Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412210479
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6412210479.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu : R.

Y., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. XX, W. F., v konaní právne zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Zacharom,
AK so sídlom 1. Mája 1018/81, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému : R. M., W.. XX.XX.XXXX, F. C.
Z. XXX, W. F., v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou ŠKODA LEGAL s.r.o., so sídlom
Komenského 18/B, Banská Bystrica, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 13. 8. 2012, doručenou súdu dňa 14. 8. 2012 domáhal určenia,

že žalobca má ako vlastník nehnuteľností - stavby rodinného domu súpisné Č. XXX, postavenej na
pozemku parcely registra C, parc. č. 1988, zast. plochy a nádv. o 641 m2, parcely reg. E, parc. č.
1749/21, zast. plocha a nádv. o 560 m2, parcely reg. E, parc. č. 1749/22, zast. plochy a nádv. o 35
m2, nachádzajúcich sa v k.ú. Nová Baňa , obec Nová Baňa, okres Žarnovica, zapísaných na liste
vlastníctva číslo XXXX, právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve cesty pešo a
osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parcely registra C, parcelné číslo 1979/2 trvalé trávne
porasty o výmere 821 m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Nová Baňa, obec Nová Baňa, okres

Žarnovica, zapísaným na liste vlastníctva číslo 5749, v miestach vyznačených na geometrickom pláne
súdom ustanoveného znalca. Zároveň žiadal výrokom súdu určiť žalovanému povinnosť v prospech
žalobcuakovlastníka nehnuteľností-stavbyrodinnéhodomusúpisnéčíslo376,postavenejnapozemku
parcely registra C, parc. č. 1988, zast. plochy a nádv. o 641 m2, parcely reg. E, parc. č. 1749/21, zast.
plocha a nádv. o 560 m2, parcely reg. E, parc. č. 1749/22, zast. plochy a nádv. o 35 m2, nachádzajúcich
sa v k.ú. Nová Baňa , obec Nová Baňa, okres Žarnovica, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX
strpieť výkon práva cesty pešo a osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parcely registra C,

parcelné číslo 1979/2 trvalé trávne porasty o výmere 821 m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území
Nová Baňa, obec Nová Baňa, okres Žarnovica, zapísaným na liste vlastníctva číslo 5749, v miestach
vyznačených na geometrickom pláne súdom ustanoveného znalca. V prípade úspechu žiadal, aby súd
priznal žalobcovi náhradu trov konania.
2. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku: uviedol, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností:
- stavby rodinného domu súpisné číslo 376, postavenej na pozemku parcely registra C, parc. č. 1988,

zast. plochy a nádv. o 641 m2,
- parcely reg. E, parc. č. 1749/21, zast. plocha a nádv. o 560 m2,
- parcely reg. E, parc. č. 1749/22, zast. plochy a nádv. o 35 m2,nachádzajúcich sa v k.ú. Nová Baňa, obec Nová Baňa, okres Žarnovica, zapísaných na liste vlastníctva
číslo XXXX.
3. Žalobca sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe osvedčenia o dedičstve spisová

značka 10D/1548/04, Dnot. 6/05 zo dňa 25. 5. 2005. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu využíva
okrem žalobcu aj N. K. ako miesto podnikania a zároveň aj ako fyzická osoba a R.W. K., ktorí majú v
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu evidovaný trvalý pobyt.
4. Žalovaný je výlučným vlastníkom priľahlej nehnuteľnosti, pozemku parcely registra C, parcelné číslo
1979/2 trvalé trávne porasty o výmere 821 m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Nová Baňa,

obec Nová Baňa, okres Žarnovica, zapísaným na liste vlastníctva číslo 5749.
5. Už právni predchodcovia žalobcu užívali časť pozemku, ktorého vlastníkom je žalovaný, ako
prístupovú cestu k nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve a to na základe písomnej dohody uzatvorenej
s právnym predchodcom žalovaného. Žalobca tvrdil, že už rodičia žalobcu dlhodobo a nerušene užívali
pozemok, ktorého vlastníkom je žalovaný a to v dobrej viere vychádzajúc z písomne uzatvorenej dohody
o práve prechodu, že právo prechodu a prejazdu cez tento pozemok sa viaže k nehnuteľnostiam, ktorých

boli v tom čase vlastníkmi. Túto časť pozemku za týmto účelom využívali aj osoby, ktoré vstupovali na
nehnuteľnosti vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu. Poukázal na rozhodnutie publikované v
CivilnejzbierkerozhodnutíastanovískR14/1988.Znamenáto,žeprávocestyakoprávozodpovedajúce
vecnému bremenu in rem slúži tiež návštevám vlastníka nehnuteľností.
6. Právnym dôvodom, na základe, ktorého žalobca v súčasnosti prechádza cez pozemok vo vlastníctve

