Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202211
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513202211.6

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa V. O.,
nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. Y. XX, XXX XX W. Y., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi Rapid life
životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o. so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47

231 785, v konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov takto

r o z h o d o l :

Rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44325452,
vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/1297/2012 dňa 19. 1. 2012, sa z r u š u j e.

Rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44325452,
vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/1399/2012 dňa 19. 1. 2012, sa z r u š u j e.

Rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44325452,
vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/1296/2012 dňa 19. 1. 2012, sa z r u š u j e.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 358,89 eur v

lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 7. 5. 2013 domáhal, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca, sp. zn. 2C/1297/2012 zo dňa 19. 1. 2012
(ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Návrh odôvodnil tým, že dňa 8. 6. 2007 uzatvoril s
odporcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Odporca si návrhom na začatie konania a návrhom na
splátkový kalendár zo dňa 2. 1. 2012, podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej

ulici č. 41 v Košiciach (ďalej len ,,rozhodcovský súd“), uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 52,54 eur
s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať

náklady odporcu vynaložené v súvislosti s uzatvorením poistnej zmluvy. Rozhodcovským rozsudkom
bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu vo výške 52,54 eur a trovy

rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený
dňa 15. 4. 2013. Príslušnosť rozhodcovského súdu bola podľa navrhovateľa založená na základe
rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok (ďalej len ,,VPP“).
Odporca, ako i konajúci rozhodcovský súd, majú za to, že uvedená rozhodcovská doložka je platná, čo
podľa navrhovateľa odôvodňujú tým, že odporca síce určil na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny
súd Košice, avšak z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným

podpisom navrhovateľa s tým, že ju nebol povinný podpísať. Navrhovateľ nemohol tušiť, k čomu
všetkému sa má podpísaním VPP, ktoré tvorí 13 strán nahusto a drobnými písmenami písanéhotextu, zaviazať. V prípade nepodpísania uvedených VPP by k uzatvoreniu samotnej poistnej zmluvy
nedošlo. Podľa navrhovateľa rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to vyžaduje
Občiansky zákonník. Poistnú zmluvu a VPP nemal navrhovateľ možnosť nijako ovplyvniť resp. upraviť,

pretože bola vopred formulovaná a v takomto znení mu predložená na podpis.
Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je podľa navrhovateľa skutočnosť, že
rozhodcovskou doložkou došlo k jednoznačnému zhoršeniu jeho postavenia ako spotrebiteľa tým, že v
prípade absencie tejto doložky by bol odporca povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne
príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana resp. spotrebiteľa. Poistná zmluva preto predstavuje

ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia odporcu
ako podnikateľa voči slabšej strane navrhovateľa ako spotrebiteľa.
Navrhovateľ rovnako namietal, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných
pravidiel, ktoré mu neboli známe, pretože o ich obsahu nebol informovaný. Takéto konanie pred
rozhodcovským súdom je pre navrhovateľa ako spotrebiteľa prísnejšie pre kratšiu lehotu na podanie
odporu (5 dní), prihliadnutie na odpor po zaplatení súdneho poplatku, vysoké poplatky a finančnú

nevýhodu (nemožnosť oslobodenie od platenia poplatkov). Samozrejmosťou podľa navrhovateľa je,
že nemal žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu. Odporcom je uvedený
rozhodcovský súd dávaný do uzatváraných zmlúv bez zmeny už niekoľko rokov a nie sú známe
prípady, aby rozhodcovský súd rozhodol v neprospech odporcu. Práve naopak, rozhoduje automaticky,
zaujato a bez preskúmania platnosti či existencie uplatňovaného práva. Podľa navrhovateľa, podstatou

rozhodcovského konania by malo byť prostredníctvom zmluvnej voľnosti záväzkový vzťah doplniť a nie
zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala protistrana.

Zároveň sa navrhovateľ návrhom doručeným súdu 7. 5. 2013, zapísaným pod sp. zn. 5C/25/2013
domáhal, aby súd z rovnakých dôvodov ako sú uvedené vyššie, zrušil aj rozhodcovský rozsudok

rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca, sp. zn. 2C/1296/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorý bol vydaný na
základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 8. 6.
2007. Rovnako tak sa navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 7. 5. 2013, zapísaným pod sp. zn.
5C/24/2013 domáhal, aby súd z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené vyššie, zrušil aj rozhodcovský
rozsudok rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca, sp. zn. 2C/1399/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorý bol vydaný

na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 8. 6.
2007.

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Dňa 8. 11. 2013 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania.
Odporca v prvom rade vyslovil názor, že rozhodcovská doložka bola medzi navrhovateľom a odporcom
dojednaná individuálne a nie je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľ
podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných

zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by ju nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda
na poistný vzťah ako taký. VPP obsahujú celý rad ustanovení, ktoré sa na konkrétny poistný vzťah
vzťahujú vtedy, ak tak určuje samotná zmluva alebo iné zmluvné dojednania. Aj keď poistník podpíše
súvislý text VPP, niektoré časti sa na jeho vzťah nevzťahujú a týmito časťami poistník viazaný nie
je. Okruh ustanovení, ktorými je poistník viazaný, je individualizovaný poistnou zmluvou, osobitými

dojednaniami resp. inými zmluvnými dojednaniami. Poistník teda síce podpisuje súvislý text VPP ako
celok, ale nie všetky ustanovenia VPP ho zaväzujú. Obdobná situácia nastáva aj pokiaľ ide o časť
XV. VPP upravujúcich všeobecné pravidlá rozhodcovského konania. Osobitné zmluvné dojednania
v tomto prípade garantujú poistníkovi možnosť ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom konaní. Bez ich
podpisu nie je poistník časťou XV. VPP viazaný, čím dochádza k ich vypusteniu z poistného vzťahu.

