Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/156/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206072
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513206072.2

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovesnko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ H. M., nar. X.XX.XXXX a 2/
Y. M., nar. X.X.XXXX, obaja bytom X. XXX/X, X. S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne

zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník v konaní o zaplatenie 1
654,90 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v l. a 2. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v rozsahu 100 % na účet
právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranku, advokáta, AK Svidník. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na súd dňa 31.10.2013 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných 1. a 2. rade
zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1 654,90 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od

21.11.2010 do 6.8.2011 vo výške 7,58 eur a ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1654,90 eur
od 7.8.2011 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská
sporiteľňa, a.s., Bratislava (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade
dňa 22.5.2006 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXX (ďalej len Zmluva o úvere), na základe
ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 1 659,70 eur (pôvodne 50 000,--Sk) pri premenlivej úrokovej
sadzbe 11 % ročne. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach po 24,70 eur (pôvodne

744,-Sk) vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca. Žalobcu si uplatňuje 67 splátok úveru splatných od
20.11.2010 do 20.5.2016 v celkovej výške 1 654,90 eur. Splátky splatné od 20.8.2011 do 20.5.2016 sa
stali splatnými dňa 6.8.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Splatnosť prvej splátky
bola dohodnutá zmluvnými stranami na deň 20.1.2006 a konečná splatnosť úveru na deň 20.5.2016.
Zmluva a Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) upravovali podmienky čerpania úveru,
splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností. Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy

o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. (ďalej len ObZ) a podľa zák. č. 258/2001 Z.z o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Tvrdil, že na túto zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenia
§ 52-54 Obč. zákonníka (ďalej len OZ), pretože do 31.12.2007 sa tieto ustanovenia vzťahovali len na
zmluvu kúpnu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ a na zmluvu podľa § 55 OZ a
na účastníkov úverovej zmluvy sa nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879j
OZ, podľa ktorého sa novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ nespravujú nároky vzniknuté pred

1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. Ak pred 1.1.2008
bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknutépred 1.1.2008 posudzovať podľa § 52 - 54 OZ , ale je potrebné aplikovať ZoSÚ ako lex specialis a tiež
ObZ.spoukazomna§1ods.2.Pôvodnýveriteľdňa28.6.2011zmluvouopostúpenípohľadávkypostúpil
na žalobcu aj pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 2 713, 06 eur, ktorá pozostávala z

istiny vo výške 2 601,53 eur, z úroku z omeškania vo výške 111,53 eur, ktorú žalobca v tomto konaní
neuplatňoval.

Súd poučil účastníkov konania o ich právach a povinnostiach a žalovaným doručil žalobu a ich vyzval,
aby sa k nej vyjadrili.

Žalovaní sa k žalobe v lehote určenej súdom nevyjadrili.

Podaním doručeným súdu dňa 4.12.2013 vstúpil do konania vedľajší účastníka na podporu žalovaných
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov.
Žalobca namietal vstup do konania vedľajšieho účastníka na podporu žalovaných.

OS Stará Ľubovňa uznesením č.k. 5C/156/2014-107 zo dňa 23.1.2015 pripustil vstup do konania
vedľajšieho účastníka. Proti tomu uzneseniu podal odvolanie žalobca a KS Prešov uznesením č.k.
4Co/116/2015-176 zo dňa 27.5.2015 potvrdil uznesenie súdu I. stupňa.

Vedľajší účastník so žalobou nesúhlasil, žiadal, aby ju súd zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej

legitimácie žalobcu. Uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná s poukazom na ust. § 92
ods. 8 zákona č. 438/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB), keďže pôvodný veriteľ pred postúpením
pohľadávky na žalobcu nevyzval žalovaných v l. a 2. rade na úhradu splatnej pohľadávky, nezosplatnil
celý dlh a postúpil nesplatnú bankovú pohľadávku na žalobcu, ktorý nemá povolenie od NBS na bankovú
činnosť. Tiež poukázal na to, že úverová zmluva neobsahuje ani správny údaj o RPMN, kde je uvedená

výška 6,08 %, ale ročný úrok je uvedený vo výške 11 % ročne, pričom RPMN nemôže byť nižšia ako
ročná úroková sadzba, čo má ten istý dôsledok ako keby RPMN nebola uvedená a preto sa tento
úvervzmyslezák.č.258/2001Z.z.považujezabezúročnýabezpoplatkov.Zmluvaneobsahujevzmysle
zák. č. 258/2001 sumu, počet a termíny splátok istiny, úveru a poplatkov, preto sa úver tiež považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Namietal aj poplatok za spracovanie úveru, ktorým banka poškodzuje

spotrebiteľa a vystavuje ho neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene a namietal poplatok za
vedenie účtu, ktorý nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, ale slúži
výhradne záujmom banky. Navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.
Žalobca nepredložil dôkaz o doručení písomnej výzvy pôvodného veriteľa žalovaným pred postúpením
pohľadávky, pôvodný veriteľ nevyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, pričom postupník nemohol

vyhlasovať mimoriadnu splatnosť celého úveru. V súvislosti s § 89 ods. 1 Zob a bodom 19.16
VOP uvedeným žalobcom, uviedol, že žalobca nepreukázal, aby žalovaní boli oboznámení s VOP pred
podpísaním zmluvy, čo v podstate ani nebolo možné, keďže VOP obsahuje 29 strán. Ak by aj boli
oboznámení s VOP, je potrebné bod 19.16 VOP považovať za neprijateľnú, teda neplatnú podmienku
zmluvy, pretože žalovaní ako spotrebitelia si zhoršili svoje postavenie. Navrhol žalobu zamietnuť a

priznať mu trovy konania.

