Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/46/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010778
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115010778.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. mája 2017, v trestnej
veci obž. E.. E. H. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/Tr. zákona, o odvolaní
obžalovanej rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/74/2015 zo dňa 05. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej E.. E. H..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/74/2015 zo dňa 05. apríla 2016 bola obžalovaná E.. E.
H. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/Tr. zákona,
na tom skutkovom základe, že

dňa 17. apríla 2014 v Prešove na Odbore kriminálnej polície OR PZ v čase od 08.00 hod. bola vypočutá
ako svedkyňa vo veci zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b) Tr.
zákona spáchaného spoločnosťou C., s.r.o., P., vedenej na OKP OR PZ Prešov pod ČVS: ORP-1156/
OEK-PO-2013, kde ako účtovníčka uvedenej spoločnosti vo výpovedi uviedla, že niektoré doklady z
účtovníctva spoločnosti C., s.r.o. má uskladnené v mieste bydliska v pivničných priestoroch a niektoré
má aj archivované v počítači v práci. Na základe toho bola vypočúvajúcim vyšetrovateľom vyzvaná
v zmysle § 89 Tr. poriadku na vydanie účtovných dokladov spoločnosti C., s.r.o., za obdobia rokov
2010, 2011 a 2012, ktoré doklady boli v tej veci potrebné pre účely trestného konania a na spracovanie
znaleckého posudku z odboru ekonomika. Napriek tomu, že prevzatie tejto výzvy potvrdila svojím
podpisom, požadované účtovné doklady nevydala orgánom činným v trestnom konaní, ale toho istého
dňa po svojom výsluchu v presne nezistenom čase ich odovzdala bývalému konateľovi spoločnosti C.,
s.r.o., Q. U. na základe jeho požiadavky, vediac, že tento už nie je konateľom spoločnosti, v dôsledku
čoho nebolo možné riadne pokračovať vo vyšetrovaní veci vedenej pod ČVS: ORP- 1156/OEK-PO-2013.

Za to bol obžalovanej uložený podľa § 344 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri
existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti trest
odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona okresný súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jedného) roka.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení obžalovaná odvolanie, ktoré bližšie odôvodnila
prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch odvolania obžalovaná mimo iného uvádza, že obhajoba
na hlavnom pojednávaní predložila súdu zabezpečený dôkaz, zápisnicu o odovzdávaní účtovníctva
spoločnosti C. s.r.o., ktorá bola podpísaná vtedajším konateľom a nadobúdateľkou obchodného podielu,
čo preukazuje, že obžalovaná nemohla v čase, keď bola vyzvaná vyšetrovateľom na predloženie
konkrétnych listín podľa písomnej výzvy zo dňa 17.04.2014, tieto predložiť z dôvodu, že ich nebola

držiteľkou, s čim sa súd nijako nevysporiadal. Spomínaná krabica preto nemohla obsahovať účtovné
doklady, keďže tieto boli dávno vydané konateľom pred prevodom spoločnosti. Obžalovaná poskytla
orgánom činným v trestnom konaní všetky dokumenty, ktoré jej boli v danom čase a mieste prístupné,
a na ktoré bola písomnou výzvou vyzvaná. Považuje rozhodnutie o vine pre úmyselný trestný čin za
nesprávne a nezákonné, pričom namieta subjektívnu stránku tohto prečinu, teda úmysel. Svedkyňa
U. potvrdila svojím podpisom prevzatie kompletného účtovníctva spoločnosti. Všetky účtovné doklady,
ktorými obžalovaná disponovala boli vyšetrovateľovi protokolárne vydané a iné k dispozícii nemala.
Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na opätovné prejedanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a
dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol posúdený
ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku
boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to
zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade so zásadou
uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne prvostupňový
súd vyvodil skutkové okolnosti, tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto
majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Krajský súd považuje tieto skutkové zistenia za správne, s nimi
sa stotožnil a keďže okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy,
z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie prvostupňového
súdu v celom rozsahu odkazuje.

Krajský súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná sa skutku dopustila tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Uvedený záver vyplýva predovšetkým z
toho, že bola to samotná obžalovaná, ktorá pri svojom výsluchu dňa 17.04.2014 pred vyšetrovateľom v
trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-1156/OEK-PO-2013, pod ktorým sa vedie trestné stíhanie pre zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a prečin nezaplatenia dane
a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť zodpovedný pracovník spoločnosti
C., s.r.o. P. XXX, IČO XXXXXXXX, uviedla, že disponuje účtovnými dokladmi tejto spoločnosti, pričom
niektoré má doma v pivnici a nejaké evidencie má aj v robote v počítači, ale za ktoré obdobie archivuje
účtovníctvo spoločnosti C. s.r.o., uviesť nevedela. Následne ju preto vyšetrovateľ PZ listom v ten istý
deň, teda 17.4.2014, ktorý obžalovaná prevzala bezprostredne po svojom výsluchu, vyzval k vydaniu
súvahy, hlavnej knihy, pokladničnej knihy, s uvedením denných zostatkov a bankových výpisov všetkých
účtov, resp. analytickej evidencie a to všetko za roky 2010 až 2012, keďže ani samotná obžalovaná
nevedela uviesť akými účtovnými dokladmi a za aké obdobie disponuje. Ďalej zo zápisnice je zrejmé,
aké doklady obžalovaná vydala a ktoré sú súčasťou spisového prehľadu, kde časť dokladov bola
vydaná až dňa 7.8.2014. Obžalovanú usvedčuje aj jej samotná výpoveď, kde uviedla, že doklady vydala
U., aj keď mala vedomosť, že tieto je povinná vydať vyšetrovateľovi a k jej obrane, že v predmetnej
krabici sa nenachádzali žiadne účtovné doklady je potrebné uviesť, že ust. § 119 ods. 2 Tr. poriadku
demonštratívne uvádza, čo sa považuje za dôkazný prostriedok, pričom orgány činné v trestnom konaní
a s konečnou platnosťou súd rozhoduje, či ide alebo nejde o dôkaz, ktorý môže prispieť k náležitému
objasneniu veci. Obžalovaná mala vedomosť o tom, že U. už nie je konateľom spoločnosti C. s.r.o.,
ktorej poskytovala účtovnícke služby minimálne do polovice roku 2011. Obžalovaná aj napriek uvedenej
písomnej výzve, dokonca aj po predchádzajúcom telefonáte s príslušným vyšetrovateľom v kritický deň,
ktorý jej výslovne oznámil, že nemá doklady vydávať U., ktorý sa jej v ten deň telefonicky ozval a žiadal
ju o predmetnú krabicu s dokladmi, ktoré ešte mala k dispozícii, mu odovzdala, pričom nerešpektovala
výzvu polície na vydanie uvedených vecí. Napokon obžalovaná v priebehu svojich viacerých výsluchoch
v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-1156/OEK-PO-2013 uvádzala, že v krabici sa nachádzali
účtovné doklady, čo mala od spoločnosti C. s.r.o. (napr. 29.04.2014, 08.07.2014, 31.07.2014).