Osobitné dojednania môže poistník prijať alebo neprijať. Dôsledkom individuálnej voľby poistníka z
dvoch alternatív je potom individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Ak je neprijateľná zmluvná
podmienka individuálne dojednaná, potom je platná. Okrem vyššie uvedenej možnosti mal navrhovateľ
s účinnosťou dodatku č. 2 k VPP od 15. 12. 2008 opakovane právo uvedenú časť VPP v lehote 30
dní odmietnuť. Na individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky nič nemení ani skutočnosť, že jej

obsah bol odporcom vopred pripravený, pretože návrh jej znenia navrhovateľa bez jeho akceptácie
vopred nezaväzoval. Navrhovateľ, ako poistník, bol pred podpisom samotnej poistnej zmluvy osobitne
poučený a upozornený na obsah všetkých poistných plnení a podpisom tzv. Záznamu o požiadavkácha potrebách klienta potvrdil, že mu boli o poistnom vzťahu zo strany finančného agenta poskytnuté
odborné informácie.
Odporca sa taktiež vyjadril k rokovaciemu poriadku rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že

žiadne z procesných pravidiel nespôsobuje výhodu či nevýhodu niektorému z účastníkov a námietky
navrhovateľa sú v tomto smere irelevantné.
Záverom odporca vo svojom vyjadrení k žalobe vyslovil názor, že konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, preto navrhovateľ nespĺňa podmienky oslobodenia od platenia
súdneho poplatku ustanovené v § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov. Pretože uvedené konanie podlieha poplatkovej povinnosti a
navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania, súd mal povinnosť zastaviť konanie
pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Odporca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd uznesením č. k. 5C/23/2013-87 zo dňa 27. 1. 2014, č. k. 5C/24/2013-87 zo dňa 27. 1. 2014 a č.

k. 5C/25/2013-122 zo dňa 27. 1. 2014 rozhodol o odklade vykonateľnosti sporných rozhodcovských
rozsudkov do právoplatného skončenia konania o ich zrušenie. Uznesenia nadobudli v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove právoplatnosť dňa 18. 11. 2014.

Podaním,doručenýmsúdudňa14.2.2014,odporcaopätovnepoukázalna,,nespotrebiteľský“charakter
sporu, s ktorým súvisí poplatková povinnosť navrhovateľa. Podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku vzhľadom na svoju osobitnú povahu
spoplatnené podľa pol. 3 písm. c) sadzobníka poplatkov. Podľa odporcu rozhodcovský rozsudok nie je
hmotno-právnym úkonom a je celkom vzdialený od inštitútu spotrebiteľskej zmluvy, pretože sa jedná

o individuálny právny akt rozhodcovského súdu a svojimi účinkami postavený na roveň rozsudkov
všeobecného súdu. Navrhovateľ preto nemá status spotrebiteľa, a teda ani oslobodenie od súdneho
poplatku nemá právne opodstatnenie a oporu v ustanoveniach zákona. Odporca poukázal aj na
príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ.
K veci samej odporca uviedol, že podaný návrh je neurčitý a nedôvodný. V petite podanej žaloby chýba

uvedenie právneho dôvodu, pre ktorý navrhovateľ žiada rozhodcovský rozsudok zrušiť. Vzhľadom na
zákonom stanovenú prekluzívnu lehotu 30 dní pre zrušenie rozhodcovského rozsudku odo dňa jeho
doručenia, nie je podľa odporcu možnosť na iné, neskôr podané žaloby, či ich doplnenia, prihliadať.
Z rovnakého dôvodu navrhovateľom namietaná uplatnená pohľadávka nemôže byť predmetom
preskúmavania v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože nespadá pod dôvody zrušenia

rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z..
V ďalšom sa odporca upriamil na zohľadnenie odôvodnenia 19 Smernice 93/13/EHS, nález Ústavného
súdu SR II. ÚS 499/2012 a aplikáciu noriem Európskej únie a správneho prekladu Smernice 93/13/EHS
na prejednávaný prípad.
Odporca zároveň trval na individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky a odmietol tvrdenia

navrhovateľa o jej neplatnosti.

Navrhovateľ k vyjadreniu odporcu na základe podania, doručeného súdu dňa 21. 2. 2014
a dňa 7. 3. 2014, uviedol, že je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný
prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy najmä v prípade, ak rozhodcovská

doložka znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho
v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu bez možnosti brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutia NS SR, a to konkrétne rozhodnutie sp. zn.
3Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012 a 6Cdo/13/2013. Podľa jeho tvrdenia sa podpisom zmluvy vrátane VPP
vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu, pričom na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že v deň

podpisu zmluvy zmluvné strany podpísali ako pokračovanie predtlačeného formulára VPP aj osobitné
zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú vo VPP.
K odporcom uvádzanému Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta navrhovateľ uviedol, že tento
nie je dôkazom o poučení poisteného o význame a obsahu rozhodcovskej doložky. Uvedený záznam
sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy.

Navrhovateľ dôvody, pre ktoré je nutné zrušiť napadnutý rozhodcovský rozsudok, ďalej doplnil o dôvod
podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.
K porušeniu právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa došlo tým, že bol rozhodcovským
rozsudkom zaviazaný na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Navrhovateľ má za to,že preukázal existenciu dôvodov umožňujúcich domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku pred
všeobecným súdom.

K poplatkovej povinnosti navrhovateľ uviedol, že na základe svojich tvrdení trvá na spotrebiteľskom
charaktere zmluvného vzťahu. Svoje tvrdenia podporil odkazom na viaceré rozhodnutia slovenských
súdov v obdobných prípadoch.