Žalovaní tvrdili, že pred podpísaním zmluvy o úvere neboli oboznámení pôvodným veriteľom s VOP a
tieto neboli s nimi osobitne dojednávané. Navrhli, aby súd žalobu zamietol.

Na výzvu súdu, aby žalobca a aj pôvodný veriteľ predložil dôkazy, týkajúce sa postúpenia pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, a to písomnú výzvu pôvodného veriteľa žalovaným na úhradu dlhu pred
postúpením pohľadávky a doklad o jej doručení žalovaným, dôkaz o tom, že žalovaní boli viac ako
90 dní v omeškaní so splatením žalovanej sumy pred postúpením pohľadávky a dôkaz o tom, v
akej výške bola splatná pohľadávka žalovaných pred postúpením pohľadávky, písomné oznámenie

pôvodného veriteľa žalovaným o zospaltnení celého dlhu a dôkaz o jeho doručení žalovaným alebo
dôkaz o ukončení úverového vzťahu pôvodným veriteľom so žalovanými, pôvodný veriteľ oznámil
súdu, že uvedené dôkazy nemá k dispozícii, keďže úverovú zmluvu a celú dokumentáciu odovzdal
postupníkovi, t.j. žalobcovi. Žalobca súdom požadované písomné dôkazy nepredložil, tvrdil, že pred
postúpením pohľadávky na žalobcu pôvodný veriteľ vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu v marci 2008,

ale dôkaz o tom nepredložil. Predložil súdu relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení
pohľadávky, ktoré podľa neho zakladalo jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a súd nemal skúmať
ako prejudiciálnu otázku existenciu a platnosť zmluvy o postúpení s poukazom na rozsudok NS SR sp.
zn. 4 OBo 210/01 zo dňa 11.6.2003 a uznesenie KS Nitra sp. zn. 9Co/133/2013.Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.11.2015 uviedol, že ust. § 92 ods. 8
ZoB nie je možné spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto

ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva, ale toto ustanovenie nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána
Csacha, PhD, LL.M publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Tiež doručenie písomnej výzvy
banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Podľa

prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní
po dobu 1 195 dní, teda súčet všetkých omeškaní so splnením čo i len časti jeho peňažného
záväzku voči banke presiahol 1 rok, preto pôvodný veriteľ konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB aj
v tom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezaslal. Z uvedeného ustanovenia zákona nevyplýva,
že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, preto banka
mohla postúpiť peňažný záväzok ako celok včítane príslušenstva. Pôvodným veriteľom žalobcovi bolo

oznámené,ževýzvanaúhradupohľadávkybolažalovanémuzaslanávmarci2008,aletútovýzvunemal
k dispozícii. Vysvetlil, akým spôsobom bola vypočítaná RPMN vo výške 6,08 %. Opakovane zdôraznil,
že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 50 000,--Sk, ktorý sa zaviazal platiť v 120 mesačných
splátkach po 744,--Sk, t.j. sa zaviazal uhradiť pôvodnému veriteľovi celkom sumu v celkovej výške 89
280,-- a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 1 000,--Sk, t.j. spolu 90 280,--Sk.

Na pojednávaní dňa 18.11.2015 žalobca tvrdil, že v zmysle § 89 ods. 1 ZoB banka si mohla upraviť
práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona, čo premietla do bodu 19.16 VOP, podľa ktorého
banka bola oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky bez ohľadu na to, či sú budúce
alebo súčasné, bez ohľadu na právny vzťah, z čoho vyplývajú voči klientovi na tretiu osobu alebo
previesť akékoľvek záväzky na tretiu osobu bez súhlasu žalovaných a žalovaní boli oprávnení postúpiť

pohľadávky voči banke na tretiu osobu len s jeho súhlasom. VOP sú súčasťou úverovej zmluvy.
Žalovaní v l. a 2. rade na pojednávaní uviedli, že s VOP neboli pôvodným veriteľom pri uzatváraní zmluvy
oboznámení, úverová zmluva bola vopred pripravená na predtlačenom tlačive.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, prednesom pr. zástupcu žalobcu a pr. zástupcu

