Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/137/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114221696
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114221696.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, ul.

Bajkalská 30, IČO: 31335004, proti žalovaným: 1. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., ul. U. XX, 2.
D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., ul. Z. XXX/XX 3. K. H., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., ul. K.
25, o zaplatenie 4.708,22 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 1.578,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z tejto sumy od 27.06.2014 do zaplatenia s tým, že splnením dlhu jedným zo žalovaných
zaniká ostatným žalovaným dlh v rozsahu poskytnutého plnenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Súd p o v o ľ u j e žalovaným dlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 180
eur, ktoré sú splatné vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky
riadne a včas sa stáva splatným celé plnenie.

IV. Žalovaným súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 39,48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 29.09.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovaným
domáhal, aby súd rozhodol o splnení ich povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
4.708,22 eur spolu s príslušenstvom, ktoré pozostáva z úrokov a úrokov z omeškania. Túto žalobu
odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 5 05 bola so žalovanými
uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX 2 06 a stavebnom úvere č. XXXXXXX 5
05 zo dňa 02.11.2005, v súlade s ktorou poskytol žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 3.651,33
eur. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky vo výške 6,49 %

pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,75 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na
účet stavebného sporenia mesačné vklady vo výške 14,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali
splácať úver vrátane úrokov vo výške 2,90 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 36,51
eur. Žalovaný v 3. rade na seba ručením prevzal povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja
žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní porušili zmluvné podmienky a medziúver prestali splácať. Listom zo
dňa 28.05.2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade, aby v lehote
7 dní vrátili zostatok úveru. Žalovaní ich však nevrátili. Žalovaný v 3. rade bol o odstúpení od zmluvy

upovedomený. Ku dňu odstúpenia od zmluvy bola výška dlžnej sumy 4.690,29 eur, ktorá pozostávala z
istiny v sume 3.551,75 eur a z nezaplatených úrokov a poplatkov v sume 1.138,54 eur. Podľa čl. VII bod
5 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa vrátane
príslušenstva. Podľa čl. VII bod 6 zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovaťzmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Na základe týchto ustanovení žalobca
úročí istinu dohodnutým úrokom 6,49 % ročne. Účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala dňa 26.06.2014.
Ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy bola výška dlžnej sumy 4.708,22 eur, ktorá pozostávala z istiny v

sume 3.551,75 eur a z nezaplatených úrokov a poplatkov v sume 1.156,47 eur. Odo dňa nasledujúceho
po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí v súlade s čl. VII bod 8 úverovej zmluvy celý zostatok
dlhu úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne.

2. Na základe podanej žaloby súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní v 1. a 3. rade

riadny odpor, pretože žaloba je podľa nich v celom rozsahu nedôvodná. V ňom namietali najmä to, že
žalovanému v 1. rade nebolo odstúpenie od zmluvy riadne doručené, rovnako ako výzva na splatenie
dlhu. Preto neexistuje ani povinnosť žalovaného v 3. rade ako ručiteľa uhradiť dlh za žalovaných v
1. a 2. rade. Namietajú aj neplatnosť úverovej zmluvy, nakoľko obsahuje ustanovenia pre žalovaných
ako spotrebiteľov v značnej nerovnováhe voči žalobcovi. Zmluva obsahuje značne nečitateľné a laicky
nezrozumiteľné dojednania. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považujú právo žalobcu na úroky aj po

odstúpení od zmluvy.

3. K podanému odporu sa vyjadril žalobca písomným vyjadrením zo dňa 17.02.2015, ktoré bolo súdu
doručené dňa 20.02.2015. K nemu pripojil aj výpis z účtu odstúpeného medziúveru.

