Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/122/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116210754
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116210754.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Slovenská republika, v konaní zastúpená Daňovým úradom

Trenčín, so sídlom v Trenčíne, ul. K dolnej stanici 22, proti žalovaným: 1. I.STAR, s.r.o., so sídlom
Matúšova 75, Trenčín, IČO: XXXXXXXX, zastúpený zástupcom: L.. T. O., bytom Ducové 132, 2.
Poľnohospodársko - šľachtiteľské družstvo Krakovany - Stráže, so sídlom Školská 401/8, Krakovany,
IČO: XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Jurajom Hladkým, advokátom so sídlom v Bratislave, Zadunajská
cesta 3, o určenie neplatnosti právnych úkonov, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému v 1. rade súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému v 2. rade súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.06.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovaným
domáha rozhodnutia súdu, ktorým určí, že právny úkon žalovaného v 2. rade „Odstúpenie od Kúpnej
zmluvy zo dňa 22.12.2014“ zo dňa 04.03.2016 a právny úkon žalovaných „Zmluva o budúcich kúpnych
zmluvách“ zo dňa 29.12.2014, sú neplatné.

2. Túto žalobu odôvodnil žalobca tým, že v období od 04.02.2014 do 23.04.2015 vykonal v obchodnej
spoločnosti LEGUSEM, s.r.o. daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roku 2012. Táto obchodná spoločnosť zanikla s účinnosťou od 31.03.2016 v dôsledku zlúčenia so
žalovaným v 1. rade. Dňa 17.03.2015 žalobca vydal Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia č.
XXXXX/XXXX, ktorým zakázal žalovanému v 1. rade nakladať so stavbami (v počte 9) zapísanými na LV
č.XXXXprekat.úz.G..Dodňaspísaniažalobyjetotopredbežnéopatrenieúčinné.Dňa09.05.2016bolo
žalobcovi doručené z Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor podanie „Doručenie odstúpenia od

zmluvy-žiadosťostanovisko“,prílohouktoréhoboloajOdstúpenieodkúpnejzmluvyzodňa22.12.2014.
Toto odstúpenie je zo dňa 04.03.2016. Prílohou podania boli aj Súhlas s odstúpením od zmluvy zo
dňa 08.03.2016 a Zmluva o budúcich kúpnych zmluvách zo dňa 29.12.2014. Okresný úrad žalobcovi
oznámil, že zápisom odstúpenia od kúpnej zmluvy (záznamová listina), by došlo k zrušeniu poznámky o
predbežnom opatrení. Skutočnosť, že súčasný vlastník (žalovaný v 1. rade) voči odstúpeniu od zmluvy
nenamieta, nie je možné subsumovať pod pojem nakladanie s nehnuteľnosťou. Správca dane (zástupca
žalobcu) odpovedal okresnému úradu tak, že nesúhlasí so zápisom odstúpenia od zmluvy, nakoľko

jej zápisom by došlo k zrušeniu poznámky, čím by bola ohrozená vymáhateľnosť vyrubenej dane. Z
predmetného odstúpenia vyplýva, že žalovaný v 2. rade jednostranne odstúpil od Kúpnej zmluvy zo
dňa 22.12.2014, ktorú uzatvoril so žalovaným v 1. rade (resp. jeho právnym predchodcom obchodnou
spoločnosťou LEGUSEM s.r.o.) na základe čl. IV bod 4.2. Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách zo dňa29.12.2014. Žalovaný v 1. rade odstúpenie od zmluvy nenamietal. Podľa žalobcu sú toto odstúpenie
od zmluvy a takisto Zmluva o budúcich kúpnych zmluvách zo dňa 29.12.2014 absolútne neplatnými
právnymi úkonmi z dôvodu neurčitosti, nezrozumiteľnosti, zmätočnosti a rozporu s právnymi predpismi.

