku
súdnou cestou. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy neplnil riadne, v dôsledku čoho
ku dňu 25.9.2014 t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky, dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom
sumu 118,70 eur. Uvedená suma pozostáva z: - istiny vo výške 86,01 eur, - príslušenstva vo výške 32,69
eur. Dňa 25.9.2014 boli pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému Zmluvou o podstúpení

pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpené na žalobcu. Oznámeniami zo dňa 7.10.2014 upovedomila
Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaného o postúpení pohľadávok. Výzvami na zaplatenie pohľadávky
zo dňa 16.2.2015 a 16.3.2015 bol žalovaný vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej
sumy. Na tieto výzvy však žalovaný vôbec nereagoval.

2. Okresný súd Levice vo veci vydal dňa 26.8.2015 pod č.k. 7C/472/2015-33 platobný rozkaz. Platobný

rozkaz bol uznesením zo dňa 29.1.2016 pod č.k. 7C/472/2015-42 zrušený v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p.,
nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho
prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom
1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene
právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných
právach a povinnostiach.

4. Žalobu s prílohami a procesné poučenie v zmysle § 292 CSP spolu s výzvou, aby sa k žalobe vyjadril
v lehote 15 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení
vzniesol námietku premlčania v zmysle § 100 ods. 1, § 101 zákona č. 40/1964 Z.z. v platnom znení.
Uviedol, že poslednú splátku zaplatil v septembri roku 2009. Tiež neexistuje žiadna obojstranne uzavretá
zmluvaouznanípohľadávkysterajšímnavrhovateľom. Žiada,abysúdpodanýnávrh akocelokzamietol

ako nedôvodný.

5. Žalobca vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 17.2.2017 uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením
žalovaného, že uplatnený nárok je premlčaný. Dlh zo Zmluvy o úvere nie je premlčaný, nakoľko: 1.
tento dlh žalovaný splácal aj po septembri roku 2009, 2. konečná splatnosť dlhu zo Zmluvy o úvere

bola zmluvne dohodnutá na 20.3.2018, 3. v dôsledku porušenia zmluve dohodnutých povinností právny
predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a to ku dňu 14.8.2013. Žalobca má za to, že
žalovanýsplácaldlhzoZmluvyoúvereposeptembri2009.Zprehľadusplátokvyplývatvrdeniežalobcuo
splácaní dlhu zo Zmluvy o úvere po septembri 2009 t.j. tento prehľad splátok absolútne vyvracia tvrdenia
žalovaného o realizácii poslednej splátky v septembri 2009, nakoľko z neho jednoznačne vyplýva dátum

poslednej úhrady dlhu zo Zmluvy o úvere, a to deň 25.3.2014. Žalobca týmto prehľadom splátok teda
jednoznačnepreukázalnepravdivosťtvrdenížalovanéhoodátume poslednejúhrady. Nakoľkožalovaný
realizoval poslednú úhradu dňa 25.3.2014, nie sú premlčané žiadne splátky úver. Žalobca zároveň dáva
do pozornosti fakt, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a to ku dňu 14.8.2013, čoho
dôsledkom sa splatným stal celý dlh, pričom zároveň tento celý zosplatnený dlh žalovaný po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti splácal (posledná úhrada ako bolo vyššie uvedené bola dňa 25.3.2014), t.j. nie
je žiadna pochybnosť o tom, že žalobcom uplatnený nárok zo Zmluvy o úvere nie je premlčaný. Dlh
zo Zmluvy o poskytnutí balíka nie je premlčaný, nakoľko: 1. tento dlh žalovaný splácal aj po septembri
roku 2009, 2. došlo ku konkludentnému uznaniu dlhu. Z prehľadu splátok vyplýva, že poslednú splátku
na zaplatenie tohto dlhu žalovaný realizoval dňa 25.3.2014. Ako uviedol žalovaný vo svojom podaní,