žalovaného je teda skutočnosť, že takéto oprávnenie patrilo už jeho právnym predchodcom. Žalobca
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 5 Cdo/39/99. Žalobca má
za to, že sú splnené všetky predpoklady na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to
dobromyseľnosť oprávnenej osoby a nepretržitý výkon práva po dobu viac ako 10 rokov.
7. Žalobca uviedol, že žalovaný existenciu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spochybňuje a

po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnému pozemku preto žalobcovi oznámil, že má v úmysle
pozemokoplotiťaneželási,abyžalobcaainéosobyvyužívalipozemokvjehovlastníctveakoprístupovú
cestu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný bráni žalobcovi v prechode cez pozemok v
jeho vlastníctve.
8. Z listu vlastníctva číslo 6764 katastrálne územie Nová Baňa vyplýva, že pozemky evidovanej na tomto

liste vlastníctva sú vo vlastníctve žalobcu v celosti.
9. Z listu vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie Nová Baňa vyplýva, že pozemok parcelné číslo
1979/2 trvalé trávne porasty o výmere 821 m2 je vo vlastníctve žalovaného v celosti. Titul nadobudnutia
je kúpna zmluva zo dňa 25. 1. 2012.
10. Z čestného prehlásenia E. V. zo dňa 7. 8. 2012 vyplýva, že počas jej života umožnila plynulý prechod

cez jej majetok, evidovaný na liste vlastníctva číslo 5749 katastrálne územie Žarnovica majiteľom
pozemkov evidovaných na liste vlastníctva číslo 6764 katastrálne územie Žarnovica bezplatne na dobu
neurčitú bez akýchkoľvek výhrad.
11. Z čestného prehlásenia Š. F. zo dňa 6.8.2012 vyplýva, že počas jej života umožnila plynulý prechod
cez jej majetok, evidovaný na liste vlastníctva číslo 5749 katastrálne územie Žarnovica majiteľom

pozemkov evidovaných na liste vlastníctva číslo 6764 katastrálne územie Žarnovica bezplatne na dobu
neurčitú bez akýchkoľvek výhrad.
12. Z osvedčenia o dedičstve spisová značka 10D/548/2004 po poručiteľke A. K. súd zistil, že ako dedič
zo zákona prichádza žalobca - syn poručiteľky v podiele 1/3. Žalobca na základe osvedčenia o dedičstve
dedením nadobudol nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, a to parc. C KN č. 1981

orná pôda 3409 m2 a parcely parcely reg. E KN, parc. č. 1749/21, zast. plocha a nádv. o 560 m2, parcely
reg. E, parc. č. 1749/22, zast. plochy a nádv. o 35 m2 a parc. č. 1750/3 záhrady o 828m2, v celosti.

13. Žalovaný sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril k podanej žalobe a použil
nasledujúce prostriedky procesnej obrany: Uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza kto bol jeho právnym

predchodcom a o aký typ prístupu na nehnuteľnosti sa jedná. Na základe tohto nie je možné usúdiť o
aké užívanie pozemku v tom čase išlo a či vôbec právneho hľadiska išlo o výkon práva zodpovedajúci
vecnému bremenu práva prechodu alebo o užívaní pozemku z iného právneho titulu, napríklad z dôvodu
obhospodarovania pozemku na nevyhnutný čas. Poukázal na rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky spisová značka 3 M CDo 7/2008. Uviedol, že posúdenie či držiteľ je alebo nie