vedľajšieho účastníka na podporu žalovaných, obsahom listinných dôkazov - vyššie uvedenou zmluvou
o úvere, platobnou históriou, písomným vyjadrením žalobcu, písomným vyjadrením vedľajšieho
účastníka, zmluvou o postúpení pohľadávky, vyhlásením o mimoriadnej splatnosti úveru, oznámením o
postúpení pohľadávky, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ a žalovaní uzavreli zmluvu o splátkovom
úvere dňa 22.5.2006, podľa ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovaným bezúročný spotrebný úver vo
výške 50 000,-- Sk, t.j. vo výške 1 659,70 eur pri premenlivej úrokovej sadzbe 11 % ročne v deň
uzatvorenia zmluvy a RPMN 6,08 %. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach po
744,-- Sk, t.j. 24,70 eur vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca, splatnosť prvej splátky bola 20.6.2006

a konečná splatnosť úveru bola 20.5.2016, t.j. celkom v 120 mesačných splátkach, splatnosť úrokov
bola v posledný deň kalendárneho mesiaca. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 1 000,--Sk z
prostriedkov úveru a poplatok za správu úveru bol 50,--Sk mesačne. V záverečných ustanoveniach v
čl. II. bod 2 dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové
podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje.

Nesporné tiež bolo, že žalovaní uhradili pôvodnému veriteľovi splátky od 22.5.2006 do 30.8.2007 a ešte
dňa 19.5.2009 celkom sumu 569,57 eur, z ktorej pôvodný veriteľ započítal sumu 442,61 eur na istinu, na
poplatky sumu 33,19 eur a na úrok z omeškania sumu 93,77 eur. Podľa platobnej histórie pôvodný veriteľ
účtoval žalovaným poplatky za správu účtu a za upomienky v celkovej výške 198,16 eur a zmluvný úrok
v celkovej výške 1 186,28 eur. Istina predstavovala súčet položiek bezhotovostné čerpanie úveru

+ zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou + zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou mínus úhrady
žalovaných započítané na istinu, t.j. 1659,70 + 98,16+1186,28 - 442,61 eur.

Nesporné bolo, že žalovaní boli v omeškaní so splátkami splatnými 20.10.2007, 20.11.2007. Spornou
ostala skutočnosť, či pôvodný veriteľ vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy v mesiaci marec 2008,

keďže ani žalobca, ani pôvodný veriteľ ani na výzvu súdu o tom nepredložil žiaden dôkaz.Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalobcom dňa 28.6.2011 zmluvu o
postúpení pohľadávky, podľa ktorej postúpil z predmetného úverového vzťahu na žalobcu pohľadávku
vo výške 2 713,06 eur, z toho istinu vo výške 2 601,53 eur a úrok z omeškania vo výške 111,53 eur.

Pôvodný veriteľ oznámil žalovaným v 1. a 2. rade postúpenie pohľadávky na žalobcu listom zo dňa
18.7.2011
Žalobca dňa 18.7.2011 žalovanému v 1. rade oznámil mimoriadnu splatnosť úveru vo výške 2 876,25
eur, ktorá pozostávala zo základnej - postúpenej pohľadávky vo výške 2 601,53 eur, úrokov z omeškania
vo výške 111,53 eur, zo zákonných úrokov vo výške 13,19 eur a z nákladov žalobcu vo výške 150,-- eur

a vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu uvedenej sumy najneskôr do 1.8.2011 a žalovanú v 2. rade
najneskôr do 28.7.2011.
Žalobca v konaní uplatňoval zaplatenie 67 splátok úveru splatných od 20.11.2010 do 20.5.2016 v
celkovej výške 1654,90 eur. Podľa jeho tvrdenia splátky splatné od 20.8.2011 do 20.5.2016 sa stali
splatnými dňa 6.8.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Spornou ostala skutočnosť: 1/ či predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať podľa ObZ tak, ako to
tvrdil žalobca alebo ako vzťah občianskoprávny podľa ustanovení OZ, ako tvrdil vedľajší účastník, keďže
ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 53-54 OZ o spotrebiteľských zmluvách.
Toto tvrdenie oprel aj o uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.6.2013. Poukázal
na to, že úver je síce absolútnym obchodom, ale v prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu,

ktorá je regulovaná zákonom o ochrane spotrebiteľa a je potrebné ju posudzovať podľa predpisov
občianskeho práva o spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 5MCdo 20/09,
pričom novelou OZ zák. č. 150/2004 došlo k zásadnej zmene v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná
vec sa týka aj Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá
chráni spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu. Spornou ostala tiež skutočnosť: 2/ či žalobca

jeaktívnelegitimovanýnapodaniežalobyvtomtosporealebonie.Vedľajšíúčastníktvrdil,žežalobcanie
je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože okrem § 524 OZ sa postúpenie bankovej pohľadávky
musí riadiť aj § 92 ods. 8 a zák. č. 483/2001Z.z. o bankách (ďalej len ZOB), podľa ktorého banka môže
postúpiť na subjekt, ktorý nie je bankou, len splatné pohľadávky po tom, čo písomne vyzvala dlžníka
na zaplatenie splatnej pohľadávky a nesplatné pohľadávky môže postúpiť len vtedy, keď vyhlásila

mimoriadnusplatnosťúveru.Bankavšakpostúpilapohľadávky,ktoréeštenebolisplatné, naspoločnosť,
ktorá nemá povolenie NBS na vykonávanie bankovej činnosti a tiež je obava o zhoršení pohľadávky
spotrebiteľa. Pôvodný veriteľ - banka pri postúpení pohľadávky nepostupovala podľa § 92 ods. 8 ZoB,
preto zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a žaloba nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Na podporu svojho tvrdenia predložil uznesenie KS Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 a rozsudok OS

