Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611207138
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8611207138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom
M. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Námestie
SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanej: Q. O., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. Z. č. XX, XXX XX
C., právne zastúpená JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Floriánova 12, 080 01 Prešov, v konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Svidník zo dňa 25. 11. 2016, č. k. 4C/219/2011-247 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II., III, IV., V. a VII.

Zrušuje rozsudok vo výroku VI. o povinnosti žalobcu zaplatiť štátu súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 539,50 Eur.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. P r i p u š ť a späťvzatie žalobného návrhu v časti článku II. AKTÍVA bodu (položky) číslo: 3 - televízor

U. zakúpený v roku XXXX, č. 4 - gaučová súprava zakúpená v roku XXXX, č. 5 - stolík zakúpený v roku
1996, č. 6 - mikrovlna rúra zakúpená v roku 2001, č. 7 -práčka zakúpená v roku 2007, č. 8 - chladnička
s mrazničkou zakúpená v roku 2006, č. 9 - počítač zakúpený v roku 2005, č. 10 - detská izba zakúpená
v roku 2004, č. 11 - motorové vozidlo Z. Y., rok výroby XXXX, č.12 - elektrický krájač chleba zakúpený v
roku 2005, č. 13 - elektrická fontána zakúpená v roku 2007, č. 14 - video kamera zakúpená v roku 2006,
č.15 - jedálenská súprava riadu zakúpená v roku 2007 a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí :

1/ nehnuteľnosť - byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na (pozemku) parcele
KN C XXX/X vo vchode č. XX a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k (pozemku) - parcele KN C XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XXX m2 vo výške podielu XXXX/XXXXXX v katastrálnom území A., ktoré
nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre obec A., katastrálne územie A..

2/ nehnuteľnosť - garáž súpisné číslo XXXXXXX na (pozemku) parcele KN C XXX/XX a (pozemok)
parcelu KN C XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 v katastrálnom území A., ktoré
nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre obec A., katastrálne územie A..3/ Zostatok dlhu zo stavebného sporenia O. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 5106,09 eur.

III. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva:

A) žalobcu p r í k a z u j e

1/ nehnuteľnosť - byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na (pozemku) parcele

KN C XXX/X vo vchode č. XX a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k (pozemku) - parcele KN C XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XXX m2 vo výške podielu XXXX/XXXXXX v katastrálnom území A., ktoré
nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre obec A., katastrálne územie A..

2/ Zostatok dlhu zo stavebného sporenia O. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 5106,09 eura.

B) žalovanej p r í k a z u j e

1/ nehnuteľnosť - garáž súpisné číslo XXXXXXX na parcele KN C XXX/XX a parcelu KN C XXX/XX -
zastavanéplochyanádvoriavovýmereXXm2vkatastrálnomúzemíA.,ktorénehnuteľnostisúzapísané

na LV č. XXXX pre obec A., katastrálne územie A..

IV. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu,
o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 66,00 euro cestou prevádzkovateľa
systému v lehote 15 dni od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť štátu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu 539,50 eura na účet Okresného súdu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku platobným predpisom.

VII. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť štátu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu180,00euranaúčetOkresnéhosúdudo15dníodprávoplatnostirozsudku,platobnýmpredpisom“.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil zistením, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené

dňa XX. XX. XXXX. Na vyporiadaní majetku tvoriaceho BSM sa účastníci nedohodli. Ich spoločný
majetok tvoril byt č. XX na X.poschodí bytového domu súp. č. XXX na pozemku parcele C. XXX/X vo
vchode č. XX a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoločný podiel k pozemku, parcele KNC XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2
vo výške podielu XXXX/XXXXXX, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre obec A., k. ú.

A.. Pri určení hodnoty bytu sa vychádzalo zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom T.. L. V., č.
XX/XXXX, ktorý všeobecnú hodnotu bytu vyčíslil na sumu 23 100 Eur. Do masy BSM patrila aj garáž
so súp. č. XXXXXXX stojaca na pozemku parcele KNC XXX/XX a pozemok, parcela KNC XXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre
obec A., k. ú. A.. Pri určení hodnoty garáže súd vychádzal zo zhodných prednesov účastníkov konania,

ktorí stanovili cenu garáže na sumu 6 000 Eur. Do masy BSM účastníkov bol zohľadnený i záväzok
vzniknutý účastníkom konania za trvania manželstva voči O.. Táto listom zo dňa 13. 11. 2015 oznámila
súdu, že stav k úverovému účtu, v ktorom žalovaný vystupoval ako spoludlžník predstavuje zostatok
dlhu ku dňu XX. X. XXXX 5 090,09 Eur s tým, že všetky splátky realizované na konto stavebného úveru
po dátume XX. XX. XXXX boli realizované z účtu žalobcu.