Podľa žalobcu nie je možné odstúpiť od kúpnej zmluvy na základe ustanovenia inej zmluvy. V kúpnej
zmluve zo dňa 22.12.2014, od ktorej žalovaný v 2. rade odstúpil, nebola možnosť odstúpenia od zmluvy
dojednaná.BolotodojednanéažvZmluveobudúcichkúpnychzmluváchzodňa29.12.2014.Neurčitosť,
nezrozumiteľnosť a zmätočnosť vidí žalobca v tom, že z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. G. vyplýva,
že žalovaný v 1. rade nadobudol nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2015, čo je

odlišný dátum ako je uvedený v Zmluve o budúcich kúpnych zmluvách zo dňa 29.12.2014. Nakoniec
odstúpenie od zmluvy obchádza zákon, a to § 50 ods.2 Daňového poriadku, podľa ktorého
právne úkony urobené po zapísaní poznámky do katastra nehnuteľností, ktoré sú v rozpore s uloženým
predbežným opatrením, sú neplatné. Ním sa obchádza zákonný účinok predbežného opatrenia, ktorým
je zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, aby bol zabezpečený účel daňovej kontroly (vymožiteľnosť
dane). Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov odôvodnil tým,

že zápisom odstúpenia od zmluvy, by došlo k strate zabezpečenia daňového nedoplatku žalovaného
v 1. rade, teda vlastníka zabezpečených nehnuteľností. Rozhodnutie v tejto veci by vytvorilo jasný,
zrozumiteľný a pevný základ pre usporiadanie vzťahov všetkých účastníkov tohto sporu.

3. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný v 2. rade písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 25.07.2016.

V ňom uviedol k podstate sporu najmä to, že v roku 2014 v dôsledku prepadu cien agrokomodít a
katastrofálneho sucha v roku 2013 sa dostal do finančných problémov, ktoré riešil odplatným prevodom
stavieb v jeho vlastníctve na obchodnú spoločnosť LEGUSEM s.r.o., ktorá mu v rokoch 2010 a 2011
poskytla odklad splátok na dodávku vstupov do rastlinnej výroby (hnojivá, pesticídy, osivá), ktoré
mu dodala. Išlo spolu o takmer 750.000 eur. Následne došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok.

Išlo o dočasné riešenie, pretože žalovaný v 2. rade potrebuje prevedené nehnuteľnosti pre vlastnú
podnikateľskú činnosť. Súčasťou ich vzájomnej dohody bola aj dohoda, že spoločnosť LEGUSEM s.r.o.
bude povinná odplatne previesť prevedené nehnuteľnosti späť na žalovaného v 2. rade za rovnakú cenu.
Spätné odkúpenie sa malo udiať postupne od roku 2016 do roku 2020. Takúto dohodu uzatvorili strany
v samostatnej zmluve o budúcich kúpnych zmluvách. Pre dôležitosť prevedených nehnuteľností pre

žalovaného v 2. rade sa strany takisto dohodli, že spoločnosť LEGUSEM s.r.o. nesmie uskutočniť žiadne
úkony, ktorými by sa zmarilo spätné odkúpenie, čo by zakladalo právo žalovaného v 2. rade odstúpiť od
kúpnej zmluvy. Nakoľko došlo k zápisu predmetnej poznámky, došlo k zmareniu účelu zmluvy o budúcej
zmluve, nakoľko spoločnosť LEGUSEM s.r.o. nemohla s nehnuteľnosťami disponovať. Preto žalovaný
v 2. rade od kúpnej zmluvy odstúpil. Ďalej uviedol, že žalobca vôbec neodôvodnil neplatnosť Zmluvy

o budúcich kúpnych zmluvách. Dôvody neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy sa majú vzťahovať
aj na Zmluvu o budúcich kúpnych zmluvách, avšak je zrejmé, že tieto dôvody sa môžu vzťahovať iba
na odstúpenie od zmluvy. K nim uviedol (namietal), že Občiansky zákonník neurčuje, že dohoda o
odstúpení od zmluvy musí byť obsiahnutá v tej istej zmluve. Rozpor v dátumoch, na ktorý poukazoval
žalobca je daný tým, že na LV č. XXXX k povoleniu vkladu kúpnej zmluvy došlo dňa 25.02.2015. Kúpna

