Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209697
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414209697.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľky: F. L., M.. XX.X.XXXX, Q. L.. D.. Š. XXX/XX, M. Q., zast. Špireková & Partners, s.r.o., IČO:
47232811,sosídlomNámestieMaticeslovenskej6,ŽiarnadHronom,protiodporcoviProfiCredit,s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., advokátska
kancelária, Kubániho 16, Bratislava, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd
so sídlom : Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp. zn. RK-PC- 884/2014-EK zo dňa 26.6.2014.

Súd odkladá vykonateľnosť rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd so
sídlom : Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp. zn. RK-PC- 884/2014-EK zo dňa 26.6.2014 do
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 236,25 € na účet
právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 331,50€ na

účet Okresného súdu Žiar nad Hronom, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.8.2014 domáhala zrušenia
Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd sp. zn. RK - PC-
884/14-EK zo dňa 26.6.2014. V návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa 17.7.2014 jej bol doručený
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, ktorým jej bola uložená
povinnosť zaplatiť odporcovi sumu vo výške 725,43 € , spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04%

denne a s ostatným príslušenstvom. V návrhu navrhovateľka poukázala na to, že ako spotrebiteľka
uzavrela s odporcom dňa 26.5.2011 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200038634, na základe ktorej
jej poskytol odporca úver vo výške 1 080,- € s tým, že ho mala vrátiť spolu s poplatkami vo výške 2
430,54 € pri ročnej percentuálnej miere nákladov za úver 66,39% a s ročnou úrokovou sadzbou vo
výške 70,02%. Uvedená zmluva bola uzavretá na dobu 42 mesiacov s mesačnou splátkou vo výške
57,87 €. Navrhovateľka zároveň uzavrela Dohodu o revolvingu na sumu 569,44€, kde celková čiastka,

ktorá mala byť odporcovi uhradená za poskytnutie revolvingu bola 1 388,88 €, pri predpokladanej ročnej
percentuálnej miere nákladov 63,32% a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21%. Pri podpisovaní
zmluvy o revolvingovom úvere navrhovateľka podpísala aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej mali byť
všetky spory z vyššie uvedenej zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 26.5.2011 riešené v súdnom konaní
resp. v rozhodcovskom konaní, kde výber rozhodcovského súdu je ponechaný na žalobcovi z dvoch
alternatív. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že nesúhlasí s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu

Victoria rozhodcovský súd v Žiline, z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Navrhovateľka máza to, že takto dojednaná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je jednou z neprijateľných
zmluvných podmienok vzhľadom na skutočnosť, že vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je neprijateľné.

Odporca navrhovateľke vôbec nedal na výber, musela sa len s uvedeným tvrdením stotožniť, alebo celú
zmluvu odmietnuť. Táto podmienka z uvedeného dôvodu nebola individuálne dojednaná, nakoľko bola
súčasťou tzv. formulárovej zmluvy, kedy spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej znenie. Rozhodcovská
zmluva bola podpísaná navrhovateľkou spoločne so zmluvou o revolvingovom úvere v ten istý deň
17.5.2011 na pobočke odporcu. Ďalej navrhovateľka poukázala na ďalší zákonný dôvod, pre ktorý

podávala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Poskytnutý úver má charakter spotrebiteľského úveru, preto bolo
potrebné, aby rozhodcovský súd aplikoval nielen ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ale v tomto
prípade je potrebné aplikovať na tento právny vzťah aj ustanovenia právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy pri tom nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a v povinnostiach v zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázala
na to, že v zmluve o revolvingovom úvere č. 8200038634 bola dohodnutá ročná úroková sadzba pri
poskytnutom úvere viac ako 70% a pri revolvingu viac ako 76%, pričom takéto plnenie predstavuje hrubý
nepomer medzi poskytnutým úverom a povinnosťou, ktorá bola uložená v rozhodcovskom rozsudku.
Takisto aj sankcie ku zaplateniu, ktorých zaviazal rozhodcovský súd spotrebiteľa, je potrebné považovať

za neprimerané vysoké a dojednané v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k), a preto sú v spojitosti s § 53
ods. 5 neplatné. Úroky z omeškania vo výške 0,4% denne sú navyše v rozpore s právnymi predpismi,
keďže pri občianskoprávnych vzťahoch možno dohodnúť úroky z omeškania len v súlade s vládnym
nariadením č. 87/1995 Z.z.. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby súd rozhodol tak,
že zruší rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd sp. zn. RK -