Prešov 8C/156/2012 a rozsudok KS Prešov č.k. 18Co/33/2014-205 zo dňa 16.2.2015. Na druhej strane
žalobca tvrdil, že je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože pôvodný veriteľ mohol postúpiť na
neho aj nesplatnú pohľadávku a na aktívnu legitimáciu postačuje, že predložil súdu oznámenie banky
adresované žalovaným o postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalobca ani na výzvu súdu nevedel uviesť,
v akej výške v čase postúpenia bola splatná pohľadávka. Žalobca tvrdil, že bod 19.16 VOP, ako aj

VOP, sú súčasťou úverovej zmluvy, s ktorými boli žalovaní oboznámení. Žalovaní však tvrdili, že s
VOP pred podpísaním úverovej zmluvy neboli oboznámení a bod 19.16 VOP s nimi nebolo individuálne
dojednaný. Vedľajší účastník poukázal na to, že žalobca nepreukázal, aby žalovaní boli oboznámení s
VOP pred podpísaním zmluvy a ak by aj boli oboznámení s VOP, je potrebné bod 19.16 VOP považovať
za neprijateľnú, teda neplatnú podmienku zmluvy, keďže žalovaní ako spotrebitelia si zhoršili svoje

postavenie.

Súd preto v konaní riešil základnú otázku, a to
- či žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby
- či zmluva o postúpení pohľadávky je platná v zmysle príslušných ustanovení OZ a v zmysle § 92 ods.

8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku a v tejto súvislosti,
- či prejednávaný prípad je potrebné posudzovať len podľa ustanovení ObZ alebo aj podľa príslušných
ustanovení OZ, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a tiež aj podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a
aj podľa špeciálnych právnych predpisov - zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o bankách,
- či VOP sú súčasťou úverovej zmluvy, či banka s nimi oboznámila žalovaných pred uzavretím úverovej

zmluvy
- či úverová zmluva a VOP neobsahujú neprijateľné podmienky zmluvy
- či banka mohla odchylne od zákona upraviť práva a povinnosti zmluvných strán pri obchodoch podľa
§ 89 ods. 1 ZoB tak, ako to tvrdil žalobca a v znení uvedenom v bode 19.16 VOP, či s týmto ustanovenímboli žalovaní pred uzavretím úverovej zmluvy oboznámení, či išlo o individuálne dohodnutú podmienku
zmluvy medzi bankou a žalovanými a či toto ustanovenie nie je neprijateľnou podmienkou zmluvy.
V súvislosti s riešením otázky, či je platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 ZoB súd sa zaoberal

otázkami:
- či pred postúpením pohľadávky banka (pôvodný veriteľ) písomne vyzvala žalovaných na zaplatenie
dlžnej sumy a v akej výške,
- či boli žalovaní v omeškaní s platením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej postúpením
na žalobcu,

- či pohľadávka banky bola v čase postúpenia splatná v takej výške, ako ju postúpila na žalobcu,
- či banka pred postúpením pohľadávky zosplatnila celú pohľadávku, teda či vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru alebo nie a či banka ( pôvodný veriteľ) mohla postúpiť celú nesplatnú pohľadávku na
žalobcu.
- či žalobca má povolenie na vykonávanie bankových operácií od NBS.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
So vstupom Slovenska do Európskej únie Slovenská republika je povinná aplikovať európske právne
predpisy, ktoré majú prednosť pred slovenskými právnymi predpismi, teda je povinná prednostne
aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernicu 93/13). Táto Smernica 93/13 bola

prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4. 2004 v ust. §
52-54, týkajúcich sa úpravy spotrebiteľských zmlúv.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré

podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému

uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.
Zmluva o úvere ako absolútny obchod je upravená v ObZ v § 497, podľa ktorého zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 261 ods. 3 písm.

d) ObZ okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového
vzťahy: zo zmluvy o úvere (§497).

