Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. marec 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/348/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115221447
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115221447.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: A. T., rod.
S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, D., právne zastúpená: JUDr. Ján Štúrik, advokát so sídlom
Holubyho 51/9, Martin, proti žalovanému: Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B. č. XXX, právne zastúpený:
JUDr. Veronika Romaníková, advokátka so sídlom Republiky č. 34, Žilina, o zrušenie a vypriadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade v
Žiline, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. B., a to chaty č. XXX postavenej na KNC parc.
č. XXXX z r u š u j e.

Spoluvlastnícky podiel 2/4 nehnuteľností A. T. sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného.

Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobkyni za spoluvlastnícky podiel finančnú náhradu vo výške
20.500 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žiadnej zo sporových strán trovy konania a trovy právneho zastúpenia
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodným návrhom sa žalobkyňa domáhala, aby bolo vyporiadané podielové
spoluvlastníctvo medzi sporovými stranami. Žiadala, aby jej žalovaný uhradil za spoluvlastnícky podiel
finančnú náhradu vo výške 20.000 eur. Neskôr svoj návrh upravila a žiadala úhradu za vyporiadanie
vo výške 20.500 eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že v minulosti sa snažila dohodnúť so žalovaným o
vypriadanítohtospoločnéhomajetku.Eštesosvojímmanželomtútonehnuteľnosťbudovali,zveľaďovali,
opravovali, udržiavali v prevádzkyschopnom stave a postavili dokonca hospodársky prístrešok, kosili

zelené plochy, starali sa o okolie a prístupovú cestu. V rámci vyporiadania BSM kúpila priľahlý pozemok
ku chate, ktorý je vstupným priestorom. Samotný žalovaný býval v rozhodujúcom čase v Ružomberku so
svojoudružkouachatutakistovyužívallensporadickynarekreačnéúčely.Posmrtiotcaarozpaderodiny
žalovaného, tento bez vedomia a súhlasu žalobkyne chatu od roku 2013 užíva. Ona ako žalobkyňa
je konaním žalovaného obmedzovaná vo svojich vlastníckych právach. Aj z tohto dôvodu žiadala o
zrušenie a vypriadanie podielového spoluvlastníctva.

2. Žalovaný sa písomne k žalobe vyjadril a uviedol, že sa nemôže stotožniť s
vyjadreniami žalobkyne. Samotnú chatu postavil spolu so svojím otcom. Následne to bol on, ktorý sa
o ňu pravidelne staral a udržiaval ju. Priznal, že túto začal trvalo obývať od leta roku 2014. Bolo to
však po dohode so samotnou žalobkyňou. Ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí so
zrušením a vypriadaním podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na svoje súčasné finančné pomery

nie je schopný vyplatiť sumu 20.000 eur naraz. Bol ochotný zaplatiť 10.000 eur a zostatok sumy splácaťpo 200 eur. Žiadal teda súd, aby spoluvlastnícky podiel žalobkyne bol prikázaný do jeho výlučného
vlastníctva s tým, že zaplatí požadovanú sumu.

3. Následne tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie a oboznámil sa predovšetkým s
LV, so znaleckým posudkom J.. A. Y., predžalobnou upomienkou - návrhom na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, emailovou komunikáciou medzi právnymi zástupcami žalobcu a žalovaného, vypočul
sporové strany a z pojednávaní, ktoré prebehli na tunajšom súde zistil po vykonaní dokazovania
nasledovné:

4. Je nepochybné, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vypriadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XXX kat. úz. B.. Jedná sa o chatu číslo súp.
XXX. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z výpisu z LV č. XXX.

5. Takisto zo znaleckého posudku, ktorý predložila samotná žalobkyňa je

nepochybné, že hodnota tejto chaty v rozhodujúcom čase predstavovala sumu 55.700 eur.

6. Na pojednávaní však došlo k zmene postoja sporových strán. Bola to žalovaná,
ktorá na pojednávaní žiadala, aby sa ona stala výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti za odplatu
vo výške 20.500 eur. Svoj žalobný návrh oprela o to, že podľa jej názoru bude vhodné, aby sa ona

stala výlučnou vlastníčkou, pretože, čo sa týka samotného podielu k tejto nehnuteľnosti, je väčšinovou
podielovou spoluvlastníčkou. Dokonca na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu mala
pripravené finančné prostriedky na vyplatenie žalovaného.

7. Na pojednávaní, ktoré prebehlo dňa 20.3.2017 to bol žalovaný, ktorý žiadal a súdu

predložil návrh na uzatvorenie súdneho zmieru v zmysle § 148 CSP. V zmysle tohto súdneho zmieru by
sa stal on výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a na účet žalobkyne by bola poukázaná potom čiastka
v sume 20.500 eur.

8. Na tomto mieste je potrebné uviesť a dať do pozornosti zápisnicu z pojednávania

zo dňa 18.7.2016. Z tejto zápisnice je zrejmé, že ani jedna zo sporových strán túto nehnuteľnosť
nechcela získať do výlučného vlastníctva.
Súd ich poučil, že bude musieť v tomto prípade postupovať v zmysle § 142 ods. 1 Obč. zákonníka, t.z.,
že nariadi predaj nehnuteľnosti a výťažok rozdelí podľa podielov medzi samotné sporové strany. Až po
tomto pojednávaní došlo k zmene žalobného návrhu žalobkyne, kedy žiadala nehnuteľnosť prikázať do

jej výlučného vlastníctva a samozrejme aj žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že je to on, ktorý
žiada do výlučného vlastníctva túto nehnuteľnosť.

