Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/341/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112230988
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112230988.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci navrhovateľa: S. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. E. XXXX/XX, G. právne zastúpená: Mgr. Silvia Podúšelová, advokátka,
advokátska kancelária Republiky 30, Žilina, proti odporcovi: Q. P., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. B.
XXX/XX, G., o zaplatenie 1.989 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á uhradiť navrhovateľke istinu vo výške 1.989 Eur a súdny poplatok

vo výške 119 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia Advokátskej
kancelárii Mgr. Silvia Podúšelová vo výške 473,72 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia istiny vo výške 1.989 Eur, trov konania a
trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe kúpnej zmluvy sa odporkyňa, ako
predávajúca zaviazala previesť na navrhovateľku, ako kupujúcu vlastnícke právo k bytu na ul. X. E..

Podľa kúpnej zmluvy sa zaviazala najneskôr do 31.10.2009 zabezpečiť, že na predmete kúpy nebudú
viaznuť žiadne ťarchy, vecné bremená ani práva tretích osôb, ktoré by bránili nadobudnutia vlastníckeho
práva v prospech kupujúcej alebo jej bránili, alebo ju obmedzovali v užívaní predmetu kúpy. Odporkyňa
sazaviazala,ževprípade,žesitútosvojupovinnosť predávajúcanesplnívstanovenejlehote,jepovinná
zaplatiťnavrhovateľkeakokupujúcejzmluvnúpokutu17Eur zakaždýzačatýkalendárnydeňomeškania
so splnením tejto povinnosti. Odporkyňa si svoju povinnosť riadne a včas nesplnila, nezabezpečila

výmaz záložného práva k predmetu kúpy, ktorého vklad bol do kat. nehnuteľností zapísaný na základe
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. K výmazu záložného práva došlo dňa 25.2.2010.
Keďže sa dostala do omeškania s plnením povinnosti, žiadal uhradiť zmluvnú pokutu v žalovanej čiastke.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení žiadala návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietnuť.
Nárok uplatnený navrhovateľ v plnom rozsahu poprela, nakoľko neexistuje. Ustanovenie dohody o
zmluvnej pokute je neplatné a nemožno z neho vyvodzovať žiadne práva a povinnosti. Navyše výška

zmluvnej pokuty je neúmerne vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi. Pokým by ustanovenie dohody o
zmluvnej pokute bolo platné, v žiadnom prípade neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť, resp. nesplnenie
záväzku nebolo zavinené. Ďalej poukázala na to, že kúpnu zmluvu uzatvárala v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok. Navyše pri uzatváraní zmluvy to bola navrhovateľka, ktorá uvádzala, že v
žiadnom prípade nebude požadovať zaplatenie tejto pokuty.

Súd na tomto mieste musí uviesť, že v tejto veci už raz rozhodoval, a to rozsudkom 2C/341/2012 - 64
dňa 15.4.2013. Vtedy odporkyňu zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu a zaviazal ju uhradiť aj trovy právneho
zastúpenia. Voči tomuto rozsudku odporkyňa podala odvolanie. Krajský súd v Žiline uznesením6Co/342/2013 rozsudok Okresného súdu Žilina zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia
tohto uznesenia vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu trpí vadou nevykonania navrhnutých dôkazov
zo strany odporkyne, keď na základe jej procesného návrhu okresný súd odmietol pripojiť príslušný spis

z katastra v Žiline týkajúci sa výmazu záložného práva napriek tomu, že vykonanie takéhoto dôkazu
bolo podľa odvolateľky plne dôvodné. Okrem toho prvostupňovému súdu vytkol, že si nesplnil povinnosť
vyplývajúcu mu z ust. § 118 ods. 2 O.s.p. Súd po vyjadreniach účastníkov a návrhov na vykonanie
dôkazov ihneď vyhlásil rozsudok bez možnosti účastníkov vykonať záverečnú reč.