Uzatvorená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy aj napriek ustanoveniu čl. II. bod 3,
podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými

ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, ObZ a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí a tiež
aj napriek čl. II. bod 4, podľa ktorého vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ. spravovať
podľa príslušných ustanovení ObZ.Na prejednávaný prípad je možné použiť len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore so Smernicou
93/13 a s ustanoveniami OZ, týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky, teda je
potrebné prejednávaný právny vzťah posudzovať aj podľa ustanovení OZ týkajúcich sa spotrebiteľských

zmlúv a postúpenia pohľadávky, účinných v čase uzavretia úverovej zmluvy a v čase postúpenia
pohľadávky a tiež podľa zákona o ochrane spotrebiteľa č. 632/1992 Zb. (§ 23a ods.1, 2)., účinného
v čase uzavretia úverovej zmluvy, ako aj podľa špeciálnych predpisov - zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a podľa špeciálneho zákona č. 238/2001 Z.z. o bankách
(ďalej len ZoB), účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a postúpenia pohľadávky, keďže ide o

bankovú pohľadávku.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ku 22.5.2006) Spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti
tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak
zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§524ods.1OZVeriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené

Podľa § 526 ods. 1 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.Podľa § 2 ods. 3 OZ Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť
dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenia zák. č. 632/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 632/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa - účinného v čase uzavretia úverovej
zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,

e) dodávateľom každý ďalší podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal
predávajúcemu výrobky,

V § 8 ods. 1 zák. o ochrane spotrebiteľa je upravený zákaz klamania spotrebiteľa, a to Nikto nesmie
klamaťspotrebiteľa,najmäuvádzaťnepravdivé,nedoložené,neúplné,nepresné,nejasné,dvojzmyselné

alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo
úrovni nákupných podmienok.

Podľa § 23a ods. 1 zák. o ochrane spotrebiteľa Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým

znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu ( § 52 až 60 OZ )sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zák. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 153 ods 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,

aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa čl. 19. bodu 16 VOP Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť

akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo
nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka
vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči Klientovi na tretiu
osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svojepohľadávkyvočiBankealebopreviesťsvojezáväzkyvočinejnatretiuosobuvýlučne s predchádzajúcim
písomným súhlasom Banky.

Súd podrobil súdnej kontrole predmetnú úverovú zmluvu a VOP, či neobsahujú neprijateľné podmienky
zmluvy, teda absolútne neplatné podmienky zmluvy v zmysle § 53 ods. 4 OZ. VOP, účinné 1.8.2002,
ktoré mali byť súčasťou úverovej zmluvy, obsahujú 29 strán a pôvodný veriteľ vopred tieto VOP
naformuloval a predkladal ich žalovaným. V prejednávanom prípade išlo zo strany banky - pôvodného
veriteľa o spotrebiteľskú typovú, vopred predtlačenú zmluvu, ktorú uzatvárala s väčším počtom občanov.

Pôvodnýveriteľvopredpripravilanaformulovalobsahtejtozmluvy,tiežvopredpripravilVOP,kdestanovil
podmienky realizácie zmluvy, ako aj podmienky a možnosti postúpenia zmluvy z banky na tretí subjekt
a z dlžníkov na tretí subjekt. Žalovaní ako fyzické osoby - spotrebitelia ( žalovaný v 1. rade ako dlžník a
žalovaná v 2. rade ako spoludlžníčka) nemali možnosť zasahovať do obsahu vopred naformulovaných
podmienok zmluvy a do obsahu VOP a dosiahnuť ich zmenu. Ako slabšia strana nemohli vyjednávať
a zmluvu mohli uzatvoriť len za predpokladu, že vopred naformulované podmienky zmluvy prijmú.

Žalovaní tvrdili, že pri uzatváraní úverovej zmluvy ich pôvodný veriteľ neoboznámil s obsahom VOP a
tiež ich neoboznámil osobitne s čl. 19 bod 16 VOP, týkajúcich sa postúpenia pohľadávky z banky
na iný subjekt. Tieto VOP nie sú verifikované ani žalovanými a ani pôvodným veriteľom. Súdu je z
úradnej činnosti známe, že Slov. sporiteľňa pri uzatváraní úverových zmlúv osobitne neoboznamovala
klientov s obsahom VOP, ani so Sadzobníkom a podmienkami zmluvy, s ktorými boli oboznámení len ich

Zverejnením v priestoroch banky alebo na stránke Banky. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom
a neposkytol mu lehotu na predloženie dôkazu - vyžiadanie stanoviska Slovenskej sporiteľne ohľadom
toho, aká bola prax pri uzatváraní úverovej zmluvy s oboznamovaním VOP klientov a ani lehotu na
preverenie výzvy žalovaným pred postúpením pohľadávky a jej doručenie žalovaným z toho dôvodu, že
podľa názoru súdu by to bolo nehospodárne, keďže žalobcovi už bola poskytnutá lehota na predloženie

výzvy adresovanej žalovaným na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky, ale túto ani na výzvu súdu
v lehote stanovenej súdom nepredložil a nepredložil ju ani na pojednávaní dňa 18.11.2015. Pokiaľ ide
o predloženie stanoviska pôvodného veriteľa súd je toho názoru, že takýto dôkaz by bol pre rozhodnutie
súdubezpredmetnýzdôvodu,že akbyžalobca predložil súdu stanoviskopôvodnéhoveriteľa,akábola
všeobecnápraxSlovenskejsporiteľnesoboznamovanímVOP klientov preduzavretímúverovejzmluvy,