3. V čase zániku BSM bol X-izbový byt, ktorý je predmetom konania v nevyhovujúcom (dezolátnom
stave), bol neobývateľný a bolo nevyhnutné ho rekonštruovať. Šesť mesiacov po zániku BSM bol T..
L. V. vypracovaný znalecký posudok, v ktorom zo samotnej fotodokumentácie nehnuteľnosti, ktorá
je súčasťou posudku vyplýva, že X-izbový byt bol po rozvode manželstva neobývateľný a vyžadoval

rekonštrukciu. V čase zániku BSM a v čase vypracovania znaleckého posudku (6 mesiacov po zániku
BSM) bol byt neustále svojpomocne z prostriedkov žalobcu rekonštruovaný. Žalovaná bola v priebehu
konania so znaleckým posudkom T.. L. V. oboznámená, nerozporovala ho, dokonca na pojednávaní 25.
09. 2013 uviedla, že sama oceňuje byt sumou 23 000 Eur. Na pojednávaní dňa 25. 09. 2013 výslovnesúhlasila so znaleckým posudkom, vyjadrila súhlas s cenou X-izbového bytu vo výške 23 100 Eur. Za
takéhoto stavu preto neobstojí argumentácia žalovanej, ktorá po troch rokoch od začatia konania na
súde začala tvrdiť, že hodnota X-izbového bytu na trhu s realitami sa pohybuje v rozpätí od 40 000 do

47 000 Eur. V tejto súvislosti súd uviedol, že cena nehnuteľnosti závisí od množstva parametrov, akými
sú lokalita, stav, občianska vybavenosť, dopravná vybavenosť, obchodná poloha a iné. Na posúdenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti sú nevyhnutné odborné znalosti a v občianskom súdnom konaní sa
spravidla za týmto účelom ustanovuje znalec z príslušného odboru, ktorý je spôsobilý na posúdenie
odborných činností. V zmysle uvedeného súd bol toho názoru, že pre učenie ceny predmetného bytu

významným dôkazom je znalecký posudok znalca T.. L. V. č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý
stanovil cenu nehnuteľnosti - bytu sumou 23 100 Eur.

4. Čo sa týka miery pričinenia o nadobudnutie a udržiavanie spoločného majetku, táto nebola rovnaká
ako to vyplynulo z dokazovania vo veci. Disparita podielov pri vyporiadaní BSM v predmetnej veci je
odôvodnená predovšetkým zjavnou nerovnomernou účasťou manželov na zabezpečovaní starostlivosti

o rodinu, spoločnú domácnosť, potreby detí a ďalšími negatívnymi okolnosťami v manželstve. Žalovaná
v roku 2003 začala pracovať v P. odôvodňujúc, že zárobok (mzda) žalobcu nepokrýva potreby X-člennej
rodiny. Po odchode do zahraničia sa žalovaná začala rodine vzdiaľovať a odsudzovať a aj v čase,
kedy nebola v P. a mohla sa venovať rodine a trom maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva
účastníkov, trávila voľný čas s kamarátkami a často chodila za zábavou. V roku 2008 odporkyňa

opustila spoločnú domácnosť a starostlivosť o maloleté deti a celú domácnosť nechala na žalobcovi.
Následne podala návrh na rozvod manželstva, v ktorom žiadala zveriť maloleté deti do osobnej
starostlivosti otca, čím naplno prejavila svoj postoj ako matky k maloletým deťom. Dôvodom vedúcim
k disparite podielov nepochybne patria potreby maloletých detí, ktoré boli na čas po rozvode zverené
do osobnej starostlivosti žalobcu, ktorý žije s deťmi v predmetnom byte, zabezpečuje im primerané

podmienky pre život, štúdium a ich ďalší rozvoj. Naviac žalovaná si dobrovoľne neplní ani vyživovaciu
povinnosť voči deťom, v súčasnosti má nedoplatok na výživnom k dcére O. vo výške 1 017,50 Eur
a k synom Z. a M. vo výške po 866,25 Eur. Preto sa žalobca žalobou uplatnenou na súde domáhal
zaplatenia dlžného výživného (konanie 7P/26/2010). Tým, že žalobca sa osobne staral o výchovu
maloletých detí, o rodinu, tejto zabezpečoval rodinné bezpečie, bytové pomery, podmienky na bývanie

a udržanie spoločnej domácnosti, mal väčšiu mieru pričinenia o udržanie nadobudnutých vecí; žalovaná
odišla zo spoločnej domácnosti pred rozvodom manželstva, nadviazala vzťah k inému mužovi a okrem
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k deťom sa o tieto nestará.