žalovaný neuznal svoj dlh zo Zmluvy o poskytnutí balíka voči žalobcovi písomne, t.j. jednostranným
písomným právnym úkonom (uznanie dlhu je vždy jednostranný právny úkon, a nie dvojstranný ako sa
mylne domnieva žalovaný). Avšak žalovaný svojim konaním a správaním uznal dlh. K tomuto uznaniu
nedošlo písomne, ale v dôsledku splácania dlhu zo Zmluvy o poskytnutí balíka po odstúpení Slovenskou
sporiteľňou, a.s. od tejto zmluvy. Nakoľko v Občianskom zákonníku absentuje úprava situácie, keď

dlžník plní po splatnosti dlh, je nutné na túto situáciu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a
to konkrétne § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, a to konkrétne § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Je nepochybné, že v prípadoch, ak dlžník plní dlh po konečnej splatnosti, resp. po tom čo bol na plnenie
vyzvaný, tak dlžník chce tento dlh splatiť, t.j. dochádza ku konkludentnému uznaniu dlhu. Nakoľkožalovaný plnil dlh zo Zmluvy o poskytnutí balíka po jeho konečnej splatnosti, t.j. po dni kedy Slovenská
sporiteľňa, a.s. odstúpila od Zmluvy o poskytnutí balíka a vyzvala žalovaného na jeho zaplatenie, je
nepochybné, že žalovaný tento dlh chcel splatiť, a teda v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka

došlo zo strany žalovaného k uznaniu dlhu z tejto zmluvy. Začala plynúť nová premlčacia lehota na
zaplatenie tohto dlhu, ktorá ku dňu podania žaloby neuplynula. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani dlh
zo Zmluvy o poskytnutí balíka nie je premlčaný. Nakoľko preukázali, že ani jeden z uplatnených nárokov
nie je premlčaný, žiadajú, aby súd vyhovel žalobe zo dňa 26.6.2015 v celom rozsahu.

6. Okresný súd Levice dňa 19.5.2017 pojednával v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180 CSP,
pričom predvolanie mu doručil do vlastných rúk na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky (§ 106 ods. 1 písm. a/ CSP), pričom súd považoval neprevzatú zásielku v odbernej lehote za
doručenú v zmysle § 111 ods. 3 CSP. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku vo
veci samej na deň 16.6.2017.

7. Po vykonaní dokazovania, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:

Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 28.11.2007 Zmluvu o
poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby, ktorej predmetnom bolo poskytnutie Bankových

produktov v kombinácii Balíka EXTRA, vedenie bežného účtu č. 0223022784/0900, poskytnutie
Elektronických služieb k Účtu, vydanie Platobnej karty VISA Electron, poskytnutie Povoleného
prečerpania.

8. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 23.7.2011 odstúpil od zmluvy, na základe ktorej

bol žalovanému poskytnutý účet č. 223022784, zmluvy, na základe ktorej bolo poskytnuté Povolené
prečerpanie k účtu č. 223022784 a to s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia, pričom od tohto dňa už
Povolené prečerpanie mu nebude poskytované a zároveň banka týmto vyhlásila mimoriadnu splatnosť
tohto Povoleného prečerpania. Zároveň vyzvala žalovaného k úhrade 153,73 eur ako pohľadávky z
povoleného prečerpania, do 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

9. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 3.4.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č.
0223116617. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebný
- bezúčelový úver vo výške 6638,78 eur (200 000- SK), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 119
mesačných splátkach po 97,02 eur (2923,00 SK) s periodicitou splátok mesačne k 20. dňu v

kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej splátky istiny bola stanovená na deň 20.5.2008 a konečná
splatnosť úveru na deň 20.3.2018. Výška úrokovej sadzby bola premenlivá 11,75 % p.a. v deň
uzatvoreniaúverovejzmluvy,poplatokzasprávuúverubol1,99eur(60,-SK)mesačne.Splatnosťsplátky
úrokov a poplatkov bola posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov bola
13,99 %. Celkové náklady spojené s úverom boli 5155,07 eur (155 301,70 SK). Náklady nezahrnuté do

výpočtu RPMN: sankcie za porušenie povinnosti Dlžníka vyplývajúcich z Úverovej zmluvy, výška týchto
sankciíjeuvedenávSadzobníkualebovoZverejnení; poplatkyspojenésvedenímúčtudlžníkauvedená
v Sadzobníku alebo vo Zverejnení. Zároveň v čl. II bod 2 Zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so
súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené
Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a

zaväzuje sa ich dodržiavať.

10. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 10.7.2013 realizoval na adresu žalovaného Výzvu, v
ktorej mu oznámil, že splácanie pohľadávok z úveru č. 223116617 je v omeškaní ku dňu 30.6.2013
vo výške 3930,72 eur. Vyzval ho k úhrade najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. V prípade

neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote, Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpi k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti pohľadávky a následne k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu.

11. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.8.2013 je zrejmé, že právny predchodca
žalobcu ku dňu 14.8.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo

Zmluvy o úvere č. 223116617 stala splatnou v celom rozsahu. Úverová pohľadávka ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti predstavuje 9466,78 eur. Žalovaný bol vyzvaný k splateniu pohľadávky do 15
dní od prevzatia tohto oznámenia.12. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. podaním zo dňa 7.10.2014 zaslala
žalovanému Oznámenie o postúpení pohľadávky, v ktorom mu oznámila, že došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá vznikla z úveru/číslo účtu: 223947488 na žalobcu a to vo výške 118,70 eur s

príslušenstvom.

13. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. podaním zo dňa 7.10.2014 zaslala
žalovanému Oznámenie o postúpení pohľadávky, v ktorom mu oznámila, že došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá vznikla z úveru/číslo účtu: 223116617 na žalobcu a to vo výške 11038,18 eur s

príslušenstvom.

14. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č, 1352/2014/CE zo dňa 25.9.2014.

15. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 16.2.2015 a 16.3.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie

pohľadávky. Na výzvy žalovaný nereagoval.

16. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvárania úverovej zmluvy (28.11.2007 i 3.4.2008) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

17. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (l) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom

aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých
ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytnutí spotrebiteľského úveru, najmä
o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

19. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinný k 3.4.2008) zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písm. i/ výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa písmena j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa písmena k/ priemernú hodnotu

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

20. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal

čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá
služba . Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/ b/ d/ až
j/ k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 52 Obč. zák. (účinný k 28.11.2007) (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §
55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.23. Podľa § 52 Obč. zák. (účinný k 3.4.2008) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. (4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Obč. zák. (v znení účinnom k 28.11.2007 i 3.4.2008) spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

25. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Z predložených Zmlúv súd zistil, že daný zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným je potrebné považovať za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka
azákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochanásledne potomajpodriadiťhoprávnemurežimu

týchto noriem upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Je to z
dôvodu, že zo strany právneho predchodcu žalobcu bolo poskytnuté povolené prečerpanie žalovanému
za účelom používania kreditnej karty i poskytnutý splátkový úver v rámci jeho podnikateľskej
činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, ktoré okolnosti vyplývajú aj zo zmluvy. Takto sú

naplnené zákonné kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia je
treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda
aj na odstúpenie od zmluvy, uznanie záväzku, premlčanie. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne
normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.), že na všetky právne vzťahy, v ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď sa
inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Podľa § 48 ods. 1 Obč. zák. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

28. Podľa § 48 ods. 2 Obč. zák. odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

29. Právo veriteľa odstúpiť od Zmluvy v prípade, ak klient porušil akúkoľvek zmluvnú povinnosť

zakotvuje čl. 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil
zmluvu tým spôsobom, že jeho bežný účet bol v nepovolenom prečerpaní žalobca písomne dňa
23.7.2011 odstúpil od zmluvy, a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia, pričom od tohto dňa
už povolené prečerpanie nebude poskytované a zároveň týmto banka vyhlasuje mimoriadnu splatnosť
tohto povoleného prečerpania. Ukončenie možnosti čerpania úverového rámca a zosplatnenie úveru

bolo preukázané prehľadom transakcii na bežnom účte žalovaného č. 0223022784, kde je ukončenie
možnosti čerpania úverového rámca evidované dňa 25.7.2011 ako „Ukončenie úverového rámca
aktívnej KTK zmluvy“ a „Ukončenie zmluvy o účte“.

30. Podľa § 451 Obč. zák. (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2)

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa

získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Podľa § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.33. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliada len na námietku. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

34. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

36. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

37. S poukazom na ust. § 48 ods. 2 Obč. zák. sa zmluva o možnosti čerpania úverového rámca a o
používaní platobnej karty zrušila od začiatku (ex tunc) a preto účastníci sa majú vyporiadať podľa zásad
o vydaní bezdôvodného obohatenia a to konkrétne podľa § 457 Obč. zák. V spotrebiteľských veciach
aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť

skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť
prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalobcovi
vo forme poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému platí dvojročná subjektívna premlčacia
lehota, ktorá začala plynúť žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi najneskôr dňa 26.7.2011
t.j. nasledujúci deň po ukončení čerpania úverového rámca, ukončení zmluvy o účte (25.7.2011) a v

uvedený deň nepochybne mal vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká
konkrétna je výška jeho bezdôvodného obohatenia. Žaloba na súd bola podaná dňa 29.6.2015 t.j. po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keď žalobcovi resp. právnemu predchodcovi dvojročná premlčacia
doba uplynula dňa 26.7.2013. Keďže žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby, súd podanú
žalobu v tejto časti zamietol. Keďže došlo k premlčaniu istiny, za premlčané považoval súd aj jej

príslušenstvo.