Vzhľadom na vyššie uvedené uznesenie krajského súdu súd opätovne vypočul účastníkov konania,
oboznámil sa s kúpnou zmluvou, výpisom z kat. nehnuteľností, návrhom na výmaz záložného práva,
výzvou na úhradu zmluvnej pokuty, uznesením krajského súdu 6Co/342/2013, pripojeným spisovým
materiálom Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, č. V XXXX/XXXX a zistil nasledovné:

Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.8.2009 č. V 1598/2010 sa odporkyňa ako predávajúca zaviazala

previesť na navrhovateľku ako kupujúcu vlastnícke právo k bytu č. XX na X.poschodí vo vchode č.
XX, obytného domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku KN C parcelné č. XXXX - zast. plochy
a nádvoria na ulici X. E. č. XXXX/XX v G., zapísanom na LV č. XXXX pre kat. územie Žilina, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na
pozemku KN C parc. č. XXXX - zast. plochy a nádvoria vo veľkosti XXX/XXXXX-in.

Podľa čl. IX. bod. 2. predmetnej kúpnej zmluvy sa odporkyňa zaviazala najneskôr do 31.10.2009
zabezpečiť, že na predmete kúpy nebudú viaznuť žiadne ťarchy, vecné bremená ani práva tretích
osôb, ktoré by bránili nadobudnutiu vlastníckeho práva v prospech kupujúcej, alebo jej bránili, alebo
ju obmedzovali v užívaní predmetu kúpy, okrem zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona č.

182/1993 Z.z. a zákona 151/95 v znení neskorších predpisov na zabezpečenie pohľadávok a vecného
bremena pre SR v zastúpení OÚ Žilina - povinnosť vlastníkov strpieť v obytnom dome stály kryt CO.

Predmet sporu teda spočíval v úhrade zmluvnej pokuty vo výške 17 Eur za každý kalendárny deň
omeškania so splnením tejto povinnosti.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom návrhu, pričom na pojednávaniach
zdôrazňovala, že je nepochybné, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Takisto je nesporné, že podľa
tejto zmluvy sa zaviazala najneskôr do 31.10.2009 zabezpečiť, že na predmete kúpy nebudú viaznuť
žiadne ťarchy. Je takisto nesporné, že odporkyňa si túto svoju povinnosť nesplnila a ku dňu podania

návrhu stále viazlo záložné právo v prospech ČSOB a to zo zmluvy o poskytnutí úveru. Kvitancia zo
strany ČSOB, teda návrh na výmaz záložného práva bola vydaná až 25.2.2010.

Čo sa týka odporkyne, táto po tom, ako krajský súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu v Žiline, bola
v konaní úplne nečinná. Súd ju viac krát predvolával na súd prostredníctvom jej právneho zástupcu,

neskôr, keď tento skončil právne zastupovanie, tak aj priamo, pričom zakaždým konštatoval, ako to
bolo aj naposledy, kedy prebehlo pojednávanie dňa 19.10.2015, že odporkyňa si prevzala termín
pojednávania riadne a včas, avšak sa tohto nezúčastnila.
Následne potom súd vychádzal len zo stanovísk odporcu z predchádzajúceho obdobia, t.j. pred tým,
ako vo veci rozhodoval Krajský súd v Žiline. Odporkyňa sa bránila tým, že nesplnenie jej povinnosti

nebolo zavinené z jej strany. Vo svojich písomných vyjadreniach konštatovala, že bola nútená a tlačená
k podpísaniu kúpnej zmluvy. Aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu ešte pred rozhodnutím
krajského súdu uvádzala, že nespochybňuje tú skutočnosť, že takáto kúpna zmluva bola uzavretá.
Záložné právo bolo vymazané na základe kvitancie samotného záložného veriteľa banky ČSOB zo
dňa 25.2.2010. Potvrdenie tejto banky je dôvodom pre vykonanie výmazu záložného práva v kat.

nehnuteľností. To znamená, že záložné právo alebo akcesorické právo zaniká tiež zánikom pohľadávky
jej splnením. Z tohto hľadiska je teda úplne nepodstatné, kedy bol násilne vykonaný výmaz záložného
práva zo záznamu, pretože tento výmaz má len deklaratórny charakter a záložné právo zaniká splnením
pohľadávky. Navyše formulované záložné právo nebolo správne a nie je spôsobilé v zmysle ust. Obč.
zákonníka.

Súd aj na základe rozhodnutia krajského súdu sa oboznámil s celým spisovým materiálom Okresného
úradu Žilina, katastrálny odbor, č. V XXXX/XXXX.Tento spisový materiál obsahuje predovšetkým kúpnu zmluvu V 1598/2010, z ktorej okrem iných
podstatných skutočností z čl. IX. bod. 2. vyplýva, že účastníci tejto zmluvy ku dňu podpisu konštatovali,
že na predmete kúpy viazne záložné právo na základe Č.V XXXX/XX zo dňa 8.1.2007 a Č.V XXXX/XX

- XXXX/XX v prospech ČSOB a.s., Bratislava.