4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany.
Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne
ospravedlnil. V písomnom ospravedlnení zároveň doplnil žalobu aj o vyjadrenie, že žalovaným vyplatil
sumu 3.535,15 eur. Od sumy poskytnutého úveru (110.000,-Sk, t.j. 3.651,33 eur) odrátal poplatok
za mimoriadny medziúver a poplatok za biankozmenku. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie

oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: úverovou zmluvou, odstúpeniami od zmluvy, kópiami
zásielok, resp. doručenky na č. l. 11, 12, 15, 16, 18, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie
a výpisom z úverového účtu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento, pre rozhodnutie
o žalobe podstatný skutkový stav:

5. Dňa20.10.2005uzatvorilžalobcaakoveriteľsožalovanýmiv1.a2.radeakodlžníkmi(spoludlžníkmi)
úverovú zmluvu označenú ako Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ďalej označená
ako „úverová zmluva“. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru (mimoriadneho medziúveru)
pod číslom XXXXXXX 2 06 v sume 110.000,-Sk, teda 3.651,33 eur, ktorý sa za dohodnutých podmienok
zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX 5 05 vo výške 66.000,- Sk. Bol v nej uvedený účel úveru

a zmluvné podmienky pri mimoriadnom medziúvere a osobitne pre stavebný úver. V článku VI úverovej
zmluvy boli uvedené okolnosti omeškania splácania úveru a v článku VII úverovej zmluvy boli uvedené
zmluvné podmienky týkajúce sa odstúpenia od úverovej zmluvy. V bode 1 článku VI je uvedené, že ak je
dlžník v omeškaní so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom sporení, má veriteľ
právo účtovať si 5 % p.a. úrok z omeškania zo zameškaných splátok. Podľa bodu 3 článku VI v prípade

omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace
je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.
Podľa bodu 1 článku VII úverovej zmluvy má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX Všeobecných podmienok. Dôsledky odstúpenia od úverovej zmluvy sú

uvedené v bodoch 5 až 10 článku VII úverovej zmluvy. V nich je uvedené, že odstúpením od zmluvy
nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva, nezaniká právo veriteľa
požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Takisto je v nich uvedené
(dojednané), že zmluva zaniká dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Vo vzťahu k
odstúpeniu od úverovej zmluvy je v jej čl. VIII bod 4 takisto uvedené (dojednané), že dlžníci vyhlasujú,

že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI
ods.2 tejto zmluvy a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy v zmysle
§ 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý
raz plynúť. Na poslednej strane úverovej zmluvy (strana 7) sa nachádza vyhlásenie žalovaného v 3.
rade, že na seba berie voči žalobcovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník (žalovaní

v 1. a 2. rade). Podpisy žalovaných sú na úverovej zmluve úradne osvedčené.

6. Dvoma listami zo dňa 28.05.2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy. Tieto listy adresoval
žalovaným v 1. a 2. rade na adresy ich bydliska, pričom zásielku si žalovaní v 1. a 2. rade neprevzaliv odbernej lehote. Listom zo dňa 28.05.2014 oznámil žalobca žalovanému v 3. rade, že listom zo dňa
28.05.2014 odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Tento list si prevzal
žalovaný v 3. rade dňa 02.06.2014.

7. Včl.XIXVšeobecnýchpodmienokprestavebnésporeniefyzickéosoby(zneniejanuár2009),ktorésú
označené ako Porušenie zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť je uvedené okrem iného to, čo je
potrebné považovať za porušenie zmluvnej povinnosti zo strany stavebného sporiteľa a na aké konanie
je žalobca oprávnený v dôsledku tohto porušenia (napr. možnosť jednostranne vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť úveru podľa bodu 3 písm.b/, či právo od zmluvy odstúpiť podľa bodu 3 písm.c/). V čl. XXI
bod 5 Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie fyzické osoby (znenie január 2009), sú uvedené
podmienky doručovania písomností sporiteľom a fikcia doručenia.

8. Ďalej bolo v rámci skutkového stavu zistené (z listinného dôkazu na č.l. 25 - výpis z účtu odstúpeného
medziúveru), že žalovaní v 1. a 2. rade titulom splácania úveru zaplatili žalobcovi spolu 1.956,71 eur,

naposledy vkladom sumy 39,50 eur dňa 18.09.2013. V zmysle úverovej zmluvy bol žalovaným v 1. a 2.
rade poskytnutý úver (mimoriadny medziúver) v sume 3.651,33 eur. V úverovej zmluve bolo uvedené,
že výška úveru bude znížená o výšku poplatku za spracovanie mimoriadneho medziúveru. Ako vyplýva
z listinného dôkazu na č.l. 44 (výpis z účtu odstúpeného medziúveru) výška vyplateného medziúveru
bola 3.535,15 eur, po odrátaní poplatku za spracovanie úveru v sume 99,58 eur a poplatku za zmenku

v sume 16,60 eur od sumy úveru 3.651,33 eur. Rovnakú skutočnosť uviedol aj samotný žalobca vo
vyjadrení zo dňa 22.09.2016.