je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska t. j. osobného
presvedčenia účastníka, a treba vždy brať do úvahy či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s
pohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého považovať, nemal, respektíve nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Žalovaný poukázal na to žežalobca konal v právnom omyle, ktorý spočíval v tom že nevykonali vklad do katastra nehnuteľností, čím
nikdy fakticky a ani formálne nenadobudli vecné bremeno práva prechodu cez pozemky v momentálnom
vlastníctve žalovaného. Nikdy neuzavreli písomnú dohodu o práve prechodu, respektíve dohodu, ktorá

by sa svojím obsahom podobala vecnému právu k cudzej veci. Ku argumentácii žalobcu žalovaný
uviedol, že v konkrétnom prípade sa nejedná o susediaci pozemok, a že daná právna veta v rozhodnutí
R 14/88 je v tomto prípade irelevantná. Pozemok žalovaného nie je susediacim pozemkom, pretože
medzi stavbou žalobcu a pozemkom žalovaného sa nachádzajú 4 ďalšie parcely odlišných vlastníkov,
cez ktoré údajná prístupová cesta prechádza. Ďalej žalovaný poukázal na to, že časť pozemku

ktorú využíval žalobca ako prístupovú cestu sa nachádza nebezpečne blízko domu žalovaného,
čo mu prakticky zabraňuje robiť akékoľvek konštrukčné úpravy či rekonštrukciu stavby. Uviedol, že
žalobcomnebolaotázkaodplatnostiužívaniapozemkužalovanéhovžalobevôbecspomenutá.žalovaný
odmietol mimosúdnu dohodu, pretože podmienky, ktoré ponúkal žalobca boli jednostranne výhodné v
prospech žalobcu a nezohľadňovali rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného. Skutočnosť,
že spomenuté iné osoby využívajú nehnuteľnosti žalobcu na podnikateľské účely prevádzky jazdeckej

školy umocňuje rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného. Ďalej namietol, že žalobca v žalobe
časovo nešpecifikuje užívanie časti pozemku a ani neuvádza žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia
o nepretržitom 10 ročnom užívaní. Opomenul skutočnosť, že prístup k nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu je zabezpečený aj ďalšou prístupovou cestou, ktorá sa nachádza na parcele registra CKN
číslo 6520/25 a 6520/26. Ide o spevnenú lesnú komunikáciu (list vlastníctva nezaložený), ktorá je

zaznačená aj na priložených mapách zo systému LGIS (lesnícky geografický informačný systém ) a
elektronickej mapky lesných a pozemných komunikácií Slovenskej republiky vygenerovanej zo systému
forestportál. Žalobca túto prístupovú cestu využíval na prísun stavebných výrobkov, na odvoz zeminy
a stavebného odpadu pri stavebných prácach, pričom ju využíva naďalej a existuje predpoklad, že ju
využívali aj jeho právni predchodcovia. Predmetná prístupová cesta je využívaná celoročne aj v prípade

zhoršených poveternostných podmienok. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že podmienka
nepretržitéhoužívanianebolasplnená.Poukázalnaustanovenie§151oods.3Občianskehozákonníka,
že zriadenie vecného bremena práva prechodu súdom je možné iba v prípade, ak prístup k stavbe
nemožno zabezpečiť inak. Poslednou podmienkou vydržania je existencia právneho dôvodu držby,
respektíve užívania predmetnej prístupovej cesty nazývaná aj oprávnená držba. Žalovaný poukázal na

to, že neexistuje písomná dohoda o práve prechodu, ale len čestné prehlásenie právneho predchodcu
zo septembra 2012, pričom takéto prehlásenie považuje za účelové a vykonané osobou, ktorá na veci
už nemá žiadny právny záujem.
14. Žalovaný uviedol, že ku stavbe žalobcu existuje prístup z verejnej komunikácie, preto nemožno
prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci

inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejším.
15. Žalovaný záverom uviedol, že neboli splnené kumulatívne všetky zákonné predpoklady vydržania.
Navrhol podanú žalobu zamietnuť. V prípade úspechu žiadal o priznanie náhrady trov konania.