Na pojednávaní dňa 26. 2. 2014 súd uznesením rozhodol o spojení veci vedenej súdom pod sp. zn.
5C/23/2013, 5C/24/2013 a 5C/25/2013 na spoločné konanie s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn.
5C/23/2013. Navrhovateľ a odporca na pojednávaní trvali na svojich tvrdeniach uvádzaných jednak
v návrhu na začatie konania a jednotlivých vyjadreniach. Navrhovateľ trval na prerušení konania do
právoplatnosti skončenia veci vedenej pred ÚS SR sp. zn. II. ÚS 382/2013, RVP 5052/2012.

Súd uznesením č. k. 5C/23/2013-184 zamietol návrh odporcu na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným
súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, RVP 5052/2012. Uznesenie nadobudlo v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove č. k. 14Co/119/2014-202 zo dňa 15. 10. 2014 právoplatnosť dňa 18. 11. 2014.

Podaním, doručeným súdu dňa 4. 3. 2016, odporca navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s
poukazom na zmenu právnej úpravy, v dôsledku ktorej predmetné rozhodcovské rozsudky, o zrušení
ktorých súd koná, prestali účastníkov rozhodcovského konania - navrhovateľa a odporcu zaväzovať (§
243dods.1Exekučnéhoporiadkuvaktuálnomznení).Podľatvrdeniaodporcubezzáväznostineexistuje
rozhodcovský rozsudok spôsobilý súdneho preskúmavania, či zrušenia a neexistuje ani predmet tohto

konania. Súd je preto povinný žalobu zamietnuť, ak navrhovateľ nevezme svoj návrh späť.

Na pojednávanie dňa 10. 3. 2016 sa nedostavili účastníci konania, a to odporca a jeho právny zástupca,
ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Právny zástupca odporcu zobral
termín pojednávania na vedomie, svoju neúčasť a neúčasť odporcu na pojednávaní ospravedlnil e-

mailom dňa 4. 3. 2016 a uviedol, že súhlasí, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd preto prejednal
vec v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Právny zástupca
navrhovateľa trval na svojich doterajších písomných vyjadreniach a navrhol, aby súd žalobe vyhovel.
Ďalej uviedol, že konanie o zrušenie rozhodcovských rozsudkov prijatím novely EP nestratilo zmysel,
pretože rozhodcovské rozsudky vydané pred 1. 1. 2015 nezanikli a neboli ani anulované. Právna

úprava EP neodstránila medzi účastníkmi konania neistotu ohľadom skutočnosti, či odporca má voči
navrhovateľovi pohľadávku alebo nie.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že zmluvu im sprostredkovali dve ženy, ktoré im vysvetlili výhody a
nevýhodyuzatváranýchpoistnýchzmlúv.Priuzatváranípoistnýchzmlúvnavrhovateľneboloboznámený
s tým, ako sa budú riešiť prípadné spory. Bol oboznámený len s tým, ako je potrebné uhrádzať poistné.

Celú zmluvu si neprečítal. Poistné platil v rámci všetkých troch zmlúv a keď nemal peniaze, zmluvy
zrušil. Po zrušení zmlúv mu boli následne zaslané rozsudky rozhodcovských súdov. Rozhodcovských
konaní sa nezúčastnil.
Svedkyňa - manželka navrhovateľa R. O. uviedla, že sprostredkovateľky zmlúv im vysvetlili výhody
poistných zmlúv vrátane výšky poistného. Ohľadom riešenia sporov im nebolo nič vysvetlené a tiež im

nebola daná možnosť s niečím z predtlačenej zmluvy nesúhlasiť. Údaje do poistných zmlúv vpisovali
sprostredkovateľky a zmluvy podpísal navrhovateľ. Na základe žiadosti o zrušenie poistných zmlúv im
bolo zaslané

oznámenie o zániku poistenia spolu s vyúčtovaním. Svedkyňa nevedela uviesť, z akého dôvodu

má navrhovateľ zaplatiť odporcovi sumy uvedené v jednotlivých rozhodcovských rozsudkoch. O
rozhodcovskej doložke sa pri uzatváraní zmlúv nerozprávalo, hovorilo sa konkrétne len o životnej
poistke.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, ktoré tvoria

obsah spisu, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:Dňa 8. 6. 2007 navrhovateľ s odporcom uzatvoril poistné zmluvy č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXX. Navrhovateľ zmluvy podpísal na odporcom vopred pripravených tlačivách. Okrem
textu zmlúv podpísal aj VPP v dvoch kolónkach vyhradených pre podpis poistníka.

Dňa 14. 6. 2011 bola odporcovi doručená žiadosť navrhovateľa o zrušenie poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Listom zo dňa 15. 6. 2011 odporca navrhovateľovi oznámil, že
poistné zmluvy v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka zaniknú počnúc dňom 9. 8. 2011. V oznámení
o zániku poistenia bol ako konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy uvedený preplatok v sume
261,87 eur a v sume 325,60 eur.

Odporca dňa 4. 1. 2012 doručil Arbitrážnemu súdu v Košiciach návrh na začatie konania o zaplatenie
52,54 eur, dňa 4. 1. 2012 návrh na začatie konania o zaplatenie 148,21 eur a dňa 4. 1.
2012 návrh na začatie konania o zaplatenie 41,70 eur. Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19. 1. 2012
rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/1399/2012, ktorým zaviazal navrhovateľa na úhradu sumy 41,70
eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276,- eur; dňa 19. 1. 2012 rozhodcovský rozsudok sp.
zn. 2C/1296/2012, ktorým zaviazal navrhovateľa na úhradu sumy 148,21 eur a trov rozhodcovského

konania vo výške 276,- eur a dňa 19. 1. 2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/1297/2012, ktorým
zaviazal navrhovateľa na úhradu sumy 52,54 eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276,- eur.