9. Na dokazovaním zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie uvedené ustanovenia zákonov a vec
právne posúdil.

10.1 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zákon o stavebnom
sporení“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie
vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov
stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods.

1 (ďalej len "stavebný úver").

10.2 Podľa § 7 ods. 3, ods.4 zákona o stavebnom sporení zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokové sadzby stavebných úverov, c) podmienky poskytnutia a

splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky,
za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky,
za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy
o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a
stavebným sporiteľom.

10.3 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10.4 Podľa § 340 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v
zmluve.

10.5 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.10.6 Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

10.7 Podľa § 48 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva

od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

10.8 Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

10.9 Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

10.10 Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával.

10.11 Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

10.12 Podľa § 349 ods.1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

10.13 Podľa § 351 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a

povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške

dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá
odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

10.14 Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

10.15 Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

10.16 Podľa § 306 ods.1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
10.17 Podľa § 311 ods.1 Obchodného zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie

zabezpečuje.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáha rozhodnutia súdu o splnení zmluvnej povinnosti žalovaných
na základe úverovej zmluvy. Od žalovaných v 1. a 2. rade sa domáha práva na vrátenie istiny úveru,úrokov z istiny a zmluvných poplatkov a od žalovaného v 3. rade sa domáha splnenia jeho záväzku
ručiteľa za splnenie dlhu žalovaných v 1. a 2. rade.

12. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané platné uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. zmluvy o stavebnom úvere podľa zákona o
stavebnom sporení a takisto platné odstúpenie od nej, ktoré urobil žalobca. Odstúpenie od zmluvy bolo
žalovaným riadne doručované v zmysle čl. XXI bod 5 a bod 8 Všeobecných podmienok pre stavebné
sporenie fyzické osoby (znenie január 2009), ktorého následkom bolo zrušenie úverovej zmluvy. V tomto

smere boli tvrdenia žalobcu riadne preukázané. Súd sa však nestotožnil s právnym posúdením žalobcu,
ohľadne právnych následkov odstúpenia od úverovej zmluvy.

13. Súd posúdil nárok uplatnený žalobcom z tohto zmluvného vzťahu s ohľadom na ochranu žalovaných
ako spotrebiteľov, najmä podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, teda na oslabenie nároku žalobcu
vočispotrebiteľovi.Úverovázmluva,ktorúuzavrelžalobcasožalovanýmiv1.a2.radeakospotrebiteľmi,

je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti a žalovaní v 1. a 2. rade sú fyzickými osobami a nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor
pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany
spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch, napríklad podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

14. S odstúpením od úverovej zmluvy žalobca spája ten následok, že úverová zmluva zanikla dňom
doručenia odstúpenia od zmluvy dlžníkom a súčasne mu nezaniklo právo požadovať úroky z úveru a
poplatky, teda zmluvné plnenie, a to aj po zrušení (zániku) úverovej zmluvy. Ako je uvedené vyššie,
predmetná úverová zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Súd sa preto pri rozhodnutí riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 54 ods.1
Občianskeho zákonníka takisto platí, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

15. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade na základe úverovej zmluvy je
obchodným záväzkovým vzťahom. V prípade zmluvy o úvere ide tzv. o absolútny obchod (§ 261 ods.
3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie

a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí vzťah
založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt,
ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv,
resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie

§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v
uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového
práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské
zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval ustanovenie
§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, tak, že do tohto ustanovenia
zapracoval aj znenie, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa názoru súdu právne predpisy stanovujú povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Súd, aplikujúc v rozhodovaní vyššie uvedené právne predpisy, preto musel rozhodnúť o
žalobe žalobcu za použitia ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú v porovnaní s právnou úpravou
podľa Obchodného zákonníka, na prospech žalovaných (spotrebiteľov).