16. Žalobca dňa 8.10.2012 navrhol zmenu žaloby prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu, že bol

vyhotovený geometrický plán, ktorý identifikuje rozsah vecného bremena vo vzťahu k pozemkom vo
vlastníctve žalobcu. Súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 23. 10. 2012 tak, že žalovaný ako
vlastník nehnuteľností v katastrálnom území Nová Baňa evidovaných na liste vlastníctva číslo XXX ako
parcela registra C KN číslo 1979/1 zastavaná plocha o výmere 746 m2 a parcela registra C KN číslom
1979/2 trvalé trávne porasty o výmere 821 m2 je povinný strpieť žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti

k.ú. Nová Baňa vedených na LV č. XXXX ako rodinný dom č.s. XXX postavenej na pozemku parcely
registra C , parc. č. 1988, zast. plochy a nádv. o 641 m2, parcely reg. E, parc. č. 1749/21, zast. plocha
a nádv. o 560 m2, parcely reg. E, parc. č. 1749/22, zast. plochy a nádv. o 35 m2 prechod a prejazd
nemotorovým a osobným motorovým vozidlom a to v rozsahu identifikovanom geometrickým plánom
číslo 34544011 - 65/2012 o výmere 70 m2 z CK N parcely číslo 1979/1 a 72 m2 z parcely CK N číslo

1979/2. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca pripojil k návrhu geometrický
plán zo dňa 28. 9. 2012 vyhotovený Ing. R. Y. - (č.l. 42). Kúpna zmluva o nadobudnutí nehnuteľnosti
žalovaným - číslo listu 47 48

17. V konaní bola predložená kópia katastrálnej mapy nehnuteľností vo vlastníctve strán sporu ( číslo

listu 49),výpis z listu vlastníctva číslo XXXX - parcela číslo 1987 orná pôda o výmere 98 m2 katastrálne
územie Nová Baňa ( č.l. 52)., výpis z listu vlastníctva číslo 4814, parcela registra C KN číslo 1982
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 404 m2 (číslo listu 53), výpis z listu vlastníctva číslo XXXX -
parcela registra E parcelné číslo 1748/2 orná pôda o výmere 2777 m2 ( číslo listu 54 ).18. Žalobca na pojednávaní dňa 23. 10. 2012 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného bolo rešpektované 50 rokov, pretože právni

predchodcovia strán sporu sa ešte v roku 1960 dohodli a toto právo prechodu a prejazdu sa aj
rešpektovalo. Poukázal na to, že im žiadna iná prístupová cesta na pozemok žalobcu neexistuje, dá sa
ísť len cez les ale nie je to cesta, je to len upravený terén pre hospodárenie v lesoch ktorý nie je zjazdný
osobným motorovým vozidlom. Táto cesta nie je nikde zakreslená, čiže nemá charakter ani lesnej, ani
účelovej cesty.

19. K odvolaniu žalobcu proti zamietnutiu návrhu na vydanie predbežného opatrenia pripojil
fotodokumentáciu (číslo listu 78 až 89).

20. Z oznámenia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky zo dňa 13. 11. 2012 vyplýva, že lesnú
cestu vo vlastníctve Lesy SR, š.p., je možné využívať súkromnými osobami na základe vystaveného

„oprávnenia pre vstup do lesa“ z dôvodu prístupu na súkromný pozemok (číslo listu 91).

21. Z oznámenia mesta Nová Baňa zo dňa 26. 11. 2012 vyplýva že predmetné územie v zmysle návrhu
nového územného plánu mesta je už identifikované ako zosuvné územie bez návrhu na rozšírenie novej
výstavby (č.l. 92).

22. Dňa 6. 12. 2012 žalobca doručil súdu návrh na pristúpenie ďalšieho žalobcu p. R. K. a návrh zmenu
žaloby. Súd uznesením č.k. 6C/72/2012- 126 zo dňa 21.1.2014 vstup ďalšieho účastníka nepripustil. Na
pojednávaní dňa 3.5.2017 súd nepripustil zmenu žaloby navrhnutú dňa 6.12.2012.

23. Z výpisu z listu vlastníctva číslo 6765 (číslo listu 94 spisu) katastrálneho územia Nová Baňa vyplýva,
že R. K. je vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľností - parcely registra E KN číslo 1750/3 záhrady o výmere
828 m2 a parcelné číslo 1750/4 orná pôda o výmere 2706 m2.

