Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010533
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010533.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra

Tótha a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci obžalovaného V. U., pre zločin zabitia podľa § 148 ods.1
Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 1. júna 2017 prejednal odvolanie obžalovaného V. U. proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. decembra 2016, sp.zn. 2T/136/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.e), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný V. U. - nar. XX.X.XXXX v C., bytom C., ul. O.
č. XXX/XX

o d s u d z u j e:

Podľa § 148 ods.1 Tr.zák., § 38 ods.3, § 36 písm.l), písm.n) Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere

3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods.1 písm.a), § 50 ods.1 Tr.zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečneodkladásprobačnýmdohľadomapodľa§51ods.1,ods.2Tr.zák.saobžalovanémuurčuje
skúšobná doba na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods.3 písm.b) Tr.zák. sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 1.12.2016 sp.zn. 2T/136/2016 bol obžalovaný V. U.
uznaný za vinného zo spáchania zločinu zabitia podľa § 148 ods.1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 23.11.2015 v presne nezistenom čase po 20:00 hodine v Handlovej, pred pohostinstvom Lagúna
na ulici Mostnej, okres Prievidza, po predchádzajúcom nedorozumení napadol N. Y. tak, že ho dvakrát
udrel pravou rukou zovretou v päsť do ľavej strany tváre v dôsledku čoho N. Y. spadol na zem, kde
zostal ležať, následne ho po určitom čase zobral späť do pohostinstva, odkiaľ v čase o cca 20:30 hodine

ho odprevadil domov pred vchod na ulicu O. v C., kde N. Y. býval, pričom tento bol nájdený nehybne
ležiaci na medziposchodí prízemia a prvého poschodia obytného domu č. XXX/XX na ulici O. v C., okres
Prievidza, kde pri obhliadke N. Y. bola ošetrujúcou lekárkou konštatovaná jeho smrť.Za tento zločin bol odsúdený podľa § 148 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej pätnásťdňovej lehote, teda včas, podal obžalovaný V. U. odvolanie.
V jeho písomnom odôvodnení namietal správnosť napadnutého rozsudku len vo výroku o uloženom
nepodmienečnom treste odňatia slobody s poukazom na to, že uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody je v jeho prípade trestom neprimerane prísnym. Okresný súd pri ukladaní trestu

vychádzal zo spôsobeného nenapraviteľného následku, keď on poškodeného udrel dvakrát v stave jeho
ťažkej opilosti, keď mal v krvi 2,58 promile alkoholu. On sa pritom ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu
v plnom rozsahu priznal a orgánom činným v trestnom konaní napomáhal pri jeho objasnení. Podrobne
popísal situáciu nielen pred spáchaním skutku, ale aj počas neho a po ňom. Poškodený na neho v rámci
tzv. férovky zaútočil prvý a on ho udrel až následne. Pri prvom údere poškodený N. Y. nepadol na zem
takým spôsobom, že by si udrel hlavu, ale skôr sa zviezol na kolená, vzápätí sa však postavil a chcel

ho opätovne udrieť. Jeho reakcia na vzniknutú situáciu bola taká, že poškodeného opäť udrel, na čo
ten spadol tak, že si udrel hlavu. Jeho údery voči poškodenému neboli také intenzívne, že by mohol
predpokladať taký fatálny následok. Zo správania samotného poškodeného nemal pocit, že by bol až
v takom vysokom stave opilosti. Podľa jeho názoru okresný súd pri ukladaní trestu nezohľadnil to, že
poškodený sa sám správal provokačne a za každú cenu chcel vyvolať konflikt. Napriek tomu si však

uvedomuje svoju zodpovednosť, ako aj to, že mal byť zdržanlivejší a nemal sa nechať vyprovokovať.
Z celého dokazovania je tiež zrejmé, že po samotnom skutku poskytol poškodenému pomoc tak, že ho
najskôrzobralnaspäťdopohostinstva,sedelsnímprijednomstole,zasvojesprávaniesapoškodenému
ospravedlnil, čo ten aj vnímal a nakoniec ho aj odprevadil do miesta jeho bydliska s tým, že sa ho
spýtal, či mu nemá privolať zdravotnícku pomoc, čo poškodený odmietol. On v súčasnosti žije so

svojou priateľkou a manželstvo s ňou zatiaľ neuzatvoril len práve z dôvodu teraz prejednávanej tragickej
udalosti, pričom naviac po počiatočných problémoch a návšteve špecialistov dostali kladnú informáciu
z hľadiska možného počatia potomka. Žije životom riadne pracujúceho človeka a už niekoľko rokov
vykonáva ťažké práce pri výstavbe tunelov a to nielen na území SR, ale aj v zahraničí, keď naposledy
bol zamestnávateľom vyslaný na takéto práce do Nórska. Aj z hľadiska hodnotenia jeho osoby sa na