Rozhodcovské rozsudky sp. zn. 2C/1297/2012, sp. zn. 2C/1296/2012 a sp. zn. 2C/1399/2012 boli
navrhovateľovi doručené dňa 15. 4. 2013.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ,,zákon
o rozhodcovskom konaní“) v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže

žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského

rozhodcovského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý

rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka
konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. 1. 2015, tuzemský
rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka
rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že

1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa nazákladedohodyzmluvnýchstránmalarozhodcovskázmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,

4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebob)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. 1. 2015, súd v konaní o
žalobenazrušenierozhodcovskéhorozsudkuvždypreskúma,čisúdôvodynazrušenierozhodcovského
rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

Podľa § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. 1. 2015, ak podá

účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. 1. 2015, na dôvody zrušenia
rozhodcovskéhorozsudkupodľaodseku1písm.a)súdneprihliadne,akichúčastníknenamietalvkonaní

pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. 1. 2015, ak súd zruší
rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet
sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v

rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 54b ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1. 1. 2015, ustanovenia tohto
zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania poistnej zmluvy (ďalej
len ,,OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ
a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred

pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 879j OZ v znení účinnom od 1. 1. 2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté

pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1. 1. 2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa XV. časti bodu 1 VPP, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto
článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.

Podľa XV. časti bodu 2 VPP, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude

rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý,
spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí
byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovaní poriadok, ktorý zverejní

na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút
i rokovaní poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z. z. uverejnením v Obchodnom vestníku.

Podľa § 243d ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“) v znení účinnom od 1. 1. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

Podľa § 36 ods. 2 prvej vety EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, exekučné konanie sa začína dňom,
v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia Zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich

záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovaťod spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie citovaných ustanovení smernice ako normatívneho aktu práva EÚ sa opiera o nepriamy
účinok na právne poriadky členských štátov za účelom ich konformného výkladu. Nejde teda o
priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou, pričom voľba foriem a metód je ponechávaná vnútroštátnym orgánom

jednotlivých členských štátov.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá

existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32

tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil

otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom

podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Právne posúdenie veci:

Vprvomradesasúdzaoberalnámietkouprávnehozástupcuodporcuuvedenouvovyjadrenídoručenom
súdu dňa 4. 3. 2016. Odporca žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu zmeny právnej úpravy, v dôsledku ktorej
predmetné rozhodcovské rozsudky, o zrušenie ktorých súd koná, prestali účastníkov rozhodcovského,

ako aj tohto súdneho, konania zaväzovať. Konkrétne ide o znenie vyššie citovaného ustanovenia §
243d ods. 1 EP. Podľa tohto ustanovenia, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu (zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní - pozn. súdu) vydaného pred 1.
januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na

vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, t. j.
rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Keďže odporca
doposiaľ nepodal návrh na vykonanie rozhodcovských rozsudkov, ktorých zrušenia sa navrhovateľ vtomto konaní domáha, tieto už účastníkov nezaväzujú, teda dosiahol sa cieľ, ktorý svojou žalobou
navrhovateľ chcel dosiahnuť.
Je pravdou, že prechodné ustanovenia EP k úprave účinnej od 1. 1. 2015 zaviedli lehotu, do ktorej

je potrebné navrhnúť výkon rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskej veci, inak tento
rozsudok účastníkov nezaväzuje, čiže je nevykonateľný. Z tohto pohľadu sa teda javí, že o zrušení
rozhodcovského rozsudku nie je potrebné rozhodovať, resp. že žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je v tomto čase už nedôvodná.
Čisto teoreticky sa dá s návrhom odporcu na zamietnutie žaloby z dôvodu zmeny právnej úpravy

súhlasiť, avšak súdu sa javí vecne a procesne správnejší postup prejednania návrhov. Vzhľadom na
výsledky vykonaného dokazovania súd pristúpil k ich zrušeniu z nasledovných dôvodov:
Ustanovenie § 243d ods. 1 EP malo za cieľ, aby rozhodcovské rozsudky, ktoré neboli „dané na výkon“,
nezaťažovali exekučné súdy a prestali účastníkov konania zaväzovať. Teda účinkom zákonného
ustanovenia je prelomenie materiálnej právoplatnosti, ale nie zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku má za následok, že je

možné vo veci konať a rozhodnúť. Týmto ustanovením sa rozhodcovský rozsudok ex lege nezrušuje
a zákon výslovne neustanovuje, že napadnúť možno len právoplatný rozsudok - v prípade zákona č.
355/2014 Z. z. možno napadnúť dokonca rozsudok neprávoplatný.
Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie je začaté dňom doručenia návrhu na
výkon exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 EP). Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že v

niektorých prípadoch je žiadosť o udelenie poverenia zaslaná súdu aj po uplynutí niekoľkých mesiacov
od doručenia návrhu súdnemu exekútorovi. Aj keď lehota na podanie návrhov na vykonanie exekúcie
bola stanovená do 31. 3. 2015, nie všetky žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverenia už musia
byť aj doručené súdu (aj vzhľadom na množstvo takto podaných návrhov na podklade rozhodcovských
rozsudkov, ktorých výkon ešte nebol navrhnutý). Odporca síce vyhlásil, že žiaden návrh na výkon

exekúcie voči

navrhovateľovi na základe rozhodcovských rozsudkov nepodal, ale ak by súd žalobu zamietol a toto
vyhlásenie by sa ukázalo nepravdivým, navrhovateľ by sa dostal do situácie, kedy by už nemohol podať
žalobu o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. Samozrejme by sa navrhovateľ ako povinný v exekučnom