16. Preto je potrebné posúdiť účinky, právne následky odstúpenia od úverovej zmluvy podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre žalovaných (spotrebiteľov) priaznivejšie. Totižto v zmysle § 48
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa odstúpením od zmluvy táto zrušuje od počiatku, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V danom prípade bolo v ustanoveniach
úverovej zmluvy (čl. VII bod 5, bod 6), ktoré vopred pripravil žalobca, stanovené, že odstúpením odzmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva a nezaniká ani právo
veriteľapožadovaťzmluvnedohodnutéúrokyaždozaplateniacelejpohľadávky.Totoustanovenie,podľa
ktorého si žalobca po odstúpení od zmluvy uplatnil proti žalovaným nezaplatené úroky a poplatky, je

obsiahnuté vo formulárových zmluvných podmienkach žalobcu, ktoré používa štandardne vo vzťahu
k spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy, a ich obsah nemohli žalovaní ovplyvniť. Dôsledky odstúpenia
od zmluvy v zmysle tohto ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne
vyjednané, možno v danom prípade hodnotiť ako nevýhodnejšie v porovnaní s dôsledkami odstúpenia
podľa úpravy v ustanovení § 48 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka však platí, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka o účinkoch odstúpenia od úverovej zmluvy je upravené
pre žalovaných výhodnejšie, preto predmetné ustanovenia úverovej zmluvy o dôsledkoch odstúpenia
od zmluvy nie je možné uplatniť, a je potrebné aplikovať uvedené stanovenie Občianskeho zákonníka.

Žalobcovi nič nebránilo sankcionovať nesplácanie úveru žalovanými iným prostriedkom, a to vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti súd dodáva, že aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku
č.k. 17Co/150/2013-119 zo dňa 26.3.2014 dospel k záveru, že ustanovenia zmluvy o úvere, ktoré
na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa k plneniu úrokov a iného
príslušenstva napriek tomu, že dodávateľ odstúpil od zmluvy, čím bola zmluva ex tunc zrušená,

evidentne zhoršujú postavenie spotrebiteľa oproti úprave v ustanovení § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorá výhodnejšia zákonná úprava sa má použiť pri odstúpení od spotrebiteľskej zmluvy.

17. Odstúpením od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka zanikajú zmluvné práva a povinnosti a
nastupuje medzi účastníkmi zmluvy režim z bezdôvodného obohatenia. S poukazom na ustanovenie §

457Občianskehozákonníka,keďžebolazmluvaoúvereodstúpenímodnejzrušená,každýzúčastníkov
je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. VIII ods.4
úverovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že účastníci úverovej zmluvy takisto rátajú so zrušením zmluvy
pri odstúpení od zmluvy a následným právom na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení
od zmluvy, pretože v tomto ustanovení zmluvy je predformulované, že dlžníci (spotrebitelia) predlžujú

zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť.

18. Žalovaní v 1. a 2. rade teda prijali plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, lebo zmluva
bola odstúpením od nej zrušená. Žalovaným v 1. a 2. rade ako solidárnym dlžníkom vznikla solidárna
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, teda poskytnuté peňažné prostriedky, v rozsahu, v

akom ich doposiaľ žalobcovi nevrátili.

19. Žalovanýmbolvyplatenýúvervsume3.535,15euratitulomsplácaniaúveruzaplatiližalobcovispolu
1.956,71 eur. Rozdiel medzi prijatým a vráteným plnením tak potom predstavuje sumu 1.578,44 eur,
ktorú sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne vrátiť (vydať) žalobcovi titulom vydania

bezdôvodného obohatenia a žalovaný v 3. rade na základe ručenia podľa § 306 ods.1 Obchodného
zákonníka. Žalovaný v 3. rade je zaviazaný na rovnaké plnenie ako žalovaný v 1. a 2. rade, pretože na
seba platne prevzal ručiteľský záväzok podľa § 303 Obchodného zákonníka. Žalobca vyzval dlžníkov na
riadne splnenie si ich dlhu, avšak žalovaní v 1. a 2. rade si vzniknutý peňažný dlh nesplnili. Vzhľadom na
povahu záväzku všetkých žalovaných splnením dlhu jedným zo žalovaných zaniká ostatným žalovaným

dlh v rozsahu poskytnutého plnenia.

