Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116011180
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116011180.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr.Martina Michalanského, v trestnej veci obžalovaného G. C., z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.9.2016 sp.zn. 10T/44/2016, na verejnom zasadnutí
konanom 6.februára 2017 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 14.9.2016 sp.zn. 10T/44/2016 bol obžalovaný
G. C. uznaný vinným prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v Košiciach a inde dňa 12. januára 2016 prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu Okresného súdu
Košice I sp. zn. 3T 64/2015 zo dňa 31.12.2015 s nástupom trestu najneskôr dňa 1. februára 2016,
uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T 64/2015 zo dňa 30. novembra 2015
a právoplatným dňa 16. decembra 2015, napriek tomu výkon trestu nenastúpil.

Bol mu za to uložený podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona

trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Protitomutouzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieprokurátor.Vpísomnýchdôvodoch

odvolania uvádza:

Okresný súd Košice I svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že obžalovaný bol doposiaľ 9-krát súdom
potrestaný, pričom posledný trest mu bol uložený nepodmienečný a skutok spáchal v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. U obžalovaného zistil vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich

okolností. Vzhľadom k tomu, že skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženie
podmienečnéhotrestubynesplnilosvojúčelalebudepostačovaťuloženietrestuvdolnejpolovicitrestnej
sadzby. U obžalovaného možno očakávať premenu podmienečne uloženého trestu.
S rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 14. septembra 2016 ohľadne uloženia trestu odňatia
slobody v dolnej polovici trestnej sadzby sa nestotožňuje a považuje to za nesprávne, nezákonné a
neprimerané. Je toho názoru, že u obžalovaného G. C. na nápravu a v tej súvislosti aj primeranosti

trestu prichádza do úvahy jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v hornej polovici
zákonom stanovenej trestnej sadzby.Obžalovaný G. C. bol doposiaľ v priestupkovom konaní riešený 28-krát a súdom potrestaný bol 9-krát.
K súdnym odsúdeniam je potrebné uviesť, že obžalovaný bol súdený od roku 2005 takmer každý rok.

Z deviatich odsúdení je len 5 s podmienečným odkladom výkonu trestu aj to v jednom prípade bol
nariadený výkon nepodmienečného trestu. Ďalšie 4 odsúdenia sú na nepodmienečné tresty odňatia
slobody. Posledné odsúdenie z roku 2015 bolo za prečin podľa ustanovenia § 207 odsek 1, 3 písmeno
b/, c/ Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.
V intenciách ustanovenia § 348 odsek 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody od 0 až

do 2 rokov.
Prokurátor je toho názoru, že súd sa nedôsledne riadil zásadami pre ukladanie trestu v zmysle
ustanovenia § 34 Trestného zákona, pretože trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd má prihliadnuť najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest odňatia slobody predstavuje
univerzálny a zároveň najprísnejší druh trestu. Aj preto sa v hierarchii sankcií chápe ako „ultima ratio“,
a to najmä v prípade menej závažných trestných činov. Zákon preto predpokladá, že tento trest sa
bude ukladať len v prípade, keď účel trestu nemožno dosiahnuť miernejšími druhmi trestov, alebo v

prípadoch, keď ide o typovo najzávažnejšie trestné činy. V tomto ustanovení je v podstate zakotvený účel
trestu, ktorý oproti predchádzajúcej právnej úprave uloženým trestom vyjadruje aj morálne odsúdenie
páchateľa trestného činu. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). V tomto ustanovení sú taxatívne uvedené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd
povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Ide najmä o spôsob spáchania trestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri

hodnotení osoby konkrétneho páchateľa treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby
pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti.
Nemôže však ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti
vo vzťahu ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery.
V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska

určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a
ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Pomery páchateľa
sa takisto týkajú hodnotenia jeho osoby, priamo však nesúvisia so spáchaným trestným činom, hoci
môžu ovplyvniť úvahy o treste. Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu,
pričom ide o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. V podstate pôjde

o aktuálne rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste, napríklad o majetkové
pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu,
tehotenstvo páchateľky a pod..

V predmetnej veci je nepochybne zistené, že u obžalovaného G. C. predchádzajúce nepodmienečné

trestyodňatiaslobody,atovštyroch,resp.piatichprípadochnesplnilisvojúčel,ktorýmánamysliTrestný
zákon.
Z uvedených dôvodov je toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade jedine nepodmienečný trest
odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby splní účel sledovaný zákonom na nápravu páchateľa
a ochranu spoločnosti pred páchateľom trestných činov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok
Okresného súdu Košice I, spisovej značky 10 T 44/2016 zo dňa 14. septembra 2016 a vo veci rozhodol
sám v intenciách odvolania.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné.Okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného zo spáchania skutku, a preto konal a vykonával
dokazovanie len vo vzťahu k uloženému trestu. Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu v zmysle
§ 38 ods. 2 Tr. zák. zistil ako priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený a

ako poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, okresný
súd dospel k záveru, že podmienečný trest odňatia slobody neplnil svoj účel, pričom pri vyrovnanom

pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností dospel k záveru, že bude postačovať trest v dolnej
polovici trestnej sadzby zákonom pri tomto prečine určenom v rozpätí 0 - 2 roky vo výmere 6 mesiacov
nepodmienečne.

V súvislosti s výškou trestu okresný súd dospel k záveru, že u obžalovaného možno dôvodne očakávať
aj premenu podmienečného odsúdenia z rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/92/2011, ktorým

bol podmienečne odsúdený na 2 roky a 6 mesiacov , a preto uložený trest vo výmere 6 mesiacov
nepodmienečne považoval za dostatočný.

S týmto skutkovým a právnym názorom okresného súdu sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil a
v podrobnostiach poukazuje na správne a zákonné odôvodnenie v napadnutom rozsudku okresného

súdu.

Knámietkamprokurátoravpodanýchvodvolanívtomsmere,abykrajskýsúdzrušilnapadnutýrozsudok
vo výroku o treste a sám uložil trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom určenej sadzby, krajský
súd udáva nasledovné:

Krajský súd sa taktiež stotožnil so správnymi úvahami o druhu a výmere trestu a toto podrobne
rozviedol okresný súd v napadnutom rozsudku, pretože v konečnom dôsledku aj podľa názoru krajského
súdu treba brať relevantne do úvahy podmienečné odsúdenie vo veci Okresného súdu Košice I sp.zn.
4T/92/2011, kde mu bol uložený trest 2 rokov a 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov,

t.j. do 13.12.2017, kde zo zákona možno dôvodne očakávať premenu tohto podmienečného trestu na
nepodmienečný.

Preto aj podľa názoru krajského súdu uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. pre skutok, za ktorý bol

obžalovaný právoplatne odsúdený, je dostatočný.

Uložený trest vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne splní účel trestu sledovaný Trestným zákonom v
rámci individuálnej ako aj generálnej prevencie a podľa názoru krajského súdu vystihuje aj základné
kritéria určovania druhu a výšky trestu, aj v úzkej súvislosti a nadväznosti z jeho podmienečným

odsúdením, ktoré krajský súd vyššie citoval a následne zo zákona prichádzajúcou premenou
podmienečného trestu na trest nepodmienečný.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.