Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206816
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816206816.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľky: U. T.,

narodená XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX M., zastúpená advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so
sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom
Kubániho 16, Bratislava o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 20.5.2016 domáha toho, aby súd vo veci samej určil
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej 11.3.2014 medzi ňou a odporcom, a to z toho dôvodu,

že touto dohodou zabezpečený hlavný záväzkový vzťah je absolútne neplatný a dojednanie dohody o
zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 8.6.2016 tak, že žiadal návrh zamietnuť tvrdiac,
že na ňom nie je naliehavý právny záujem, keďže i prípadná neplatnosť zmluvy, z ktorej vznikol hlavný
záväzkový vzťah nespôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a samotnú dohodu o zrážkach
zo mzdy nemožno považovať za neplatnú. Poprel skutkové tvrdenie navrhovateľky, že nevedela, čo
podpisovala.

Súd vykonal dokazovanie všetkým účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to: dohoda o zrážkach zo mzdy
(čl. 10), oznámenie veriteľa (čl. 11), potvrdenie zamestnávateľa (čl. 13), žiadosť o vykonávanie zrážok
(čl. 15 - 16), zmluva (čl. 17 - 18), štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (čl. 96) a
výsluch navrhovateľky, z ktorých mal zistený nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a z listinných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľka ako dlžník
a odporca ako veriteľ uzavreli 11.3.2014 zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal
odporca navrhovateľke poskytnúť úver 870,- eur, pričom navrhovateľka sa mu zaviazala zaplatiť 36

splátok splatných vždy do 12. dňa mesiaca po 49,39 eur, a to na základe toho, že v zmluve bolo
dohodnuté,žeúversaposkytujezaúrok70,01%ročnearočnápercentuálnamieranákladovpredstavuje
68,44 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 46,30 %. Okrem toho bolo v
zmluve dohodnuté, že odporca poskytne navrhovateľke službu spočívajúcu v možnosti odkladu troch
splátok za odplatu 129,49 eur, pričom táto odplata je splatná dňom uzavretia zmluvy. To viedlo k tomu, že
odporca navrhovateľke nevyplatil ako úver dohodnutých 870,- eur, ale len 740,51 eur. Na zabezpečenie
splácania splátok navrhovateľka a odporca 11.3.2014 uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy, v ktorej bolo

dojednané, že zamestnávateľ navrhovateľky je povinný vykonávať v prospech odporcu zrážky zo mzdy
49,39 eur mesačne. Uvedená zmluva bola doručená zamestnávateľovi navrhovateľky, ktorý v období od
novembra 2014 do apríla 2006 zrazil zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu 889,02 eur.Z vyjadrení navrhovateľky a jej výsluchu vyplynulo, že podpis na dohode o zrážkach zo mzdy ako aj
na štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere je jej, pričom svoje podpisy mala
navrhovateľka pripojiť na listiny bez toho, aby ich vôbec čítala, lebo uzavieranie zmluvy bolo hektické

a zamestnankyňa odporcu ju ubezpečovala o tom, že zmluvné podmienky sú ako v bankách. Ďalej
z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že už pred uzavretím tejto zmluvy mala s odporcom uzavretých
viacero zmlúv, no dojednanými podmienkami sa žiadnym spôsobom bližšie nezaoberala. Z takto
vykonaného dokazovania súd dospel k tomu, že nepovažoval za preukázané tvrdenie navrhovateľky o
tom, že by nevedela, že podpísala dohodu o zrážkach zo mzdy. Toto tvrdenie vyplývalo len z výsluchu

navrhovateľky, pričom z listiny o dohode o zrážkach zo mzdy jasným a zrozumiteľným dôvodom vyplýva,
že ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, čo pri nedbanlivom oboznámení sa osoby, ktorá vie čítať, musí
viesť z oboznámenia sa so záhlavím takejto listiny k tomu, že osoba ktorá podpisuje, i vie čo podpisuje.
Okrem toho konštatovanie uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva i z odporcom predloženej
štandardnej európskej informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý navrhovateľka podpísala.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa§551Občianskehozákonníka(1)Uspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiťpísomnoudohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom,

keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa
pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
Podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených
v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom
o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov

zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetom zmluvy uzavretej medzi odporcom ako veriteľom
a navrhovateľkou ako dlžníkom bolo poskytnutie úveru 870,- eur za odplatu spočívajúcu v zaplatení
úroku v sadzbe 70,01 % ročne. Okrem toho zmluva obsahovala dojednanie, podľa ktorého mala
navrhovateľka zaplatiť odporcovi odplatu 129,49 eur za „službu“ spočívajúcu v možnosti odkladu