zmluva bola uzatvorená dňa 22.12.2014, je otázkou na orgány správy katastra, prečo volia mätúcu
formuláciu. K obchádzaniu Daňového poriadku uviedol, že predbežné opatrenia vydané správcom dane
nemôže obmedzovať tretie osoby v uskutočnení právneho úkonu, na ktorý majú právo. O obchádzanie
zákona by išlo, ak by sa daňový dlžník snažil obísť následky predbežného opatrenia, resp. jeho účel.
V danom prípade však žalovaný v 2. rade nemá nič spoločné s daňovým konaním. Jeho právny úkon

smeroval výhradne k ochrane jeho subjektívnych práv vyplývajúcich mu z platnej zmluvy. Štátny orgán
nemôže extenzívne vykladať zákonné ustanovenie tak, že by tento výklad vylučoval kohokoľvek na
právne úkony súkromného charakteru. Predmetné odstúpenie od zmluvy nemôže byť vykladané ako
obchádzanie zákona iba preto, že tým dôjde zo zákona aj k zrušeniu obmedzujúcej poznámky na liste
vlastníctva. O obchádzanie zákona by išlo iba v prípade, ak by k tomu smerovala vôľa konajúceho

subjektu, čo v danom prípade nie je naplnené. Záverom svojho vyjadrenie žalovaný v 2. rade uviedol
aj to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy,
nakoľkoskutočnosť,žezápisomzáznamovejlistinydôjdekzánikuzabezpečenienedoplatkužalovaného
v 1. rade, nie je dostatočným právnym dôvodom pre určenie neplatnosti právneho úkonu žalovaného
v 2. rade, ktorý nemá nič spoločné s daňovým konaním. Zodpovedanie právne nejasnej otázky súdom

nezakladá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca nemá naliehavý právny záujem
ani na určení neplatnosti Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách, pretože ani neuviedol, v čom má
spočívať. Ide o právny vzťah medzi žalovanými, ktorý nemá žiadny vplyv na postavenie žalobcu.4. Žalovaný v 1. rade na svoje zastupovanie v konaní splnomocnil zástupcu, fyzickú osobu. Tento
zástupca sa vyjadril k doručenej žalobe v podaní zo dňa 08.08.2016. V ňom uviedol, že dôvodom
uzavretia Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách bola dohoda účastníkov, že pozemky (zrejme chyba

v písaní, nakoľko sa jednalo o stavby, pozn. súdu), ktoré žalovaný v 2. rade previedol do vlastníctva
spoločnosti LEGUSEM s.r.o. sa postupne na základe čiastkových kúpnych zmlúv vrátia do vlastníctva
žalovaného v 2. rade, nakoľko ide o nehnuteľnosti v jeho poľnohospodárskom dvore a sú využívané na
poľnohospodársku činnosť. Mal právo odstúpiť od kúpnej zmluvy, či už z vôle spoločnosti LEGUSEM
s.r.o. alebo bez nej. Odstúpenie od kúpnej zmluvy nie je právnym úkonom žalovaného v 1. rade. Ďalej

uviedol, že nie je pasívne legitimovaným v tomto konaní, žalobca tiež neuviedol z akého dôvodu napáda
platnosť Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách a aký je jeho naliehavý právny záujem na neplatnosti
tejto zmluvy.

5. K písomným vyjadreniam žalovaných sa žalobca písomne nevyjadril.

6. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany, resp.
ich zástupcov. Pojednávania sa zúčastnil zástupca žalobcu, zástupca žalovaného v 1. rade, právny
zástupca žalovaného v 2. rade a žalovaný v 2. rade.

7. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na svojej žalobe v podobe ako bola

doručená súdu. Medzičasom by malo byť záznamové konanie vedené Okresným úradom A., katastrálny
odbor prerušené do skončenia tohto konania. Čo sa týka neplatnosti zmluvy o budúcich kúpnych
zmluvách, túto napáda žalobca z dôvodu neplatnosti ustanovenia bodu 4.1 a 4.2 čl. 4 tejto zmluvy,
nakoľkomázato,žezmluvnéstranysinemôžudohodnúť,žečinaprevádzanýchnehnuteľnostiachbude
vbudúcnostizriadenéštátnymorgánom,napr.správcomdanenejakéobmedzenie,napr.zákaznakladať

s nehnuteľnosťou. Je otázne, či takýto záväzok môže na seba zmluvná strana prevziať. Toto dojednanie
považuje žalobca za neplatné. Takisto považuje žalobca za otázne, či je možné platne dohodnúť
možnosť odstúpenia od zmluvy v inom právnom úkone, ako v zmluve alebo jej dodatku, od ktorej sa má
právo odstúpiť. Takýmto spôsobom by mohlo dôjsť k mareniu zabezpečovacích úkonov správcu dane.
Podľa názoru žalobcu týmto odstúpením od zmluvy dochádza k obchádzaniu nariadeného predbežného

opatrenia a tým aj zákona. Záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach žalobca nezriadil aj kvôli
tomuto súdnemu sporu.

8. Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že v podstate nerozumie tomu, prečo je
žalovaný v 1. rade žalovaným v tomto spore, nakoľko neurobil žiaden z právnych úkonov, ktorých určenia

neplatnosti sa žalobca v konaní domáha. Existuje racionálne vysvetlenie, prečo bola uzatváraná kúpna
zmluva a následne aj zmluva o budúcich kúpnych zmluvách medzi žalovanými. Toto vysvetlenie spočíva
vo vyriešení vtedajšej situácie žalovaného v 2. rade, ktorá spočívala v zlej ekonomickej situácii, kedy
žalovanému v 2. rade banky neboli schopné ani ochotné poskytnúť úver. Všetky právne úkony neboli
robené z nejakého špekulatívneho dôvodu. Ak by chceli zmariť, alebo urobiť nejaký iný špekulatívny

úkon, spoločnosť Legusem ako bonitná spoločnosť by neprevádzala počas daňovej kontroly svoj
nehnuteľný majetok. Čo sa týka predmetných nehnuteľností, ide o stavby, ktoré majú význam jedine pre
žalovaného v 2. rade. Pre žiaden iný subjekt v podstate nemajú význam.

9. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného

vyjadrenia k žalobe. Dohoda o odstúpení od zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá a
nevidí právny problém v tom, že bola dohodnutá v inom právnom úkone ako v predmetnej kúpnej
zmluve. Čo sa týka dátumu, ktorý je uvedený na LV č. 1960 pri titule nadobudnutia, túto argumentáciu
vysvetlil v písomnom vyjadrení, pričom ide o dátum povolenia vkladu a nie dátum uzatvorenia kúpnej
zmluvy. Najdôležitejším a nosným dôvodom podanej žaloby je tvrdenie žalobcu o obchádzaní Daňového

poriadku pri odstúpení od kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti uvádza, že súhlas žalovaného v 1. rade
s odstúpením od zmluvy nie je možné považovať za nakladanie s nehnuteľnosťou. Pri odstúpení od
zmluvy sa jedná o úkon tretej osoby a nejde o obchádzanie zákona, ani predbežného opatrenia. Takýto
úmysel účastníkov zmluvy ani nebol daný. Žalovanému v 2. rade išlo iba o to, aby si chránil svoje práva
k nehnuteľnostiam, ktoré potrebuje pre svoju podnikateľskú činnosť. Majú pre neho zásadný význam

a je prirodzené, že si takto chráni svoje právo. Ustanovenie o možnosti odstúpiť od kúpnej zmluvy,
ktoré bolo uvedené v bode 4.2 zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách bolo v tejto zmluve urobené
preto, lebo táto súvisela aj s predchádzajúcou kúpnou zmluvou a žalovaný v 2. rade mal dôležitý
záujem, aby na predmetných nehnuteľnostiach neboli žiadne obmedzenia. Pri výklade ustanovení tejtozmluvy treba vziať do úvahy aj skutočný úmysel a dôvod zmluvných strán a to nezmariť účel spätnej
kúpnej zmluvy. Takisto zastáva názor, že nie je nevyhnutné, aby možnosť odstúpenia od zmluvy bola
uvedená v zmluve, ktorá je prílohou návrhu na vklad vlastníckeho práva. Je možné uzatvárať dodatky