PC-884/2014-EK zo dňa 26.6.2014.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú
v celom rozsahu, a to po stránke právnej ako aj skutkovej. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva
je individuálne uzavretým právnym úkonom. Zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu ako

samostatný úkon na osobitnej listine. Rozhodcovská zmluva pritom nemusela vôbec vzniknúť alebo
trvať, a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Taktiež poukázal na
to, že rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným úkonom navrhovateľa bez toho, aby túto
skutočnosť mohol odporca vôbec ovplyvniť. Uvedená skutočnosť vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej
zmluvy, kde sa výslovne uvádza, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia

zmluvy o revolvingovom úvere a taktiež z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej mohol dlžník
od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. V ďalšom vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodovaciu činnosť
všeobecných súdov Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu SR. Z textu zmluvy konkrétne z
bodu 13 Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. Pokiaľ ide o dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle ustanovenia občianskeho zákonníka bola

zachovaná požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, nakoľko listina obsahujúca právny úkon
bola podpísaná konajúcou osobou. Zákon pritom nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o
právnom úkone boli samostatne podpisované. Podľa jeho názoru je nesporné, že zmluvné dojednania
zmluvy o revolvingovom úvere tvoria aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Tieto
dojednania sa nachádzajú v tej istej listine ako zmluva samotná, a preto podpis o revolvingovom úvere

je aj podpisom zmluvných dojednaní. Keďže listina je podpísaná, potom je zachovaná aj písomná
forma aj pre dojednania o zmluvnej pokute. Ďalej odporca poukázal na to, že pokiaľ uplatňoval
súbežne sankcie za omeškanie navrhovateľky v podobe úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, žiadny
právny predpis súbežné uplatnenie týchto nárokov za porušenie zmluvného záväzku nevylučuje. Sám
zákonodarca predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie môžu dosiahnuť až sumu poskytnutých

peňažných prostriedkov, a preto stanovil, že od dosiahnutia hranice je možné uplatniť len zákonný
úrok z omeškania, čo odporca plne rešpektoval. V súvislosti s dojednanými úrokmi v zmluve ako formy
odplaty poukázal odporca na ustanovenie § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že
zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia nemôže byť
posudzované ako neprijateľná zmluvná podmienka. Ďalej odporca poukazoval na znenie § 53 ods. 6

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nesmie odplata so spotrebiteľskej zmluvy podstatne prevyšovať
obvykle požadovanú odplatu na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Podľa
názoru odporcu nemožno odplatu dohodnutú v zmluve porovnávať s úrokovými sadzbami bánk. Pri
porovnávaní sa má zobrať do úvahy najmä finančná situácia spotrebiteľa, spôsob a miera zabezpečeniazáväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. V období, kedy došlo k uzavretiu zmluvy
o revolvingovom úvere, bola priemerná odplata na úrovni 46,56 % , teda hodnota odplaty dohodnutá v
zmluve 66,39% uvedenú hranicu podstatným spôsobom neprevyšovala.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením originálu žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru/
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200038634, rozhodcovskej zmluvy č. 8200038634, oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200038634, rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK - PC- 884/14 - EK zo dňa

26.6.2014, vyjadrenia odporcu ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 26.5.2011 uzavrela navrhovateľka s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere a to tým spôsobom,
že navrhovateľka dňa 26.5.2011 požiadala odporcu o poskytnutie revolvingového úveru a odporca
oznámením veriteľa o schválení úveru v ten istý deň akceptoval jej návrh, čím došlo k riadnemu uzavretiu

zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200038634. V predmetnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že
odporca poskytne navrhovateľke výšku úveru 1080,-€ so splatnosťou úveru v 42-och mesačných
splátkach s výškou mesačnej splátky 57,87 € pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,02% a RPMN
66,39%. Základné náležitosti zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru boli spísané do prvej časti
zmluvy, pričom k predmetnej zmluve boli pripojené na tom istom tlačive zmluvné dojednania zmluvy

o revolvingovom úvere všeobecného znenia a podpis navrhovateľky sa nachádzal na zadnej časti
predmetnejštvorstranovejzmluvy.Oznámenieveriteľaoschváleníúverudlžníkovizodňa26.5.2011bolo
spísané na osobitnej listine. V ten istý deň t. j. 26.5.2011 uzavreli zmluvné strany rozhodcovskú zmluvu
č. 8200038634, v ktorej navrhovateľka ako dlžníčka vyhlásila, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej
zmluvy, pričom veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia

zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. V predmetnej zmluve si zmluvné strany
dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z dvoch stálych
rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej
žalobnýnávrh.Vbode7predmetnejrozhodcovskejzmluvyjeuvedené,žedlžníkjeoprávnenýodzmluvy

odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14-tich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Predmetné
oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Z rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-884/14- EK zo dňa 26.6.2014
súd zistil, že rozhodcovský súd uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi sumu vo výške 725,43
€ spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne ako i s úrokom z omeškania vo výške 1,15%

ročne s tam uvedených súm a to do dňa, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne
celkovú sumu 1080,-€, pričom od nasledujúceho dňa po tomto dni je odporca oprávnený požadovať iba
úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 725,43€ až do zaplatenia. Predmetný rozsudok bol
navrhovateľke doručený dňa 17.7.2014 a navrhovateľka sa návrhom na jeho zrušenie obrátila na súd
dňa 4.8.2014.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v
rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachavpovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, je jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v čase rozhodnom pre posúdenie
veci, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:b) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v čase rozhodcom pre posúdenie
veci, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov
uvedených v § 40 ods. 1 písm. c) a j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda jednak z
dôvodu, že popierala platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy ako i z toho dôvodu, že pri rozhodovaní
stáleho rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu sa súd pri vykonaní dokazovania zaoberal ich dôvodnosťou a dospel
k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný pokiaľ ide o dôvod návrhu navrhovateľky na zrušenie

rozhodcovského rozsudku pre porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľky, že predĺožená rozhodcovská zmluva nebola
platne dojednaná, vzhľadom k tomu, že nebola individuálne dojednaná. V danom prípade mal súd z
predloženej rozhodcovskej zmluvy za preukázané, že táto bola uzavretá v ten istý deň ako zmluva
o revolvingovom úvere, t .j. 26.5.2011, pričom bola dojednaná na osobitnej listine. Obsahom tejto

osobitnej listiny bolo len dojednanie osobitných podmienok uzavretia rozhodcovskej zmluvy, pričom
odporca (veriteľ) súčasne v rozhodcovskej zmluve prehlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou poskytnutia zmluvy o revolvingovom úvere a navrhovateľke ako spotrebiteľke dal
na výber pre prípad sporu nielen všeobecný súd, ale aj rozhodcovský súd. V závere rozhodcovskej
zmluvy dal odporca navrhovateľke možnosť odstúpiť od predmetnej rozhodcovskej zmluvy v lehote 14-

tich dní od uzavretia tejto zmluvy. Predmetná rozhodcovská zmluva je podľa názoru súdu formulovaná
jasne a zrozumiteľne na osobitnom tlačive, pričom z jej obsahu jasne vyplýva, že jej predmetom je
dojednanie rozhodcu pre prípad vzniku sporov medzi zmluvnými stranami s tým, že navrhovateľka
mala možnosť od tejto zmluvy v dostatočne dlhej lehote od jej podpisu odstúpiť. Ide o rozhodcovskú
zmluvu uvedenú na samostatnej listine, ktorá netvorí neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej zmluvy,

navrhovateľka mala možnosť pri zachovaní náležitej starostlivosti z jej strany riadne sa oboznámiť so
znením tejto rozhodcovskej zmluvy príp. jej dojednanie úplne vylúčiť buď nepodpísaním tejto zmluvy,
resp. odstúpením od zmluvy v lehote 14 - tich dní od jej podpisu. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že v
danom prípade nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhovateľka mala možnosť uvedomiť
si dôsledky jej podpísania, ako aj zvážiť dôsledky podpísania tejto rozhodcovskej zmluvy v čase po jej

uzavretí v lehote do 14-tich dní.

Ďalším dôvodom , pre ktorý navrhovateľka navrhovala zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok bola tá
skutočnosť, že mala za to, že pri rozhodovaní stáleho rozhodcovského súdu boli porušené všeobecné
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. V danom smere súd navrhovateľke dáva za

pravdu.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný túto pokutu zaplatiť, aj

keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Medzi účastníkmi konania je nepochybné, že predmetný záväzkový vzťah vzniknutý medzi zmluvnými
stranami je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko navrhovateľka ako fyzická osoba žiadala o poskytnutie