5. Na základe uvedeného súd skonštatoval, že vzhľadom na výnimočnosť prípadu rozhodol spôsobom

disparity tak, že byt v hodnote 23 100 Eur, vrátane zostatku dlhu 5 106,09 Eur vo vzťahu k O. prikázal
žalobcoviagarážvhodnote6000Eurprikázalžalovanejbezpovinnostižalobcuvyplatiťžalobkynipodiel
na vyrovnaní (II., III. výrok rozsudku).

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov

konaniavrozsahu100%stým,žeovýšketrovsúdrozhodnesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozsudku (IV. výrok rozsudku).

7. Keďže poplatková povinnosť za návrh na začatie konania predstavuje sumu 66 Eur (položka 6 písm.
a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.) a žalobcovi uznesením zo

dňa 27. 02. 2012, č. k. 4C/219/2011-24 súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, postupom podľa
§ 2 ods. 2 citovaného zákona, poplatková povinnosť za podaný návrh prešla na žalovanú. Preto súd
zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok za návrhu 66 Eur (V. výrok rozsudku).

8. Súd uložil účastníkom povinnosť zaplatiť štátu poplatok z vyporiadaných vecí, a to žalobcovi vo výške

539,50 Eur, žalovanej vo výške 180 Eur. Na splnenie povinnosti súd určil lehotu 15 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet Okresného súdu Svidník, platobným príkazom (VI. a VII. výrok rozsudku).

9. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom III. IV., V. a VII. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná namietajúc, že rozhodnutie v napadnutých výrokoch je v rozpore s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka. Uviedla, že sa rovnakým, ak nie väčším rozsahom podieľala na nadobudnutí
spoločného majetku. Z dôvodu finančného zabezpečenia rodiny bola nútená odísť za prácou do P.,
keďže žalobca bol so svojou prácou a nízkou odmenou za prácu v E. A., a. s. spokojný a nebol
ochotný hľadať si prácu s vyššou mzdou. Ako vysokoškolský vzdelaná si našla prácu v zahraničí(opatrovateľka starých ľudí) a tak sa stala živiteľkou rodiny. Bola to práve ona, ktorá finančne rodinu
podporovala, zabezpečovala jej potreby, nie žalobca, ktorý ako chlap v rodine mal byť ten, ktorý mal
finančne rodinu zabezpečiť tak, aby nebola nútená pracovať v zahraničí. Svojim príjmom získaným zo

zamestnania v zahraničí sa pričinila o nadobudnutie bytu do BSM. V konaní nebolo preukázané, žeby
sa bol žalobca pričinil o nadobudnutie majetku vyššou, resp. väčšou mierou ako žalovaná, naopak,
žalovaná po dobu 6 rokov práce v zahraničí sa rovnakou, ak nie väčšou mierou pričinila o nadobudnutie
majetku patriaceho do BSM, pričom žalobca, keďže nebol schopný zabezpečiť do rodiny vyšší príjem,
zabezpečoval starostlivosť o mal. deti. Ak súd v odôvodnení rozsudku poukazuje na to, že žalobca

si musel platenie výživného od žalovanej vymáhať v konaní 7P/26/2010, k uvedenému zdôraznila, že
výživné na mal. deti je predmetom iného konania a nemá a ani nemôže mať vplyv na vyporiadanie BSM.
Súd nesprávne postavil svoje rozhodnutie na ľahkovážnom prístupe žalovanej k manželstvu, k životu
a rodine a nadviazaním mimomanželského vzťahu, pričom k tejto otázke opakovane zaujal stanovisko
Najvyšší súd ČR (napr. v rozsudku zo dňa 26. 02. 2014, sp. zn. 22Cdo/1683/2013), ktorý uviedol, cit.:
„Podľa záverov súdnej praxe platí, že vyporiadací podiel jedného z manželov na zaniknutom BSM nie

je možné znížiť len preto, že príčinou rozvratu manželstva bol mimomanželský vzťah“. Odvolateľka
vytýkala súdu, že vychádzal z hodnoty X-izbového bytu stanovenej znalcom T.. L. V. vo výške 23 100 Eur
a vôbec sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaná, hoci najprv s takouto hodnotou bytu súhlasila,
následne hodnotu bytu namietala. Preto je toho názoru, že súd bol povinný zaoberať sa otázkou určenia
všeobecnej ceny, ak žalovaná hodnotu bytu stanovenú znaleckým posudkom z roku 2010 namietala.

