Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/225/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612205320
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2017:8612205320.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcov 1. Radko U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P. T. XXX, XXX XX P. C., občan SR, 2. T. U., nar. X.X.XXXX, bytom P. T. XXX, XXX
XX P. C., občan SR, 3. U. U., nar. X.X.XXXX, bytom P. T. XXX, XXX XX P. C., občan SR zastúpení JUDr.
Jánom Škrabom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 200, 089 01 Svidník proti žalovaným 1. I. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. T. XXX, XXX XX P. C., občan SR, 2. X. K., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom P. T.
XXX, XXX XX P. C., občan SR, zastúpení JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, so sídlom Stropkovská
633/3, 089 01 Svidník, o odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6.8.2012 si žalobcovia uplatnili voči žalovaným právo na
odstránenie stavby.

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi, každý o veľkosti podielu
1/3- ina, nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom Prešov, Správou katastra Svidník, zapísaných

na LV č. 104, k. ú. Vyšný Mirošov, a to pozemku parcelné č. KN - C 671/1 o výmere 504 m2 druh
pozemku - zastávané plochy a nádvoria a rodinného domu súpisné číslo 130 postaveného na parcele č.
KN - 671/1 v obci Vyšný Mirošov. Žalobcovia uvedený podiel na nehnuteľnostiach nadobudli darovacou
zmluvou s vecným bremenom - V 351/11, ktorá bola napísaná vo forme notárskej zápisnice N 183/2011,
Nz 20898/20011 na Notárskom úrade JUDr. Miroslava Červeňáka dňa 8.6.2011. Podiel na uvedených
nehnuteľnostiach daroval žalobcom ich otec T. U., nar. X.X.XXXX, ktorý v rodinnom dome č. 130 má
trvalý pobyt a tento obýva na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu dožitia spoločne so

svojou manželkou V. U., nar. X.X.XXXX.
Žalobcovia sú, okrem iného, podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcelné číslo KN - C 671/1 o výmere
504 m2 druh pozemku - zastávané plochy a nádvoria, ktorý nadobudli uvedenou darovacou zmluvou v
roku 2011 od svojho otca. Na uvedenom pozemku je vedľa rodinného domu so súpisným číslom 130
postavený rodinný dom súpisné číslo 129, ktorého vlastníkmi sú žalovaní. Žalobcovia mali vedomosť,
že tento rodinný dom č. 129 užívali a užívajú žalovaní, no nevedeli na základe akého právneho titulu. To
sa dozvedeli až v roku 2011 potom, čo nadobudli uvedený pozemok parcela č. 671/1 darovaním, a to z

LV č. 842, k. ú. Vyšný Mirošov, kde sú ako vlastníci rodinného domu č. 129 zapísaní žalovaní. Žalovaní
dňa 30.8.2011 navrhli Správe katastra vo Svidníku, aby zapísala vlastnícke právo k rodinnému domu
súpisné číslo 129 postaveného na parcele KN - C 671/1 ( táto je vo vlastníctve žalobcov ) na základe
oznámenia o stavbe zo dňa 26.8.2011, ktoré vydala obec Vyšný Mirošov v zastúpení starostom obceMichalom L.. Obsahom oznámenia o stavbe bola skutočnosť, že žalovaní v roku 1976 ukončili výstavbu
rodinného domu na pozemku parcelné číslo KN - C 671/1, ktorému bolo udelené súpisné číslo 129.
Z LV č. 104, k. ú. Vyšný Mirošov ( chronológia vlastníkov ) je zrejmé, že vlastníkom pozemku parcelné