38. K námietkam žalobcu uvedených v bode 5 rozsudku, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná,
nakoľko žalovaný realizoval úhrady po odstúpení od Zmluvy poskytnutí balíka a teda došlo v zmysle
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka zo strany žalovaného k uznaniu dlhu, súd neprihliadol. Súd

poukazuje na to, že ustanovenia spotrebiteľského práva sa aplikujú nielen na hlavný právny vzťah medzi
stranami sporu, ale aj na vzťah bezprostredne nadväzujúci na spotrebiteľskú zmluvu, v danom prípade
aj na právny úkon uznania dlhu. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah a na daný právny
úkon by sa použil režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného
ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Uznanie záväzku je nepochybne jednostranný právny

úkon, ktorým dlžník čo do dôvodu a výšky uznáva záväzok voči veriteľovi. V tejto súvislosti je teda
namieste uviesť, že nie je správny názor žalobcu, ktorý považuje čiastkové plnenie žalovaného po
odstúpení od zmluvy za jeho uznanie záväzku, pretože treba rozlišovať právnu úpravu podľa toho,
či ide o uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, alebo uznanie záväzku v zmysle § 323
Obchodného zákonníka. V súdenom prípade ide totiž o spotrebiteľskú zmluvu, pričom tu treba aplikovať

právnu úpravu podľa občianskeho práva, kedy neprichádza do úvahy považovať za uznanie záväzku
konkludentné konanie (uznanie časti dlhu ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok
záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka), preto tento argument žalobcu neobstojí.

39. Nakoľko Zmluva o splátkovom úvere č. 022116617 má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere s

poukazom na zdôvodnenie pod č. 26 rozsudku, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre
takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2 cit. zákona. Súd teda najskôr zisťoval, či zmluva o splátkovom úvere má
všetky povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.40. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva

neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i) cit. zákona údaj o výške, počte a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 97,02 eur
bez bližšej špecifikácie t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku
splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom ustanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru predstavuje prehľadné

vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku
prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako bude dlho úver splácať, čo z jednotlivých
splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná
posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných
ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 4 ods. 2 písm.

i) cit. zákona je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na
istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho
platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje
zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti
zmluvy.

41. Vzhľadom na uvedené sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanému považuje v zmysle § 4 ods. 3 poslednej vety cit. zákona za bezúročný a bez poplatkov.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia
pohľadávkyodprávnehopredchodcunemánároknazaplatenieúrokuzpôžičky,ani žiadnychpoplatkov,

ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.

42.Takakoužbolouvedenévbode37rozsudku,súdjepovinný ajzúradnejmociprihliadaťnaoslabenie
nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. V ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku

bez ohľadu na skutočnosť, že aj žalovaný vzniesol námietku premlčania.

43. Zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu úveru poskytnutého na základe zmluvy
č. 0223116617 ku dňu 14.8.2013, pričom týmto dňom sa stali splatnými splátky, ktorých splatnosť mala
nastať v zmysle úverovej zmluvy až po tomto dátume. Splatnosť splátok, ktorých lehota splatnosti

uplynula pred týmto dňom, nie je dotknutá. Žaloba zo strany žalobcu bola podaná na tunajší súd dňa
29.6.2015, preto v zmysle vyššie uvedeného, premlčané sú všetky splátky pri ktorých splatnosť nastala
predo dňom 29.6.2012, pričom súd aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho
zákonníka, ktorá je pre nepodnikateľa, spotrebiteľa výhodnejšia (pozri napr. rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 10.12.2013 sp.zn. 6Co/105/2013). Pri tejto úverovej zmluve sú premlčané

splátky splatné od 20.5.2008 do 20.6.2012. Premlčaných je 50 splátok. Za toto obdobie žalovaný
uhradil 2428,81 eur, ktorá okolnosť vyplýva z Prehľadu splátok dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere č.
0223116617 zo dňa 3.4.2008. Výška splátky úveru bez úroku, poplatkov predstavuje sumu 55,79 eur
t.j. výška úveru 6638,78 eur: 119 splátok. Nepremlčané splátky sú splatné od 20.7.2012, pričom ide
o 69 splátok úveru. Spolu je tak nepremlčaných 69 splátok istiny v sume 3849,51 eur (69x55,79 eur).