Predávajúca sa zaviazala najneskôr ku dňu podania návrhu na vklad vlastníckeho práva z tejto
zmluvy, t.j. do 31.10.2009 zabezpečiť, že na predmete kúpy nebudú viaznuť žiadne ťarchy, vecné
bremená a ďalšie. V prípade, že predávajúca túto povinnosť nesplní v stanovenej lehote, je povinná

zaplatiť kupujúcej zmluvnú pokutu 17 Eur za každý začatý kalendárny deň omeškania so splnením
tejto povinnosti a kupujúca je z dôvodu omeškania predávajúcej oprávnená od zmluvy odstúpiť.
Táto kúpno-predajná zmluva bola podpísaná dňa 17.8.2009 a podpísala ju predávajúca a kupujúca.
Sprostredkovateľom predaja bola realitná kancelária I.. Ďalej z tejto zmluvy vyplynulo, že kúpna cena
za predmet kúpy bola 72.000 Eur a navrhovateľka túto sumu uhradila riadne a včas v troch splátkach:
2.300 Eur v hotovosti dňa 3.8.2009, sumu 48.131,18 Eur dňa 24.8.2009 a napokon sumu 21.568,82

Eur dňa 8.10.2009, všetko na účet vedený v banke ČSOB.
Zo spisového materiálu z katastra vyplýva, že vklad tejto zmluvy bol povolený dňa 1.3.2010.

Na tomto mieste ešte súd uvádza, že odporkyňa mala zriadené záložné právo na svoju nehnuteľnosť,
ktorá bola predmetom kúpy, a to s ČSOB. Jednalo sa o zabezpečovaciu pohľadávku na úver zo dňa

16.5.2006 vo výške v tom čase 600.000,-Sk. Z ďalšej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
1.12.2006 vyplýva, že odporkyňa uzatvorila ďalšiu zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
s ČSOB z titulu poskytnutia úveru vo výške v tom čase 200.000,-Sk.

Súd mal ďalej zistené, že predávajúca ako odporkyňa byt nadobudla na základe dedenia.

Je nepochybné, že finančné prostriedky, ktoré navrhovateľka zaplatila odporkyni v troch splátkach,
posledná splátka bola zaplatená 8.10.2009, tak tieto finančné prostriedky mali slúžiť predovšetkým
na splatenie úveru v ČSOB a tým by došlo k odblokovaniu záložného práva na tento byt. V kúpnej
zmluve bolo povinnosťou odporkyne najneskôr do 31.10.2009 zabezpečiť odstránenie tohto záložného

práva. Poslednásplátkabolauhradená8.10.2009,22dnímalaodporkyňanato,abypoukázalafinančné
prostriedky banke ČSOB a táto by zrušila záložné právo k tejto nehnuteľnosti. Je nepochybné a
vyplynulo to aj z dokazovania, že finančné prostriedky, ktoré je boli poskytnuté za odpredaj bytu však
použila na iný účel, a to na rekonštrukciu domu v Budatíne.

Z výpovedí navrhovateľky na pojednávaniach vyplynulo, že to bola ona, ktorá si zobrala pôžičku. Túto
poskytla odporkyni, aby táto vyplatila z tejto pôžičky úver, ktorý jej bol poskytnutý ešte v roku 2006
a odblokovala záložné právo. Až následne sa podarilo dosiahnuť vydania kvitancie veriteľa o zániku
zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí úveru a následne došlo k výmazu záložného práva,
toto sa stalo až 25.2.2010.

Súd sa oboznámil aj so zápisnicou z výsluchu svedka Andrey Práškovej, ktorá bola vypočúvaná ORPZ v
Žiline, odborom ekonomickej kriminality, ktorá vo svojej výpovedi prakticky potvrdila, že v rozhodujúcom
čase pracovala v ČSOB. Táto potvrdila, že manželom P., teda odporkyni bol poskytnutý hypotekárny
úvervsume600.000,-Skapotomneskôrvsume200.000,-Sk.Obahypotekárneúverybolizabezpečené
nehnuteľnosťou, a to bytom, ktorý je popisovaný v tomto rozhodnutí. Ich platobná disciplína však bola

zlá. Pamätala si, že v roku 2010 mala odporkyňa tendenciu žiadať o zmenu záložného práva, a to z bytu
na inú nehnuteľnosť - rodinný dom. Tento rodinný dom však nespĺňal všetky náležitosti, aby mohol tvoriť
zábezpeku na poskytnuté hypotekárne úvery.