9. Vzhľadom na rozdielne postoje sporových strán pred začatím samotného
pojednávania potom následne, ako sa začalo pojednávať, súd vychádzal a posudzoval tento spor v

zmysle ust. Obč. zákonníka.

10. Podľa § 141 ods. 1 Obč. zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

11. Podľa § 141 ods. 2 Obč. zákonníka, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať
ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

12. Podľa 142 ods. 1 Obč. zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo

spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. Podľa § 142 ods. 2 Obč. zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súdnezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

14. V tomto konkrétnom prípade súd postupoval v zmysle vyššie uvedených
ustanovení Obč. zákonníka. Najskôr samotná žalobkyňa žiadala, aby bola nehnuteľnosť prikázaná
do výlučného vlastníctva žalovaného. Neskôr svoj návrh pozmenila a žiadala, aby táto nehnuteľnosť
vzhľadom na jej podiel bola prikázaná do jej vlastníctva. Takisto aj žalovaný počas tohto konania zmenil
svoj postoj k tejto nehnuteľnosť. Najskôr o ňu nemal záujem, neskôr žiadal, aby sa on stal výlučným

vlastníkom.

15. Súd sa v tejto veci pokúsil o dohodu medzi spoluvlastníkmi, ktorá však nebola
realizovaná, pričom poukazuje súd aj na samotný návrh žalovaného o vydanie súdneho zmieru.
V tejto konkrétnej veci dáva súd do pozornosti LV, ktorý sa nachádza v spisovom materiáli. Z tohto
vyplýva, že obe sporové strany majú podiel v tejto nehnuteľnosti v 2/4-nách, resp. v 1-ci.

Z dôvodu, že žalobkyňa ešte po podaní žaloby žiadala, aby sa výlučným vlastníkom stal žalovaný.
Neskôr svoj návrh chcela zmeniť v prospech seba, aby sa ona ako žalobkyňa stala vlastníkom
tejto nehnuteľnosti. Tesne pred vyhlásením rozsudku žiadala o pripustenie zmeny návrhu, ktorej súd
nevyhovel. Je nepochybné, že takáto zmena návrhu musí byť urobená včas. Súd dospel k názoru, že

pôvodný návrh bol postavený na tom, aby sa žalovaný stal výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti.
Pred vynesením rozsudku po tom, ako súd udelil slovo na záverečné reči, právny zástupca žalobkyne
sa domáhal, aby sa výlučným vlastníkom stala jeho klientka t.j. žalobkyňa, čo vyplýva aj zo zápisnice z
pojednávania zo dňa 20.3.2017. Bolo to tesne predtým, ako súd v tejto veci vyhlásil rozsudok.

16. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

17. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

18. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo

prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

19. Je nepochybné, že to bola žalobkyňa, ktorá je zastúpená právnym zástupcom.
Tento má poučenie v zmysle vyššie citovaných ustanovení, že musí prostriedky svojej procesnej obrany
alebo útoku v tomto spore predložiť včas. Žaloba bola podaná na súd ešte dňa 16.7.2015. Bol to právny

zástupcažalobkyne,ktorýžiadal,abynehnuteľnosťbolaprikázanádovýlučnéhovlastníctvažalovaného.
Tesne pred vyhlásením rozsudku vo veci samej a udelení záverečných rečí predniesol zmenu návrhu s
tým, že sa jeho klientka stane výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Túto zmenu súd vzhľadom aj na
vykonané dokazovanie a procesné podmienky súdu nemohol pripustiť. Preto uznesením túto zmenu
žalobného návrhu v štádiu konania nepripustil.

20. Na tomto mieste dáva súd do pozornosti aj ust. § 143 ods. 1 CSP, t.z., súd
nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o
zmenenej žalobe.

21. Podľa § 143 ods. 3 CSP, ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o
pôvodnej žalobe.

22. Súd teda následne pokračoval v znení citovaných ustanovení o pôvodnej žalobe,
kde to bola žalobkyňa, ktorá sa domáhala, aby nehnuteľnosť pripadla do výlučného vlastníctva

žalovanému. Následne o tejto žalobe bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo petite tohto rozsudku.

23. Súd po preskúmaní tohto sporu musel sa oprieť o ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

27. Vychádzajúc z týchto ustanovení CSP je nepochybné, že prakticky ani jedna zo
sporových strán nebola úspešná. Bola to žalobkyňa, ktorá od samého začiatku žiadala, aby sa výlučným

vlastníkom tejto nehnuteľnosti stal žalovaný. Neskôr sa zmenou návrhu, ktorú súd zmietol, domáhala,
aby bola táto chatka pridelená do jej vlastníctva. Ani žalovaný vo veci nemal úspech. Tento takisto
nechcel byť výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Až po poučení súdu o tom, že tento bude
rozhodovať predajom tejto nehnuteľnosti, zmenil svoj postoj. Preto potom súd rozhodol tak, že žiadnej
zo sporových strán trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).