číslo 671/1 o výmere 504 m2 druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, boli právni predchodcovia
žalobcov, a to ich starý otec Y. U. s manželkou Z. U. a otec žalobcov T. U.. Žalobcovia z rozprávania
svojich právnych predchodcov vedia, že k stavbe rodinného domu nedali títo žalovaným nikdy súhlas.
Títo museli vedieť, že stavajú na cudzom pozemku a preto neboli dobromyseľní. Uvedený dom
so súpisným číslom 129 je postavený z rozoberateľných drevených profilov s pevným základom a

plechovou strechou. Žalobcovia sa so žalovanými dlhodobo nevedia dohodnúť na riešení danej situácie.
Žalobcovia nemali vedomosť, že žalovaní sú vlastníkmi rodinného domu. Žalovaní sa k žalobcom a
členom ich rodiny správajú vulgárne a agresívne. Stalo sa, že sa im žalovaný v 1. rade vyhrážal so
sekerou, že ich všetkých zabije. Už viackrát žalobcovia a ich rodina vyzývali žalovaných, aby platili
nájom za pozemok, alebo aby demontovali dom a presťahovali si ho preč z ich pozemku. Oni sa im iba
posmievali a ignorovali ich. Žalovaný v 1. rade často chodí opitý a vykonáva potrebu pri múre rodinného

domu žalobcov. Dom žalobcov a dom žalovaných sú od seba vzdialené asi dva metre a sú postavené na
tej istej parcele C KN č. 671/1. Žalobca v 1. rade si chce na pozemku, na ktorom stojí v súčasnosti dom
žalovaných, postaviť spoločne so svojou manželkou menší domček a garáž, pretože v rodinnom dome
súpisné číslo 130 žijú žalobcovia, manželka žalobcu v 1. rade a rodičia žalobcov. Preto sa chce žalobca
v 1. rade aj s manželkou osamostatniť. Žalovaní nikdy nemali záujem na riešení uvedenej situácie, nikdy

neplatili poplatky za pozemok, na ktorom majú postavený dom č. 129.
Žalobu na odstránenie neoprávnenej stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka môže podať
vlastník pozemku. Žalobcovia preukázali LV č. 104, k. ú. Vyšný Mirošov a darovacou zmluvou N
183/2011, že sú spoluvlastníkom pozemku. Pasívne legitimovaný v spore podľa § 135c OZ je vlastníkom
neoprávnenej stavby. Z LV č. 842 k. ú. Vyšný Mirošov a z oznámenia o stavbe zo dňa 26.8.2011 je

zrejmé, že vlastníkom stavby - rodinného domu - je I. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX a X. K., rod. S., nar.
X.X.XXXX, obidvaja trvale bytom P. T. XXX, okres Svidník.

3. Predmetom konania bol návrh žalobcov na odstránenie neoprávnenej stavby - rodinný dom súpisné
číslo 129, zapísaný na LV č. 842, k. ú. Vyšný Mirošov, postavený na parcele č. KN C 671/1 o výmere

504 m2 - zastávané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. 104, k. ú. Vyšný Mirošov.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom
a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

5. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 183/2011, Nz 20898/2011, NCRIs 21452/2011 zo dňa 8.6.2011 súd
zistil, že T. U., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom P. T. XXX ako darujúci a oprávnený z vecného bremena,
V. U., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom P. T. XXX ako oprávnená z vecného bremena a U. U., rod. U.,
nar. X.X.XXXX, bytom P. T. XXX, T. U., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom P. T. XXX a G. U., rod. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. T. XXX ako obdarovaní a povinní z vecného bremena uzavreli darovaciu zmluvu

s vecným bremenom, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu č. 130 a
k parcele č. KN C 671/1, zapísaných na LV č. 104, k. ú. Vyšný Mirošov na obdarovaných každému
v podiele 1/3. Súčasne bolo k predmetným nehnuteľnostiam zriadenie vecné bremeno doživotného
užívania prevádzaných nehnuteľnosti v prospech darcov.

6. Z LV č. 104, k. ú. Vyšný Mirošov na čl. 14 spisu súd zistil, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci
parcely KN C č. 671/1 - zastávané plochy a nádvoria a rodinného domu súpisné číslo 130 postaveného
na parcele č. KN C 671/1, každý v podiele 1/3.

7. Z LV č. 842, k. ú. Vyšný Mirošov na čl. 15 spisu súd zistil, že žalovaní sú bezpodielovými

spoluvlastníkmirodinnéhodomusúpisnéčíslo129,postavenéhonaparceleč.KNC671/1,vpodiele1/1.