Odporkyňa namietala výšku zmluvnej pokuty ako aj tú skutočnosť, že takáto vysoká pokuta je v rozpore

s dobrými mravmi.

K uvádzanému súd dáva do pozornosti, že vo všeobecnosti je treba brať do úvahy cieľ zmluvnej
pokuty, t.j., že sa jedná o zabezpečovací inštitút, ktorého cieľom je posilniť postavenie veriteľa tým, že
zabezpečí plnenie a uľahčí vymáhanie jeho pohľadávky. To znamená, že treba posúdiť, ako dojednaná

zmluvná pokuta plní funkcie inštitútu zmluvnej pokuty - prevenčnú, uhradzovaciu a sankčnú funkciu.
Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v § 544 a 545 O.z. je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie
k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že
pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednanéplnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia
prevenčná). Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovanciu), lebo jej zmyslom
je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany

dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta zahŕňa i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest pre toho,
kto povinnosť porušil (viď rozsudok NS SR z 30.9.2008 sp. zn. 2Cdo/172/2007).
Dôležité je tiež zohľadnenie rizika, ktoré veriteľ na seba berie. Čím je riziko vyššie, tým je väčšia
odôvodnenosť dojednať vyššiu zmluvnú pokutu, ako prostriedok zabezpečenia. Názorne je to vyjadrené
aj v rozsudku NS ČR z 20.4.2004 sp. zn. 32 Odo/ 1047/2003. V podstate z tohto rozhodnutia vyplýva, že

pokým uzatvára veriteľ zmluvu s dlžníkom, u ktorého nemožno odhadnúť mieru zmluvnej spoľahlivosti,
ide z ekonomického hľadiska o väčšie riziko a nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi, keď je
záväzok zaistený dôraznejšími sankciami pre prípad neplnenia.

Okresný súd dáva do pozornosti, že ani jedna zo sporových strán nerozporovala, že uzatvorili kúpnu
zmluvu. Nerozporovali ani čl. IX. kde boli uvedené sankcie - samotná zmluvná pokuta. Po podaní návrhu

o zaplatenie zmluvnej pokuty odporkyňa sa bránila predovšetkým tým, že zmluvná pokuta je vysoká, je
v rozpore s dobrými mravmi. Navyše stále uvádzala, že ona si svoje povinnosti riadne a včas splnila
a pokým došlo k oneskoreniu s odblokovaním záložného práva, tak to nebolo jej chybou, ale stalo sa
to nezavinene.
Táto obrana odporkyne bola pre súd bez právneho významu z hľadiska predmetného sporu. Obč.

zákonník vychádza z prezumovaného zavinenia. Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia bolo
na odporkyni, ktorá nijakým spôsobom nepreukázala, že porušenie svojej povinnosti nezavinila. K
naplneniu podmienky zavinenia stačí nevedomá nedbanlivosť, t.j., že povinný subjekt nechcel a ani
nevedel, že svojím konaním porušuje zabezpečenú povinnosť, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje
osobné pomery vedieť mať.

Znova na to súd dôrazne upozorňuje, že navrhovateľka zaplatila za predmet kúpy 72.000 Eur, posledná
splátka bola uhradená 8.10.2009, všetko na účet odporkyne. Bola to odporkyňa, ktorá bola povinná na
základe kúpnej zmluvy, najneskôr do 31.10.2009, zabezpečiť, aby na predmete kúpy neviazli žiadne
ťarchy. Odporkyňa mala viac ako 22 dní na to, aby finančné prostriedky, ktoré obdržala za predaj bytu,

poukázala na odstránenie tohto záložného práva. Tieto finančné prostriedky však použila úplne na iný
účel, podľa vyjadrenia navrhovateľky na rekonštrukciu svojho rodinného domu v O.. V tomto smere jej
obrana ja absolútne účelová. Mala finančné prostriedky 72.000 Eur, pričom súd konštatoval, že v ČSOB
mala hypotekárne úvery v celkovej výške 800.000,-Sk ( 26.555,14 Eur). 800.000,-Sk bol plný úver, súd
nezisťoval koľko z tohto úveru v čase predaja bytu už bolo uhradených.