troch splátok, pričom táto odplata bola splatná dňom uzavretia zmluvy, čo odporcovi umožnilo to, že
navrhovateľke v skutočnosti neposkytol úver 870,- eur, len 740,51 eur. Vychádzajúc z týchto dojednaní
účastníkov súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je neplatná, a to z toho dôvodu,
že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak je v zmluve o
úvere dohodnuté také dojednanie, ktoré veriteľovi umožňuje nevyplatiť dlžníkovi celý úver, na základe

dojednania podľa ktorého sa bezprostredne po uzavretí zmluvy stáva splatným záväzok dlžníka zaplatiť
veriteľovi odplatu za službu, ktorej podstatou je odloženie splatnosti troch z 36 splátok úveru, keďže
ide o odplatu za simulovanú službu, ktorá je bez akéhokoľvek významu pre záujmy dlžníka, ktorému je
poskytovaný úver a výška tejto odplaty predstavuje takmer 15 % dohodnutého úveru. Okrem toho takéto
ustanovenie v zmluve obchádza ustanovenia zákona, konkrétne § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších
predpisov, podľa ktorých musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrená ročná percentuálna
miera nákladov, keďže je zrejmé, že takáto odplata výrazným spôsobom deformuje správnosť v zmluve
vyjadrenej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá bola v zmluve vyjadrená na 68,44 %, teda sumou
nižšou ako bola úroková sadzba, hoci po započítaní uvedeného poplatku bola ročná percentuálna

miera nákladov nepochybne vyššia, a to v dôsledku toho, že navrhovateľke nebol poskytnutý úver v
dohodnutej výške. Odporca navrhovateľke poskytol ako úver čiastku 740,51 eur, pričom zrážkami zo
mzdy navrhovateľka zaplatila 889,02 eur, čím si voči odporcovi splnila svoje povinnosti podľa § 457
Občianskeho zákonníka. Preto súd dospel k záveru, že z uvedenej zmluvy nemá navrhovateľka vočiodporcovi už žiadne povinnosti, a preto jej zamestnávateľ nie je oprávnený vykonávať z jej mzdy žiadne
ďalšie zrážky v prospech odporcu.
Navrhovateľka sa nesprávne domnieva, že určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je výlučným

prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy. K tomu treba uviesť, že zrážky zo mzdy možno vykonávať
len v rozsahu ako pri výkone rozhodnutia a len v rozsahu zabezpečenej pohľadávky. V takejto situácii
nie je jedinou obranou navrhovateľky to, že si podá návrh na určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy. Jej obranou bude to, že svojmu zamestnávateľovi oznámi, že dohodou o zrážkach zo mzdy
zabezpečená pohľadávka zanikla. Iba v tom prípade, ak zamestnávateľ odmietne akceptovať jej právne

posúdenie a bude jej hroziť vykonávaním alebo ďalej vykonávať zrážky zo mzdy, bude možné dospieť k
záveru, že navrhovateľke hrozí ujma neoprávneného vykonávania zrážok z jej mzdy. Ak zamestnávateľ
navrhovateľky neakceptujúc jej tvrdenia o výške zabezpečenej pohľadávky bude hroziť tým, že bude
vykonávať zrážky zo mzdy až do výšky pohľadávky tvrdenej odporcom, bude právom navrhovateľky
domáhať sa proti svojmu zamestnávateľovi ako odporcovi vo veci samej toho, aby sa zdržal vykonávania
zrážok z jej mzdy. Pritom nemožno vylúčiť i ochranu jej nároku predbežným opatrením.

Navrhovateľka tvrdí, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka,
ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, keďže umožňuje siahnuť na jej majetok bez
toho, aby bolo možné zamedziť zamestnávateľovi vykonávať zrážky, keďže žiaden súd postihnutie
jej majetku neschválil a určenie neprijateľnosti tejto dohody je výlučným prostriedkom na zabránenie
zrážok zo mzdy. S takýmto právnym posúdením zo strany navrhovateľky nemožno súhlasiť, keďže je v