Obžalovaná takýmto postupom bez všetkej pochybnosti nevyhovela výzve vyšetrovateľa PZ na vydanie
dokladov, tieto aj napriek tomu vydala bývalému konateľovi spoločnosti, o čom mala vedomosť, čím
zabránila v získavaní dôkazov v trestnej veci vedenej pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa

§ 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr.
zákona, a takto marila objektívnemu vyšetrovaniu a získavaniu dôkazov v tomto trestnom konaní.

Výsledky takto vykonaného dokazovania v danom prípade potom vyznievajú jednoznačne
a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez
akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutok
kladený jej obžalobou za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo
veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá
spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2
ods. 12 Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje
základným princípom logického myslenia.

Konanie obžalovanej E.. E. H. bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, keďže obžalovaná v trestnom konaní
vedenom pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a
prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona pod sp. zn. ČVS: ORP-1156/OEK-
PO-2013 tým, že odovzdala krabicu s účtovnými dokladmi bývalému konateľovi spoločnosti, v ktorej
viedla po určitú dobu účtovníctvo, bránila v získavaní dôkazu.

Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby
obžalovanej ako aj závažnosti činu. S prihliadnutím na osobu obžalovanej, ktorá nie je zvlášť narušená,
táto doposiaľ nebola súdne trestaná, ako aj na okolnosti spáchania činu a na spôsobený následok aj
odvolací súd má za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, t. j. na samej dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby spĺňa všetky kritériá pre ukladanie trestov uvedené v Tr. zákone
tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich
s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu bol vyvodený záver, že sú splnené podmienky
ustanovené v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a preto bol výkon uloženého trestu odňatia slobody obž.
E.. E. H. podmienečne odložený a stanovená skúšobná doba na 1 rok. Obžalovaná v priebehu plynutia
tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukážu, či účel trestu sa dosiahne
aj bez nariadenia výkonu trestu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovanej krajský súd poukazuje na vyššie rozobraté úvahy, ktorými
sa spravoval pri ustálení viny. Okresný súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo zdôvodnil, o aké dôkazy
oprel svoje rozhodnutie, akými úvahami sa pri tomto hodnotení spravoval a prečo neuveril ostatným
dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych
dôkazov, z ktorých, bez rozumných pochybností, možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná
spáchala skutok tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s takto
uvedeným hodnotením dôkazov. Obžalovaná odvolanie založila na opakovaných dôvodoch, ktoré boli
uplatnené už v predchádzajúcom konaní, pričom s ich právnymi námietkami sa súd prvého stupňa
vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal. Ohľadne namietanej subjektívnej stránky trestného činu,
táto nepredstavuje nič iné ako vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu. Tento vzťah
nemožno skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak, ako sa navonok prejavil v jeho konaní, ktoré
je v konečnom dôsledku obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Obžalovanej úmysel sa prejavil v jej
konaní tak, že napriek svojej vedomosti o tom, že má vydať účtovné doklady len vyšetrovateľovi, tieto
aj napriek jeho predchádzajúcemu upozorneniu odovzdala bývalému konateľovi. Taktiež namietanie
toho, že všetky účtovné doklady mali byť protokolárne odovzdané novej nadobúdateľke obchodného
podielu spoločnosti C. s.r.o. pani U. nezodpovedajú skutočnosti. Veď bola to práve obžalovaná, ktorá
odovzdala vyšetrovateľovi pri svojom výsluchu dňa 17.04.2014 časť ekonomickej agendy uvedenej
spoločnosti, a to registračné listy fyzických osôb, mesačné výkazy poistného a príspevkov Sociálnej
poisťovni, výplatné lístky, výkazy preddavkov na poistné Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Dôvere z.p. za
tam uvedené obdobia, prehľad preddavkov o zrazených a odvedených preddavkov za obdobie 3/2010,
4/2010, potvrdenia o podaní tlačiva prehľadu o daní z príjmov, pričom zároveň uviedla, že má ešte
nejaké účtovné doklady doma v pivnici a časť vo svojej práci. Aj vzhľadom na vyššie uvedené doklady
je preto odovzdanie celej účtovnej agendy novej konateľke spoločnosti, ako to prezentuje obhajoba,
nepravdepodobné.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd zamietol v zmysle § 319 Tr. poriadku odvolanie
obžalovanej ako nedôvodné.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 6. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.