Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113213076
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113213076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcov 1/ G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K. č. XXX,
2/ Ing.arch. F. B., nar. X.X.XXXX, bytom K., O. č. XXXX/X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou
JUDr. P. A. s.r.o. so sídlom K., E. XXXX/X proti žalovanému Slovenský pozemkový fond so sídlom
v Bratislave, Búdkova č. 36, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. januára 2016, č.k. 14C/86/2013-62 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný n e m á proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/, 2/, ktorou sa domáhali, aby
súd určil, že žalobca 1/ v podiele 6263/14200 a žalobca 2/ v podiele 5052/14200 sú podielovými
spoluvlastníkmi pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/XX o výmere 112 582m2 - lesné pozemky, zapísané

v LV č. XXXX k.ú. K. K.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ odvodzovali svoje
vlastnícke právo k parc. č. XXXX/XX od dlhodobej a nerušenej držby ich právnymi predchodcami, teda
od vydržania, pričom oprávnenú držbu zakladali na existencii zámennej zmluvy , ku ktorej malo dôjsť
v roku 1914 medzi Domovou a lesnou spoločnosťou, Účastinná spoločnosť, zaevidovaná v Budapešti
a Urbárnym spolkom bývalého urbariátu v K. K.. Dôvodom zámeny mala byť výstavba železnice, ktorá
mala viesť cez pozemok bývalých urbárnikov v K. K. s tým, že podrobnosti tejto zámeny budú uvedené

v konečnej zmluve o výmene časti nehnuteľností. V tom čase platilo na Slovensku uhorské obyčajové
právo a vecné práva k nehnuteľnostiam bolo možné nadobúdať podľa toho, či je nehnuteľnosť zapísaná
v pozemkovej knihe alebo nie, nakoľko nie všetky nehnuteľnosti boli zapísané do pozemkovej knihy. Na
nehnuteľnosť, vpísanú do pozemkovej knihy ( knihovanú), právo vlastníctva a tiež iné vecné právo sa
mohlo nadobudnúť len vpisom do pozemkovej knihy. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva,
že v roku 1914 skutočne došlo k predbežnej dohode medzi Domovou a lesnou spoločnosťou, Účastinná
spoločnosť, zaevidovaná v Budapešti a Urbárnym spolkom bývalého urbariátu v K. K. na zámene

pozemkov, ktoré vlastnili. Dôvodom zámeny mala byť výstavba železnice a zo zápisnice 12.06.1914
nepochybne vyplýva, že sa mali zameniť pozemky vo vlastníctve urbariátu vedené v pkn. vložke č. XX
por.č. A.I.14-19 popisné číslo XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX a XXXX a časti výmery pozemkov,
ktoré sú potrebné na výstavbu železnice a Domová a lesná spoločnosť, účastinná spoločnosť mala
odovzdať do vlastníctva spolku bývalých urbarialistov lesný pozemok vo výmere, ktorá je v štorcových
siahach 5-násobok výmery lesných pozemkov v štvorcových siahach, prepustených na účely výstavby

priemyselnej železnice a nachádza sa v lesnej časti pod názvom „ X. X. Q.“ nad už postavenou
priemyselnou železnicou s tým, že menšie pozemky pri potoku budú vykúpené. Dane, vyplývajúce
z výmennej zmluvy, mali strany platiť odo dňa platnosti zmluvy, a to spoločne a vzájomne s tým, ženáklady na spísanie zmluvy a prepisov v knihe nehnuteľností mala niesť Domová a lesná spoločnosť,
účastinná spoločnosť. Z obsahu tohto dokumentu vyplýva, že obe zmluvné strany si boli vedomé
nutnosti previesť zmenu vlastníctva k zameneným pozemkom zápisom zmluvy do pozemkovej knihy. Na

prevod vlastníctva k nehnuteľnosti formou zápisu do pozemkovej knihy sa musela nehnuteľnosť, ktorá
sa mala zameniť v zmluve presne identifikovať; miestom -názvom, kde sa nachádzala, katastrálnym
územím,odkazomnazápisvpozemnoknižnejvložkeavýmere. Zdokumentov,predloženýchžalobcami
1/ a 2/ nie je zrejmé, že by došlo k vyhotoveniu zámennej zmluvy a nedošlo ani k prevodu vlastníckeho
práva k zameneným, bližšie špecifikovaným pozemkom v konkrétnej výmere na právneho predchodcu