ku kúpnym zmluvám, ktoré sa už nezasielajú katastru a nemusia mať ani náležitosti prevodnej zmluvy.
Nie je potrebné zaťažovať kataster so všetkými zmluvnými dojednaniami medzi zmluvnými stranami.
Každú zmluvu, resp. právny úkon je potrebné posudzovať individuálne a nie robiť všeobecné závery o
špekulatívnosti právneho úkonu.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to výpisom z obchodného registra
na č.l. 4 a 6, výpisom z LV č. XXXX pre kat. územie G., oznámením Okresného úradu Piešťany o
doručení odstúpenia od zmluvy na č. l. 9, návrhom na vykonanie záznamu na č. l. 10, odstúpením
od zmluvy na č. l. 11, súhlasom s odstúpením od kúpnej zmluvy na č. l. 12, Zmluvou o budúcich
kúpnych zmluvách, listom žalobcu - žiadosť o stanovisko na č. l. 15, Kúpnou zmluvou zo dňa 22.12.2014,
oznámením o budúcom možnom prerušení konania a stanoviskom Úradu GKaK SR na č. l. 46, 47.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe nasledovný podstatný
skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a Civilného sporového
poriadku.

11. Daňový úrad Trenčín vykonal v obchodnej spoločnosti LEGUSEM, s.r.o. daňovú kontrolu dane

z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012. V rámci tejto daňovej kontroly dňa
17.03.2015 vydal Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia č. 64892/2015, ktorým zakázal
žalovanému v 1. rade nakladať s tam uvedenými stavbami (v počte 9, ide o sklady, sušiareň chmeľu,
senníky, teľatník, váhu, sušičku, výkrmňu) zapísanými na LV č. XXXX pre kat. úz. G.. Na základe
tohto rozhodnutia je na LV č. XXXX pre kat. úz. G. zapísaná obmedzujúca poznámka. Obchodná

spoločnosť LEGUSEM, s.r.o. zanikla s účinnosťou od 31.03.2016 v dôsledku zlúčenia so žalovaným v
1. rade. Obchodná spoločnosť LEGUSEM, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k predmetným stavbám na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2014, ktorú ako kupujúci uzatvorila so žalovaným v 2. rade ako
predávajúcim za kúpnu cenu 256.000 eur. V tejto kúpnej zmluve si zmluvné strany možnosť odstúpenia
od nej nedojednali. Dňa 29.12.2014 (o 7 dní neskôr) uzatvorili tieto zmluvné strany Zmluvu o budúcich

kúpnych zmluvách, v ktorej bolo okrem iného dojednané, že budúci predávajúci (LEGUSEM, s.r.o.)
nadobudol predmetné stavby od budúceho kupujúceho (žalovaný v 2. rade) kúpnou zmluvou uzavretou
medzizmluvnýmistranamidňa22.12.2014.PodľatejtoZmluvyobudúcichkúpnychzmluváchmalodôjsť
k postupnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným stavbám do 31.12.2019 na žalovaného v 2.
rade za kúpnu cenu spolu 256.000 eur. V čl. 4.2 Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách bolo dohodnuté,

že ak budúci predávajúci poruší svoje záväzky uvedené v čl. IV. odsek 4.1 tejto zmluvy, najmä
ak k nehnuteľnostiam bude zriadená (právnym úkonom budúceho predávajúceho alebo rozhodnutím
štátneho orgánu z dôvodov na jeho strane) akákoľvek ťarcha, užívacie či iné právo alebo obmedzenie,
má právo budúci kupujúci odstúpiť od tejto zmluvy a od Kúpnej zmluvy. V čl. 4.1 Zmluvy o budúcich
kúpnych zmluvách bolo dohodnuté, že budúci predávajúci sa zaväzuje do doby uzavretia príslušnej

budúcej kúpnej zmluvy v súlade s čl. II písm.a/ až d/ tejto zmluvy nehnuteľnosti tam uvedené nepreviesť
na inú osobu, nezaťažiť, neprenajať, nezriadiť k nim akékoľvek ťarchy alebo užívacie či iné práva a
obmedzenia (vrátane súdnych, exekučných a správnych konaní a opatrení) v prospech tretích osôb, a
to všetko či už vlastným právnym úkonom, alebo z dôvodu vzniknutého na jeho strane, aby tak nedošlo
k obmedzeniu možnosti užívania nehnuteľností alebo disponovania s nimi a tak k zmareniu (alebo