24. Z výsluchu svedkyne Š. F. (číslo listu 100) bolo zistené, že žalobca chodil na chatu popri jej dome

a bolo to v rámci dobrých susedských vzťahov. Takto užíval cestu veľa rokov a využívali ju ešte aj
jeho krstní rodičia. Uviedla, že takto dovolila využívať cestu len žalobcovi. Ohľadom tejto dohody aj
niečo podpisovala ale už si nepamätá. Ďalej uviedla, že tadiaľ chodil ktokoľvek, ale mala tam nasadené
ovocie a zeleninu a ľudia jej po úrode prechádzali. Trápilo ju to a preto jej doniesli na pozemok ceduľu
s nápisom „súkromný pozemok“. Uviedla, že ľudia tadiaľ chodili pešo aj autami. Keď predávala dom,

novému vlastníkovi neuviedla, že žalobca môže tadiaľ prechádzať.

25. Z vykonanej hliadky miesta, ktorá bola vykonaná dňa 13. 12. 2012 súd zistil, že pred rodinným
domom žalovaného sa nachádza kovová závora, ktorá je uzamknutá. Od domu žalovaného smerom
horevediepoľnácesta,ktorátohočasujeevidentnepoužívanáavšakniemotorovýmvozidlom,alepešo,

pretože sú tam viditeľné stupaje. Žalovaný uviedol, že tadiaľ chodia tí, čo chodia do jazdeckej školy.
Žalobca počas ohliadky uviedol, že k svojej chalupe cez pozemok žalovaného chodí pešo, lebo autom
sa nedá. Uviedol, že k chalupe ide prístupová cesta ale nie je schodná. Potvrdil, že pri chalupe žalobcu
sa nachádza aj jazdecká škola, ktorú prevádzkuje neter žalobcu. Návštevníci jazdeckej školy využívajú
cestu, ktorá vedie po pozemku žalovaného. Ohliadka bola vykonaná aj na prístupovej ceste, ktorá vedie

k pozemku žalobcu cez les. Cesta bola zjazdná, bolo vidno koľaje v snehu od motorových vozidiel. Túto
cestu využíva aj pán Š. Q., ktorý má v mieste nehnuteľnosti žalobcu tiež chalupu. Žalovaný uviedol, že
prvá chata na mieste samom je pána Š. Q., druhá chata je žalobcova a ďalší dom aj s hospodárskymi
budovami patrí K.. Pri ohliadke miesta samého bolo konštatované, že cesta je používaná nielen na pešo,
ale motorovým vozidlom. Žalobca uviedol, že stadiaľ chodia traktorom.

26. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 14. 3. 2013 poukázal na to, že užívaním jeho pozemku
žalobcom vzniká na pozemku žalovaného ľadová plocha v dôsledku tečenia vody po koľajách
vytvorených na ceste vedúcej cez pozemok žalovaného. Táto stekajúca voda podmýva a narušuje dom
žalovaného. Pripojil fotodokumentáciu ktorá preukazuje tvrdené skutočnosti.

27.Žalobcanapojednávanídňa3.5.2017predložilpotvrdeniepodnikuLesySlovenskejrepubliky,š.p.zo
dňa 11.2.2013, že na parcelách, po ktorých žiada žalobca prechádzať na svoje pozemky sa nachádzajú
lesné porasty určené na plnenie funkcií lesa. Žalobcom požadovaná trasa prístupovej cesty b y muselabyť riešená vyňatím pozemkov a narušila by celistvosť lesných porastov. Predložil aj fotodokumentáciu
miesta samého, ortofotomapy a územný plán mesta Nová Baňa. Z rozhodnutia Okresného úradu Žiar
nad Hronom, pozemkový a lesný odbor zo dňa 5.5.2015 vyplýva, že k parcelám C-KN č. 1980, 1981,

1992, 1987/2, 1987/6 bol zmenený druh pozemku na „zastavané plochy“ - prístupová cesta k rodinnému
domu a priľahlým pozemkom.

28. Súd uvádza, ako posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, z akých dôkazov pri rozhodovaní
vychádzal, ako vec právne posúdil a vyhodnotil dôkazy:

29. Podľa § 151 o ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, právo zodpovedajúce vecnému bremenu
možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním ); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.

30. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po, ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca.

31. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne p. F., ohliadkou miesta

samého, oboznámením listín predložených žalobcom a žalovaným, ktoré sú uvedené vyššie v popise
zisteného skutkového stavu.