neho hľadí akoby doposiaľ nebol odsúdený a priestupkovo bol riešený iba v jednom prípade pokutou 10
€ za zlé parkovanie. Navrhol preto napadnutý rozsudok vo výroku o nepodmienečnom treste odňatia
slobody zrušiť podľa § 321 ods.1 písm.e) Tr.por. a podľa § 322 ods.3 Tr.por. uložiť mu trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu s určeným probačným
dohľadom aj s prípadným uložením ďalších obmedzení.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázala na zákonný a
správny rozsudok súdu prvého stupňa aj vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné navrhla zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na verejnom zasadnutí dňa 1. júna 2017 na podklade obžalovaným podaného odvolania, ktoré mu
spolu so spisom bolo predložené 22. februára 2017, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov o uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody

a spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom
zistil, že odvolanie obžalovaného V. U. je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní 1. decembra 2016 po predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým v

zmysle § 257 ods.7 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného V. U., že je vinný, vykonal aj všetky potrebné
a dostupné dôkazy súvisiace s výrokmi o treste, pochybil však, pokiaľ obžalovanému uložil podľa § 148
ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
3 roky, na výkon ktorého obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Správne síce zistil, že obžalovaný spáchal trestný čin s nenapraviteľným následkom, keď z nedbanlivosti
spôsobil smrť poškodeného N. Y., avšak táto okolnosť sama o sebe ešte neodôvodňuje záver
o nevyhnutnosti uloženia nepodmienečného trestu obžalovanému v prejednávanej trestnej veci.Nedostatočne totiž prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný V. U. na hlavnom pojednávaní
1.12.2016 vyhlásil, že je vinný a okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. jeho vyhlásenie prijal. Nielen
táto, ale ďalšia okolnosť spočívajúca v spôsobe spáchania činu, keď obžalovaný bol k spáchaniu skutku

vyprovokovanýkonanímpoškodeného,ktorýnanehozaútočilakoprvýapotomčopoškodenéhodvakrát
udrel, prejavil snahu pomôcť mu, keď ho najskôr zobral do pohostinstva a napokon ho odprevadil až
pred vchod v mieste jeho bydliska, kde mu bezúspešne ponúkol privolanie zdravotníckej pomoci, znižuje
konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu a spolu so skutočnosťami, na ktoré dôvodne
poukázal obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania (na obžalovaného sa zo zákona hľadí, akoby

doposiaľ nebol súdne trestaný a postihnutý bol iba za priestupok v doprave spočívajúci v nesprávnom
parkovaní, žije dlhodobo usporiadaným životom so svojou priateľkou, s ktorou manželstvo doposiaľ
neuzatvoril len v dôsledku teraz prejednávaného trestného činu, má zodpovednú a stabilnú prácu, kde si
svoje pracovné povinnosti plní zodpovedne), odôvodňujú aj s prihliadnutím na dobu jeden a pol roka od
spáchania trestného činu, počas ktorej sa obžalovaný nedopustil žiadneho protiprávneho konania záver,
že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je trestom neprimerane prísnym a že jeho nápravu a

prevýchovu z hľadiska účelu trestu predpokladaného v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. možno dosiahnuť
aj iným druhom trestu a to prísnejším výchovným trestom.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného
V. U. zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia

slobody a spôsobe jeho výkonu a pochybenie okresného súdu postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám
napravil tak, že obžalovanému V. U. uložil podľa § 148 ods.1 Tr.zák., § 38 ods.3, § 36 písm.l), písm.n)
Tr.zák. (okresný súd obžalovanému nesprávne nepriznal aj túto poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm.n) Tr.zák. a v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.
zák. spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal

týmorgánom,ktorésúurčenénaobjasňovanietrestnejčinnosti,tedaorgánomčinnýmvtrestnomkonaní
a súdu, pričom aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., t.j. že páchateľ napomáhal
príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na
hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny; obžalovaný tým, že pred súdom urobil vyhlásenie
o vine, podstatne uľahčil súdu dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto podľa názoru odvolacieho súdu

takýto postoj obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť a krajský súd napravil aj toto
jeho pochybenie) trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom
vo výmere 3 (tri) roky s tým, že podľa § 51 ods.1, ods.2 Tr.zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu 3
(tri) roky a podľa § 51 ods.3 písm.b) Tr.zák. mu zároveň uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov. Takto stanovený podmienečný trest odňatia slobody obžalovanému s

probačnýmdohľadom,akoajsprimeranýmobmedzenímspočívajúcimvzákazepožívaniaalkoholických
nápojov zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám určeným pre jeho ukladanie v § 34 ods.1, 4 Tr. zák.
a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy.

Krajský súd na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaným V. U. rozhodol spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.