ohrozeniu) účelu tejto zmluvy. Listom zo dňa 04.03.2016 odstúpil žalovaný v 2. rade od Kúpnej zmluvy
zo dňa 22.12.2014. Tento list si prevzala obchodná spoločnosť LEGUSEM, s.r.o. dňa 07.03.2016. Z
predmetného odstúpenia vyplýva, že žalovaný v 2. rade jednostranne odstúpil od Kúpnej zmluvy zo
dňa 22.12.2014, ktorú uzatvoril so žalovaným v 1. rade (resp. jeho právnym predchodcom obchodnou
spoločnosťou LEGUSEM s.r.o.) na základe čl. IV bod 4.2. Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách zo dňa

29.12.2014. Listom zo dňa 08.03.2016 oznámila obchodná spoločnosť LEGUSEM, s.r.o. žalovanému
v 2. rade, že nenamieta odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy. Dňa 31.03.2016 bol Okresnému
úradu A., katastrálny odbor doručený návrh žalovaného v 2. rade na vykonanie zápisu jeho vlastníckeho
práva k predmetným stavbám, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2014. Listom zo
dňa 04.05.2016 Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor oznámil Daňovému úradu Trenčín, že mu

dňa 31.03.2016 bola doručená záznamová listina, a to predmetné odstúpenie od zmluvy. Zároveň ho
požiadal aj o zaujatie stanoviska k zápisu odstúpenia od zmluvy. Uviedol, že riešenie predmetného
stavu je z pohľadu zákonných ustanovení sporné. Zastáva však názor, že: „skutočnosť, že súčasný
vlastník voči odstúpeniu nenamieta nie je možné subsumovať pod pojem nakladanie s nehnuteľnosťou.“Záverom listu ho vyzval na podanie žaloby voči platnosti odstúpenia od zmluvy. Listom zo dňa
27.05.2016 oznámil Daňový úrad Trenčín Okresnému úradu Piešťany, katastrálny odbor, že nesúhlasí
so zápisom odstúpenia od kúpnej zmluvy.

12. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného

predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 48 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

14.Súdnazákladezistenéhoskutkovéhostavuapoprávnomposúdenísporuopodanejžaloberozhodol
tak, že ju v celom rozsahu zamietol. Dôvody zamietnutia žaloby sú jednak procesného charakteru
(formálny dôvod) a takisto aj hmotnoprávneho (vecné dôvody). Formálnym dôvodom zamietnutia
žaloby je to, že podľa súčasne platného a účinného Civilného sporového poriadku sa žalobca v
zmysle ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti

právneho úkonu (teda určenia právnej skutočnosti), ak to nevyplýva z osobitného predpisu, teda, že ho
na podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu oprávňuje osobitný predpis (napr. žaloba o neplatnosť
dobrovoľnej dražby, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, o neplatnosť výpovede z nájmu bytu
a pod..). Z uvedeného vyplýva, že súd podľa súčasne platnej právnej úpravy takejto žalobe nemôže
vyhovieť. Podanou žalobou sa však žalobca domáha práve určenia neplatnosti dvoch právnych úkonov,

teda sa domáha určenia právnych skutočností, pričom na podanie takejto žaloby ho neoprávňuje žiadny
osobitný predpis.

15. Aj keby súd pripustil formálnu možnosť domáhania sa určenia neplatnosti právneho úkonu, musel
by skonštatovať, že žalobca nemá na požadovaných určeniach neplatnosti právnych úkonov naliehavý

právny záujem. Účelom podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu
zbytočných sporov bez praktického významu pre sporové strany. Jedným z ústavných princípov
právneho poriadku Slovenskej republiky, je aj princíp právneho štátu, ktorého imanentnou súčasťou
je aj princíp právnej istoty, vyplývajúci z článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Naplnením
tohto princípu je aj to, aby súd rozhodoval v súlade s konštantnou judikatúrou. Z ustálenej judikatúry

súdov Slovenskej republiky vyplýva, že určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy,
keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu,
pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v
ktorýchurčovaciažalobaúčinnejšienežinéprávneprostriedkyzodpovedáobsahuapovahepríslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je

zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe
jestvuje pritom najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa
bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať
splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. V prvom rade je potrebné uviesť,
že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadne existencie naliehavého právneho záujmu na určení

neplatnosti Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách. Zo znenia žaloby a vyjadrenia zástupcu žalobcu na
pojednávaní je zrejmé, že skutočnosti o danosti naliehavého právneho záujmu sa týkajú iba neplatnosti
odstúpenia od zmluvy. Žalobca neodôvodnil aký je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
Zmluvy u budúcich kúpnych zmluvách (celej). Súd ho takisto nezistil.