konaní mohol brániť námietkami, resp. inými prostriedkami upravenými v EP, čo by však znamenalo
znova nastolenie „sporu“, ktorý sa rieši už v tomto konaní.
Dôvodom je preto aj právna istota účastníkov konania. Vyriešenie sporu zrušením rozhodcovských
rozsudkov z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je konečným rozhodnutím, keďže súd
musí zo zákona pokračovať v konaní v rozsahu žalôb podaných na rozhodcovský súd, v ktorých bude

rozhodnuté, či odporca má voči navrhovateľovi pohľadávky alebo nie.
Ďalším dôvodom, pre ktorý sa súd nepriklonil k návrhu právneho zástupcu odporcu, je posilnenie
postavenia spotrebiteľov a zamedzení obchodných praktík odporcu, ako napríklad v tomto prípade.
Ochrana spotrebiteľa je jedným z nosných záujmov Európskej únie, ktorá sa premieta tak do právnej
úpravy Európskej únie a právnej úpravy v Slovenskej republike, ako aj do judikatúry Európskeho

súdneho dvora a judikatúry slovenských súdov. Judikatúra ESD, ako aj slovenských súdov, považuje
normy na ochranu spotrebiteľa za normy na úrovni verejného poriadku, na ktorých dodržiavaní je
potrebné bezvýhradne trvať. Súdu je z úradnej činnosti známe, že odporca si v nejednom prípade
uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súdy už v
mnohých konaniach vyhlásili za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ktorá je v dôsledku toho neplatná.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie
rozhodcovských rozsudkov je dôvodný.

Následne sa súd zaoberal otázkou aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov. V zmysle

citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je odporca, ako veriteľ, osobou, ktorá pri uzatváraní
poistnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z
obchodného registra a z rozhodovacej činnosti súdu (t. j. odporca vystupuje v pozícii dodávateľa) a
navrhovateľ, ako dlžník, je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení poistnej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (t. j. navrhovateľ vystupuje v pozícii

spotrebiteľa). Uzatvorená poistná zmluva zároveň spadá pod výpočet spotrebiteľských zmlúv svojím
charakterom odplatnosti a tým, že je upravená v ôsmej časti OZ a zároveň, že jej zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ (odporca) a na strane druhej spotrebiteľ (navrhovateľ), ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah odporcom ako dodávateľom vopred pripraveného návrhu na jej uzavretie.Uvedená poistná zmluva teda musí spĺňať zákonom stanovený rámec podmienok tak, ako sú tieto
vymedzené v ustanovení § 52 a nasl. OZ.

Súd ďalej podrobil kontrole, či účastníkmi konania predložené rozhodcovské rozsudky vydal
rozhodcovský súd oprávnený prejednať vzniknuté spory. Pri riešení tejto otázky nie je súd viazaný
záverom vyplývajúcim z odôvodnenia rozhodcovského súdu. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako
to vyplýva z odôvodnenia rozhodcovských rozsudkov, svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z
rozhodcovskej doložky osobitne upravenej v časti XV. VPP.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 OZ je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poistné zmluvy uzatvorené s
navrhovateľom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností

aj VPP, ktoré navrhovateľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre neurčitý počet
spotrebiteľov.

Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci
občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý koná a rozhoduje

vsúladespravidlamirozhodcovskéhokonania.Ideodohodumedzizmluvnýmistranamiotom,ževšetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatne
dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa musí obligatórne uzavrieť
v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí

len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky
singulárny, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch
s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť. Súd zastáva názor, že ak
rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom dojednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je
prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.

Podľa § 53 ods. 1 prvej veta OZ uvedená generálna klauzula má povahu kogentnej právnej normy. Tá
dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky
zákonník tak dodávateľom bráni zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv a s
nimi súvisiacich i rozhodcovských zmlúv, a to najmä pri ich tvorbe formou zmluvných formulárov, ktoré

predkladajú potenciálnym spotrebiteľom ako oferty na ich uzavretie. V § 53 ods. 3 OZ je obsiahnutý
exemplifikatívny výpočet možných neprijateľných podmienok zakomponovávaných do spotrebiteľských
zmlúv. Výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. S účinnosťou od 1. 1. 2008 je medzi
neprijateľnými podmienkami výslovne uvedená i tá, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. S účinnosťou od

1. 1. 2008 zákonodarca zaviedol i pojem individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktoré, ak
sú individuálnym dojednaní opatrené, prestávajú byť nositeľom neprijateľnosti a v konečnom dôsledku
sú platné. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spája sankciu absolútnej neplatnosti,
pričom ide o neplatnosť pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať ex offo.
Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom

na Slovensku minimálny štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS. Smernica
odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj niektoré neprijateľné zmluvné podmienky, pričom neopomína
ani inštitút rozhodcovskej zmluvy. Je nutné ju vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, rozhodujúci
o nútenom výkone práva priznaného rozhodcovským rozsudkom, vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť

neprimeranosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
vo veci rozhodnúť. Ak dospeje k názoru, že sa jedná o zmluvu neprijateľnú, prislúcha mu podľa
vnútroštátneho práva vyvodiť všetky dôsledky. Z uvedeného je zjavné, že ochrana spotrebiteľa je
kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.Hlavnou námietkou odporcu v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dojednaná, preto je platná s poukazom na znenie ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, ktoré

upravuje, že nejde o neprijateľnú podmienku, ak je individuálne dojednaná.