Žalovaná v rámci návrhov na doplnenie dokazovania navrhla dňa 30. 05. 2014 vykonať doplnenie
znaleckého dokazovania na určenie hodnoty bytu, pričom súd upustil od znaleckého dokazovania, a
preto nemôže byť pravdou, aby žalovaná súhlasila s hodnotou nehnuteľnosti stanovenou znalcom T..
L. V.. Na záver uviedla, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia nijako nevysporiadal v akom pomere bol
majetok vyporiadaný, a z odôvodnenia nie je zrejmé ako súd dospel k výške spoločného dlhu manželov.

Žalobca splácal dlh z úveru zo svojich finančných prostriedkov a zostatok uhrádzal za seba, druhú
polovicu spoločného dlhu uhrádzal za žalovanú. Keďže súd prikázal žalobcovi do výlučného vlastníctva
X-izbovýbyt,prevzalžalobcanasebaajspoločnýúver,atedaajpolovicuúverupripadajúcunažalovanú.
V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na to, že na strane 16 rozsudku súd uviedol, že stav účtu k XX. XX.
XXXX na konte sporenia predstavuje + 5 090,09 Eur, stav účtu k XX. XX. XXXX na konte medziúveru

predstavuje-9999,58Eur,k30.06.2010stav naúčte-4872,68Eur.Jetedaotázne,akodospelkonajúci
súd k záveru, že k XX. XX. XXXX bol spoločný dlh manželov 5 029,43 Eur. Na záver uviedla, že v konaní
navrhla, aby nehnuteľnosti súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s jeho povinnosťou vyplatiť
žalovanej finančné vyrovnanie sumou 22 137,78 Eur. Súd jej návrh neakceptoval, prikázal žalovanej do
výlučného vlastníctva garáž, hoci v priebehu konania uvádzala, že sa na území SR nezdržiava a v A.

vôbec nebýva. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalobca odvolaním napadol výroky rozsudku VI. a VII.. Považuje výrok VII. napadnutého rozsudku
za nesprávny v určení výšky súdneho poplatku, na ktorý bola zaviazaná žalovaná, ktorá mala zaplatiť

súdnypoplatokzavyporiadanieBSMajzmasy,ktorávkonanípripadladovýlučnéhovlastníctvažalobcu,
lebo uznesením súdu prvej inštancie bol žalobca oslobodený od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Preto, ak súd nerozhodol o odňatí už priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov u žalobcu, nemal
ho napadnutým výrokom zaviazať k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM v zmysle
položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhol, aby odvolací súd zrušil VI. výrok rozsudku

a nadväzujúci VII. výrok rozsudku zmenil a zaviazal žalovanú zaplatiť štátu za vyporiadanie BSM súdny
poplatok 719,50 Eur na účet Okresného súdu Svidník do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalobca k podanému odvolaniu žalovanej vo veci samej navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch

ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že byt, ktorý je predmetom vyporiadania BSM bol po rozvode
manželstva v dezolátnom stave, neobývateľný a vyžadoval rekonštrukciu. Keďže určujúci je stav v čase
zániku BSM, znalecké dokazovanie mohlo vychádzať len z pôvodného znaleckého posudku, nakoľko v
súčasnosti je byt v úplne inom (zrekonštruovanom) stave. V čase rozvodu manželstva do vypracovania
znaleckého posudku žalobca byt svojpomocne zrekonštruoval, a preto bol v čase zániku BSM ešte v

horšom stave ako to uvádza znalecký posudok vypracovaný T.. V.. Zdôraznil, že jeho argumentácia
odôvodňujúca aplikáciu disparity pri vyporiadaní BSM spočíva predovšetkým na morálnych, sociálnych
a rodinných základoch. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že žalovaná sa voči svojej rodine
správala nezodpovedne, nestarala sa o potreby rodiny, uprednostňovala svoje záujmy pred záujmamirodiny, manžela a dokonca aj maloletých detí. Egoistický postoj žalovanej k rodine vyplýva aj z jej
záverečného návrhu, keď navrhuje prikázať byt a garáž žalobcovi a žiada vyrovnávací podiel 22 137,78
Eur. Žalobca v uvedenom byte žije spolu s troma deťmi, o ktoré sa doposiaľ stará, stále pracuje v