16. Vo vzťahu k nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej
zmluvy súd uvádza, že aj keď vykonaním záznamu na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy dôjde k
výmazu poznámky o predbežnom opatrení a predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 2.
rade nebudú môcť byť postihnuteľné v daňovej exekúcii, táto skutočnosť nezmení právne postavenie
žalobcu. Zmení sa iba priebeh daňového konania, pričom nie je vylúčené, aby sa prípadného daňového

nedoplatku domohol aj iným spôsobom. Teda dosiahol účel daňového konania, resp. daňovej exekúcie
aj inak. Záujem žalobcu ako správcu dane na určitom priebehu daňového konania (ním zvolenom),
nemôže podľa názoru súdu zakladať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.17. V tejto súvislosti je potrebné záverom uviesť, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu nie je
vylúčené domáhať sa (bez ohľadu na úspešnosť takejto žaloby) určenia vlastníckeho práva žalovaného
v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam po tom, čo príslušný okresný úrad riadne (čo doposiaľ neurobil)

vykoná zápis do katastra nehnuteľností na základe jemu doručenej záznamovej listiny (predmetného
odstúpenia od kúpnej zmluvy).

18. Aj keby súd pristúpil k posúdeniu vecnej stránky sporu, bolo by potrebné žalobu zamietnuť pre
nedostatok hmotnoprávnych (vecných) dôvodov. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti odstúpenia od zmluvy

je dôvodom zamietnutia to, že žalobca dôvodil neplatnosť toho odstúpenia od zmluvy okrem iného
tvrdením, že žalovaný v 1. rade porušil zákaz nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami. Ako vyplýva
zo samotného odstúpenia od zmluvy, tento jednostranný právny úkon urobil žalovaný v 2. rade a
nie žalovaný v 1. rade, ktorého súhlas s ním sa nevyžaduje. Nemožno teda uvažovať o nakladaní
žalovaného s predmetnými nehnuteľnosťami. Samotný základ žaloby nie je správny.

19. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby vo vzťahu k určeniu neplatnosti odstúpenia od zmluvy je to, že
podľa názoru súdu žalobcom nariadené predbežné opatrenie je vo vzťahu k vydanému zákazu neurčité.
Žalobca ním zakázal žalovanému v 1. rade nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, avšak toto
nakladanie bližšie nekonkretizoval. Variabilita pojmu nakladanie (resp. dispozícia) s nehnuteľnosťami
(v danom prípade so stavbami) vyžaduje, aby správca dane vo výroku zakazujúceho predbežného

opatrenia aj konkrétne vymedzil, či sa zakazuje právna dispozícia s nehnuteľnosťami, alebo aj fyzická
dispozícia a v akom rozsahu (napr. zákaz scudzenia, zákaz zaťaženia, prenájmu, zákaz stavebných
úprav, opráv). Podľa nariadeného predbežného opatrenia by vlastník zaťažených stavieb mal v podstate
zakázané aj akékoľvek ichh opravy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákaz nakladania s vecami
alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity, pričom je potrebné prihliadať aj na primeranosť

zákazu, aby nedochádzalo k porušovaniu ústavného práva pokojne užívať svoj majetok v zmysle čl. 20
Ústavy SR.