32. Ako prvé súd považuje za potrebné uviesť, že žaloba bola podaná (aj po pripustení zmeny žaloby
dňa 23.10.2012) na určenie práva vecného bremena vydržaním. K argumentácii právneho zástupcu

žalobcu na pojednávaní dňa 3.5.2017, že konanie je vedené o zriadenie vecného bremena súd uvádza,
že takýto návrh nebol podaný a nie je možné preto o ňom ani rozhodnúť. V žiadnom prípade sa súd
nestotožňuje s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že ide len o právne posúdenie nároku bez zmeny
skutkových tvrdení. Vzhľadom k tomu sa súd zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby o určenie práva
vecného bremena vydržaním.

33. Po vyhodnotení tvrdení strán sporu a vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca
neuniesoldôkaznébremenopreukázaniavznikuprávavecnéhobremenavydržanímatoznasledujúcich
dôvodov.

34. Podmienky vydržania sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak z nich nie je splnená
čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Z ustanovenia § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka
vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou vydržania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je (medziiným) existencia právneho dôvodu, z ktorého
subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v

skutočnosti len domnelom)
jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je
nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou tohto
spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu
nerušene aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom,

že je jeho oprávneným vykonávateľom. Predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce
vecnému bremenu patrí. Toto jeho presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi
skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúci vecnému
bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že sa stal

oprávneným subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného
bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na
neho riadne prešlo.

35. Pokiaľ sa žalobca domáhal vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (právo prechodu

a prejazdu žalobcu a ďalších osôb cez označenú časť pozemku patriaceho žalovanému), nepredniesol
žiadne tvrdenia ani neprodukoval dôkazy preukazujúce začiatok plynutia vydržacej doby, t.j. kedy začali
žalobcovia,resp.jehoprávnipredchodcovia(aktoríkonkrétne)užívaťspornúčasťpozemkužalovaného.
Žalobca uviedol, že toto právo užíval na základe písomnej dohody o práve prechodu. Ako dôkaz o tejtodohode predložil čestné prehlásenia Š. F. zo dňa 6.8.2012 a E. V. zo dňa 7.8.2012. Výsluchom p. F. bolo
zistené, že v rámci dobrých susedských vzťahov súhlasila s prechodom a prejazdom žalobcu a iných
osôb cez jej pozemok. Tento záver potvrdzujú aj vyššie uvedené čestné prehlásenia.

36. Na vznik práva vecného bremena vydržaním nie je postačujúcim samo zistenie, že žalobca a ďalšie
osoby - i keď so súhlasom dotknutého vlastníka - túto časť parcely využívali na prechod (prejazd) k ich
nehnuteľnostiam. Cez cudzí pozemok môže totiž ten, kto nie je jeho vlastníkom, oprávnene prechádzať

aj na základe iných právnych titulov.

37. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho
vecnémubremenu(prechod,prejazdcezcudzípozemok),ešteneznamená,žejeoprávnenýmdržiteľom
tohto vecného práva. Takým držiteľom je len ten, kto je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva

právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe právneho titulu (svedčiaceho o úmysle zriadiť
toto právo), ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o dôvodoch
neplatnosti tohto titulu nevie a nemusí vedieť; rovnako ale môže ísť aj o prípad tzv. domnelého právneho
dôvodu držby (titulus putativus), kedy tu právny titul držby vôbec nie je, ale ten, kto vykonáva určité
práva, je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu takýto titul je (viď uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/7/2008). Pretože chýba tento predpoklad k nadobudnutiu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, dokazovanie o splnení ďalších podmienok predpokladaných
citovaným ustanovením § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nevykonal, keďže na vyhovenie
žalobe musia byť splnené všetky tieto podmienky kumulatívne. Dokazovanie výsluchom svedkov
navrhnuté žalobcom súd nevykonal, pretože vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za potrebné na

rozhodnutie o podanej žalobe a navyše mali preukazovať skutočnosti, ktoré medzi stranami neboli
sporné (užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a využívanie prístupu k týmto nehnuteľnostiam).

38. Z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že splnil všetky zákonné
predpoklady (oprávnenú a dobromyseľnú držbu po zákonom stanovenú dobu) pre vydržanie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorému by zodpovedalo právo prechodu a prejazdu žalobcu cez
pozemok patriaci žalovanému, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.