Od uvedenej sumy je potrebné odrátať platby žalovaného a to dňa 28.2.2014 vo výške 30 eur a dňa
25.3.2014 vo výške 35 eur t.j. spolu 65 eur. Po zarátaní sumy 65 eur na nepremlčané splátky, žalobcov
nárok voči žalovanému predstavuje sumu 3784,51 eur . Z uvedeného dôvodu súd vo zvyšnej časti
žalobu zamietol i s príslušnými úrokmi.

44. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15,
Home Credit Slovakia, a.s. c/a E. C.X., súd uvádza, že v danom prípade neprichádza do úvahy priamy
účinok Smernice EP a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, a hoci v danom prípade
ide zákon č. 258/2001 Z.z. v ust. § 4 ods. 2 písm. i) nad rámec vyššie citovanej Smernice, toto
ustanovenie zákona je pre súd záväzné a jeho jazykovým výkladom možno dospieť jedine k záveru, že

zmluva musí obsahovať osobitne vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok iných poplatkov,
čo potvrdzuje aj konštantná judikatúra slovenských súdov. Znenie zákona je explicitné a pokiaľ by súdy
začali vykladať ust. § 4 ods. 2 písm. i) eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie
splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov, v podstate by tým nahradili vnútroštátne právo Smernicou,čo však v danom prípade nie je možné, pretože sa jedná o spor medzi jednotlivcami, a to vylučuje priamy
účinok Smernice. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch je jednoznačné, že zákon požaduje
členenie splátok na istiny, úrokov a poplatkov a akýkoľvek iný výklad, ktorý by mohol byť v súlade

so Smernicou, by bol v priamom rozpore so zákonom, teda tým, čo je v zákone jasne napísané a
čo je platné a účinné. Výklad, ktorý by považoval za postačujúce uviesť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere výšku splátky bez jej ďalšieho členenia, by bol nielen v rozpore so znením zákona, ale zároveň
by porušil zásadu právnej istoty, keď aj v tomto prípade strana sporu mohla legitímne očakávať, že súd
rozhodne tak, ako iné súdy v stovkách obdobných prípadov, keď úvery považovali za bezúročné a bez

poplatkov, keď zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z
uvedených dôvodov tunajší súd vykladá dotknuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch tak,
že sa vyžaduje členenie na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov.

45. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

46. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

47.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v znení účinnom od 1.2.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania
po 31.1.2013.

49. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške

3784,51 eur a preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Žalovaný sa dostal s vrátením
úveru do omeškania a to odo dňa nasledujúceho po tom, čo sa stal splatný celý úver t.j. odo dňa
15.8.2013. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych
bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,50 % a

preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania
vo výške 8 % ročne, no keďže mu patrí úrok z omeškania iba v sadzbe 5,50 % v zmysle citovaných
právnych predpisov, súd jeho nárok vo zvyšku zamietol. Zmluva bola síce uzavretá pred 1. februárom
2013 a podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januára 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013, no podľa názoru súdu toto prechodné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že platí iba v tom
prípade, ak aj omeškanie nastalo pred 1. februárom 2013 a pokračuje aj po 31. januári 2013, keďže
uvedené prechodné ustanovenie obsahuje spojenie „aj za dobu omeškania po 31. januári 2013“ a nie
formuláciu aj za omeškanie, ktoré nastalo alebo začalo až po 31. januári 2013. Omeškanie žalovaného
so zaplatením celej pôžičky nastalo až po 1.2.2013, a preto z uvedených dôvodov považoval súd nárok

na vyšší úrok z omeškania za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.

50.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovtaksúdpovažovalžalobuzadôvodnúlenvčasti ozaplatenie
sumy 3784,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 15.8.2013 do zaplatenia, preto jej
vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

51. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z omeškania v lehote
stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP t.j. v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku keďže na
určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by
na to ani zákonný dôvod vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením nevrátenej

istiny úveru viac ako 3 roky, a tak by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo
zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanému
nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou
priamo na žalobcu.52. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2)
Ak mala strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa § 262 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

54. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 11156,88 eur s príslušenstvom priznaná suma 3784,51
eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 33,68 % a hrubý úspech žalovaného 66,32
% a teda konečný úspech žalovaného 32,64 % (66,32-33,68), čo v konečnom dôsledku znamená právo
žalovaného na náhradu účelne vynaložených

trov celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko však úspešnému žalovanému v konaní žiadne
trovy nevznikli, súd mu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl.
2 CSP, čl. 17 CSP vo výroku III. náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Súd má pritom za to, že
v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania,
bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia

čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení

- Exekučný poriadok).

v Leviciach, dňa 16.6.2017