Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 16C/161/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213231393
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kotus

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213231393.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci žalobcov: X.) C. T., A..

X.XX.XXXX, W. Q. U. Č.. XXX, 2.) Y. X., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., K. Č.. XX, 3.) Q. T., A.. X.X.XXXX,
W. Q. O. - P., F. M. Č.. XX, 4.) P. M., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O. - P., F. M. Č.. XX, zast. JUDr. Milanom
Slebodníkom, advokátom advokátskej kancelárie v Košiciach, Štúrova 20, Košice, proti žalovaným: 1.)
U. T., A.. X.X.XXXX, W. Q. O., E. Č.. XX, 2.) P. T., A.. X.X.XXXX, W. Q. O. - P., F. M. Č.. XX, zast.
Advokátskou kanceláriou Azariová & Ružbašán Lawfirm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je žalobcami uplatnený nárok o určenie, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na LV č. 1880, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Myslava, obec
Košice - Myslava, okres Košice II, parcela registra „C“ č. 82/2, rodinný dom súpisné č. 476 a
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. území Myslava, obec Košice - Myslava, okres Košice
II, zapísaných na LV č. 24 ako parcely registra „C“ č. 81 - záhrady o výmere 179 m2, č. 82/1 - záhrady
o výmere 96 m2, č. 82/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, č. 82/3 - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 23 m2, č. 83/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2, č. 83/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 57 m2 a č. 83/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 273 m2 v
spoluvlastníckom podiele 2/4 - ín.
Žalobu odôvodnili tým, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade bola uzatvorená kúpna
zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena týkajúca sa rodinného domu súpisné č. 476 a rovnako
dňa 18.4.2013 bola medzi týmito žalovanými uzavretá aj darovacia zmluva, ktorou žalovaná v 2. rade
darovala žalovanému v 1. rade všetky ďalšie nehnuteľnosti v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov.

Rodinný dom, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena sa začal
stavať ešte v roku 1970. Bol postavený rodičmi žalobcov a v tomto dome aj spoločne bývali niekoľko
rokov. Neskôr v dome ostali bývať iba žalobca v 3. rade a po smrti ich otca sa so žalovanou v 2. rade
dohodli, že ona sa stane výlučnou vlastníčkou tohto domu. Zároveň uzatvorili dohodu, že v prípade,
ak sa dom predá, táto žalovaná sumu získanú za predaj domu pomerne rozdelí. Po smrti ďalšieho
súrodenca žalobcov Jána Durbáka - syna žalovanej v 2. rade, jeho rodina zrušila všetky kontakty so
žalovanou v 2. rade a až asi po 10 rokoch syn tohto nebohého - žalovaný v 1. rade, vyhľadal žalovanú

a pod zámienkou rekonštrukcie jej domu využil jej zhoršujúci sa psychický stav na uzatvorenie vyššie
uvedených zmlúv. Žalovaný v1. rade tak zneužil rozumovú slabosť žalovanej v 2. rade. Pritom vedel, že
táto je postihnutá uvedenou okolnosťou, využil ju a pre seba získal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik právaalebo povinností a absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona. Takéto úkony
sú s odkazom na § 38 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Správanie žalovanej sa bez
akéhokoľvekracionálnehopodkladuzmenilonatoľko,ženielenžepreviedlanehnuteľnostinažalovaného

v 1. rade, ale aj toleruje vysťahovanie svojich vlastných detí bez toho, aby mali zabezpečené iné bývanie.
Správanie žalovanej v ostatnom období javí známky celkovej zmätenosti a vyvoláva presvedčenie o
prítomnosti duševnej poruchy. Žiadali priznať aj náhradu trov konania.

Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť poukazujúc na jej bezdôvodnosť. Žalovaná v 2. rade nebola

pozbavená spôsobilosti na právne úkony, netrpí a ani nikdy netrpela žiadnou duševnou poruchou,
ktorá by ju robila na prevod nehnuteľností neschopnou. Zmluvy o prevode nehnuteľností uzavrela
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pri plnom vedomí a s vôľou dosiahnuť prevod vlastníckeho
práva uvedených nehnuteľností na žalovaného v 1. rade. Pravdou síce je, že žalobkyňa v 4. rade
sa nasťahovala v roku 1995 k nej do domu spolu so synom a z vlastných prostriedkov nechala
zrekonštruovať rozvody kúrenia a vody, zakúpila nový kotol a ústredné kúrenie, čerpadlo na pitnú vodu

a ohrev teplej vody a vymenila všetky vnútorné dvere, ale skutočná hodnota investície bola nízka a
slúžila hlavne jej potrebám a potrebám jej syna. Napokon to, čo investovali zničili, keďže táto žalobkyňa
mala neustále problémy s alkoholom a bitkami, v ktorých bola zainteresovaná žalobkyňa v 4. rade a
žalobca v 3. rade. Žalovaná bola neustále verbálne napádaná, osočovaná a niekoľkokrát dokonca
musela zasahovať polícia. Dochádzalo k postupnému devastovaniu rodinného domu a často sa stávalo,

že musela utekať z domu zo strachu o vlastný život alebo zamykať sa vo svojej izbe. Do domu si
žalobcovia v 3. a 4. rade vodili rôzne návštevy, ktoré tam užívali alkoholické nápoje a aj bez vedomia
žalovanej tam prespávali. Naviac sa odmietli podieľať na platení faktúr za plyn a elektrinu, ktoré musela
žalovaná sama splácať, a tak východisko z neznesiteľnej situácie videla prostredníctvom žalovaného
mysliac si, že po prevode domu sa situácia zlepší. Žiadali priznať náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, výpisom z katastra nehnuteľností, okres
okres Košice II, obec Košice - Myslava, kat. územie Myslava, LV č. 1880 a č. 24, kúpnou
zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 18.4.2013 uzavretou medzi žalovanou v 2.
rade a žalovaným v 1. rade, darovacou zmluvou zo dňa

18.4.2013 uzavretou medzi žalovanou v 2. rade ako darujúcou a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným,
správou VRK Real Plus - Reality, s.r.o. zo dňa 22.1.2014 o cene predmetných nehnuteľností, dohodou
o úhrade dlhu formou splátok uzavretou medzi Východoslovenskou energetikou, a.s. a žalovanou v 2.
rade zo dňa 20.3.2014, faktúrou za služby poskytované Východoslovenskou energetikou a.s., ako aj
ďalšími predloženými písomnosťami a zistil tento skutkový stav:

Kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 18.4.2013 žalovaná v 2. rade Mária
Durbáková odpredala nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území Myslava, obec Košice -
Myslava, okres Košice II, zap. na LV č. 1880 - ako dom č. 476, postavený na parcele registra C, č.
82/2, s príslušenstvom žalovanému v 1. rade Jánovi Durbákovi za dohodnutú kúpnu cenu 5.000 eur. V

prospech predávajúcej bolo zriadené právo vecného bremena spočívajúce v doživotnom práve bývania
a užívania predmetnej nehnuteľnosti, ktoré bolo zriadené bezodplatne. Rozhodnutie o povolení vkladu
kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena je evidované pod č. V3782/13 zo dňa 30.5.2013
- 193/13.

Darovacou zmluvou zo dňa 18.4.2013 žalovaná v 2. rade Mária Durbáková darovala žalovanému v 1.
rade - svojmu vnukovi Jánovi Durbákovi, podiely v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. území
Myslava, obec Košice - Myslava, okres Košice II, zapísaných na LV č. 24 ako parcely registra „C“:
- č. 81 - záhrady o výmere 179 m2,
- č. 82/1 - záhrady o výmere 96 m2,

- č. 82/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2 (právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku
parcele registra „C“ č. 82/2 je evidovaný na LV č. 1880),
- č. 82/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2,
- č. 83/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere č. 171 m2,
- č. 83/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2,

- č. 83/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 273 m2,
Podiel darujúcej je na LV č. 24 vedený pod B 1 v 2/4 - inách. Rozhodnutie o povolení vkladu darovacej
zmluvy je evidované pod V3781/13 je zo dňa 30.5.2014 - č. 192/13.Vzhľadom na predmet konania súd sa zaoberal otázkou, či v danom prípade je v súlade s ust. § 80
písm. c) O.s.p. daný naliehavý právny záujem na takomto určení.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jeho účelom je spravidla
poskytnúť ochranu právam navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva

[určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli
porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.)]. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Právny záujem, ktorý je
podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom
právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či

nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa
návrhu na plnenie). Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých
vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to,
aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná
určitými aspektmi:

- odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru u navrhovateľa, teda je
tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi),
- existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa,
ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom,

- existuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Nejde tu o samotný určovací návrh, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha a z akých
právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím

petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom
vzťahu. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda
posúdenie, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď
spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné
konanie.

Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak
navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh

nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje aj návrh na určenie neplatnosti
zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň

rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke,
či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem. Ten je v takomto
prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník
je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré
mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti,

prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva je neplatná, týmto
deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s
konečnou platnosťou otázka, komu právo patrí.

Žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v konaní videli v tom,

že takýmto určením sa napraví stav ohrozenia vlastníckeho práva žalobcov vyplývajúcich z toho, že v
prípade dedičského konania po žalovanej v 2. rade prichádzajú do úvahy ako dedičia.V prípade žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je (§ 80 písm.c/ O.s.p.) pritom je nutné
rozlišovať ako aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, tak aj jeho naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Inak povedané, aktívna vecná legitimácia a

naliehavý právny záujem v tomto zmysle nie sú splývajúce právne pojmy a z existencie jedného
nemožno bez ďalšieho vyvodzovať existenciu druhého. Z uvedeného vyplýva, že ak sa sporný právny
vzťah alebo právo právnej sféry žalobcu nedotýka, nemôže mať logicky naliehavý právny záujem na
jeho určení. Ten, koho právnej sféry sa právny úkon medzi tretími osobami netýka, nemôže samozrejme
dokázať, že by bez určenia neplatnosti tohto úkonu sa jeho právne postavenie stalo neistým alebo by

bolo ohrozené. Všeobecne tak existencia naliehavého právneho záujmu býva podmienená aktívnou
vecnou legitimáciou žalobcu, a preto ak žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nemôže mať ani
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže nemôže doložiť, aby sa bez takéhoto určenia
jeho právne postavenie stalo neistým. Pre účely rozlíšenia oboch pojmov je možné uviesť, že aktívna
vecná legitimácia je vystihnutá identifikáciou rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého určenie z
dôvodu potreby ochrany žalobcu ide, kým naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke,

či daná určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. Aktívnu vecnú
legitimáciu má pritom ten, kto v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je účastníkom
právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný vzťah alebo
sporné právo týka.

Podľa zaužívanej súdnej praxe sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu v konaní o určenie tejto
neplatnostimôžedovolávaťlenten,ktojevtomtokonaníaktívnelegitimovaný,tedaten,ktománaliehavý
právny záujem. Nemôže totiž platiť, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu
má každý, kto túto neplatnosť tvrdí. Keby tomu tak bolo, mohol by ktokoľvek žiadať určenie neplatnosti
ktoréhokoľvek právneho úkonu a takýto záver by nepochybne viedol k nežiadúcim dôsledkom.

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že žiaden zo žalobcov nebol účastníkom sporného právneho
vzťahu, teda kúpnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, či darovacej zmluvy zo dňa 18.4.2013.
Zohľadňujúc túto skutočnosť žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení
ako procesnú podmienku určovacej žaloby. Navyše treba zdôrazniť aj to, že v súlade s ust. § 154

ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a teda nemožno prihliadať na
skutočnosť, ktorá sa zrejme stane až niekedy v budúcnosti (smrť žalovanej v 2. rade). Nie je možné
preto ani meritórne vec prejednať a rozhodnúť spôsobom, ako sa ho žalobcovia domáhajú.

Preto súd žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu vyžadujúceho ust. § 80 písm.

c) O.s.p. zamietol.

Výrok o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 150 O.s.o. pritom súd zohľadnil nielen blízky
príbuzenský vzťah účastníkov konania, ale ja skutočnosť, že prípadným priznaním náhrady trov konania
by došlo k ďalšiemu narušeniu už aj tak narušených medziľudských a najmä blízkych rodinných vzťahov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II
v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p.
v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. -

z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcichskutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.