navrhovateľov. Mapy so zakreslenými pozemkami nie sú titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva a
zo žiadneho dokladu predloženého žalobcami nevyplýva ani titul pre dobromyseľnú držbu. Uviedol, že je
nepochybné, že sa zamenené pozemky zrejme v minulosti právnymi predchodcami žalobcov aj užívali,
avšak dlhodobé užívanie pozemku bez presvedčenia, že sa s ním nakladá ako s vlastným, nezakladá
dobromyseľnú držbu a na tomto základe nemožno nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Právni
predchodcovia žalobcov vedeli, že im zamenené nehnuteľnosti vlastnícky nepatria, lebo ich nemali

zapísané ako svoje vlastníctvo v pozemkovej knihe. Problémom s parcelou č. XXXX/XX v minulosti
evidovanej v LV č. XXXX sa zaoberala aj komisia J. a so zápisnice zasadnutia tejto komisie ROEP zo dňa
31.03.2006 nepochybne vyplýva, že nebolo možné zapísať predmetnú parcelu ako vlastníctvo Urbárskej
spoločnosti -pasienkové spoločenstvo K. K., pre nedostatočné nadobúdacie doklady. K rovnakému
záveru dospel aj Pozemkový úrad v Trenčíne v rozhodnutí pod č.j. 249/91/PÚ/1 dňa 19.01.1996,

ktorým bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností podľa ust. § 9 ods.2 zák.č. 229/91 Zb. v znení
neskorších predpisov o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. V
súčasnosti parcela E-KN č. XXXX/XX v k.ú. K. K. vo výmere, tak ako ju označili žalobcovia, neexistuje.
Na podklade tejto žaloby nie je teda možné vykonať zápis do katastra nehnuteľností a povinnosťou
žalobcov bolo označiť spornú parcelu tak, ako je evidovaná v katastri nehnuteľností v čase vyhlásenia

rozsudku. Súd v danom prípade nevyhovel návrhu žalobcov na odročenie pojednávania za účelom
zisťovania, pod akými parcelnými číslami je uvedená parcela vedená na katastri v súčasnosti, z dôvodu
nehospodárnosti a zbytočného predlžovania konania. Žalobcovia nemajú žiaden titul na nadobudnutie
vlastníckeho práva, nepreukázali, že im sporná parcela v konkrétnej výmere patrí a neuniesli dôkazné
bremeno o dobromyseľnej držbe právnymi predchodcami. V žalobe označili za žalovaného osobu, ktorá

nie je pasívne legitimovaná, nakoľko pozemky patria štátu a žaloba mala byť podaná proti Slovenskej
republike, v zastúpení SPF. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 132 ods. 1,2, §
134 ods. 1,3, § 130 ods. 1 Obč. zákonníka, § 34 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že procesne

úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/. Poukázali na to, že žalobu
odôvodnili tvrdením že od roku 1914, kedy došlo k zámene pozemkov, začali predmetný pozemok
okrem iných užívať aj ich právni predchodcovia, a to Urbársky spolok K. K., ktorého nástupcami

sú aj žalobcovia 1/, 2/. Ako taký bol užívaný urbárnikmi do roku 1951, kedy prevzalo jeho užívanie
JRD K. K.. Uviedli, že poukázali na nepriame dôkazy preukazujúce dobromyseľnosť a nerušenosť
držby predmetného pozemku. Z neznámych dôvodov však nedošlo ku vkladu zámennej zmluvy z roku
1914. Ďalej poukázali na to, že pozemok bol medzičasom na liste vlastníctva zapísaný v prospech
vlastníka, ktorým je žalovaný. Na pojednávaní konanom dňa 25.01.2016 predložili súdu ďalšie listinné

dôkazy a zároveň navrhli zidentifikovať pôvodne žalúvanú parc. č. XXXX/XX so súčasným stavom,
nakoľko z vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 14.01.2016 vyplynulo a dozvedeli sa, že takáto
nehnuteľnosť neexistuje. Dôvodili, že v priebehu celého konania žalovaný nespochybnil ich skutkové
tvrdenia, ktorými preukazovali dobromyseľnosť ich držby a držby ich právnych predchodcov ako základu
pre minimálne vydržanie vlastníckeho práva v rozsahu nimi požadovaných podielov, pokiaľ nie je týmto

