Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614212374
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1614212374.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik

Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom
Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: R., o zaplatenie 50,70 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50%, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 50,70 Eur. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonáva mestskú hromadnú dopravu

(električkovú, trolejbusovú a autobusovú) podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave. Žalovaný sa dňa 27.04.2014 na linke MHD č. 61 nepreukázal platným cestovným lístkom
alebo iným platným cestovným dokladom, preto žalobcovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok,
aby mu žalovaný zaplatil cestovné 0,70 Eur a úhradu 50,- Eur.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 17Ro/872/2014-11 zo dňa

21.08.2015, ktorý však musel uznesením č. k. 27C/113/2016-24 zo dňa 26.08.2016 podľa § 266 ods. 3
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v plnom rozsahu zrušiť, nakoľko sa
ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval výzvou zo dňa 26.08.2016.
V zmysle § 116 ods. 2 CSP súd dňa 27.09.2016 vyvesil na úradnú tabulu súdu a na webovú stránku
súdu Oznámenie o podanej žalobe, nakoľko zásielky adresované žalovanému na adresu jeho trvalého

pobytu vedenú v Registri obyvateľov sa súdu doručiť nepodarilo. Iný pobyt žalovaného sa súdu zistiť
nepodarilo. Výzva sa považuje za doručenú dňa 13.09.2016, t.j. po 15-tich dňoch od jej zverejnenia
Oznámenia o podanej žalobe.

4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 08.02.2017.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav:

7. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. A581236, var. symbol 1217385 zo

dňa 16.04.2012 súd zistil, že žalovaný dňa 16.04.2012 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku
žalobcu, linkou č. 37, o 08:53 hod., číslo voza 3404/2, kedy bol kontrolovaný revízorom žalobcu na
úseku zastávok Tesco Lamač - ŽST Lamač, na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným
lístkom. Cena platného cestovného lístka predstavovala sumu 0,70 Eur, postih predstavoval sumu 50
Eur, žalovaný tieto sumy nezaplatil.

8. Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
do miesta určenia riadne a včas.

9. Podľa § 772 prvá veta Občianskeho zákonníka, podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy

určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.

10. Podľa § 16 ods. 4 písm. a) až c) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o preprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“), cestujúci je povinný mať
platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo

autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, kúpiť si cestovný
lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky
autobusu, označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení
do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

11. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej doprave, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
preprave, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo
revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

12. Podľa § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o preprave,

ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke
cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným
cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný
poskytnúťidentifikačnéúdajenavymáhaniecestovnéhoasankčnejúhradyvrozsahumenoapriezvisko,
dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti.

Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

13. Podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o cestnej doprave, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
preprave, tarifa upravuje sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2.

14. Podľa § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o preprave,
sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku
základného cestovného bez príplatkov.

15. Z článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej od 01.01.2009 (ktorá je súdu

známa z jeho činnosti) vyplýva, že úhrada za cestovanie bez platného tarifného vybavenia bola
stanovená na sumu 50,- Eur.

16. Podľa čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, pravidelnej
autobusovej prímestskej a medzinárodnej dopravy, vydaný Dopravným podnikom Bratislava a.s.,

cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným
lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a sankčnú úhradu/prirážku (ďalej len úhrada) za
cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške do sto násobku základného cestovného bez
príplatkov a zliav. Ak cestujúci má platný predplatný cestovný lístok na meno s minimálne 30 dňovouplatnosťou a v lehote po 48 hodinách do 30 dní od tarifného zistenia predloží na nahliadnutie doklad
totožnosti, predplatný cestovný lístok, ktorý bol platný v čase zistenia v doplatkovej pokladni dopravcu,
zaplatí v tejto pokladni manipulačný poplatok. Aktuálna výška úhrady/prirážky a manipulačného poplatku

je stanovená v tarife.

17. Podľa tarifných podmienok pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave v čase vykonania kontroly
bola výška cestovného za jednotlivú jazdu 0,70 Eur.

18. Nastúpením žalovaného do dopravného prostriedku žalobcu došlo medzi účastníkmi k vzniku
zmluvy o preprave podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Povinnosťou žalovaného
bolo za prepravu zaplatiť určené cestovné. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, preto ho súd zaviazal
na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 Eur a postihu, ktorý podľa citovaných ustanovení zákona,
prepravného poriadku a tarify môže predstavovať až stonásobok základného cestovného. Základné
cestovné bolo v čase prepravy 0,70 Eur, stonásobok predstavuje sumu 70,- Eur, a teda základná sadzba

sankčných úhrad za cestovanie bez platného cestovného lístka môže dosahovať výšku až 70 Eur.
Žalobca si uplatňoval zníženú sadzbu sankčnej úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka
vo výške 50,- Eur. Súd teda priznal žalobcovi uplatnenú sumu 50,70 Eur.

19. Na základe uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O lehote na splnenie

povinnosti žalovaného súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 C.s.p. veta prvá.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci

bol plne úspešný žalobca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania.

21. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania sčasti nepriznal žalobcovi náhradu trov a to vo
výške 50%. Použil pritom ustanovenie § 257 C.s.p. podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom tohto ustanovenia je umožniť

súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že jedná sa o konanie, kde
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a trovy konania (ktorých náhrada sa požaduje)
sú neprimerané voči pohľadávke. Zo žaloby vyplýva, že žalobcom v prípade úspechu v konaní pred

súdom prvej inštancie uplatňovaná náhrada trov konania, spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku
a trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to 1 - prevzatie a príprava zastúpenia, 2
- zaslanie Pokusu o zmier, ďalšia porada s klientom, 3 - písomné podanie na súd spolu v sume 88,70
eur. Podľa súdu sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. t.j. existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže trovy konania prevyšujú samotnú pohľadávku, sú voči nej

neprimerané. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25.07.2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa
ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie
je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú
umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a to preto takéto trovy

konania nemožno priznať v požadovanej výške, hoci bol účastník vo veci samej úspešný, čo je podľa
názoru vyššieho stupňa aj daný prípad. Preto súd právnemu zástupcovi žalobcu sčasti 50% náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).