Bola to navrhovateľka, ktorý si musela zobrať úver, tento úver poskytla odporkyni, ktorá uhradila zostatok
z hypotekárnych úverov ČSOB a až následne došlo o odblokovaniu záložného práva.
Pokým odporkyňa konštatovala, že bola nútená a tlačená k podpísaniu kúpnej zmluvy, aj toto je len
účelová obrana. Z kúpnej zmluvy ako aj z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že zmluva bola uzatvorená
na základe slobodnej a váženej vôle oboch zmluvných strán bez akéhokoľvek nátlaku zo strany

navrhovateľky. Odporkyňa hľadala kupca s hotovosťou, ktorý jej relatívne v krátkej dobe poskytne kúpnu
cenu. Bola to navrhovateľka, ktorá uzatvorila zmluvu a vyplatila kúpnu cenu za podmienok pre ňu menej
výhodných v porovnaní s podmienkami predávajúcej. Kúpna zmluva obsahovala sankcie aj pre prípad
porušenia povinnosti navrhovateľkou. Súd musí konštatovať, že v žiadnom prípade nešlo o nápadne
nevýhodné podmienky pri uzatváraní zmluvy. Ust. § 49 O.z. v súvislosti s uzatvorením zmluvy v tiesni a

za nápadne nevýhodných podmienok umožňuje účastníkovi zmluvy odstúpiť od takejto zmluvy. Pokým
odporkyňa nadobudla dojem, že zmluvu uzatvorila za nápadne nevýhodných podmienok, mohla od
zmluvy kedykoľvek odstúpiť.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že to bola odporkyňa, ktorá hrubo porušila

stanovené podmienky v kúpno-predajnej zmluve. V zmluve sa zaviazala odblokovať záložné právo na
predávajúci byt do 31.10.2009. Dňa 8.10.2009 bola zaplatená posledná splátka zo sumy 72.000 Eur. Už
to súd konštatoval, že tieto prostriedky namiesto toho, aby použila na odblokovanie záložného práva,
použila úplne na iný účel.

Ku dňu podania návrhu je zmluvná pokuta 1989 eur. V omeškaní bola odporkyňa od 1.11.2009 -
povinnosť zrušenia záložného práva bola do 31.10.2009, do 25.2. 2010 - došlo k výmazu záložného
práva, v trvaní 117 dní krát 17 eur je 1. 989 Eur. Súd ted v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky.O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka bola v konaní úspešná,
a preto jej v zmysle citovaného ustanovenia prináležia aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Trovykonaniapozostávalizozaplatenéhosúdnehopoplatkuvovýške119eur.Tietofinančnéprostriedky

bude povinná odporkyňa uhradiť navrhovateľke. Právna zástupkyňa navrhovateľky vychádzala z výšky
predmetu sporu, t.j. zmluvná pokuta 1.989 Eur. Jeden úkon z uvedenej čiastky suma 81,22 Eur. Právna
zástupkyňa si účtovala 5 úkonov:
- prevzatie a príprava zastúpenia,
- písomné podanie na súd vo veci samej 7.9.2012,

- písomné vyjadrenie sa k odporu zo dňa 4.1.2013,
- účasť na pojednávaní dňa 15.4.2013,
- účasť na pojednávaní dňa 19.10.2015.
Spolu 406,10 Eur.

Okrem toho si účtovala jeden právny úkon krátený z dôvodu odročenia v sume 20,31 Eur.

Ďalej si účtovala.
- 2x paušál za rok 2012 - 7,63 Eur, spolu 15,26 Eur,
- 2 x paušál za rok 2013- 7,81 eur, spolu 15,62 Eur,
- 1x paušál za rok 2014 - 8,04 Eur, spolu 8,04 Eur,

- 1x režijný paušál rok 2015 - 8,39 Eur, spolu 8,39 Eur.

Spolu s právnymi úkonmi trovy právneho zastúpenia 473,72 Eur.

Súd preskúmal toto vyčíslené trovy právneho zastúpenia a konštatoval, že tieto boli vyčíslené v súlade

s vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a
tieto priznal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).