rozpore so samotným § 551 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že uspokojenie pohľadávky
možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, pričom tieto zrážky nesmú byť vyššie ako pri výkone
rozhodnutia a podmienkou nadobudnutia práva veriteľa na výkon zrážok zo strany platiteľa mzdy je
predloženie dohody platiteľovi mzdy veriteľom. Zákon žiadnym spôsobom nestanovuje ingerenciu súdu
ako podmienku pre výkon zrážok zo mzdy. Právne následky vyvolané uzavretím dohody o zrážkach

zo mzdy a jej predložením platiteľovi mzdy nemožno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky,
keďže nejde o konštrukciu, ktorá by bola vytvorená uzavretou dohodou o zrážkach, ale o konštrukciu,
ktorú vytvára zákon v právnej úprave. Následky vytvorené zákonom nemožno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.
Na určení toho, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná nie je naliehavý právny záujem podľa § 80

písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľke nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonala
takým spôsobom, že odporcovi zaplatí len to, o čom je presvedčená, že mu je povinná zaplatiť a rovnako
navrhovateľke nič nebráni ani v tom, aby svoje právo voči odporcovi vykonala tak, že odporcovi nezaplatí
to, o čom si je vedomá, že mu nie je povinná zaplatiť. Pre prípad toho, že by odporca nebol rovnakého
právneho presvedčenia ako navrhovateľka a uplatnil by si svoje práva na zaplatenie proti navrhovateľke

na súde alebo na rozhodcovskom súde, navrhovateľke nič nebráni v tom, aby sa svojho právneho
presvedčenia o neplatnosti zmluvy domáhala v takomto súdnom alebo rozhodcovskom konaní, resp.
následne by sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení
práva alebo neplatnosti právneho úkonu je len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom
súdnom konaní pri posúdení predbežnej otázky, v ktorom si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo

sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci návrhu
navrhovateľky nejde, a preto na ňom nie je naliehavý právny záujem. Na tomto závere nemení nič ani to,
že v prípade navrhovateľky ide vo vzťahu k odporcovi o spotrebiteľku podľa predpisov hmotného práva,
keďže naliehavý právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom indiferentný vo vzťahu
k uplatňovanému hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi navrhovateľom

spotrebiteľom a iným navrhovateľom vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva
ako každý iný účastník. Pripustenie naliehavého právneho záujmu v takomto prípade by viedlo k
absurdnému záveru o tom, že súdy by museli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek, a teda všetkých
spotrebiteľských právnych vzťahov bez ohľadu na to, či by si dodávatelia vôbec chceli uplatňovať svoje
práva, resp. či by dojednanie takýchto podmienok bolo významné pre povinnosti zmluvných strán.

Rovnako neobstojí záver o tom, že by naliehavý právny záujem bolo možné vyvodiť z toho, že
úver je zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, keďže navrhovateľke nebráni nič v tom, aby
svojho zamestnávateľa vyzvala svojím hmotnoprávnym úkonom na to, aby sa po zaplatení jej dlhu
voči odporcovi zdržal ďalšieho výkonu zrážok zo mzdy. Ak tak zamestnávateľ odmietne urobiť, bude
jej právom domáhať sa na súde proti zamestnávateľovi ako odporcovi zdržania sa výkonu zrážok

zo mzdy. Povinnosť zamestnávateľa navrhovateľky zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy nad rámec
zabezpečenej pohľadávky vyplýva z § 131 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého takéto zrážky
zo mzdy môže zamestnávateľ vykonávať, ak to vyplýva z osobitného predpisu, čím treba rozumieť
dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú podľa Občianskeho zákonníka, ktorá stále zabezpečuje existujúcidlh. Nemožno dospieť k záveru, že by zamestnávateľ nebol oprávnený bez súdneho rozhodnutia
postupovať tak, že by na základe vlastného posúdenia nevykonal zrážku zo mzdy požadovanú veriteľom
svojho zamestnávateľa, keďže jeho povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy voči veriteľovi je kvalitatívne

rovnakou povinnosť ako riadne svojmu zamestnancovi vyplácať mzdu len v rozsahu oprávnených
zrážok. Je povinnosť zamestnávateľa zvážiť si oprávnenosť vykonávaných zrážok, keďže táto jeho
povinnosť je v konflikte s kvalitatívne rovnakou povinnosťou spočívajúcou v riadnej výplate mzdy svojmu
zamestnancovi. Povinnosť vykonávať zrážky si veriteľ môže vynútiť samostatnou žalobou na splnenie
povinnosti, ktorou sa proti zamestnávateľovi môže domáhať povinnosti vykonávať zrážky. Obdobne