8. Z LV č. 104, k. ú. Vyšný Mirošov na čl. 16 ( chronológia vlastníkov ) je zrejmé, že vlastníkmi parcely
č. KN C 671/1 boli starí rodičia žalobcov Y. U. a manželka Z. U. a titulom dedenia otec žalobcov T. U..

9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. D 343/82 súd zistil, že po nebohej Z. U., rod. K.,
nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX dedil spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 v predmetnej parcele
č. KN C 671/1 syn poručiteľky T. U., nar. X.X.XXXX.10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. D 475/93 súd zistil, že po nebohom Y. U., nar.
X.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX dedil spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 v predmetnej parcele č. KN
C 671/1 syn poručiteľa T. U., nar. X.X.XXXX.

11. Z oznámenia o stavbe obec Vyšný Mirošov zo dňa 26.8.2011 súd zistil, že žalovaní mali v roku
1976 ukončiť výstavbu rodinného domu súpisné číslo 129 na parcele č. KN C 671/1, a na základe tohto
oznámenia navrhli zápis do katastra nehnuteľnosti záznamom.

12. Na pojednávaní konanom dňa 17.2.2014 žalobca v 1. rade uviedol, že predmetný rodinný dom stojí
už asi 25 rokov a on nechce, aby tam niekto býval. Má ešte bratov a chce si na pozemku niečo postaviť.
Potvrdil, že v dome býval otcov brat Fedor, ktorý tam žil so ženou a synom. Ďalej uviedol, že predmetný
rodinný dom staval jeho strýko K., následne ho predal K. a títo tam už bývajú 25 rokov.

13. Žalobca v 2. rade sa k veci nevedel vyjadriť.

14. Žalobca v 3. rade uviedol, že rodinný dom stavali jeho starí rodičia a K. tam bývajú 25 rokov.

15. Na pojednávaní konanom dňa 17.2.2014 žalovaný v 1. rade uviedol, rodinný dom stojí 40 rokov
a on v tomto dome býva 30 rokov. Predmetný dom kúpili za 20 000,- Kčs, ktorú zaplatili 10 000,- Kčs

jednorazovo a ďalších 10 000,- Kčs v splátkach, niekedy po 200,-, 500,- alebo 1 000,- Kčs. Ďalej uviedol,
že K. U. postavil dom niekedy v 70 - tych rokoch, býval tam a následne odišiel bývať do Svidníka.
Momentálne býva v dome on s manželkou a jeho mladší syn s manželkou. V dome bývajú 30 rokov. K
vystaveniu potvrdenia obce o ukončení výstavby rodinného domu v roku 1976 uviedol, že to bola jediná
možnosť ako získať súpisné číslo k predmetnému rodinnému domu.

16. Žalovaná v 2. rade uviedla, že v predmetnom dome bývajú 30 rokov, bola pri tom, ako kupovali dom
od K. U. a jeho manželky Y. U.. Predmetný dom kupovali za 20 000,- Kčs. Bol pri tom prítomný T. K., Y.
U., T. I. a Y. U.. V dome bývali už predtým ako ho kúpili a platili K. U..

17. Z potvrdenia zo dňa 29.6.1990 na čl. 40 spisu súd zistil, že I. K. odkúpil od K. U. predmetný
rodinný dom za kúpnu cenu 20 000,- Kčs, ktorá bola vyplatená v častiach, pričom dňa 29.6.1990 bola
jednorázovo vyplatená suma 10 000,- Kčs. Prehlásenie je vlastnoručne podpísané K. U. a taktiež jeho
manželkou Y. U. za prítomnosti viacerých svedkom.

18. Na ohliadke na miestne samom dňa 17.9.2014 súd zistil, že rodinný dom súpisné číslo 129
je postavené na pevnom základe a je čiastočne podpivničený. Do rodinného domu vedie drevené
schodište, z chodby je vľavo jedna obytná miestnosť, v ktorej býva syn žalovaných s tromi deťmi, pravo
je obytná miestnosť - spálňa žalovaných a rovno je ďalšia obytná miestnosť- kuchyňa, kde je kachľová
pec. Piecka na tuhé palivo je v izbe maloletých detí a v kuchyni. Všetky izby sú primerane zariadené

funkčným nábytkom a udržiavané v čistote.