spoločnosti E. A. a. s., nachádza sa v neľahkej finančnej situácií, nedisponuje žiadnymi našetrenými
finančnými prostriedkami. Tým, že spláca úver za byt O. a. s., prikázané nehnuteľnosti by za účelom
vyplateniavyrovnávaciehopodielubolnútenýpredať,čobyznamenalo,žetridetibysaocitlibezdomova,
čo ich vlastnú matku vôbec nezaujíma. Žalovaná aj v súčasnosti dlhuje na výživnom vo vzťahu k deťom
sumu 2 750 Eur, čo len podčiarkuje jej celkový postoj k plneniu si svojich rodičovských povinností

a jej ľahostajný a nezodpovedný prístup k rodinnému životu a starostlivosti o vlastné deti. Žalovaná
bez spoločensky akceptovateľného dôvodu ešte za trvania manželstva nadviazal mimomanželský
vzťah, opustila tri maloleté deti, prestala sa podieľať na starostlivosti o rodinu. Na Slovensku je pritom
nespočetné množstvo rodín, v ktorých žena, v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie odchádza od
svojej rodiny za prácou do zahraničia a napriek tejto skutočnosti rodina žije plnohodnotným rodinným
životom. Ak žalovaná apeluje vo svojom odvolaní, že odišla za prácou do zahraničia so súhlasom

manžela, tento v žiadnom prípade nemohol predpokladať, že žalovaná rodinu opustí, uprednostní
svoje vlastné záujmy, nadviaže mimomanželský pomer a starostlivosť o svoje tri maloleté deti a celú
domácnosťnechánažalobcovi.Vrozvodovomkonaníodsúdilasprávaniesažalovanejjejvlastnámatka,
ktorá naopak, potvrdila vzornú starostlivosť žalobcu o rodinu aj maloleté deti.

12.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)preskúmalvecspoluskonanímmupredchádzajúcim
podľa zásad uvedených v § 379 - § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené
na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol s výnimkou výroku
VI. vecne správne.

13. Odvolaním nebol napadnutý výrok I. rozsudku, ktorým súd pripustil čiastočné späťvzatie návrhu a
konanie v tejto časti zastavil. Preto v uvedenom výroku rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo
právoplatnosť a nebolo oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.

14. Odvolacie dôvody žalovanej vo vzťahu k veci samej boli argumentačne založené na troch tvrdeniach:
1.) tvrdení, že sa rovnakým, ak nie väčším rozsahom podieľala na nadobudnutí spoločného majetku,
čím spochybňuje rozhodnutie o vyporiadaním BSM v zmysle zásady disparity,
2.) nesúhlasí s ohodnotením X-izbového bytu patriaceho do BSM sumou 23 100 Eur,
3.) nerozumie, akým spôsobom súd dospel k výške zostatku dlhu zo stavebného sporenia O..

15. Súd prvej inštancie sa v svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými žalovanou namietanými
argumentmi, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci samej.

16. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že základným predpokladom pre vyporiadanie BSM je jeho

zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom
tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri
vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere,
v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci

vyporiadania BSM musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený
majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase BSM z
dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí
do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a
ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej

peňažnej sumy (6Cdo 128/2012 zo dňa 30. 01. 2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR).

17. Z dikcie zákona však možno vyvodiť, že zákonná podmienka, že podiely oboch manželov sú rovnaké
je vyvrátiteľná. Preto nie je vylúčené, že ktorýkoľvek z manželov preukáže, že podiely oboch manželov
budú hodnotené rôzne, a to v závislosti na zistených skutkových okolnostiach. Možno preto hovoriť o

kvantitatívnom vyporiadaní (zistenie rozsahu a ceny vyporiadaných vecí) a následne o kvalitatívnom
vyporiadaní, kedy spravidla dochádza k rozdeleniu veci medzi účastníkmi, prípadne sa výlučným
vlastníkom veci stáva jeden z manželov s povinnosťou vyporiadať finančne druhého manžela. Súdna
praxzastávanázor,žeodklonodrovnostipodielovnamajetkupatriacichdoBSMjenamiestezasituácie,keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty a ako
sa každý z manželov staral o rodinu.

18. V tomto smere súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a správne zistil skutkový stav, ktorý má
oporu vo vykonanom dokazovaní.