nepreukázal by, či v v konkrétnom prejednávanom prípade boli žalovaní pred uzavretím úverovej
zmluvy oboznámení s VOP a akým spôsobom boli oboznámení a či boli s nimi individuálne dohodnuté
podmienky zmluvy a VOP, konkrétne či bol individuálne dohodnutý bod 19.16 VOP, teda pre rozhodnutie
súdu by vykonanie takého dôkazu nemalo žiaden význam a bolo by nehospodárne. Súd poukazuje na
to, že od uzavretia úverovej zmluvy, ktorej súčasťou by mali byť aj VOP, uplynulo 9 rokov, táto zmluva

bolauzavretásožalovanýminapobočkeSlov.sporiteľnevLiptovskomHrádku,kdejuzabankupodpísali
2 pracovníci, ktorých však žalobca nenavrhoval v konaní vypočuť ako svedkov a napokon nie je zrejmé,
či vôbec títo pracovníci ešte v Slov. sporiteľni pracujú alebo nie. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na
vyjadrenie Slov. sporiteľne, že nemá k dispozícii žiadne materiály a žiadnu dokumentáciu, týkajúcu sa
predmetnej úverovej zmluvy, keďž túto odovzdala postupníkovi, t.j. žalobcovi, pri postúpení pohľadávky,

je bezpredmetné poskytovať ďalšie lehoty žalobcovi na predloženie stanoviska pôvodného veriteľa
ohľadom oboznámenia s VOP žalovaných pred uzavretím úverovej zmluvy a na predloženie výzvy na
úhradu dlhu žalovaným pôvodným veriteľom.

Tvrdenie žalobcu, že bod. 19.16 VOP bol dohodnutý medzi účastníkmi úverovej zmluvy v zmysle §

89 ods. 1 ZoB, podľa ktorého Banka si môže so svojím klientom zmluvne upraviť práva a povinnosti
z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, je nepravdivé, pretože toto ustanovenie §
89 ods. 1 Zob v čase uzavretia úverovej zmluvy nič také neumožňovalo, ustanovenie § 89 ods. 1 ZoB
v čase uzavretia úverovej zmluvy (22.5.2006) a aj v čase postúpenia pohľadávky (28.6.2011) sa týkalo
preukazovania totožnosti klienta a bolo v tomto znení: „Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné

pri každom obchode požadovať preukázanie totožnosti klienta okrem obchodov uvedených v odseku 4;
pri každom obchode je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej
banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú
povinné odmietnuť."
K zmene ustanovenia § 89 ods. 1 ZoB došlo až zákonom č. 132/2013 účinným od 10.6.2013, kedy bol

vložený nový odsek označený ako § 89 ods. 1, ktorý v druhej vete upravoval „Banka alebo pobočka
zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne
od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo
ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;", pričom sa tieto práva apovinnosti nesmeli odchýliť od § 2 ods. 3, 53 ods. 1 a 4 OZ, § 87 písm. f/ a § 88 ods. 2 O.s.p. a čl. 6 a 19
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 59/2008 zo 17. Júna 2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky v platnom znení. Takáto zmluva musela mať formu a podobu vyžadovanú zákonom

alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu72d) najneskôr pri uzavretí obchodu a za
jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1."
Podľa tohto ustanovenia nebolo možné postupovať ani v zmysle prechodného ustanovenia § 122s
ZoB k úpravám účinným od 10.6.2013, podľa ktorého Ustanoveniami tohto zákona sa od 10. júna

2013 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 10. júnom 2013; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 10. júnom 2013 sa však posudzujú podľa
predpisov účinných do 9. júna 2013.
Z uvedeného vyplýva, že k zmene tohto ustanovenia 89 ods. 1 ZoB došlo až v roku 2013, t.j. až
po uzavretí úverovej zmluvy (uzavretá 22.5.2006) a po postúpení pohľadávky na žalobcu ( postúpená
28.6.2011).

Ust.§ 53 ods. 1 OZ ,účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy, vyslovene zakazovalo, aby spotrebiteľské
zmluvy obsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. neprijateľné podmienky zmluvy. Podľa § 54 ods. 1
OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemohli odchýliť od tohto zákona v

neprospechspotrebiteľaaspotrebiteľsanajmänemoholvopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznával alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 5 OZ V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 53 ods.
3 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považovali okrem iného najmä
ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím

zmluvy a ktoré dovoľovali dovoľujú dodávateľovi, t. j. banke - pôvodnému veriteľovi previesť práva a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu
vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 OZ Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Na základe uvedeného a v duchu existujúcej judikatúry a v súlade s právnou úpravou a zásadami na
ochranu spotrebiteľa opakovane judikovanými Európskym súdnym dvorom súd poukazuje na citovaný
bod 19.16 VOP, podľa ktorého žalovaní ako spotrebitelia boli oprávnení postúpiť svoje pohľadávky
voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným
súhlasom Banky, ale naopak právny predchodca žalobcu - Banka ako veriteľ bol oprávnený bez súhlasu

žalovaných kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie
voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu.