19. Na mieste samom vypovedal svedok K. U., ktorý potvrdil, že rodinný dom postavil asi v roku 1983, a
keďže sa chcel presťahovať do Svidníku, tak rodinný dom predal I. K. za 20 000,- Kčs, ktorý nemal kde
bývať. Kúpna cena mu bola vyplatená. Na výstavbu rodinného domu nemal žiadne povolenie, staval ju

na čierno. Svedok uviedol, že spory so susedmi z domu súpisné číslo 130 nemal, pretože ide o jeho
brata a tento vedel o predaji domu a z jeho rodiny nikto za ním neprišiel, že chce kúpiť tento dom.

20.Napojednávaníkonanomdňa21.11.2016bolvypočutýsvedokT.L.,starostaobceP.T.,ktorýuviedol,
že funkciu starostu obce vykonáva od roku 2010. Oznámenie o stavbe na čl. 10 podpísal, pretože vedel,

že žalovaní neustále v tomto dome žili, a ako občan obce o tom vie minimálne od roku 1976. Rodinný
dom nebol skolaudovaný a obec mala vedomosť, že dom postavil K. U. v roku 1976.

21. Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 bol vypočutý svedok T. U., ktorý je otcom žalobcov. Tento
potvrdil, že rodinný dom postavil jeho brat K. U. a asi dvakrát alebo trikrát mu pomáhal na stavbe. Videl

ako sa kopali základy a pomáhal mu s vnútornými omietkami. Svedok potvrdil, že jeho rodičia súhlasili
s tým, aby si K. postavil rodinný dom.22. Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2016 bola vypočutá svedkyňa Q. K., ktorá je tetou žalobcov,
teda svedok T. U. je jej brat. Uviedla, že v obci žije od roku 1966 a pozemok kúpili ich rodičia. K. U.,
ktorý bol jej bratom prišiel k rodičom a žiadal ich, či si môže postaviť rodinný dom. Rodičia súhlasili s

podmienkou, že to bude dočasne a dali mu aj stavebný materiál. Svedkyňa potvrdila predaj domu, o
ktorom sa dozvedela od svojho brata K. U. a jej muž bol pri tom svedok, ako sa vyplatila suma 20 000,-
Kčs. Rodinný dom sa začal stavať v roku 1983, pričom pri výstavbe rodinného domu pomáhali aj ich
rodičia a aj brat T. U. a aj ďalší brat P..

23. Na pojednávaní konanom dňa 23.3.2017 bola vypočutá svedkyňa Y. U., ktorá uviedla, že predmetný
rodinný dom postavila spolu so svojim manželom K. U. v roku 1983. Pozemok na výstavbu domu im
dal svokor, ktorý taktiež pomáhal pri výstavbe domu. Svedkyňa potvrdila, že pri výstavbe pomáhal aj
Miran U..

24. Zistený skutkový stav súd právne takto posúdil:

25. Podľa § 470 ods.1,2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

26. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

27. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil.

28. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu
toho, kto v ňom býva.

29. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

30. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.

Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

31. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

33. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba je nedôvodná. Žalobcovia skutkovo a právne
vymedzili žalobu tak, že žalovaní zriadili stavbu na ich pozemku neoprávnene, a preto požadovali jej
odstránenie podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka.

34. Za neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnej úpravy je treba považovať stavbu postavenú
na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. Od takto postavenej
neoprávnenej stavby, pri ktorej chýba občianskoprávny titul na jej zriadenie treba odlišovať stavbu
nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov, tzv. čiernu stavbu. Ide o stavbu bez

stavebného povolenia, prípadne o stavbu postavenú v rozpore so stavebným povolením. Súd nemá
právomoc rozhodovať o tom, či ide o povolenú stavbu, pretože ide o stavebnoprávny vzťah založený na
stavebnoprávnych predpisoch a rozhodovanie o povolení stavby patrí do právomoci stavebného úradu
podľa osobitných predpisov.35. V tomto konaní bolo potrebné vyriešiť otázku, či predmetný rodinný dom vo vlastníctve žalovaných
bol postavený na parcele žalobcov neoprávnene, bez súhlasu vlastníkov parcely a teda či je odôvodnený

občianskoprávny nárok žalobcov na odstránenie tejto stavby.