19.Vykonanýmdokazovanímbolonepochybnepreukázané,žemanželstvoúčastníkovboloprávoplatne
rozvedené dňa XX. XX. XXXX a že na vyporiadaní majetku tvoriaceho BSM sa účastníci nedohodli. Ich

spoločný majetok tvoril byt č. XX v bytovom dome, súp. č. XXX nachádzajúcom sa na ulici M. na parcele
KN XXX/X, k. ú. A., vrátane podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a prislúchajúcom
pozemku. Pri určení hodnoty bytu súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom T.. L.
V., ktorý všeobecnú hodnotu bytu vyčíslil sumou 23 100 Eur. Do masy BSM účastníkov patrí aj garáž
nadobudnutá za trvania manželstva, ktorá bola spoločne v konaní účastníkmi ocenená sumou 6 000 Eur.
Súdom prvej inštancie bol zohľadnený i záväzok vzniknutý účastníkom konania za trvania manželstva

voči O., ktorý ku dňu zániku BSM predstavoval 5 106,09 Eur a ktorý po rozvode manželstva výlučne
uhrádzal žalobca.

20. Je nepochybné, že byt, ktorý patrí do masy BSM účastníci nadobudli titulom kúpnej zmluvy
zo dňa 22. 01. XXXX, v čase, keď vzťahy manželov už boli vážne narušené a manželstvo už

neplnilo svoj účel. Uvedená skutočnosť vyplýva z rozvodového spisu Okresného súdu Svidník sp. zn.
2C/96/2009.Kúpounadobudnutýbytbolvdezolátnomstave,vyžadovalsirekonštrukciu,apretožalobca
spolu s maloletými deťmi sa po kúpe bytu presťahoval do rodinného domu ku svojej matke a sám
svojpomocne zabezpečoval rekonštrukciu bytu. Byt bol zrekonštruovaný až po rozvode manželstva a v
čase vypracovania znaleckého posudku znalcom T.. L. V. (č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX) byt bol

v štádiu prestavby, nebol užívania schopný pre plnohodnotné bývanie (bolo potrebné uloženie podláh,
osadenie kuchynskej linky so spotrebičmi, všetkých interiérových zárubní a dverí, dokompletovanie
elektroinštalácie, vymaľovanie interiéru, výmena okien z južnej strany).

21. Súd prvej inštancie v súvislosti s vyporiadaním BSM správne poukázal na rozsudok Okresného súdu
Svidníkzodňa27.01.2010,č.k.2C/96/2009-69,zktoréhovyplýva,žeúčastníciuzavrelimanželstvodňa
XX. XX. XXXX, z ich manželstva pochádzajú tri deti, O., nar. XX. XX. XXXX, Z., nar. XX. XX. XXXX a M.,
nar. XX. XX. XXXX. V roku 2003 žalovaná odišla pracovať do P. a popri zamestnaní študovala na vysokej
škole. Po jej odchode do zahraničia všetku starostlivosť o mal. deti zabezpečoval žalobca, pričom príjmy

účastníkov v tom čase boli rovnaké (žalovaná v návrhu na rozvod manželstva uviedla, že jej čistý
mesačný príjem v P. činí 500 Eur a žalobca pracuje ako robotník E. A. a. s. s čistým mesačným príjmom
450 Eur). V konaní bolo nepochybne preukázané, že za obdobie, kedy žalovaná odišla pracovať do P.
až do rozvodu manželstva, výlučne žalobca niesol sám bremeno starostlivosti o domácnosť a výchovu
mal. detí. V tomto smere je bez právneho významu obrana žalovanej, podľa ktorej rodinu opustila pre

prácu, resp., že žalobca ako chlap a hlava rodiny nevedel zabezpečiť príjem do rodiny. Za stavu, ak
príjem žalovanej bol v zahraničí porovnateľný s príjmom žalobcu (pohyboval sa na úrovni 500 Eur
mesačne), argumentácia žalovanej o väčšom finančnom zabezpečení rodiny z jej strany nemôže obstáť.
Navyše zo skutkového stavu v prejednávanej veci nesporne vyplýva, že žalovaná sa voči svojej rodine
správala nezodpovedne, uprednostňovala svoje záujmy pred záujmami rodiny, manžela a dokonca aj

mal. detí. Uvedené vyplýva zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie znalkyne O.. V. I.
vypracovanom v konaní XC/XX/XXXX (je zrejmé, že matka v posledných rokoch začala uprednostňovať
vlastné potreby a záujmy nad potrebami rodiny, najmä mal. detí. V manželstve bola nespokojná, hľadala
z neho únik, rozhodla sa študovať a potom aj zmeniť partnera. Potrebuje žiť životom, ktorý zodpovedá
jej temperamentnej výbave. V plnej miere sa prejavila ako osobnosť nezrelá a nezodpovedná. Otec sa

počas 6 rokov, aj v súčasnej dobe riadne staral o mal. deti, má lepšie citové i osobné predpoklady v
porovnaní s matkou, aby im poskytol stabilnú osobnú starostlivosť aj do budúcna).