Súd poukazuje na znenie ustanovenia § 53 ods. 2 OZ, v znení účinnom od 1. 1. 2008, podľa ktorého
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Pozohľadnenítohtoustanoveniasúddospelkzáveru,žerozhodcovskúdoložkuniejemožnépovažovať
za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek,
ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohol
navrhovateľ žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie odporcu o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci

len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už
raz dohodnutému vo VPP.
Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP, sú písané malým, husto písaným textom, ktoré
sťažujú ich čítanie. Odporca sa bránil, že navrhovateľ si mohol vybrať, či osobitné dojednania podpíše
alebo nie. Na konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k

poistnej zmluve a následne sú uvedené dva väčšie rámčeky, jeden na podpis pre klienta a jeden pre
zamestnanca poisťovne, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis
navodzuje dojem, že ten hlavný či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami,
keďže až za týmto nasledujú rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne
ako mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že tvrdenia

navrhovateľa o tom, že podľa pokynov sprostredkovateľa poistnej zmluvy treba VPP podpísať dvakrát,
pričom klient nie je skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje, sú pravdivé.
Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania navrhovateľom mala
stratiť platnosť tiež časť XV. VPP týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by
navrhovateľ osobitné zmluvné dojednania podpísal alebo nie, bolo jeho povinnosťou vyplývajúcou z

VPP podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitu úpravy riešenia sporov vo VPP a osobitných
zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.
Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť
záver, že z neho vyplýva, že by navrhovateľ bol poučený o rozhodcovskej doložke a jej prípadných
následkoch, ako to tvrdil odporca. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím

poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom

konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie
sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de facto o povinnosť).

Rozhodcovská zmluva, resp. doložka uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právo akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom
nevyplývajú.

Odporca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani
poukazomnaprincíp„ignorantiaiurisnonexcusat“(neznalosťzákonaneospravedlňuje)uplatnenímjeho
dôsledkov v neprospech navrhovateľa. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti

prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejší princíp, ktorým je princíp jeho ochrany. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zo zdravého rozumu, požiadavka na podrobné
znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa odporuje vyššie uvedenému princípu jeho ochrany.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu preto nemôže

byť na ujmu.
Odporca ničím právne významným nepreukázal, aby navrhovateľovi poskytol jasné a zrozumiteľné
informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.Z ďalších listinných dôkazov predložených samotným odporcom, a to zo záznamu o požiadavkách a
potrebách klienta, VPP a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa
poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Naopak,

vykonané dokazovanie odôvodňuje záver, podľa ktorého navrhovateľovi neboli poskytnuté žiadne
informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej
rozhodcovskej doložky.

Keďže cieľom a účelom právnych noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, je poskytnúť spotrebiteľom

minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny
súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol
dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej
rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.
6. 2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle

smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,
spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V
rozhodovanej veci teda už len skutočnosť, že podmienka rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola odporcom
vopred stanovená a predpripravená a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v zmysle

rozhodcovskej zmluvy vyžaduje od navrhovateľa ako spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní vopred paušálne stanovených rozhodcov, bráni tomu, aby na základe
nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh odporcu ako dodávateľa mohol účastníkov konania
zaväzovať. V danej veci bolo rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v rozhodcovskej doložke
priamo

vylúčené, keď sa zmluvné strany dohodli, že namiesto súdneho konania sa podrobia konaniu
rozhodcovskému. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje voľbu navrhovateľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom.

Súd má za to, že rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si navrhovateľ osobitne nevyjednal, nakoľko
táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvy ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť VPP a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník od 1. 1. 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.

r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takouto
neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti. V zmysle tohto ustanovenia
nie je možné akceptovať rozhodcovskú doložku, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

Toto ustanovenie nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým
o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa nezvratne sa podrobiť arbitráži.

Rozhodcovskú doložku upravená v znení, ako je uvedené vyššie (čl. XV.VPP), súd považuje za
neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov:

Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Táto je vopred
naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore
na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej

rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal žalobu adresovať, keďže rozhodcovský
súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými
osobami poverenými poisťovňou, teda odporcom, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu
zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa
nezriadistályrozhodcovskýsúd.Poisťovňapritommávydaťštatútrozhodcovskéhosúdu.Takýtospôsob

zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu, je podľa názoru súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej
podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený odporcom ako dodávateľom, resp. osobou poverenou
odporcom, teda vyvstávala by tu veľká pochybnosť o objektívnosti takéhoto súdu. Z takto formulovanej
rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že ide o rozhodcovskúdoložku šitú priamo na mieru odporcovi s cieľom na jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby
rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď si
spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa rozhodcovskej doložky si ich môže

uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej doložky nevie ani nemôže vedieť, na
akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom
dôsledkusiodporcauplatnilsvojenárokynarozhodcovskomsúde,ktorýužjezriadený,tedanezriaďoval

ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už

skutočnosť, že podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, postačuje na to, aby bola
neprijateľná. V opačnom prípade by bolo ťažké, ak nie priam nemožné, dosiahnuť cieľ sledovaný aj
Smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými podmienkami,
keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil odporca a obranou takisto ním

použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od odporcu.

Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by
mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací
poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je právne významný

pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie uvedených dôvodov),
súd len na dokreslenie uvádza.
Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale
tieto je možné považovať za doručené aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote,
pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania

žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66 500,- eur,
pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť tzv. náhradných doručením, teda o tomto
sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie
sporu, ak predmet konania presahuje 300,- eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho
poriadku). Od tohto poplatku (36,- eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku

bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku
právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360,- eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka
poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške
36,- eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že
za podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72,- eur, ktorého zaplatenie je podmienkou na

jeho prihliadnutie. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským súdom
dosahujú spolu sumu 276,- eur a na porovnanie rozhodcovský súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie
peňažnej sumy 41,70 eur, 148,21 eur a 52,54 eur.

Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej

zmluvy, oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá
rozhodnutie v skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia,
teda považovať žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej
lehote. Odpor proti platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného

rozkazu (ide o ochranu druhej strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci
konečné bez toho, aby vedela, že voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného
rozkazu sa tento ruší bez toho, aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by
predmetom konania pred všeobecným súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada
trov úspešnému účastníkovi by činila necelých 70,- eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy

právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci vo výške 51,78 eur bez DPH). Takýto postup
rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov takisto značne sťažuje postavenie
spotrebiteľa, ak by rozhodcovskú doložku súd považoval za prijateľnú (čo už vzhľadom na vyššie
uvedené nepovažuje). Aj tento postup zvoleného

rozhodcovského súdu nasvedčuje tomu, čo bolo skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky.
Aj rozhodcovské konanie, ktoré by bolo založené skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej
doložke musí, v prípade spotrebiteľských zmlúv a sporov z nich vyplývajúcich, dosahovať štandardyminimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacich predpisov
(napr. oslobodenie od súdnych poplatkov a pod.)

Ustanovenie § 53 OZ nie je zaradené medzi prípady tzv. relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), ide o
neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú súd prihliada z úradnej
povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému
konania vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený
nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž

vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad
pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

K odkazu právneho zástupcu odporcu na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3MCdo/14/2011 súd len
poznamenáva, že sa netýka navrhovateľa, pričom v uvedenom rozhodnutí bola iná situácia, t. j.

rozhodcovskú doložku mal možnosť spotrebiteľ v lehote 30 dní od podpisu zmluvy vylúčiť a rozhodnutia
nižších súdov boli zrušené, teda nie je zrejmé, ako bolo nakoniec rozhodnuté. Súdu je pritom z úradnej
činnostitaksvojej,akoajinýchsúdov,známe,ževoväčšineprípadovsúdyvexekučnýchkonaniach,kde
ako oprávnený vystupuje odporca a žiada vymáhať dlžnú sumu na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného na základe rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s tou, ktorú súd posudzoval v tomto

prípade, poskytujú ochranu povinným, ktorí v pôvodnom konaní boli v pozícii spotrebiteľa, a to z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mnohé z týchto rozhodnutí boli potvrdené aj dovolacím súdom (NS
SR).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a rozhodcovské rozsudky pre neplatne

uzavretú rozhodcovskú doložku zrušil.

Záverom sa súd dotkne aj námietky odporcu týkajúcej sa povinnosti súdu zastaviť konanie pre
nezaplatenie súdneho poplatku, kde obe námietky súvisia s odporcom tvrdeným ,,nespotrebiteľským“
charakterom sporu. Ako už bolo uvedené vyššie, súd vzťah účastníkov konania posúdil ako

spotrebiteľský, čo má za následok aj jeho oslobodenie od platenia súdneho poplatku, ktoré vyplýva
priamo zo zákona (§ 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch).

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ako úspešnému
účastníkovi konania, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré je
odporca povinný uhradiť na účet jeho právneho zástupcu.

Priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny po 60,07 eur v konaní sp. zn. 5C/23/2013 pred spojením v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“)) za tieto úkony právnej
služby 1./ za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane 1. porady s klientom zo dňa 2. 5. 2013 - §
14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 6. 2013, 2./ za úkon písomné podanie na súd vo

veci samej zo dňa 2. 5. 2013 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 6. 2013, 3./ za úkon
písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 21. 2. 2014 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom
od 1. 7. 2013, 4./ za úkon účasť na konaní pred súdom zo dňa 26. 2. 2014 - 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.
v znení účinnom od 1. 7. 2013 (spolu za úkony právnej služby 240,28 eur). Ďalej súd navrhovateľovi
priznal náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3

cit. vyhl. v sume 2 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur (spolu režijný paušál 31,70 eur), cestovné za účasť na konaní
pred súdom zo dňa 26. 2. 2014 Košice - Stará Ľubovňa a späť podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. /(spolu 200
km x 1,445 eur za liter PHM x 6,2 litra priem. spotreba vozidla) : 100 + (0,183 ako základná náhrada
podľa opatrenia č. 632/2008 Z. z. za 1 km x 200 km)/ (spolu cestovné 54,52 eur), náhrady za stratu času
za účasť na pojednávaní zo dňa 26. 2. 2014 Košice - Stará Ľubovňa a späť podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl.

v sume 9 polhodín x 13,40 eur (spolu náhrady za stratu času 120,60 eur).Trovy právneho zastúpenia
navrhovateľa v konaní sp. zn. 5C/23/2013 pred spojením predstavujú spolu sumu 447,10 eur.Ďalej priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny po 60,07 eur v konaní sp. zn. 5C/24/2013 pred spojením v zmysle § 11 ods. 1 písm. b)
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“)) za tieto úkony

právnej služby 1./ za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane 1. porady s klientom zo dňa 2. 5. 2013
- § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 6. 2013, 2./ za úkon písomné podanie na súd vo
veci samej zo dňa 2. 5. 2013 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 6. 2013, 3./ za úkon
písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 21. 2. 2014 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom
od 1. 7. 2013, 4./ za úkon účasť na konaní pred súdom zo dňa 26. 2. 2014 - 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.

v znení účinnom od 1. 7. 2013 (spolu za úkony právnej služby 240,28 eur). Ďalej súd navrhovateľovi
priznal náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3
cit. vyhl. v sume 2 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur (spolu režijný paušál 31,70 eur). Trovy právneho zastúpenia
navrhovateľa v konaní sp. zn. 5C/24/2013 pred spojením predstavujú spolu sumu 271,98 eur.

