Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409207009
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8409207009.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v exekučnej veci oprávneného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Štúrova 7, Prešov, proti povinnému Q. S., bytom v
Z., G. XXX/XX, o vymoženie sumy 20,- EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok zo dňa 22. júla 2015 č.k. XEr/XXXX/XXXX - 11 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr.
Denisou Regináčovou Mihalovou pod sp. zn. EX 601/09. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemuexekútorovitrovyexekúcievovýške47,28EURvlehotetrochdníodprávoplatnostiuznesenia.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Výrok o zastavení exekúcie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. h/,
§ 58 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku poukazujúc na zistenú nemajetnosť povinného. S

odkazom na § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, opierajúc sa o odôvodnenie uznesenia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoE/52/2013 a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
I ÚS 398/2012, III ÚS 185/2012, v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z.
exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v ním vyčíslenej sume. Výrok o nepriznaní náhrady
trov konania ostatných účastníkov odôvodnil § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti nahradiť
exekútorovi trovy exekúcie uviedol, že oprávnenému možno uložiť túto povinnosť len v prípade zistenia
jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Vo veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Poukázal na znenie § 203
ods. 1 Exekučného poriadku, pričom aj ustanovenie § 203 ods. 2 by sa podľa oprávneného malo

vykladaťtak,žeajvprípadenemajetnostipovinnéhohradíoprávnenýtrovysúdnehoexekútoralenakich
zavinil. V tomto konaní oprávnený nezavinil zastavenie konania, z jeho strany neboli vykonané žiadne
také procesné úkony, ktoré by zavinili zastavenie konania, návrh na vykonanie exekúcie bol podaný
včas. Poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (II ÚS 27/08 s odkazom na
rozhodnutie ESĽP Van der Mussele proti Belgicku z 1983) ktorý konštatoval, že v exekučnom konaní
môže nastať situácia, kedy nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora, čo je spojené s

podnikateľským rizikom pri výkone exekútorskej činnosti. V prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku tak nie je dôvod na to, aby oprávnený znášal trovy súdneho exekútora.
Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie zmeniť a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznať.

3. Odvolací súd sa pred rozhodnutím vo veci samej zaoberal otázkou prípustnosti odvolania, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385, § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),účinnéhood1.7.2016,adospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutie
vo výroku o zastavení exekúcie je potrebné potvrdiť; odvolanie oprávneného vo výroku o trovách
exekúcie treba odmietnuť ako neprípustné.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie odvolací súd uvádza, že oprávnený v podanom odvolaní

neuviedol žiadne vecné námietky a argumenty, ktoré by spochybnili zistenia súdneho exekútora resp.
záver súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného a následné rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

7. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

8. Vo vzťahu k odvolaniu oprávneného proti výroku o povinnosti oprávneného nahradiť trovy súdneho
exekútora odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že rozhodnutie bolo vydané za účinnosti O.s.p.
a v tejto lehote bolo podané aj odvolanie oprávneného. Aj keď odvolací súd rozhoduje o podanom

odvolaní po 1.7.2016, t.j. za účinnosti CSP, z ustanovenia § 470 ods. 2 CSP vyplýva, že právne účinky
rozhodnutí resp. úkonov realizovaných pred 1.7.2016 ostávajú zachované. Následky či prípustnosť
podaného odvolania je teda potrebné posudzovať podľa zákona účinného v čase jeho podania.

9. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu

v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

10. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť v zásade
každé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak zákon výslovne nestanovuje, že opravný prostriedok nie je

prípustný. Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 201 a § 202 upravoval tie skupiny prípadov,
resp. rozhodnutí, proti ktorým odvolanie nie je prípustné. Výpočet prípadov v ktorých nie je prípustné
odvolanie treba považovať za taxatívny, a rozšíriť ho možno len zákonom. Jednou skupinou rozhodnutí,
kde možnosť podania odvolania je upravená osobitne, sú uznesenia vydávané v exekučnom konaní.
Z § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného

poriadku je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa.

11. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku je odvolanie prípustné.

12. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

13. S účinnosťou od 01.11.2013 sa zmenila právna úprava tak, že § 58 ods. 6 Exekučného poriadku už
podanie odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 výslovne nepripúsťa, z

čoho analogicky, v súlade s § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že možnosť podania odvolania ako riadneho
opravného prostriedku proti výroku o náhrade trov exekúcie sa tým vylúčila.14. Exekučné konanie v tejto veci začalo dňa 08.12.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 22.07.2015 exekučný súd rozhodol o
zastavení exekúcie a o trovách konania. Uznesenie bolo vydané sudcom.

15. Aj keď v poučení o opravnom prostriedku je uvedené, že proti tomuto uzneseniu možno podať
odvolanie, odvolací súd konštatuje, že nesprávne poučenie o možnosti podania odvolania v prípadoch,
kedy to príslušný zákon vylučuje (t.j. vo vzťahu k výrokom o trovách konania), nezakladá právo účastníka
konania odvolanie podať.

16. Dňa 25.8.2015 podal oprávnený proti tomuto uzneseniu odvolanie.

17. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

18. Vzhľadom na uvedené, o odvolaniach podaných po 01.11.2013 proti rozhodnutiam vydaným sudcom
sa rozhoduje podľa predpisov účinných po tomto dátume. Iný výklad by bol v rozpore s účelom tejto
novelizácie a v rozpore so zásadou, že v súdnom konaní sa postupuje podľa procesnoprávnych

predpisov platných v čase rozhodnutia súdu, ak prechodné ustanovenia neupravujú inak.

19. S odkazom na uvedené je zrejmé, že proti uzneseniu zo dňa 22.07.2015, proti výroku o povinnosti
oprávneného nahradiť trovy súdneho exekútora vydanému v čase, kedy Exekučný poriadok podanie
odvolania ako riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách exekúcie vydanom sudcom

nepripúšťal, odvolanie nie je prípustné.

20. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

21. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného, ako neprípustné, podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.

22. Odmietnutie odvolania bráni tomu, aby sa odvolací súd zaoberal dôvodmi podaného odvolania a
aby skúmal vecnú stránku rozhodnutia súdu prvej inštancie.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 9a
ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. Podanie odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné a odmietnutie tohto odvolania odvolacím súdom možno analogicky považovať za neúspech
účastníka v konaní, rovnako ako potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ostatným účastníkom

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).