sa zamestnanec - dlžník môže proti zamestnávateľovi domáhať toho, aby sa zdržal výkonu zrážok z
jeho mzdy. Z toho je zrejmé, že určovacia žaloba nie je jediným nástrojom na zabránenie toho, aby
zamestnávateľ nevykonával zrážky, rovnako ako určovacia žaloba nie je jediným nástrojom na to, aby si
veriteľvynútilplneniepovinnostizamestnávateľanavykonávanízrážok.Práveopačnývýkladpodsúvaný
navrhovateľkou vedie k zjavne nesprávnemu záveru, keď na roveň exekučných zrážok zo mzdy kladie
zrážky zo mzdy vykonávané na základe dohody, ktorá neprešla žiadnym súdnym prieskumom. Pritom sa

javí, že práve vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohôd je po zneužívaní rozhodcovského konania,
zmeniek a podobne ďalším sofistikovaným nástrojom niektorých poskytovateľov úverov pri vymáhaní
ich domnelých pohľadávok, ktorého hlavným cieľom nie je zabezpečenie vymoženia pohľadávky,
ale predovšetkým vyhnutie sa súdnemu rozhodovaniu, ktorého predmetom by bolo preskúmanie
oprávnenosti pohľadávky. Takýto proces nemožno efektívne zastaviť utvrdzovaním spotrebiteľov a ich

zamestnávateľov o tom, že jediným nástrojom na zamedzene tohto javu je podávanie návrhov na
nariadenie predbežných opatrení a určovacích návrhov na neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ale
to, že si nielen spotrebitelia, no predovšetkým ich zamestnávatelia uvedomia, že vykonávanie zrážok zo
mzdy na základe dohody nie je kvalitatívne rovnakou povinnosťou ako vykonávanie exekučných zrážok
zo mzdy a predovšetkým, že zamestnávateľ zodpovedá nielen veriteľovi za to, že zrážky vykoná, ale

rovnako zodpovedá svojmu zamestnancovi, že mu riadne vyplatí mzdu.
Naliehavý právny záujem na navrhovateľkou navrhovanom určení nie je daný i z toho pohľadu,
že navrhovateľka sa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy len proti odporcovi
ako svojmu veriteľovi, a nie aj voči svojmu zamestnávateľovi, ktorému z tejto dohody má vyplývať
povinnosť vykonávať zrážky. K tomu treba uviesť, že v prípade, ak by i súd vyhovel návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by uložil povinnosť zamestnávateľovi navrhovateľky zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy a následne by právoplatne vyhovel jej návrhu vo veci samej, po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by zaniklo nariadené predbežné opatrenie a hmotnoprávne
konanie zamestnávateľa navrhovateľky by sa znovu stalo neobmedzeným súdnym rozhodnutím tak, ako
tomu je v čase pred vydaním predbežného opatrenia. Preto na navrhovanom určení nie je naliehavý

právny záujem, keďže určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za také
opatrenie, z ktorého by jej zamestnávateľovi, ale aj odporcovi, priamo vyplývala povinnosť zdržať sa
výkonu zrážok zo mzdy. Preto na navrhovateľkou navrhovanom určení nie je naliehavý právny záujem a
súd jej návrh podľa § 80 písm. c) zamietol, keďže prevencia, ktorá má vyplynúť z takéhoto určenia, môže
byťdosiahnutáajnaznačenýmkonanímnavrhovateľkyvovzťahukjejzamestnávateľovi.Keďžeochranu

svojich práv navrhovateľka môže dosiahnuť iným hmotnoprávnym konaním, resp. podaním návrhu
podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku proti svojmu zamestnávateľovi, resp. obranou proti
prípadnému návrhu odporcu, nesplnilo by určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy prevenčný
cieľ, ktorý je podmienkou zistenia naliehavého právneho záujmu.
Odporca, ktorý žiadal návrh zamietnuť, bol v konaní úspešný, a preto má proti navrhovateľke právo

na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd však odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, a to podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom dôvody
hodné osobitného zreteľa videl v tom, že navrhovateľka sa v zásade domáhala toho, čo je správne a k
zamietnutiu jej návrhu došlo len v dôsledku nedostatku naliehavého právneho záujmu, pričom je zrejmé,
že základnou príčinou nezhôd medzi účastníkmi sú formulárové zmluvy odporcu, ktoré sú vedome

pripravované v rozpore s hmotným právom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.