právnym titulom priamo zámenná zmluva, o ktorej uzavretí v roku 1914 nemohlo byť pochybností.
Žalovaný vzniesol jedinú námietku v rámci procesnej obrany, a to nedostatok pasívnej legitimácie
v zmysle § 34 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. Nesúhlasili s postupom súdu prvej inštancie, pretože
im odňal možnosť konať pred súdom tým, že im nebolo umožnené na základe súdom vykonaných
dôkazov upraviť žalobný návrh a za žalovaného označiť osobu, ktorá je v súčasnosti zapísaná ako

vlastník predmetného pozemku v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za
predčasné, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku nemal súd hodnoverne vyvrátené tvrdenie žalovaného,
žeonniejevlastníkom,dokonca,žetentopozemokneexistuje.Pôvodnežalovanýpozemoknepochybneexistuje, nie je však zrejmé, ako je v súčasnosti v katastri nehnuteľností vedený v právnom a mapovom
stave, vrátane zápisu vlastníka k tomuto pozemku, resp. pozemkom.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v

jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného
ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že z dokumentov
predložených žalobcami 1/, 2/ nie je zrejmé, že by došlo k vyhotoveniu zámennej zmluvy a nedošlo

ani k prevodu vlastníckeho práva k zameneným, bližšie špecifikovaným pozemkom na právneho
predchodcu žalobcov 1/, 2/, keď mal za to, že mapy so zakreslenými pozemkami nie sú titulom pre
nadobudnutie vlastníckeho práva a zo žiadneho dokladu predloženého žalobcami 1/, 2/ nevyplýva
ani titul pre dobromyseľnú držbu. I keď zamenené pozemky zrejme v minulosti právni predchodcovia
žalobcov 1/, 2/ zrejme aj užívali, uzavrel, že dlhodobé užívanie pozemku bez presvedčenia, že sa s

ním nakladá ako s vlastným, nezakladá dobromyseľnú držbu a na tomto základe nemožno nadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním. Právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/ vedeli, že im zamenené nehnuteľnosti
vlastníckynepatria,leboichnemalizapísanéakosvojevlastníctvovpozemkovejknihe.Ďalšímdôvodom
zamietnutia žaloby bol jednak nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného , nakoľko sporné
pozemky patria štátu a žaloba mala byť podaná proti Slovenskej republike v zastúpení SPF a jednak

skutočnosť, že v súčasnosti parcela E-KN č. XXXX/XX v k.ú. K. K. vo výmere tak, ako ju označili žalovaní
1/, 2/ neexistuje, teda na podklade tejto žaloby nie je možné vykonať zápis do katastra nehnuteľností.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ako aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti uvádza

nasledovné:

9. Žalobcovia 1/, 2/ odvodzovali svoje vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XX od dlhodobej a nerušenej
držby ich právnymi predchodcami, t.j. od vydržania, pričom oprávnenú držbu zakladali na existencii
zámennej zmluvy, ku ktorej malo dôjsť v roku 1914 medzi Domovou a lesnou spoločnosťou, Účastinná

spoločnosť, zaevidovanou v Budapešti a Urbárskym spolkom bývalého urbariátu v K. K.. Vychádzajúc
z okolností, za akých mali právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/ nadobudnúť vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam, opodstatňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, že nebola splnená
jedna z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to oprávnenosť držby právnymi
predchodcami žalobcov 1/, 2/. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právni predchodcovia žalobcov 1/,

2/ vedeli, že im zamenené nehnuteľnosti vlastnícky nepatria, lebo ich nemali zapísané v pozemkovej
knihe a bolo všeobecne známe, že vlastnícke právo sa podľa v tom čase platného právneho stavu
prevádzalo až zápisom do pozemkovej knihy. Dlhodobá držba nehnuteľností právnymi predchodcami
žalobcov 1/, 2/ bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla u nich vyvolať presvedčenie, že
sa stali vlastníkmi nehnuteľností, preto nepostačovala pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia

vlastníckeho práva vydržaním. Odvolací súd ešte dodáva, že aj pri prípadnom splnení všetkých
podmienok vydržania, by súd nemohol žalobe vyhovieť, lebo v dôsledku smrti právnych predchodcov
mali žalobcovia 1/, 2/ možnosť žalovať iba to, že uvedený spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva ichprávnych predchodcov. Za tohto stavu ostatné námietky odvolateľov nemajú vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozsudku.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal proti
žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mu preukázateľne žiadne nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).