Táto podmienka spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Výrazným
spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne môže
vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením
pohľadávkyodoprieťaponechávatakrozhodnutienasvojvôľuveriteľa. Tátopodmienkajetiežspôsobila
obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Právny predchodca

navrhovateľa postúpil pohľadávku na spoločnosť, ktorá nemá oprávnenie vykonávať bankovú činnosť,
pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti
dodávateľovi alebo predajcovi a jej účelom má byť vyvažovanie tejto nerovnováhy.
Táto nerovnováha má za následok rozpor s dobrými mravmi a následne absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, ktorá vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým veriteľom a

úverovými dlžníkmi. Terajší žalobca nadobudol pohľadávku na základe postúpenia od pôvodného
veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. Inštitút postúpenia nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ani
podmienkou, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút postúpenia je zákonom prípustný, avšak
vychádzajúc z obsahu zmluvy, ktorej súčasťou mali byť VOP, je potrebné konštatovať, že práva a
povinnosti účastníkov nie sú v súvislosti s právom postúpiť pohľadávku vyvážené vo vzťahu k obom

účastníkom, nie sú individuálne dohodnuté, keďže sa jedná o typovú zmluvu, ktorá však vykazuje znaky
jasného nepomeru v neprospech spotrebiteľa ako slabšieho účastníka a v takom prípade je takúto
podmienku, ktorá je nevyvážená, potrebné považovať za absolútne neplatnú.Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle citovaných ustanovení OZ chrániacich spotrebiteľa, ale
aj ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, nerovnosť zmluvných strán je definovaná ako konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pričom ide aj o nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 1 zák.

o ochrane spotrebiteľa. Predmetná obchodná praktika uvedená vo VOP v neprospech spotrebiteľa je
preto v rozpore s dobrými mravmi, ktorá je je absolútne neplatná a na ktorú súd prihliada z úradnej
povinnosti. Súd zdôrazňuje, že v súvislosti s posudzovaním žalovanej pohľadávky sa žalovaní ako
spotrebitelia dostali do výrazného zhoršenia právneho postavenia a v prípade, ak by sa chceli domáhať
svojich práv, ktoré by si musel uplatniť nie od pôvodného veriteľa, ale v tomto konaní od žalobcu, by

boli značne diskriminovaní, a preto konanie pôvodného veriteľa a nasledujúceho subjektu, na ktorý
bola pohľadávka postupovaná, vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa práv dlžníka voči veriteľovi,
čo je možné tiež hodnotiť ako znak diskriminácie a vybočenia z pravidiel morálky a takéto konanie
možno posudzovať aj ako nekalú obchodnú praktiku.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len ZoB) účinného v čase uzavretia úverovej

zmluvy Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová
spoločnosť, ktorá
b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené
v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,

Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky

zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo
ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci

predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov
získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie
pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu
vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha
bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk
alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež
nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44 ), ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa
§ 49c .
Podľa § 6 ods. 7 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.

Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.
Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať
na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.

Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu

ani neprechádza na právneho nástupcu.
Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a
môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím
povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.
Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh

na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do
desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosťPodľa § 27 ods. 1 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi
na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti
postupovať obozretne, najmä sú povinné riadiť svoje riziká a vykonávať obchody

Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky( v čase uzavretia zmluvy
to bol § 92 ods. 7 zák. o bankách Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť, bola otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel
cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody ba nemali
byť pochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného

druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd
preto skúmal , či došlo ku platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, účinného v čase
postúpenia pohľadávky na žalobcu, ( v čase uzavretia zmluvy to bolo ust. § 92 ods. 7 ZoB )

Súd je toho názoru, že § 92 ods. 8 ZoB neupravuje výnimky z bankového tajomstva tak, ako to tvrdí

žalobca, ale upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej pohľadávky na tretí subjekt.
Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom. Všeobecne môže byť predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná,
nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka
bankovej pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá

pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba:
1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)"
2. iba po písomnej výzve na splnenie,
3. výzva musí byť zo strany banky

4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.

Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky
klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho

peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru.
Citované ust. § 92 ods. 8 ZoB umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom,
čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.
Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil písomnú výzvu banky adresovanú žalovaným na splnenie dlhu,

ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní a ktorá je základným predpokladom pre postúpenie
bankovej pohľadávky. Žalobca nepreukázal, aby banka aj skutočne doručila takúto výzvu žalovaným,
hoci tvrdil, že banka zaslala písomnú výzvu na úhradu dlhu žalovanému v marci 2008, ale nepredložil
o tom žiaden dôkaz. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam Slovenskej sporiteľne adresovaný
žalovaným o postúpení pohľadávky a v žiadnom prípade túto výzvu nenapĺňa výzva žalobcu ako

postupníka žalovaným na zaplatenie postúpenej pohľadávky do stanoveného termínu. Žalobca tiež
nepreukázal, aby žalovaní ako dlžníci boli v omeškaní so splatením celej postúpenej pohľadávky viac
ako 90 dní.Súd dospel k záveru, že v zmysle § 92 os. 8 ZoB môže byť spôsobilým predmetom postúpenia
pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Vyplýva
to aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB : „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej

banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva...". Z dôvodovej správy k ZoB vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúce nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
„ ( pôvodný odsek 7 sa stal odsekom osem po novelizácii zák. č. 552/2008 Z.z. ).

Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s
ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní. Tento záver vyplýva
z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože v tomto ustanovení je
zdôraznenýpeňažnýzáväzokklientabankyalebočasťpeňažnéhozáväzku,ktorýmjedlžníkvomeškaní.
Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku" treba rozumieť nesplácaný

zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90
dní s omeškaním dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka môže
postúpiť akýkoľvek nesplatný - „živý" úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na
ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú ( v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru dohodnuté
na 10 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktoré činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad

NBS a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností, čo by bolo v rozpore s účelom ZoB
a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vystupujúci do zmluvného
vzťahu s bankou, neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup
by bol tiež v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky
vyžadovaná v § 27ods. 1 ZoB a v súlade so Smernicou o nekalých praktikách. Súd nespochybňuje právo

banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so
zákonom a obchodnými podmienkami po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého
úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je totiž výlučným oprávnením banky, ktoré môže
banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt.
Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, aby banka úver zosplatnila, t.j. vyhlásila

predčasnú mimoriadnu splatnosť celého úveru pred postúpením pohľadávky riadnou a doručenou
výzvou žalovaným v zmysle cit. ust. § 565 OZ a tiež nepredložil žiaden dôkaz o ukončení úverového
vzťahu bankou odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy pred postúpením pohľadávky. Žalobca
v konaní nepreukázal, aby mu banka postúpila splatnú pohľadávku v žalovanej výške, resp. vo výške
uvedenej v zozname pohľadávok - v prílohe č. 1 ku zmluve o postúpení pohľadávky. Banka postúpila

pohľadávku žalobcovi a postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámila žalovaným, čo však nepostačuje
na to, aby žalobca bol aktívne legitimovaný.
Žalovaný v 1. rade bol v omeškaní s dlžnými splátkami, ale postúpenie sa týkalo celého dlhu, keďže k
postúpeniu pohľadávky došlo dňa 28.6.2011.

Žalobca predložil súdu výzvu na úhradu dlžnej sumy 2 876,25 eur a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru adresovanú žalovanému v 1. rade zo dňa 18.7.2011 a výzvu na úhradu dlžnej sumy
2 876,25 eur adresovanú žalovanej v 2. rade zo dňa 18.7.2011. Žalobca na vyhlásenie mimoriadnej
splatnostibankovéhoúveruvšak neboloprávnený, keďženemalpovolenievydanéNBSnavykonávanie
bankovej činnosti, preto súd na toto oznámenie pri rozhodovaní nemohol prihliadnuť a na základe tohto

oznámenia nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.

Podľa názoru súdu specifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada NBS, opodstatňuje záver, že s
bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový

sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať bankové oprávnenie zahŕňa aj správu úveru, aj zosplatnenie úveru
ako určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

Ak predmetom postúpenej pohľadávky podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok mala byť

sumy 2 713,06 eur, potom je zrejmé, že pôvodný veriteľ ako banka postúpil zmluvou zo dňa 28.6.2011
nebankovej spoločnosti aj nezročné splátky úveru, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo zo strany
banky pred postúpením pohľadávky. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 na
žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. bola nezročná, t.j. neexistujúca pohľadávka, preto je toto postúpenieneplatné a žalobca na základe uvedeného nie je aktívne legitimovaný v tomto spore na podanie
predmetnej žaloby.

Súd dodáva, že aktívnou legitimáciou sa rozumie takého hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencie tvrdeného
práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
základnou súčasťou súdneho konania (porov. Rozsudok NS SR z 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).

Na záver súd dodáva, že z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky a prednesu žalobcu na
pojednávaní vyplýva, že omeškanie žalovaných trvalo ku dňu postúpenia pohľadávky 1 195 dní, čo 3,27
rok. Za toto obdobie, ak právny predchodca žalobcu - pôvodný veriteľ by iba predpisoval splátky,
poplatky a úroky, takýto postup by nebol postupom a konaním s náležitou odbornou starostlivosťou
banky.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu. Žalovaní v l. a 2.

rade boli v konaní úspešní, ale trovy konania si neuplatňovali a zo spisu nevyplýva, aby im nejaké trovy
konania vznikli, preto im súd trovy konania nepriznal.

Vedľajší účastník na podporu žalovaných má právo náhradu trov konania v zmysle judikatúry KS Prešov,
keďže jeho písomné podania a prednes na pojednávaní mohli byť podkladom pre rozhodnutie vo veci.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že namiesto určenia výšky trov konania, priznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú percentom, a to v rozsahu 100 % podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
§ 151 ods. 7 O.s.p. O výške náhrady trov konania vedľajšieho účastníka súd rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za

prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajúodvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.