22. Argumentácia súdu prvej inštancie odôvodňujúca aplikáciu disparity pri vyporiadaní BSM správne
spočíva predovšetkým na morálnych, sociálnych a rodinných základoch. Ak žalovaná v odvolaní vytýka,

že neplatenie výživného na deti nesúvisí s prejednávanou vecou, s týmto konštatovaním sa nedá
súhlasiť, lebo uvedené len podčiarkuje jej celkový postoj k plneniu si svojich rodičovských povinností a
jej ľahostajný a nezodpovedný prístup k rodinnému životu a starostlivosti o vlastné deti.23. K odvolacej námietke žalovanej, že nesúhlasí s ohodnotením X-izbového bytu patriaceho do BSM
v zmysle znaleckého posudku vypracovaného znalcom T.. L. V. a nevie si vysvetliť, prečo súd prvej
inštancie v rámci jej návrhov na doplnenie dokazovania zo dňa XX. XX. XXXX nevykonal kontrolné

znalecké dokazovanie na určenie výšky všeobecnej hodnoty bytu, odvolací súd poukazuje na ust. § 120
ods. 1 veta prvá O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, ale aj na ust. § 186 ods. 2 veta druhá CSP účinného
od 01. 07. 2016, podľa ktorého na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

24. Cieľom dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z citovaných ustanovení je unesenie dôkazného bremena
v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s

dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje
informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj

iné,nežnavrhnutédôkazyasúdnapriektomunemájednoznačnýskutkovýzákladpresvojerozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

25. V prejednávanej veci žalovaná na pojednávaní nariadenom na deň 25. 09. 2013 uviedla, že
súhlasí so znaleckým posudkom znalca T.. L. V. a byt oceňuje sumou 23 100 Eur. Za takéhoto stavu
správne postupoval súd prvej inštancie, ak vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu a na zmeny
v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, neprihliadol (§ 186 ods. 2 CSP). Naviac
pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM súd správne prihliadol na cenu majetku v čase jeho

vyporiadania, pričom podľa konštantnej judikatúry je pre určenie ceny majetku rozhodujúci stav veci
ku dňu zániku BSM, teda ku dňu rozvodu manželstva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. 4Cdo/110/2011,
v zmysle ktorého „pri vyporiadaním BSM je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase
jeho zániku existovala, ale i to, v akom stave vtedy bola napríklad z hľadiska jej kvality, veku,

miery opotrebovania. Tento stav je rozhodný aj pre ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z
cien zodpovedajúcich či už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov či vývoja cien veci
cenám platným v dobe, kedy sa vykonáva vyporiadanie.“ Rovnaký právny názor je vymedzený aj v
rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07. 12. 1999 sp. zn. 2Cdon/2060/1997 („pre ocenenie veci
na účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je určujúci stav veci v čase zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám
platným v čase, keď sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava“).

26. V zmysle takto vymedzenej právnej úpravy správne teda postupoval súd prvej inštancie ak pri
určovanícenyX-izbovéhobytuprivyporiadaníBSMbralzarozhodujúcistav,vakomsabytvčasezániku

BSM nachádzal. V čase zániku BSM bol predmetný X-izbový byt v dezolátnom stave, bol neobývateľný
a bolo nevyhnutné ho rekonštruovať. V zmysle uvedeného je preto pre určenie stavu a ceny X-izbového
bytu významným dôkazom - znalecký posudok T.. L. V. č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, z ktorého
správne vychádzal súd prvej inštancie, keď stanovil cenu bytu sumou 23 100 Eur.