20. K argumentácii žalobcu spočívajúcej v tom, že odstúpenie od kúpnej zmluvy nebolo v tejto kúpnej
zmluve dohodnuté, ale bolo dohodnuté v inej zmluve, a to zmluve o budúcich kúpnych zmluvách,

súd uvádza, že takáto dohoda o možnosti odstúpenia od zmluvy nemusí byť nevyhnutne uvedená
v tejto zmluve, nakoľko ustanovenie § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka neobmedzuje túto dohodu
na jej uvedenie v zmluve pri jej uzatvorení. Nie je vylúčená ani následná dohoda o tejto možnosti, a
to aj v inom právnom úkone. V danom prípade došlo k dojednaniu o možnosti odstúpiť od kúpnej
zmluvy iba 7 dní od podpísania predmetnej kúpnej zmluvy. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu o rozpore

tohto odstúpenia od kúpnej zmluvy so zákonom. K uvedenému je potrebné uviesť, že platí všeobecné
pravidlo, že platnosť právnych úkonov treba posudzovať tak, aby skôr platili a nie neplatili. Teda treba
preferovať výklad právnych úkonov v prospech ich platnosti. Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej
praxi týkajúcej sa zmlúv (teda viacstranných právnych úkonov) zdôrazňuje, že jedným zo základných
princípov výkladu zmlúv (teda právnych úkonov) je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy

(právneho úkonu), pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva
výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva
a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Opačná prax nie je ústavne konformná
a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV.
ÚS 340/2012).

21. Takisto neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné Odstúpenie od kúpnej zmluvy a Zmluva o
budúcich kúpnych zmluvách sú neurčité, nezrozumiteľné a zmätočné, z dôvodu, že z LV č. XXXX pre
kat.úz. G. vyplýva, že žalovaný v 1. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy
zo dňa 25.02.2015, čo je odlišný dátum ako je uvedený v Zmluve o budúcich kúpnych zmluvách. Túto

skutočnosť vyvrátil žalovaný v 2. rade tvrdením toho, že rozpor v dátumoch, na ktorý poukazoval žalobca
je daný tým, že k povoleniu vkladu kúpnej zmluvy došlo dňa 25.02.2015. Preto je na predmetnom LV
uvedený tento dátum. Toto vysvetlenie v konaní nebolo zo strany žalobcu popreté ani vyvrátené.

22. Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade odstúpením od zmluvy obišiel zákon.

Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že žalovaný nemá nič spoločné s daňovým konaním vedením so
žalovaným v 1. rade, nie je jeho účastníkom, nemôže ovplyvniť jeho priebeh ani úspešné skončenie a
odstúpením od zmluvy realizoval svoje zmluvné právo. Vonkoncom nemožno v tejto súvislosti uvažovať
o protiprávnom konaní v podobe obchádzania zákona.23. Žalobca argumentoval aj tým, že je otázne, či je možné platne dohodnúť možnosť odstúpenia od
zmluvy v inom právnom úkone, ako v zmluve alebo jej dodatku, od ktorej sa má právo odstúpiť. Takýmto

spôsobom by mohlo dôjsť k mareniu zabezpečovacích úkonov správcu dane. V súvislosti s marením
zabezpečovacích úkonov správcu dane súd uvádza, že mu nie je zrejmé (a žalobca k tejto skutočnosti
nič relevantné neuviedol) z akého dôvodu po nariadení predbežného opatrenia, až do predmetného
odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorého určenia neplatnosti sa žalobca domáha, nezriadil správca dane k
predmetným nehnuteľnostiam daňové záložné právo, na čo bol zo zákona oprávnený (§ 81 Daňového

poriadku). Počas tohto obdobia pritom uplynul približne jeden rok (predbežné opatrenie nariadil daňový
úrad dňa 17.03.2015 a k odstúpeniu od kúpnej zmluvy pristúpil žalovaný v 2. rade až dňa 04.03.2016).
Mal by tak vecným právom lepšie zabezpečenú vymožiteľnosť daňového nedoplatku, resp. na právne
úkony týkajúce sa predmetu záložného práva by bol potrebný predchádzajúci súhlas správcu dane.

24. Súd považuje záverom za potrebné uviesť aj to, že podľa jeho názoru okresný úrad, katastrálny

odbor nemal povinnosť čakať na súhlas správcu dane pri zapísaní záznamu na základe doručeného
odstúpenia od kúpnej zmluvy, nakoľko pre platné odstúpenie od zmluvy ani pre zapísanie záznamu sa
súhlas daňového úradu, ktorý nariadil predbežné opatrenie, nevyžaduje.
25. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní
boli v konaní plne úspešní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.