20. K odstúpeniu od úverovej zmluvy došlo dňom vrátenia nedoručených zásielok, obsahom ktorých
boloodstúpenieodúverovejzmluvy,späťžalobcovi.Súčasťoutohtoodstúpeniabolaajvýzvanavrátenie
dlžnej sumy. Obe zásielky sa žalobcovi vrátil späť dňa 26.06.2014. Nasledujúcim dňom sa dostali

žalovaní do omeškania s vrátením dlžnej sumy. Pretože žalovaní sú preukázateľne v omeškaní so
splnením tohto peňažného dlhu, má žalobca právo požadovať od nich podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníkaúrokzomeškania.Žalobcasiuplatnilúrokzomeškaniavovýške5%ročne,ktoráneprevyšuje
maximálnu výšku úrokov z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože
ku dňu nasledujúcemu po účinnosti odstúpenia od zmluvy bola základná úroková sadzba ECB 0,15 %

a úrok z omeškania po pripočítaní 8 percentuálnych bodov predstavuje 8,15 % ročne. Súd rešpektujúc
zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení
§ 216 ods.1 Civilného sporového poriadku, uložil žalovaným povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v
žalobcom uplatnenej výške.21. Súd záverom uvádza, že v obdobnej veci žalobcu rozhodoval aj Krajský súd v Prešove, ktorý
posúdil právnu stránku veci obdobným spôsobom ako konajúci súd. Išlo o spor vedený na uvedenom

súde pod sp.zn. 6Co/2/2013, pričom rozsudok bol vydaný dňa 19.11.2013, teda v čase kedy právna
úprava nebola vyjadrená v súčasnej podobe, teda precíznejšie. Proti uvedenému rozsudku krajského
súdubolopodanémimoriadnedovolanie,ktorédovolacísúdzamietol(rozsudkomsp.zn.2MCdo/2/2015)
s poukazom na to, že pokiaľ je však už pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zrejmé, že bude
súd, ktorému sa vec po zrušení jeho rozhodnutia má vrátiť na ďalšie konanie, musieť rozhodnúť

rovnako ako v zrušovanom rozhodnutí, lebo iné rozhodnutie mu platný právny stav ani neumožní, nemá
kasačné rozhodnutie najvyššieho súdu opodstatnenie. V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že odstúpenie od zmluvy malo
byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by
najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu
tretiuObčianskehozákonníka,podľaktoréhonavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne

vzťahy založené pred týmto dňom.

22. Podľa § 232 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

23. Súd určil lehotu na plnenie dlhšiu, ako je zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Prihliadol na skutočnosť, že samotný žalobca v písomnom podaní zo dňa 25.11.2016 uviedol, že súhlasí

so splácaním dlžnej sumy v pravidelných mesačných splátkach vo výške 180 eur. Takisto je potrebné
uviesť aj to, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným
celé plnenie.

24. Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože obe
sporové strany boli v konaní čiastočne úspešné. Ku dňu rozhodnutia súdu si žalobca uplatnil celkovo

sumu 5.860,89 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 3.551,75 eur, vyčísleného úroku a poplatkov
vo výške 1.156,47 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.708,22 eur od 27.06.2014 do
15.12.2016, t.j. v sume 582,40 eur a úroku vo výške 6,49 % ročne zo sumy 3.551,75 eur od 27.06.2014
do 15.12.2016, t.j. 570,27 eur. Žalobca bol úspešný v časti sumy 1.578,44 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 27.06.2014 do zaplatenia. Ku dňu rozhodnutia súdu

je tak priznaný žalobcovi úrok z omeškania v sume 195,25 eur. Spolu bol tak žalobca úspešný ku dňu
rozhodnutia súdu v sume 1.773,69 eur. Celkový úspech žalobcu v konaní potom predstavuje 30,26 % a
úspech žalovaných 69,74 %. Žalovaným tak patrí po porovnaní vzájomných úspechov sporových strán
nárok na náhradu trov konania vo výške 39,48 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahusa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.