36. Z vykonaného dokazovania súd nesporne zistil, že predmetný rodinný dom bol postavený Fedorom
Sivákom v roku 1983 a napokon táto otázka nebola medzi stranami sporná. Stavebníkom predmetného
rodinného domu neboli žalovaní, ale Fedor Sivák a jeho manželka Jiřina U., čo vyplynulo z výpovedí

samotnýchstránsporu,akoajsvedkovK.U.,Y.U.,T.U.aQ.K..Rovnakonebolospornémedzistranami,
že predmetný rodinný dom kúpili žalovaní od K. U. za kúpnu cenu 20 000,- Kčs, ktorú zaplatili v roku
1990. Nebolo sporné, že žalovaní v predmetnom rodinnom dome aj so svojimi deťmi bývajú takmer 30
rokov, pretože v dome bývali už aj pred jeho kúpou v roku 1990.

37. Z vyššie uvedených listov vlastníctva súd zistil, že predmetnú parcelu pred žalobcami vlastnil ich otec

T. U., ktorý ju získal v dedičských konaniach po svojich rodičoch, pričom matka Z. zomrela XX.X.XXXX a
otec Y. U. zomrel XX.X.XXXX. Rodinný dom sa postavil v roku 1983 ( uvedené potvrdili stavebníci Fedor
U., Y. U. a Q. K. ), teda ešte za života starého otca žalobcov Y. U.. Manželka K. U. - Y. U.ová uviedla,
že na výstavbu domu im dal súhlas jej svokor Y. U., ktorý taktiež pomáhal pri výstavbe domu. Svedkyňa
potvrdila, že výstavbe domu pomáhal aj T. U.. Samotný svedok T. Sivák uviedol, že asi dvakrát alebo

trikrát pomáhal na stavbe a potvrdil, že jeho rodičia súhlasili s tým, aby si K. postavil rodinný dom. Taktiež
svedkyňa Q. K. potvrdila, že K. U. žiadal rodičov, či si môže postaviť rodinný dom s čím rodičia súhlasili.
Dokonca rodičia poskytli K. U. aj stavebný materiál.

38. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich v konaní

zaťažovalo, teda že ide o neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnej úpravy, ktorá je postavená
na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo tam stavbu zriadiť. Naopak z vykonaného
dokazovania je preukázané, že stavebníci predmetného rodinného domu, a to K. U. a Y. U. mali súhlas k
výstavbe rodinného domu od právnych predchodcov žalobcov, pričom starý otec žalobcov sa aj aktívne
zúčastnil pri výstavbe rodinného domu. Otec žalobcov sa stal spoluvlastníkom predmetnej parcely po

svojej matke v roku 1982 a sám potvrdil, že na stavbe domu sa osobne podieľal, z čoho logicky nemožno
vyvodiť nič iné len to, že s výstavbou súhlasil.

39. Pre úplnosť súd udáva, že predmetný rodinný dom je súčasne obydlím žalovaných a ich rodiny
po dobu cca 30 rokov. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské

práva a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá. Strata obydlia je
najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Žalobcovia si musia uvedomiť, že
žalovaní užívajú predmetný rodinný dom legálne, ako svoje vlastníctvo, ktoré je súčasne ich jediným
obydlím. Naviac, žalovaní neboli stavebníkmi predmetného rodinného domu. Vlastnícke právo žalobcov
k parcele, na ktorej je postavený rodinný dom nemôže požívať vyššiu právnu ochranu, ako právo

žalovaných na obydlie.

40. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní mali v konaní plný úspech, preto majú nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku

samostatným uznesením.