27. K odvolacej námietke žalovanej, že nevie, akým spôsobom sa súd dopracoval k výške zostatku dlhu
zo stavebného sporenia, odvolací súd poukazuje na správu O. stavebnej sporiteľne a. s. so sídlom
K. XX, K. zo dňa XX. XX. XXXX, z ktorej vyplýva nasledovné: K XX. XX. XXXX existovala zmluva o
medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX-X-XX a číslo XXXXXXX-X-XX, v ktorej žalobca vystupoval
ako spoludlžník. Stav účtu k XX. XX. XXXX na konte sporenia číslo XXXXXXX-X-XX predstavuje +5

090,09 Eur, stav účtu k XX. XX. XXXX na konte medziúveru číslo XXXXXXX-X-XX predstavuje - 9
999,58 Eur. K XX. XX. XXXX zúčtovaním konta sporenia a prislúchajúceho medziúverového konta došlo
k prideleniu stavebného úveru č. XXXXXXX-X-XX so stavom na účte: -X 872,68 Eur. Všetky splátky
realizované na konto stavebného úveru, resp. medziúveru po dátume XX. XX. XXXX boli realizované zúčtu s názvom žalobcu (č. l. 183 spisu). Z uvedeného teda vyplýva, že odôvodnenie rozsudku o stave
zostatku dlhu zo stavebného sporenia plne korešponduje so správou O. zo dňa XX. XX. XXXX, ktorú si
vyžiadal súd prvej inštancie dňa 04. 11. 2015 za účelom zistenia zostatku úveru ku dňu XX. XX. XXXX

(č. l. 182 spisu).

28. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená
nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný
finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec vyporiadať (porov. nález Ústavného súdu SR z

13. 03. 2013, sp. zn. I. ÚS 537/2013-37).

29. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké, avšak za daného zisteného skutkového stavu správne postupoval súd prvej inštancie, ak
rozdelil masu majetku tvoriacu BSM (29 100 Eur - 5 106,09 Eur, t. j. 23 993,91 Eur) v pomere 2/3
v prospech žalobcu (17 993,91 Eur) a 1/3 v prospech žalovanej (6 000 Eur). Dôvodom pre takéto

rozhodnutie je najmä skutočnosť, že pri rovnakom finančnom zabezpečení rodiny zo strán účastníkov,
osobná starostlivosť žalobcu o tri maloleté deti od roku 2003 až do rozvodu manželstva, všetko vo
svetle, že u troch detí pochádzajúcich z manželstva ide o ich jediné obydlie, odôvodňuje záver o takomto
pomere pri vyporiadaní BSM. Na strane druhej žalovaná má tiež bezpochyby právo na podiel z BSM
(1/3), keďže ako bolo vyššie konštatované počas trvania manželstva v rovnakej miere ako žalobca

financovala domácnosť.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si
odôvodnenia vo výrokoch II., III. a v súvisiacich výrokoch IV., V. a VII., ktoré neboli žalovanou osobitne
napadnuté postupom vyplývajúcim z ust. § 379 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

31. Za dôvodné a plne opodstatnené považoval odvolací súd odvolanie podané žalobcom proti výroku
VI. rozsudku. Uniklo zrejme pozornosti súdu prvej inštancie, že uznesením zo dňa 27. 02. 2014, č.
k. 4C/219/2011-24 bolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Za
takéhoto stavu oslobodenie od súdneho poplatku sa viaže nielen na súdny poplatok zo žaloby na

vyporiadanie BSM (položka 6 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov), ale taktiež aj na súdny poplatok
za vyporiadanie BSM (položka 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov).

32. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov, poplatníkom sú obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.

33. Citované ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. explicitne nerozlišuje medzi súdnym
poplatkom zo žaloby na vyporiadanie BSM a súdnym poplatkom za vyporiadanie BSM, hovorí iba o
konaní o vyporiadanie BSM. V zmysle uvedeného súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov

sa vzťahuje na celé konanie o vyporiadanie BSM, t. j. oslobodenie od súdneho poplatku zo žaloby na
vyporiadanie BSM , ako aj na oslobodenie od súdneho poplatku za vyporiadanie BSM.

34. Ak teda súd rozhodol o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu, uznesením
zo dňa 25. 11. 2016, č. k. 4C/219/2011-24, nemohol žalobcu zaviazať k povinnosti zaplatiť súdny

poplatok za vyporiadanie BSM v zmysle položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného odvolací súd (vzhľadom na to, že konanie v prejednávanej veci bolo začaté za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, kedy odvolanie proti rozhodnutiu o zaplatení súdneho poplatku bolo
prípustné) zrušil VI. výrok napadnutého rozsudku, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody,

pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, neexistovali (§ 389 ods. 1 písm. d) CSP).

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že
v odvolacom konaní súd plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % voči žalovanej, pričom o výške náhrady trov konania žalobcovi rozhodne podľa § 262

ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).