úveru na uspokojovanie svojich spotrebiteľských potrieb a odporca ako právnická osoba navrhovateľke
poskytol finančné prostriedky v rámci predmetu svojho podnikania. Spotrebiteľský charakter zmluvy nie
je medzi účastníkmi konania nakoniec ani sporný. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal v ďalšom tým, či
neboli porušené všeobecné záväzné právne predpisy platné na ochranu spotrebiteľa a dospel k záveru,že došlo k porušeniu týchto predpisov, a to hneď v niekoľkých bodoch. V konaní bolo preukázané,
že navrhovateľke bol poskytnutý revolvingový úver v celkovej výške 1088,-€ s lehotou splatnosti 42
mesiacov. Pri porovnaní rovnakých typov úverov na finančnom trhu, súd zistil, že v danom období

banky požadovali za poskytnutie obdobných spotrebiteľských úverov úrokové sadzby v priemere od
10-15% ročne. Pokiaľ aj súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že poskytovanie úverov nebankovými
spoločnosťami nesie so sebou väčšiu mieru rizika pre dané nebankové spoločnosti, nakoľko poskytujú
spotrebiteľom peňažné prostriedky bez bližšieho zisťovania ich osobných a majetkových pomerov ako
aj ich dokladovania, úroková sadzba dojednaná s navrhovateľkou v danom prípade vo výške 70,02%

príp. ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 76,21% je neporovnateľne vyššia ako úrokové miery
ostatných subjektov na finančnom trhu v rovnakom období, preto nemôže takéto dojednanie požívať
právnu ochranu a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.

V ďalšom súd poukazuje za nedostatok písomnej formy dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá bola
vyčíslená v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Jej výška bola pritom dojednaná v zmluvných

dojednaniach,ktorésíceformálnemalitvoriťneoddeliteľnúsúčasťúverovejzmluvyanachádzajúsapred
podpisom navrhovateľky na tejto zmluve, avšak z materiálneho hľadiska sa jedná o formulárové zmluvné
dojednania, ktoré sú oproti samotnej zmluve uvedenej v prvej časti zmluvy (vypísanej konkrétne pre
daný prípad) písané nepomerne menším písomnom s uvedením množstva neprehľadných zmluvných
dojednaní, ktoré nemá možnosť bežný spotrebiteľ pred podpisom zmluvy preštudovať, a už nie vôbec

ovplyvniť individuálne ich obsah. Svoj podpis na nich pripája tak len formálne bez akejkoľvek možnosti
vyjadriť sa k nim, príp. ich obsah odmietnuť. Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na § 40 Občianskeho
zákonníka,považujetakýtoprávnyúkonzaneplatnývzhľadomna nedostatokjehoformy.Taktopriznaná
zmluvná pokuta v rozsudku stáleho rozhodcovského súdu preto nemôže požívať právnu ochranu a je
dojednaná v rozpore s príslušnými právnymi predpismi koncipovanými nielen na ochranu spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. RK-PC-884/14-EK zo dňa 26.6.2014 zrušil. Súd v súlade s § 40 ods. 2 zá, č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, odložil vykonateľnosť rozsudku na čas do právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP a to tak, že priznal úspešnej navrhovateľke

trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia účtovaných v súlade s § 11 ods.1 písm. b)
vyhláška SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
za tri úkony právnej služby 2x po 61,87 € a 1x po 64,53 € € (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie
návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku - 4.8.2014, pojednávanie zo dňa 8.1.2015) a jeden úkon
za účasť na pojednávaní 18.11.2014 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 15,47 € vzhľadom

k tomu, že pojednávanie bolo odročené pred jeho otvorením. Ďalej súd priznal navrhovateľke režijný
paušál trikrát vo výške 8,04 € a 1 x vo výške 8,39 €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú výšku
236,25 €. Súd nepriznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia za ďalšie účtované úkony právnej
služby, pretože tieto považoval za neúčelné a nehospodárne - napr. nahliadnutie do súdneho spisu,
porada s klientom - podľa záznamu bola navrhovateľka oboznámená s termínom pojednávania, pričom

termín jej bol zaslaný písomne zo strany súdu, vyjadrenie k vyjadreniu odporcu bez výzvy súdu, z návrhu
na odklad vykonateľnosti rozsudku, ktorý mohol byť podaný pri prvom úkone (podaní žaloby) a pod.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola ako spotrebiteľka od zaplatenia súdneho poplatku oslobodená,
prešla zároveň na odporcu poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie

konania, ktorý predstavuje podľa zákona o súdnych poplatkoch výšku 331,50 €, ktorú povinnosť súd
odporcovi zároveň uložil.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej

Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba

predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.