Priznané trovy v konaní sp. zn. 5C/25/2013 pred spojením pozostávajú z trov právneho zastúpenia

navrhovateľa vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 60,07 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. b)
cit. vyhl. za tieto úkony právnej služby 1./ za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane 1. porady s
klientom zo dňa 2. 5. 2013 - § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 6. 2013, 2./ za úkon
písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 2. 5. 2013 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom
do 30. 6. 2013, 3./ za úkon písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 21. 2. 2014 - § 14 ods. 1

písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom od 1. 7. 2013, 4./ za úkon účasť na konaní pred súdom zo dňa 26.
2. 2014 - 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. v znení účinnom od 1. 7. 2013 (spolu za úkony právnej služby
240,28 eur). Ďalej súd navrhovateľovi priznal náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 2 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur

(spolu režijný paušál 31,70 eur). Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní sp. zn. 5C/25/2013
pred spojením predstavujú spolu sumu 271,98 eur.

Po spojení všetkých uvedených konaní priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia
navrhovateľa vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 60,07 eur resp. polovice základnej sadzby

tarifnej odmeny po 30,04 eur v konaní sp. zn. 5C/23/2013 v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. za tieto
úkony právnej služby 1./ za úkon vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu ak nejde o rozhodnutie vo veci
samej zo dňa 27. 2. 2014 - § 13a ods. 2 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom od 1. 7. 2013, 2./ za
úkon písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 7. 3. 2014 - § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. v znení
účinnom od 1. 7. 2013, 3./ za úkon účasť na konaní pred súdom zo dňa 10. 3. 2016 - 13a ods. 1

písm. d) cit. vyhl. v znení účinnom od 1. 7. 2013 + 20 % DPH za úkon 2./ (spolu za úkony právnej služby
162,19 eur). Ďalej súd navrhovateľovi priznal náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 1 x 7,81, 1 x 8,04 eur, 1 x 8,58 eur + 20 %
DPH za režijný paušál 8,58 eur (spolu režijný paušál 26,15 eur), cestovné za účasť na konaní pred
súdom zo dňa 10. 3. 2016 Košice Stará Ľubovňa a späť podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. /(spolu 200 km x

1,144 eur za liter PHM x 6,2 litra priem. spotreba vozidla) : 100 + (0,183 ako základná náhrada podľa
opatrenia č. 632/2008 Z. z. za 1 km x 200 km)/ (spolu cestovné 50,79 eur), náhrady za stratu času za
účasť na pojednávaní zo dňa 26. 2. 2014 Košice - Stará Ľubovňa a späť podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl.
v sume 9 polhodín x 14,30 eur (spolu náhrady za stratu času 128,70 eur). Trovy právneho zastúpenia
navrhovateľa v konaní sp. zn. 5C/25/2013 po spojení predstavujú spolu sumu 367,83 eur.

Trovy právneho zástupcu žalovaného predstavujú po sčítaní spolu sumu 1 358,89 eur.

Pri priznávaní odmeny právnemu zástupcovi navrhovateľa za úkon ,,vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo
dňa 18. 8. 2013 + RP = 67,88 EUR“ súd zistil, že zrejmou chybou v písaní právny zástupca označil

za deň vykonania úkonu deň 18. 8. 2013, hoci zo súdneho spisu bolo uvedené vyjadrenie k odvolaniu
doručené súdu dňa 27. 2. 2014. Iné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa k odvolaniu odporcu sa
v súdnom spise totiž nenachádza. Pretože išlo o vyjadrenie k odvolaniu odporcu proti uzneseniu súdu
o odklade vykonateľnosti, ktoré nie je vyjadrením k odvolaniu vo veci samej, súd právnemu zástupcovi
navrhovateľa priznal odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a

ods. 2 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom od 1. 7. 2013 a príslušný režijný paušál vo výške 7,81 eur,
tak ako si ho právny zástupca vo svojom vyúčtovaní trov právneho zastúpenia uplatnil.
V rámci úkonu ,,účasť na pojednávaní dňa 10. 3. 2016 + RP = 68,65 EUR + 20 % DPH“ právny zástupca
navrhovateľa zrejmou chybou v počítaní určil nesprávnu výšku odmeny. Súčet základnej sadzby tarifnejodmeny 60,07 eur, režijného paušálu 8,58 a 20 % DPH predstavuje spolu sumu 82,38 eur, nie sumu
129,96 eur.
V prípade náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 26. 2. 2014 a 10. 3. 2016 Košice

- Stará Ľubovňa a späť v časovom trvaní spolu 4 hod. 12 min. predstavuje toto v zmysle ustanovenia §
17 ods. 1 cit. vyhl. spolu 9 x polhodín nie právnym zástupcom uplatnených 10 x polhodín.

Právny zástupca navrhovateľa pri výpočte cestovného za účasť na pojednávaní dňa 10. 3. 2016

vychádzal z ceny pohonných hmôt tak, ako ju uviedol pri výpočte cestovného za účasť na pojednávaní
dňa 26. 2. 2014. Z ním predložených potvrdení cien pohonných hmôt však vyplýva, že kým pri potvrdení
zo dňa 22. 2. 2014 predstavuje cena sumu 1,445 eur, pri potvrdení zo dňa 8. 3. 2016 je cena nižšia, t. j.
1,144 eur, čo má v konečnom dôsledku vplyv na celkovú sumu cestovného zo dňa 10. 3. 2016.

Súd teda zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 1.358,89 eur v lehote

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.